Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/102/2022

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: HEURÉKA EVOLUTION, s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 9, 040 01 Košice, IČO: 36 191 183, zastúpený advokátom: JUDr. Róbertom Šimkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie: Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Národný bezpečnostný úrad, so sídlom: Budatínska 30, 851 06 Bratislava, IČO: 36 061 701, vo veci žaloby proti inému zásahu žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta. II. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP zamieta.

III. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh žalobcom napadnutého iného zásahu

1. Žalovaný v rozhodnutiach č. 63994-0004/2022/SRD/ORM a č. 04035-0004/2022/SRD/ORM zo dňa 2.3.2022 (ďalej ako „rozhodnutia žalovaného“) skonštatoval, že všetky webové sídla na doméne a všetkých subdoménach hlavnespravy.sk a armadnymagazin.sk a webové sídla na doméne a všetkých subdoménach hlavnespravy.live a armadnymagazin.live (ďalej spolu ako „weby žalobcu“) obsahujú škodlivú aktivitu, a preto rozhodol o bezodkladnom blokovaní predmetnej škodlivej aktivity prostredníctvom blokovania webov žalobcu na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje spoločnosť Platón Technologies, s.r.o., so sídlom na adrese A. X, XXX XX B., IČO 36 279 129 (ďalej ako „prevádzkovateľ infraštruktúry“). Na základe rozhodnutí žalovaného prevádzkovateľ infraštruktúry následne pristúpil k blokovaniu webov žalobcu na svojej infraštruktúre.

II.

Správna žaloba

2. Žalobca sa v podanej žalobe proti inému zásahu žalovaného zo dňa 02.05.2022, doručenej Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáha, aby (i) súd určil nezákonnosť blokovania webov žalobcu na základe rozhodnutí žalovaného, na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ infraštruktúry, (ii) súd zakázal žalovanému pokračovať v blokovaní či opätovne rozhodnúť o blokovaní webov žalobcu na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ infraštruktúry, z rovnakých dôvodov, pre ktoré boli vydané rozhodnutia žalovaného, (iii) súd uložil žalovanému povinnosť v prípade, ak žalovaný opätovne rozhodne o blokovaní webov žalobcu na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ infraštruktúry, aby nové rozhodnutie žalovaného obsahovalo aj označenie žalobcu, a aby predmetné rozhodnutie bolo doručované žalobcovi ako účastníkovi správneho konania a (iv) súd uložil žalovanému povinnosť na

vlastné náklady zabezpečiť odblokovanie všetkých webov žalobcu na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ infraštruktúry, a povinnosť doručiť súdu v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v blokovaní webov žalobcu, a že na vlastné náklady zabezpečil odblokovanie týchto webov.

3. Zásah do práv žalobcu má podľa neho spočívať v trvajúcom blokovaní webov žalobcu na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ infraštruktúry, ku ktorému predmetná spoločnosť pristúpila na základe rozhodnutí žalovaného. K zásahu žalovaného do práv a právom chránených záujmov žalobcu teda malo došlo blokovaním webov žalobcu zo prevádzkovateľa infraštruktúry na základe rozhodnutí žalovaného.

4. Nezákonnosť zásahu žalovaného žalobca odôvodňuje nedostatkami rozhodnutí žalovaného, z ktorých nemá byť zrejmé, ktoré informácie uverejnené na weboch žalobcu považuje žalovaný za dezinformácie, ani z akého dôvodu ich žalovaný za dezinformácie považuje. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje konštatáciu žalovaného o údajnej škodlivej aktivite, ktorú by podľa neho mali obsahovať weby žalobcu, za ničím nepodloženú, a vzhľadom na obsah rozhodnutí žalovaného považuje žalobca predmetnú konštatáciu žalovaného aj za neodôvodnenú, na základe čoho sa rozhodnutia žalovaného majú stať prekvapivými, arbitrárnymi, a zároveň nepreskúmateľnými.

5. V dôsledku uvedeného nie je podľa žalobcu možné rozhodnutia žalovaného preskúmať ani z hľadiska toho, či je uverejňovanie predmetných, žalovaným nešpecifikovaných informácií na weboch žalobcu, možné považovať za škodlivú aktivitu, ktorú je možné zo strany žalovaného blokovať. V dôsledku uvedeného potom nie je podľa žalobcu možné ani preskúmať, či je cieľ sledovaný rozhodnutiami žalovaného legálny, legitímny, a či sú rozhodnutia žalovaného proporcionálne vo vzťahu k miere a intenzite zásahu rozhodnutí žalovaného do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

6. Z uvedeného má byť podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný nedostatočne rozlišuje medzi pojmami škodlivý obsah a škodlivá aktivita, keďže podľa rozhodnutí žalovaného má údajná škodlivá aktivita identifikovaná žalovaným na weboch žalobcu spočívať v uverejňovaní škodlivých obsahov na weboch žalobcu vo forme šírenia dezinformácií uverejňovaných na weboch žalobcu. Žalobca má za to, že aj keby žalovaný dostatočne presvedčivým spôsobom v rozhodnutiach žalovaného preukázal nepravdivosť či nesprávnosť informácií uverejnených na weboch žalobcu, predmetné eventuálne nepravdivé či nesprávne informácie a ich uverejňovanie na weboch žalobcu nemajú byť spôsobilé zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, ani závažné dezinformácie či iné formy hybridných hrozieb (škodlivá činnosť), teda predmetné eventuálne nepravdivé či nesprávne informácie a ich uverejňovanie na weboch žalobcu nemajú byť spôsobilé zapríčiniť čokoľvek z uvedeného.

7. V rámci použitia pojmu dezinformácia v rozhodnutiach žalovaného ako pojmu, ktorý nie je legálne definovaný, si mal žalovaný pomôcť pri jeho definovaní slovníkovou definíciou predmetného pojmu. Táto definícia pojmu však nemá byť spôsobilá nahradiť legálnu definíciu pojmu, a žalovaný sa v uvedenom smere mal pokúsiť o správnu úvahu mimo zákonný rámec, čo možno podľa žalobcu, s ohľadom na mieru a intenzitu zásahu rozhodnutí žalovaného do jeho práv a právom chránených záujmov, považovať nie len za prekročenie právomoci, ale aj za jej zneužitie, čím konanie osôb konajúcich v mene žalovaného má napĺňať aj trestnoprávny rozmer.

8. Pojem dezinformácia má byť použitý aj v samotných , ďalej , , a , pričom ani v jednom z uvedených zákonov nemá byť predmetný pojem definovaný. Zo strany súdu by podľa žalobcu nebolo správne ponechať bez adekvátnej odozvy (prípadne mlčky akceptovať) argumentáciu zákonodarcu pri prijímaní ustanovení predmetných zákonov obsahujúcich pojem dezinformácia, ktorá odôvodňuje prijatie predmetných ustanovení používajúcich pojem dezinformácia, údajnou potrebou ochrany obyvateľov pred dezinformáciami a účelovými informáciami. Žiadne takéto právo , ani Európsky dohovor o ľudských právach, podľa žalobcu nemajú obsahovať. Obyvateľ, ani občan Slovenskej republiky, na základe uvedených prameňov práva nemá podľa žalobcu právo na ochranu pred dezinformáciami či účelovými informáciami, a to najmä z dôvodu, že poskytovanie takejto ochrany má byť v priamom rozpore so základnou slobodou prejavu a právom na informácie v zmysle ustanovenia Slovenskej republiky.

9. Rozhodnutia žalovaného zároveň nemajú podľa žalobcu obsahovať povinné náležitosti rozhodnutia, keďže nemajú obsahovať výrokovú časť, ani označenie ich adresáta. Rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu nie sú spôsobilé zaväzovať spoločnosť Platón Technologies, s.r.o., ako prevádzkovateľa infraštruktúry, k plneniu povinnosti blokovať weby žalobcu (v rozhodnutiach žalovaného má chýbať výrok, v zmysle ktorého je uvedená spoločnosť povinná blokovať weby žalobcu, keďže sa v nich má uvádzať iba, že žalovaný rozhodol o blokovaní škodlivej aktivity na infraštruktúre prevádzkovanej uvedenou spoločnosťou). Keďže žalobca nemal byť účastníkom konaní, v ktorých žalovaný vydal rozhodnutia žalovaného, žalobca sa voči rozhodnutiam žalovaného nemal možnosť brániť prostredníctvom podania všeobecnej správnej žaloby v zmysle ustanovení a nasledujúcich (ďalej ako „ “). Žalobca má za to, že aj keď demonštratívny výpočet podstatných obsahových náležitostí rozhodnutia o blokovaní vydaného v zmysle ustanovenia neobsahuje označenie osoby, ktorej práv a právom chránených záujmov sa rozhodnutie žalovaného týka, žalobca mal byť v rozhodnutiach žalovaného označený ako účastník konania.

10. Žalobca ďalej poukázal aj na údajne diskriminačný (a teda protiprávny) charakter následkov rozhodnutí žalovaného. Vymáhanie plnenia povinností určených rozhodnutiami žalovaného, pre ktoré má chýbať materiálny základ, má byť nedôvodné, a teda protiprávne. Rozhodnutie, v ktorom orgán verejnej moci, ktorý ho vydal, nedokáže dostatočne presvedčivo odôvodniť potrebu uloženia konkrétneho opatrenia, má byť podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a teda arbitrárne. Prostredníctvom odôvodnenia predmetného rozhodnutia musí byť podľa žalobcu možné preskúmať, či došlo k zachovaniu proporcionality medzi rozsahom zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu na jednej strane, a možnými priaznivými účinkami takéhoto zásahu na druhej strane. V rovnakom smere sa mala vyjadriť aj Benátska komisia vo svojich záveroch k obmedzovaniu základných práv a slobôd v súvislosti s ochorením COVID-19.

11. Rozhodnutia žalovaného majú narúšať princíp právnej istoty a tým aj práva a právom chránené záujmy žalobcu. Žalobca z doposiaľ uvedených dôvodov považuje rozhodnutia žalovaného za nedôvodné a nezákonné. Žalobca má za to, že rozhodnutia žalovaného porušujú základné princípy (zásady) materiálneho právneho štátu, najmä princíp materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princíp ochrany legitímnych očakávaní (legitímnej dôvery), a tiež princíp, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti.

12. Žalobca svoju žalobu dňa 02.05.2022 doplnil o dokumenty, ktoré majú preukazovať jeho vzťah k blokovaným webom žalobcu, pričom uviedol, že vzťah žalobcu k blokovaným webom žalobcu je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú podľa jeho názoru nie je potrebné osobitne preukazovať.

III.

Konanie pred správnym súdom

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.11.2023 potvrdil, že blokovanie webov žalobcu bolo v súlade so skutkovými tvrdeniami žalobcu, v zmysle rozhodnutí žalovaného, vykonané v trvaní do 30.06.2022.

14. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý svojim uznesením č. -42 ( -42) z 09.09.2022 v časti VI. správnej žaloby, bod 6.1 ods. I., III., IV. a V, týkajúcej sa iného zásahu orgánu verejnej správy, rozhodol o vylúčení na samostatné konanie. Predmetom tohto konania má byť teda ochrana pred iným zásahom orgánu verejnej správy podľa , pričom iný zásah orgánu verejnej moci má podľa žalovaného spočívať vo faktickom postupe pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Z uvedeného má byť podľa žalovaného zrejmé, že pod iný zásah nemožno podriadiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, vydané v správnom konaní podľa zákona.

15. Zo správnej žaloby je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca odôvodňuje iný zásah orgánu verejnej správy do jeho subjektívnych práv vydaním rozhodnutí žalovaného, resp. právnymi dôsledkami s nimi spojenými, pričom takto formulovaný zásah do subjektívnych práv žalobcu v žiadnom prípade nemôže

byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy v zmysle .

16. Správna žaloba podľa má mať vo vzťahu k ostatným spôsobilým predmetom súdnej ochrany subsidiárny charakter, a teda pokiaľ žalobca napáda samotný správny akt orgánu verejnej správy alebo procesný postup v konaní zakončenom vydaním správneho aktu, aplikačnú prednosť má ochrana prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia ( ), eventuálne správna žaloba opomenutého účastníka konania ( ).

17. Žalovaný má za to, že v tejto veci nemali byť preukázané základné definičné atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy podľa , a teda nemajú byť splnené podmienky pre konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa .

18. Žalovaný sa v ďalšom vyjadril ku skutkovým a právnym aspektom blokovania webových sídel žalobcu a argumentácii žalobcu ohľadom nezákonnosti rozhodnutí žalovaného. Z opísaného skutkového a právneho stavu je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný konal striktne v intenciách platnej a účinnej právnej úpravy, dôvody uvádzané žalobcom je potrebné považovať v celom rozsahu za právne irelevantné a nedôvodné, a zároveň má žalovaný za to, že v tomto prípade úplne absentujú predpoklady pre konanie o inom zásahu orgánu verejnej správy v zmysle , na základe čoho žalovaný navrhuje, aby správny súd správnu žalobu podľa zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

19. Na základe výzvy súdu, žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2024 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.11.2023 uviedol, že tvrdenia žalovaného relevantným spôsobom nevyvracajú argumentáciu žalobcu a opodstatnenosť žalobou uplatnených nárokov.

20. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že vôbec neupravuje otázku, kto je subjektom oprávneným na podanie žaloby podľa druhá veta uvedeného zákona. Zároveň ani vo svojich ustanoveniach nemá obsahovať osobitnú úpravu konania v rámci správneho súdnictva, ktorého predmetom by bola správna žaloba podaná podľa . V zmysle ustanovenia sa na konanie žalovaného podľa , , , až 27c nemá vzťahovať ani (Správny poriadok), a preto na postavenie žalobcu nie je možné použiť ani definíciu účastníctva podľa správneho poriadku. V zmysle a môže všeobecnú správnu žalobu podať iba účastník administratívneho konania, prípadne opomenutý účastník takéhoto konania. V danom prípade však žalobca nebol účastníkom a ani opomenutým účastníkom administratívnych konaní, v ktorých boli predmetné rozhodnutia žalovaného vydané. Absencia statusu účastníka administratívneho konania mala preto znemožniť žalobcovi napadnúť rozhodnutia žalovaného všeobecnou správnou žalobou podľa ustanovení a nasl. , keďže postavenie účastníka v administratívnom konaní je explicitnou zákonnou podmienkou takéhoto druhu konania pred správnym súdom. Na základe vyššie uvedených dôvodov mal byť žalobca aktuálne platným legislatívnym stavom nútený domáhať sa svojich práv odkazom na ustanovenia a nasl. SPP, upravujúce žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Ak v prípade napadnutých rozhodnutí žalovaného nejde o iný zásah orgánu verejnej správy, ako to tvrdí žalovaný a súčasne je v zmysle vyššie uvedeného vylúčené podanie žaloby podľa , pričom žiadny iný právny predpis osobitným spôsobom neupravuje konanie o takejto žalobe, potom je podľa žalobcu možný iba ten záver, že ustanovenia a , ktoré umožňujú blokovanie webov, zároveň bránia vlastníkom webov ako primárne negatívne dotknutým subjektom domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Podľa žalobcu tak dochádza k porušovaniu práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá je garantovaná článkami 46 ods. 1 a 46 ods. 2 SR. Vzhľadom na uvedené, žalobca aj naďalej považuje predmetné zákonné ustanovenia za nesúladné s SR, čo má mať významne negatívne dôsledky na postavenie a práva žalobcu. Žalobca aj naďalej dôrazne trvá na požiadavke, aby konajúci správny súd podal návrh na konanie o súlade ustanovení a s SR, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aby do rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu vo veci konajúceho súdu prerušil konanie o tejto žalobe.

21. V ďalšom žalobca zdôraznil, že z napadnutých rozhodnutí žalovaného, ani z jeho vyjadrenia k žalobe, nemá byť zrejmé, aký konkrétny škodlivý obsah alebo aké škodlivé aktivity sa nachádzali na weboch

žalobcu a ako zapríčinili alebo mohli zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident so zákonom taxatívne stanovenými následkami, prípadne ako zapríčinili alebo mohli zapríčiniť podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.

22. Na základe uvedeného žalobca zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach v tejto veci.

23. Na základe výzvy súdu, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2024 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.06.2024 uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení a poukázal na skutočnosť, že žalobca nemal vo svojom vyjadrení rozporovať, že skutkové a právne okolnosti, ktorými žalobca odôvodňuje zásah do jeho subjektívnych práv, nemôžu byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy. Bez preukázania iného zásahu orgánu verejnej moci nemá žalobcovi patriť žalobná legitimácia, ktorá je základným predpokladom pre samotné konanie. Žalovaný pritom poukázal na ustanovenie článku 46 ods. 1 SR, podľa ktorého sa súdnej ochrany možno domáhať len zákonom ustanoveným postupom.

24. V druhom bode vyjadrenia nemal žalobca podľa žalovaného uviesť žiadne nové relevantné skutočnosti nad rámec správnej žaloby. Napriek uvedenému žalovaný stručne opísal a zopakoval dôvody, ktoré ho viedli k blokovaniu webov žalobcu, ktoré už podľa neho mali byť uvedené v rozhodnutiach žalovaného, vrátane príslušných dôkazov. Na základe uvedeného teda žalovaný skonštatoval, že rozhodnutia žalovaného vyčerpávajúco opisovali dôvody ich vydania a obsahovali podklady, z ktorých mal žalovaný dospieť k uvedeným záverom, preto žalovaný považuje tvrdenia žalobcu uvedené v jeho vyjadrení za irelevantné a nepodložené.

25. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR má absentovať prejudicialita, teda relevancia pre toto konanie pred správnym súdom, nakoľko rozhodnutia žalovaného už boli vykonané.

26. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho žalobe zo dňa 02.05.2022 bol zamietnutý uznesením zo dňa 22.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.12.2023.

IV.

Relevantné právne predpisy

27. Podľa ustanovenia , iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

28. Podľa ustanovenia , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

29. Podľa ustanovenia , úrad z vlastnej iniciatívy rozhoduje o blokovaní, spôsobe blokovania a vykonáva blokovanie, ak neustanovuje inak.

V.

Právne posúdenie správneho súdu

30. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

31. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a , preskúmal postup žalovaného označeného ako iný zásah žalobcom, v rozsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ( ) z 09.09.2022, ktorým súd vylúčil túto vec na samostatné konanie, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa a nasl. .

32. Predmetom tohto konania je ochrana pred iným zásahom orgánu verejnej správy podľa , pričom žalobca za takýto iný zásah orgánu verejnej správy podľa obsahu správnej žaloby považuje blokovanie webov žalobcu zo strany prevádzkovateľa infraštruktúry, a to na základe rozhodnutí žalovaného. Žalobnú legitimáciu vo vzťahu k ochrane pred iným zásahom žalobca odôvodňuje tým, že nebol účastníkom a ani opomenutým účastníkom administratívnych konaní, v ktorých boli predmetné rozhodnutia žalovaného vydané, pričom táto skutočnosť mu mala znemožniť napadnúť rozhodnutia žalovaného všeobecnou správnou žalobou podľa ustanovení a nasl. . Žaloba proti inému zásahu podľa ustanovení a nasl. je teda podľa žalobcu jediná možnosť ako sa môže proti následkom údajne nezákonne vydaných rozhodnutí žalovaného brániť.

33. Správny súd sa s argumentáciou žalobcu v tejto veci nestotožnil. Tak ako to vo svojom vyjadrení uviedol žalovaný, spôsobilým predmetom súdneho prieskumu je iný zásah orgánu verejnej správy iba vtedy, ak postup správneho orgánu nebol zakončený vydaním správneho aktu vo forme rozhodnutia alebo opatrenia, teda ak pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom bezprostredného uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

34. Tento záver vyplýva priamo z ustanovenia , v ktorom je iný zásah orgánu verejnej správy definovaný ako „faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“

35. Iný zásah orgánu verejnej moci teda spočíva vo faktickom postupe pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Súdna judikatúra aj právna doktrína definuje iné zásahy orgánov verejnej správy ako úkony neformálne, pre ktoré môžu a nemusia byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštráciách, príkazy k zjednaniu nápravy), zabezpečovacie úkony atď. Ide všeobecne o úkony, ktoré hoci nie sú urobené formou rozhodnutí, sú napriek tomu záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe prevažne faktického (ústneho či inak vyjadreného) nariadenia či príkazu. Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu či príkazu.

36. Z uvedeného je tak zrejmé, že pod iný zásah nemožno podriadiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, vydané v správnom konaní podľa zákona.

37. Spôsobilým predmetom súdneho prieskumu je iný zásah orgánu verejnej správy iba vtedy, ak postup správneho orgánu nebol zakončený vydaním správneho aktu vo forme rozhodnutia alebo opatrenia, teda ak pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom bezprostredného uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. „O nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy možno hovoriť v prípade, ak ide o postup, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti, čo v prejednávanej veci nebolo splnené...“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

38. Ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je teda vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. V rámci správneho súdnictva by mala byť poskytovaná ochrana prioritne v konaní o (všeobecnej) správnej žalobe podanej proti takémuto rozhodnutiu alebo opatreniu. Takýto záver vyplýva zo samotnej podstaty iného zásahu, ako faktického postupu orgánu verejnej správy uskutočneného bez vydania odôvodneného rozhodnutia, kedy adresát takéhoto zásahu nemá možnosť v rámci správneho súdnictva žiadať o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ale žiada subsidiárne preskúmať zákonnosť faktického postupu.

39. Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že nebol účastníkom administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí žalovaného, čo mu údajne znemožňuje domáhať sa súdneho prieskumu týchto rozhodnutí. Žalobná legitimácia vo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného je totiž predmetom súdneho konania v prípade napadnutia zákonnosti týchto rozhodnutí. Absencia účastníctva v administratívnom konaní nemôže byť „zhojená“ podaním správnej žaloby proti inému zásahu, ktorý má spočívať v následkoch vydaného rozhodnutia. Takýto záver by úplne popieral zákonom ustanovený postup pre poskytnutie právnej ochrany spočívajúci v preukázaní žalobnej legitimácie vo vzťahu k určenému typu správnej žaloby, resp. by takto ustanovený zákonný postup obchádzal. Tak ako to uviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení, podľa článku 46 ods. 1 SR sa súdnej ochrany možno domáhať len zákonom ustanoveným postupom. Bez preukázania iného zásahu orgánu verejnej moci nemá teda žalobcovi patriť žalobná legitimácia, ktorá je základným predpokladom pre samotné konanie vo vzťahu k tomuto typu správnej žaloby.

40. Rovnaký záver sa vzťahuje aj k návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia , nakoľko ustanovenia , ktoré majú byť podľa žalobcu v rozpore s SR, sa týkajú administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí žalovaného, a teda žiadnym spôsobom nesúvisia s konaním v tu prejednávanej veci proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorý má spočívať vo faktickom postupe pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorému žiadne formalizované administratívne konanie nepredchádza. Správny súd teda dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, a preto tento návrh žalobcu zamietol.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností teda správny súd dospel k názoru, že postup žalovaného, tak ako ho vymedzil žalobca, nie je iným zásahom podľa , žalobca zároveň nepreukázal akýkoľvek zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, okrem následkov rozhodnutí žalovaného, ktoré sú spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.