Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/135/2025

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I.. U.. T. F., U.., nar. X. N. XXXX, bytom č. d. XX, XXX XX F., právne zastúpený: advokátska kancelária MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, so sídlom Vajnorská 39, 831 04 Bratislava 3, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SIS-PK-4-20/2023 z 24. apríla 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave z 28. mája 2025, č. k. -71, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. -71 z 28. mája 2025 odmietol žalobu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. SIS-PK-4-20/2023 z 24. apríla 2023, ktorým podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) zamietol odvolanie žalobcu proti služobnému hodnoteniu žalobcu ako príslušníka Slovenskej informačnej služby č. SIS-39/51-V-7-43/2022 z 26. októbra 2022 (ďalej len ,,služobné hodnotenie“). 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách , , , , , , a v režime stanovenom a dospel k záveru, že žaloba je podaná zjavne neoprávnenou osobou. 3. Správny súd v odôvodnení uviedol, že služobné hodnotenie zo dňa 26. októbra 2022 obsahuje záver, ktorým bol žalobca vyhodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu podľa S týmto záverom hodnotenia zákon o štátnej službe príslušníkov nespája žiadny zásah do práv či právom chránených záujmov žalobcu. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že ani žalobca v žalobe žiadny konkrétny zásah do svojich práv, ako dôsledkoch služobného hodnotenia, resp. následného napadnutého rozhodnutia netvrdil. Žalobca poukázal na to, že podľa je služobné hodnotenie základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, a preto je dôležité, aby obsahoval všetky zákonné informácie, ktoré má obsahovať podľa zákona. Uviedol tiež, že služobné hodnotenie platí 5 rokov a pri absencii dôležitých údajov v základnom podklade na rozhodovanie môže byť nespravodlivo (nekompetentne) rozhodnuté vo veciach služobného pomeru a dochádza aj k zásahom do jeho základných práv podľa S uvedeným záverom však správny súd nesúhlasí. Predmetné

zákonné ustanovenie totiž formuluje všeobecné pravidlo, podľa ktorého má policajt právo na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona; neupravuje žiadny vplyv na tieto práva v prípade služobného hodnotenia so záverom „spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu“. Správny súd neidentifikoval žiadne iné ustanovenie zákona, ktoré by obligatórne alebo čo i len fakultatívne upravovalo možnosť dopadu daného záveru služobného hodnotenia na práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. 4. Správny súd je toho názoru, že v prípade, ak sa žalobca domáha úpravy obsahu hodnotiacej časti služobného hodnotenia tak, aby boli doplnené pozitívne hodnotenia v rámci jeho pedagogickej činnosti, pozitívne hodnotenia nadriadeného, pracovné aktivity žalobcu vo forme navrhovania a zavedenia nových prvkov do práce a finančné odmeny, pričom tieto skutočnosti nemajú mať žiaden vplyv na záver služobného hodnotenia tak, aby bol pre žalobcu priaznivejší (nakoľko už ani priaznivejší záver pre žalobcu nie je podľa zákona možný), nedošlo v danom prípade k ukráteniu na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu. Ako už správny súd uviedol, subjektívne vnímanie žalobcu nepostačuje; s takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Takýto právny predpis, resp. právna norma nebola identifikovaná žalobcom v správnej žalobe a neidentifikoval ju ani správny súd. Inak povedané, služobné hodnotenia s najpozitívnejším záverom, aký zákon pripúšťa, nie je možné napadnúť zo strany dotknutej (pozitívne hodnotenej) osoby, keďže táto osoba služobným hodnotením nebola nijako ukrátená na svojich právach. 5. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za preukázané, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa , v zmysle ktorého žalobcom môže byť iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd preto žalobu žalobcu podľa odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 6. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa , ktorý uvádza, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu .

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 7. Proti uvedenému uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. 8. Sťažovateľ sa domnieva, že správny súd odmietol všeobecnú správnu žalobu žalobcu v priamom rozpore so znením SR, ako aj a , a je zrejmé, že uznesenie je postihnuté vadou nezákonného odmietnutia podania ( ) a tiež nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), pričom zároveň porušuje základné právo žalobcu na súdnu ochranu ( a 2 SR), ako aj jeho právo na spravodlivý proces ( dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“), a to pokiaľ ide o právo žalobcu na prístup k súdu. 9. Sťažovateľ poukazoval na to, že v jeho služobnom hodnotení (v hodnotiacej časti) sa nenachádzajú nasledujúce skutočnosti, a to najmä, že žalobca za svoju prácu pravidelne obdržiaval finančné odmeny, (napríklad 2/2018, 7/2018, 11/2019), pozitívne hodnotenia, ktoré charakterizovali jeho prácu: SIS-39/54-22-19/2018, SIS-39/54-37-19/2019, SIS-39/54-53-27/2020, SIS-39/54-71-23/2020, SIS- 39/54-9-16/2020, , SIS-39/54-71-23/2020, SIS-39/54-7- 14/2021, SIS-39/54-15-14/2021, SIS-39/54-22-14/2021, SIS-39/54-32-13/2021, SIS-39/54-12-16/2022, pozitívne hodnotenia od nadriadeného: SIS-39/54-33-1/2022, SIS-39/54-33- 2/2022, pracovné aktivity žalobcu - navrhovanie a zavedenie nových prvkov do práce. V žalobe poukázal na judikát najvyššieho súdu sp. zn. , ktorý v súvislosti s jeho podaním poukazuje na to, aby bolo služobné hodnotenie zákonné, čo všetko má obsahovať bez ohľadu na vetu v záveroch služobného hodnotenia. Má za to, že ak uvedené skutočnosti služobné hodnotenie neobsahuje, je porušený zákon ohľadne nenaplnenia zákona ods. 2 . Podotkol, že v prípade, že hodnotiaca časť služobného hodnotenia podľa je neplatná, závery nemôžu existovať, lebo závery vychádzajú z neplatnej (neexistujúcej) hodnotiacej časti, a preto považuje celé služobné hodnotenie za neplatné. 10. Podľa názoru sťažovateľa správny súd nesprávne aplikoval , a preto rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a aj nezákonne odmietol správnu žalobu. Ustanovenie hovorí ,,V záveroch služobného hodnotenia uvedie, že policajt je ...“ Správny súd podľa sťažovateľa v uznesení vníma iba ako jeden záver a v odôvodnení nepripúšťa, že rozsah záverov je v zákone definovaný širšie ako jedna veta, ktorú podľa zákon priamo vyžaduje. Práve ďalšie časti záverov, ktoré mali vychádzať aj z nezákonne neuvedených údajov v hodnotiacej časti, absentujú. Správny súd túto skutočnosť neskúmal

a obmedzil sa iba na jednu vetu zo záverov. Sťažovateľ vyjadril súhlas so správnym súdom, že veta má najzásadnejší dopad na príslušníka, to však neznamená, že iné časti záverov nemôžu a nemajú dopad na hodnotenú osobu, ak nevychádzajú zo zákonného rámca. 11. Sťažovateľ v žalobe poukázal, že zásah do jeho práv v súvislosti s napadnutým služobným hodnotením sa prejavil na forme jeho práva na služobný plat a platový postup podľa K tomu právu sa viaže aj služobné hodnotenie príslušníka SIS, ktoré je podľa základným predpokladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. Týka sa najmä ustanovenie do funkcie, čo zabezpečuje platový postup. Nepochybne sa týka aj ďalších platových náležitostí. 12. Na základe sa žalobca nechal pri odvolaní voči služobnému hodnoteniu zastupovať právnym zástupcom. Právnemu zástupcovi žalobcu boli v administratívnom konaní (okrem rozhodnutia o odvolaní) sprístupnené neutajované dokumenty a niektoré utajované dokumenty, uvedené v liste žalovaného zo dňa 8. februára 2023. Žalovaný mu sprístupnil iba niektoré ním selektívne vybrané dokumenty, aj keď jasne hovorí, ako treba postupovať. Nesprístupnili mu ani vydané služobné hodnotenie, preto nemohol žalobcu kvalifikovane obhajovať. Má za to, že uvedeným konaním žalovaného sa tým založilo porušenie , ako aj a SR žalovaným vo vzťahu k žalobcovi. Sťažovateľ poukázal na to, že správny súd sa touto časťou všeobecnej správnej žaloby nijako nezaoberal, a preto považuje uznesenie za nepreskúmateľné, čo zakladá sťažnostný dôvod podľa . 13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie správneho súdu považuje za zákonné a nebude sa vyjadrovať k subjektívnym hodnoteniam žalobcu týkajúcich sa zákonnosti postupu správneho súdu. Uviedol, že bezprostredne nadriadený posúdil žalobcu s ohľadom na najzávažnejšie činnosti vykonávané žalobcom, ktoré boli za posudzované obdobie vykonávané v takej miere, kvalite a rýchlosti, pri dodržiavaní služobnej disciplíny, že bol žalobca vyhodnotený ako naďalej spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu. Predmetné hodnotenie nemalo na žalobcu žiadne negatívne dôsledky, ktoré by boli pre neho akýmkoľvek spôsobom nevýhodné. Podľa názoru žalovaného z explicitne vyplýva, že sa v záveroch služobného hodnotenia uvedie výlučne záver, resp. navzájom sa nevylučujúce závery, čo vyplýva aj z požiadavky, aby každý záver bol jasný, stručný a predovšetkým nezameniteľný s iným záverom služobného hodnotenia, ktorý je vyústením hodnotiacej časti služobného hodnotenia. Zároveň dodal a popísal, že v niektorých prípadoch je nevyhnutné v závere služobného hodnotenia uviesť až dva závery, ale to len s ohľadom na konkrétne rozhodnutia vo veciach služobného pomeru, ide o prípady, kedy sa služobné hodnotenie vykonáva z dôvodu zaradenia príslušníka do stálej štátnej služby, a to z prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby, čo nie je prípad žalobcu. Žalovaný má za dostatočne preukázané, že bezprostredne nadriadený postupoval pri vykonávaní napadnutého služobného hodnotenia v súlade s ust. , pričom bezprostredne nadriadený v služobnom hodnotení komplexne posúdil všetky zákonom ustanovené náležitosti, a to v prospech aj neprospech žalobcu, pričom služobné hodnotenie bolo vykonané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, po dôkladnom posúdení zákonom ustanovených skutočností, vykonaného dokazovania a za striktného uplatňovania príslušných zákonných ustanovení. Z uvedeného dôvodu má za to, že vo vzťahu k služobnému hodnoteniu nedošlo k žalobcom namietanému porušeniu ani k žiadnemu zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností ako fyzickej osoby. 14. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi zaslané na vedomie.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 16. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie správneho súdu, ktorým súd odmietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. apríla 2023, č. SIS-PK-4-20/2023, ktorým podľa zamietol odvolanie žalobcu proti služobnému hodnoteniu žalobcu ako príslušníka Slovenskej informačnej služby č. SIS-39/51-V-7-43/2022 zo dňa 26. októbra 2022 (ďalej len ,,služobné hodnotenie“). 20. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 21. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. 24. Podľa v hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa a , spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. 25. Podľa v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. 26. Najvyšší správny súd mal z?obsahu súdneho spisu za preukázané, že

- služobné hodnotenie z 26. októbra 2022 č. SIS-39/51-V-7-43/2022 bolo vykonané v súlade s , podľa ktorého sa v priebehu štátnej služby služobné hodnotenie vykoná najmenej raz za päť rokov (bezprostredne nadriadený konštatoval, že žalobca ovláda všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy SIS, s ktorými bol riadne oboznámený, ako aj ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby. Žalobca vykonáva štátnu službu z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy. V oblasti služobnej disciplíny svojím konaním porušil základné povinnosti príslušníka SIS podľa zákona o štátnej službe príslušníkov, na základe čoho mu bolo riaditeľom sekcie U uložené disciplinárne opatrenie podľa zákona o štátnej službe príslušníkov, a to zníženie služobného platu o 10 % na dobu dvoch mesiacov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2020. Žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, je bezúhonný a spoľahlivý podľa a zákona o štátnej službe príslušníkov, žalobca je spôsobilý na ďalší výkon zastávanej funkcie, nakoľko neboli zistené také skutočnosti, ktoré by podľa zákona o štátnej službe príslušníkov takúto spôsobilosť vylučovali);

- bezprostredne nadriadený podľa oboznámil žalobcu so schváleným služobným hodnotením dňa 26. októbra 2022;

- podané odvolanie žalobcu riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozhodnutím č. SIS-PK-4-20/2023 z 24. apríla 2023 zamietol a napadnuté služobné hodnotenie potvrdil (žalovaný sa vyjadril k všetkým námietkam žalobcu, pričom uviedol, že so závermi príslušných nadriadených sa plne stotožnil a dospel k zhodnému názoru ako nadriadení žalobcu, a síce, že služobné hodnotenie žalobcu je objektívne a umožňuje posúdiť charakter a kvalitu výkonu služobnej činnosti menovaného za hodnotené obdobie a poskytlo mu dostatočne objektívny a komplexný pohľad na žalobcu. Služobné hodnotenie mu taktiež poskytlo dostatočnú argumentáciu pre záver, prečo je žalobca hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu);

- správny súd žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovaného s?poukazom na ako?podanú neoprávnenou osobou odmietol.

27. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v?kasačnej sťažnosti vo?vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a?pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. 28. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách vypovedá, že postavenie príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, že sa pri výkone služby dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim môže a musí byť hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na žiadúcej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu alebo funkciu nižšiu, či vyššiu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). 29. V predmetnej veci bolo služobné hodnotenie vykonané v súlade s , v priebehu štátnej služby, podľa ktorej sa služobné hodnotenie vykoná najmenej raz za päť rokov, s výsledkom, ktorý bol ustálený na závere, že žalobca (posudzovaný) je spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu ( ). 30. Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca v skutočnosti nespochybňuje samotný záver služobného hodnotenia, ale namieta jeho hodnotiacu časť, konkrétne má výhrady voči miere konkrétnosti a podrobnosti hodnotenia. Takto formulované výhrady však samy o sebe neidentifikujú, akým spôsobom malo služobné hodnotenie zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu alebo do jeho chránených záujmov. Poukaz na v spojení s bez bližšej konkretizácie, ktoré konkrétne subjektívne právo malo byť dotknuté a akým právnym následkom v právnej sfére žalobcu, nepostačuje na založenie aktívnej procesnej legitimácie. Kasačný súd nemôže nedostatok tvrdení o zásahu do práv nahrádzať vlastnou konštrukciou možných dopadov služobného hodnotenia. Za daného skutkového a procesného stavu správny súd postupoval zákonne a rovnako ani kasačný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, keďže v prípade služobného hodnotenia so záverom spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, neidentifikoval žiadny negatívny vplyv na výkon týchto práv. Samotná tvrdená neúplnosť alebo nedostatočnosť hodnotiacej časti služobného hodnotenia, ktorého výsledkom je najpriaznivejší zákonom predpokladaný záver, bez identifikácie konkrétneho negatívneho zásahu do právnej sféry žalobcu, nezakladá aktívnu procesnú legitimáciu na podanie správnej žaloby. 31. Námietka nesprístupnenia utajovanej časti administratívneho spisu (samotné služobné hodnotenie) právnemu zástupcovi žalobcu smeruje k spôsobu realizácie procesných práv v administratívnom konaní, teda k otázke meritórneho prieskumu. V predmetnej veci správny súd žalobu odmietol z procesného dôvodu, preto mal povinnosť vysporiadať sa iba s námietkami, ktoré sú významné pre rozhodnutie. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom rozsudku po zhodnotení všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov ( ) neidentifikoval prvok nesprávneho právneho posúdenia ( ) ani aby nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) a rovnako nemá za to, že by podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ), naopak vyhodnotil uznesenie správneho súdu ako vecne správne, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa zamietol. 33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti ( v spojení s veta druhá ). 34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.