Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-8Sa-87-2022.pdf
PDF · 108.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-8Sa/87/2022
Uznesenie
Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: DLM Trade, s.r.o., so sídlom: Odbojárov 64/4, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 653 840, zastúpený advokátom: Mgr. Andrejom Čreppom, so sídlom advokátskej kancelárie: Panenská 8, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 579 449, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom: Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, IČO: 52 265 021 vo veci žaloby proti inému zásahu žalovaného, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu zamieta. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh žalobcom napadnutého iného zásahu
1. Dňa 17.08.2022 žalovaný, prostredníctvom pracovníkov svojho pracoviska Bratislava, vykonal u žalobcu v prevádzke A. B., C. X/X, XXX XX D. iný zásah orgánu verejnej správy spočívajúci v zaistení 2 kusov technických zariadení, spolu s 3 kusmi kľúčov od týchto zaistených technických zariadení a to 1 x kľúč U 4256, 1 x kľúč 32037 a 1 x kľúč 32022. O tomto zásahu odovzdal žalobcovi záznam o zaistení technických zariadení zo dňa 17.08.2022 (ďalej ako „Záznam“).
2. Podľa Záznamu malo ísť zo strany žalovaného o výkon dozoru u žalobcu ako dozorovaného subjektu podľa ustanovenia § 80 písm. d) zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o hazardných hrách“), pričom k zaisteniu malo dôjsť v rámci právomoci žalovaného podľa § 77 ods. 9 písm. f) v spojení s § 81 ods. 8 písm. a) citovaného zákona.
II.
Správna žaloba
3. Žalobca sa v podanej žalobe proti inému zásahu žalovaného, doručenej 17.10.2022 Krajskému súdu v Bratislave, domáha, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, spočívajúcom v zaistení technických zariadení v počte 2 kusov, s 3 kusmi kľúčov od týchto zaistených technických zariadení a to kľúča U 4256, kľúča 32037 a kľúča 32022, ku ktorému došlo dňa 17.08.2022 v prevádzke A. B., C. X/X, XXX XX D. a ukladá žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom, t.j. vrátiť zaistené technické zariadenia a kľúče od nich žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Žalobca nezákonnosť iného zásahu odôvodňuje tým, že žalobca žiadnu hazardnú hru neprevádzkoval, ani sa na jej prevádzkovaní nepodieľal, a nemal byť tak považovaný za dozorovaný
subjekt v zmysle § 80 písm. d) zákona o hazardných hrách, a tento zákon sa naňho nevzťahuje. Nemal byť tak daný žiadny dôvod zo strany žalovaného u žalobcu dozor či iný zásah vykonávať.
5. Žalobca tiež poukázal na záznam o zaistení technických zariadení, v ktorom žalovaný uvádza, že technické zariadenia zaistil podľa § 77 ods. 9 písm. f) v spojení s § 81 ods. 8 písm. a) zákona o hazardných hrách. Žalovaný sa tým podľa žalobcu snaží navodiť dojem, že vo veci prebieha dozor formou vyhľadávacej činnosti a zo strany žalovaného nemala byť žalobcovi doručená žiadna zápisnica o vyhľadávacej činnosti, ktorá by svedčila o výkone tohto dozoru, a ktorú je žalovaný podľa zákona o hazardných hrách povinný pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti vydať.
6. Záznam o zaistení technických zariadení má byť podľa žalobcu len akýmsi deklaratórnym potvrdením o vykonaní zásahu, avšak nemá spĺňať náležitosti zápisnice o vyhľadávacej činnosti a najmä neumožňuje žalobcovi podať námietky, či iným zákonným spôsobom sa domáhať ochrany svojich práv. Vo veci nemá podľa žalobcu prebiehať ani žiadne správne konanie, resp. o začatí žiadneho takéhoto konania nemal byť žalobca nijak upovedomený a napokon na žiadne správne konanie podľa neho ani neexistuje dôvod, keďže vo veci nemalo ísť o prevádzkovanie hazardnej hry, ako sa to snaží v zázname o zaistení naznačiť žalovaný.
7. Postup podľa § 81 ods. 8 písm. a) zákona o hazardných hrách, podľa žalobcu, v sebe zahŕňa kumulatívne splnenie troch podmienok: a) musí ísť o hazardnú hru, b) hazardná hra musí byť prevádzkovaná prostredníctvom zaisťovaného technického zariadenia, a c) existuje podozrenie, že táto hazardná hra je prevádzkovaná v rozpore so zákonom o hazardných hrách. Ani jedna z uvedených podmienok nemala byť podľa žalobcu v tomto prípade naplnená a tak postup žalovaného podľa predmetného zákonného ustanovenia bol nedôvodný a nezákonný.
8. Obe zaisťované technické zariadenia mali byť v čase ich zaistenia nefunkčné, keďže sa žalobca podľa jeho vlastného vyjadrenia okrem iného venuje vykonávaniu údržby a servisu technických zariadení, pričom tieto servisné práce vykonáva vo svojej prevádzke v A. B. na Nobelovej ulici. Keďže mali byť predmetné zariadenia nefunkčné, reálne na nich podľa žalobcu nebola a ani nemohla byť prevádzkovaná žiadna hra.
9. Žalovaný síce podľa žalobcu má byť oprávnený technické zariadenie zaistiť, ak je podozrenie, že na technickom zariadení je prevádzkovaná hazardná hra v rozpore so zákonom o hazardných hrách, nie je však oprávnený zaistiť technické zariadenie, pokiaľ nie je nepochybne určené, že ide o hazardnú hru alebo pokiaľ nie je preukázané, že je prevádzkovaná na danom zariadení.
10. Napokon, žalobca poukazuje aj na to, že pri zaisťovaní technických zariadení mu nebolo umožnené zabalené zariadenia označiť a v spojitosti so skutočnosťou, že boli so zariadeniami zaistené aj všetky kľúče od nich, nemožno vylúčiť nesprávne zaobchádzanie s nimi a prípadný vznik škody alebo dokonca neoprávnenú manipuláciu.
11. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR má byť žalovaný oprávnený konať len to, čo mu zákon výslovne dovoľuje, smie konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Je preto v rozpore nielen so zákonom o hazardných hrách, ale aj so samotnou Ústavou SR, ak takéto oprávnenie žalovaný prekročil alebo ak si zákonné znenie prispôsobil podľa svojich potrieb a vykladá ho v rozpore s jeho celkom jednoznačným znením. Zaistenie majetku fyzickej osoby alebo právnickej osoby bez zákonného podkladu má byť podľa žalobcu porušením jej základného práva vlastniť majetok a napokon žalovaný podľa žalobcu porušuje aj jeho právo vykonávať podnikateľskú alebo inú činnosť.
III.
Konanie pred správnym súdom
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.02.2023 potvrdil, že dňa 18.6.2022 vykonal v prevádzke A. B., C. X,XXX XX D. vyhľadávaciu činnosť podľa ustanovenia § 81 ods. 8 zákona o hazardných hrách, ktorej cieľom bolo preverenie dodržiavania § 4 ods. 4 tohto zákona, v zmysle ktorého prevádzkovať a propagovať hazardnú hru, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia sa zakazuje.
13. Žalovaný v ďalšom ozrejmil prečo by hra PEGASUS, účasť na ktorej mali umožňovať zaistené technické zariadenia, mala byť považovaná za hazardnú hru.
14. Žalovaný potvrdil tvrdenie žalobcu, že technické zariadenia v čase ich zaistenia neboli zapnuté, stále sa však mali nachádzať vo verejne prístupnom priestore a mohli byť podľa žalovaného kedykoľvek zapnuté, a tým umožniť účasť na hazardnej hre PEGASUS bez udelenej licencie.
15. Žalovaný mal pristúpiť k zaisteniu technických zariadení vzhľadom k tomu, že žalobca počas vyhľadávacej činnosti dňa 17.8.2022, napriek žiadosti zamestnancov žalovaného, nemal predložiť k technickým zariadeniam žiadne podklady, dokumenty alebo iné vysvetlenie alebo písomnosti, ktoré by hodnoverným spôsobom preukázali, že sa nejedná o technické zariadenia, ktoré v čase 18.6.2022 umožňovali účasť na hazardnej hre PEGASUS.
16. Žalovaný následne poukázal na žiadosť č. URHH/003136/2022-173, 049007/2022 zo dňa 13.09.2022, doručenej žalobcovi dňa 21.09.2022 a žiadosť č. URHH/003136/2022-173, 059522/2022 zo dňa 02.11.2022, doručenej žalobcovi dňa 15.11.2022, ktorými mal žalovaný požiadať žalobcu o predloženie dokumentácie týkajúcej sa zaistených technických zariadení, na ktoré mal žalobca reagovať tak, že si svoju povinnosť poskytnúť súčinnosť žalovanému nesplnil.
17. Žalobca neplnením svojej povinnosti súčinnosti má podľa žalovaného predlžovať výkon dozoru a bráni žalovanému riadne zistiť skutkový stav, tak aby bolo možné dozorom zistiť a preukázať porušenie zákona o hazardných hrách alebo naopak vyvrátiť vzniknuté podozrenie a potvrdiť zákonnosť postupu žalobcu. Na základe uvedeného teda podľa žalovaného podozrenie o prevádzkovaní hazardnej hry PEGASUS žalobcom, alebo jeho podieľanie sa na prevádzkovaní hazardnej hry, či napomáhanie prevádzkovaniu hazardnej hry pretrváva a zaistenie technických zariadení je preto podľa neho naďalej oprávnené.
18. Tvrdenie žalobcu, že neprevádzkuje hazardnú hru, ďalej podľa žalovaného nezakladá právo žalobcu obmedziť alebo vylúčiť právo žalovaného vykonať dozor, ktorého cieľom je riadne zistiť skutkový stav so záverom o porušení, resp. neporušení zákona o hazardných hrách.
19. Žalovaný svoje vyjadrenie uzatvára konštatovaním, že žalobca dňa 18.06.2022 prevádzkoval vo svojej prevádzke dve technické zariadenia, ktoré umožňovali účasť na hazardnej hre PEGASUS, pričom žalobca počas prebiehajúceho dozoru neposkytol žalovanému zákonom vyžadovanú súčinnosť a nevyužil svoje právo obrany voči zisteniam úradu. Žalobca svojim konaním počas dozoru má podľa žalovaného spôsobovať jeho neúmerné predlžovanie, čím bráni žalovanému dozor ukončiť a doručiť žalobcovi zápisnicu. Po doručení predmetnej zápisnice bude mať žalobca právo sa voči prípadným zisteniam uvedeným v zápisnici vyjadriť alebo ich namietať, a tým si uplatniť svoje zákonné práva, ktoré mu prislúchajú počas vykonávaného dozoru a namietať prípadné zistenia.
20. Z uvedeného dôvodu je žalovaný presvedčený, že žalobcom podaná žaloba je nedôvodná, nakoľko práve žalobca svojim konaním (resp. nekonaním) počas dozoru zapríčinil skutočnosť, že úrad doteraz neukončil dozor a nevyhotovil zápisnicu.
21. K uvedenému vyjadreniu žalovaného poskytol na základe výzvy súdu žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 17.02.2024 (replika), v ktorom uviedol, že z vyjadrení žalovaného je nepochybné, že opakovane nebolo zistené, že by na zaistených technických zariadeniach akýkoľvek hráč odohral čo i len jedinú hru (bez ohľadu na jej charakter). Žalovaný totiž podľa žalobcu pri prvom dozore neodskúšal funkčnosť technických zariadení a pri zvyšných dvoch výkonoch dozoru mali byť obe technické zariadenia vypnuté a po ich zapnutí preukázateľne nefunkčné. Preto je podľa žalobcu nepreskúmateľné, na základe čoho žalovaný tvrdí, že žalobca mal prevádzkovať akúkoľvek hru, nie to ešte hazardnú.
22. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že z vyjadrení žalovaného k žalobe, ako aj zo znení jeho žiadostí o súčinnosť, má byť nepochybné, že žalovaný má mať predpojato vytvorený názor a o žiadne objektívne zisťovanie skutkového stavu mu nikdy nemalo ísť. Žiadosti žalovaného mali byť zjavne účelovo a nezákonne zaujato formulované a žalovaný sa snažil účelovo formulovanými žiadosťami primäť žalobcu k priznaniu sa k spáchaniu správneho deliktu, ktorého sa žalobca nemal
dopustiť. Takéto účelové koncipovanie výzvy žalovaným považuje žalobca za porušenie jeho práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprispievať k vlastnému obvineniu. Doterajším výkonom dozoru nemalo byť podľa žalobcu zistené ani preukázané prevádzkovanie žiadnej hazardnej hry v prevádzke A. B. dňa 18.06.2022, keďže všetky zariadenia v prevádzke boli nefunkčné, a žalovaný sa mal snažiť účelovo formulovanou výzvou nezákonne primäť žalobcu k nepriamemu priznaniu prevádzkovania hazardnej hry, aby tak nahradil svoju vlastnú dôkaznú núdzu. Žalobca teda mal poskytnúť žalovanému súčinnosť a nemaril výkon dozoru, keďže v žalovaným určených lehotách na výzvy reagoval, no nie podľa predstáv žalovaného.
23. Žalovanému podľa žalobcu nič nebráni v tom, aby vyhotovil zápisnicu z vyhľadávacej činnosti, keďže jeho názor na vec je jasný už z jeho vyjadrenia k žalobe, a napokon disponuje technickými zariadeniami, a tak mal po dlhú dobu možnosť tieto posúdiť. Vyhotovenie zápisnice o vyhľadávacej činnosti, ktorá už bola vykonaná a boli pri nej prijaté aj určité opatrenia (ako napr. zaistenie technických zariadení) nie je podľa žalobcu naviazané na predloženie žiadnej dokumentácie zo strany dozorovaného subjektu.
24. Nevyhotovením zápisnice mal žalovaný zabrániť žalobcovi uplatňovať jeho práva, a preto jeho jedinou ochranou má byť podaná žaloba. Na konanie zo strany žalovaného podľa žalobcu neexistoval právny dôvod, lebo žalobca nemal prevádzkovať žiadnu hazardnú hru, ani sa na jej prevádzkovaní nemal podieľať. Postup vykonaný žalovaným má byť nezákonný aj z dôvodu nedodržania právnych predpisov upravujúcich postup žalovaného pri výkone dozoru, nesplnenia zákonných podmienok pre zaistenie zariadení, nevyhotovenia zápisnice z vyhľadávacej činnosti a nerešpektovania zákonnej lehoty na zadržiavanie zaistených technických zariadení.
25. K uvedenému vyjadreniu žalobcu, na základe výzvy súdu, poskytol žalovaný svoje vyjadrenie zo dňa 16.10.2024 (duplika), v ktorom k námietkám žalobcu o hazardnej povahe hry PEGASUS uviedol, že hra PEGASUS je hazardnou hrou, ktorá napĺňa všetky znaky hazardnej hry a jej prevádzkovanie je možné jedine na základe licencie. Žalovaný na prevádzkovanie hry licenciu nikdy neudelil, pričom v prílohe svojho vyjadrenia priložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie žalovaného, ktoré určuje, že hra PEGASUS je hazardnou hrou.
26. K námietkam žalobcu, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že k prevádzkovaniu technických zariadení v jeho prevádzke došlo, žalovaný uviedol, že počas svojho dozoru dňa 18.6.2022 preveroval v prevádzke žalobcu prítomnosť technických zariadení umožňujúcich účasť na hazardnej hre a v prevádzke žalobcu sa mali nachádzať dve technické zariadenia, ktoré boli funkčné a zapnuté a mali umožňovať účasť na hre PEGASUS. Uvedené mali zamestnanci žalovaného počas vyhľadávacej činnosti zdokumentovať vyhotovením fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu, ktorý bol zaslaný súdu spolu s vyjadrením žalovaného k žalobe. Okrem uvedeného žalovaný vie potvrdiť funkčnosť technických zariadení aj svedeckými výpoveďami svojich zamestnancov, ktorí sa predmetného dozoru zúčastnili.
27. Ku skutočnosti namietanej žalobcom, že žalovaný nezaistil technické zariadenia už počas prvej návštevy jeho prevádzky, žalovaný uviedol, že technické zariadenia zaistil v čase, kedy bol zvoz technických zariadení zabezpečený.
28. K žalobcovi tvrdenému, že ani v jednom prípade nemalo byť preukázané, že by „akýkoľvek hráč odohral čo i len jedinú hru“, nie je podľa žalovaného z hľadiska zaistenia podstatné, či zariadenie bolo nejakým hráčom použité, ale pre zaistenie postačuje podozrenie, že na danom technickom zariadení sa prevádzkujú nelicencované hazardné hry.
29. Vo veci samotného zaistenia technických zariadení žalovaný uviedol novú skutočnosť, že technické zariadenia boli síce zaistené v A. B. prevádzkovanom žalobcom, avšak žalovaný ich nezaistil prevádzkovateľovi pohostinského zariadenia, ale samotnému prevádzkovateľovi hry PEGASUS, ktorým bola na území Slovenskej republiky spoločnosť WOG s.r.o.. V momente zaistenia žalovaný uviedol miesto zaistenia A. B. a ako dozorovaný subjekt uviedol žalobcu, pretože v tom momente úrad nevedel a nemohol vedieť kto dané zariadenia prevádzkuje. Až ukončením správneho konania voči spoločnosti WOG s.r.o. sa ustálilo, že prevádzkovateľom všetkých technických zariadení PEGASUS na území SR bola spoločnosť WOG s.r.o., a preto žalovaný z hľadiska tohto dozoru už nepovažoval žalobcu za dozorovaný subjekt. Rozhodnutie vo veci prevádzkovania hry PEGASUS nadobudlo právoplatnosť až dňom 29.4.2023.
30. Dozor v A. B., mal byť podľa žalovaného riadnym a zákonným dozorom, ktorým vyhľadávacou činnosťou zisťoval prevádzkovanie hazardnej hry PEGASUS. Prevádzkovateľ A. B., teda žalobca, mal byť v tom čase správne označený za dozorovaný subjekt a žalovaný v súlade so zákonom zaistil technické zariadenia, pri ktorých mal podozrenie, že sa na nich prevádzkuje hazardná hra bez vydanej alebo udelenej licencie. Žalovaný v súlade so svojimi zákonnými oprávneniami žiadal žalobcu o poskytnutie súčinnosti, čo mal však žalobca opakovane obísť svojimi vyjadreniami, ktoré v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvrdili, že sa v A. B. neprevádzkujú žiadne hry. Napriek neposkytnutej súčinnosti zo strany žalobcu, mal žalovaný svojou činnosťou napokon zistiť prevádzkovateľa hazardnej hry PEGASUS (spoločnosť WOG s.r.o.), ktorému v správnom konaní ďalšie prevádzkovanie tejto hry zakázal.
IV.
Relevantné právne predpisy
31. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
32. Podľa ustanovenia § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
33. Podľa ustanovenia § 77 ods. 9 písm. d) zákona o hazardných hrách, úrad vykonáva dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a iných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 80 písm. d) až j) alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti.
34. Podľa ustanovenia § 80 písm. d) zákona o hazardných hrách, dozorovanými subjektmi podľa tohto zákona sú osoby, ktoré bez licencie prevádzkujú hazardné hry a osoby, ktoré sa podieľajú na prevádzkovaní takýchto hier.
35. Podľa ustanovenia § 81 zákona o hazardných hrách, vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených obcami. Pri vyhľadávacej činnosti je možné a) zaistiť doklady, technické zariadenia, iné zariadenia alebo systémy, prostredníctvom ktorých sa prevádzkujú hazardné hry, ak je podozrenie, že sa hazardné hry prevádzkujú v rozpore s týmto zákonom a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom, a to na dobu nevyhnutne potrebnú na riadny výkon dozoru; ak nie je možné technické zariadenie, iné zariadenie alebo systém zaistiť a odobrať bez prekonania prekážky znemožňujúcej ich zaistenie a odobratie, osoba poverená výkonom dozoru je oprávnená takúto prekážku prekonať.
V.
Právne posúdenie správneho súdu
36. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.
37. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 2 SSP, preskúmal postup žalovaného označeného ako iný zásah žalobcom, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 147 a nasl. SSP.
38. Správny súd na úvod zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pri rozhodovaní o podanej správnej žalobe vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia, pričom je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP.
39. Táto skutočnosť sa ukázala ako rozhodujúca pre rozhodnutie v tejto veci, keďže až po podaní správnej žaloby, na základe dupliky žalovaného zo dňa 16.10.2024, bol pred súdom ustálený skutkový stav v tejto veci tak, že zariadenia boli síce zaistené v A. B. prevádzkovanom žalobcom, avšak žalovaný ich nezaistil prevádzkovateľovi pohostinského zariadenia (žalobcovi), ale samotnému prevádzkovateľovi hry PEGASUS, ktorou bola na území Slovenskej republiky spoločnosť WOG s.r.o. V momente zaistenia žalovaný uviedol miesto zaistenia A. B. a ako dozorovaný subjekt uviedol žalobcu, pretože v tom momente žalovaný nevedel kto dané zariadenia skutočne prevádzkuje. Až ukončením správneho konania voči spoločnosti WOG s.r.o. sa ustálilo, že prevádzkovateľom všetkých technických zariadení PEGASUS umiestnených v Slovenskej republike bola spoločnosť WOG s.r.o., a preto žalobcu z hľadiska tohto dozoru už žalovaný nepovažoval za dozorovaný subjekt. Rozhodnutie vo veci prevádzkovania hry PEGASUS voči spoločnosti WOG s.r.o. malo podľa žalovaného nadobudnúť právoplatnosť až dňom 29.04.2023.
40. Správny súd pri rozhodnutí uvedený skutkový stav považoval za ustálený, keďže žalobca tvrdenia žalovaného nijakým spôsobom nerozporoval (duplika žalovaného bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 18.11.2024), a zároveň žalovaným tvrdený skutkový stav bol v súlade s rozhodnutím č. 000006/2023 zo dňa 02.01.2023, predloženému správnemu súdu spolu s uvedenou duplikou, na ktoré žalovaný vo svojej duplike aj odkazoval, a ktorým žalovaný uložil spoločnosti WOG s.r.o. pokutu za prevádzkovanie hazardnej hry PEGASUS bez udelenej licencie.
41. Z uvedeného skutkového stavu správny súd ustálil, že iný zásah žalovaného, spočívajúci, v súlade s tvrdením žalobcu, v zaistení 2 kusov technických zariadení, spolu s 3 kusmi kľúčov od týchto zaistených technických zariadení, v skutočnosti nesmeroval proti žalobcovi, ale spoločnosti WOG s.r.o., ako vlastníkovi a prevádzkovateľovi zaistených technických zariadení.
42. Na základe takto ustáleného skutkového stavu správny súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti podanej správnej žaloby v tom rozsahu, do akej miery iný zásah žalovaného skutočne zasiahol do subjektívnych práv žalobcu, tak ako to v podanej žalobe tvrdí.
43. Žalobca vymedzil zásah do svojich subjektívnych práv iným zásahom žalovaného tak, že v dôsledku zaistenia technických zariadení s príslušenstvom došlo k zaisteniu majetku právnickej osoby bez zákonného podkladu, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva vlastniť majetok a žalovaný mal tiež porušiť jeho právo vykonávať podnikateľskú alebo inú činnosť.
44. Vzhľadom na počas tohto súdneho konania zistenú skutočnosť, že zaistené technické zariadenia boli preukázateľne vo vlastníctve spoločnosti WOG s.r.o., ako subjektu odlišného od žalobcu, ktorý tieto technické zariadenia zároveň prevádzkoval, správny súd dospel k záveru, že k porušeniu základného práva žalobcu vlastniť majetok a jeho práva vykonávať podnikateľskú alebo inú činnosť zaistením predmetných technických zariadení nedošlo. Na potvrdenie tohto záveru správny súd uvádza, že v priebehu tohto súdneho konania žalobca vlastnícke právo k zaisteným technickým zariadeniam nijakým spôsobom nepreukázal, ani sa o to nijakým spôsobom nepokúsil, a zároveň sa od prevádzkovania týchto technických zariadení na základe vlastných tvrdení sám dištancoval. Žalobca tiež nepoukázal na porušenie iných ako vyššie uvedených subjektívnych práv.
45. Aktívnu žalobnú legitimáciu pre podanie žaloby proti inému zásahu zákon pritom v ustanovení § 254 SSP priznáva len fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich subjektívnych právach (právach alebo iných právnych záujmoch) žalovaným iným zásahom orgánu verejnej správy.
To znamená, že žalobu proti inému zásahu nie je oprávnená podať tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa jej prostredníctvom mieni domáhať ochrany iných než vlastných subjektívnych práv. Z povahy veci pritom vyplýva, že fyzická alebo právnická osoba preukáže dotyk na svojich subjektívnych právach vtedy, ak iný zásah orgánu verejnej správy majúci povahu jeho faktického postupu v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP v časti pred bodkočiarkou smeroval voči danej žalujúcej osobe.
46. Ak teda iným zásahom v tejto veci boli zaistené technické zariadenia, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu, tieto technické zariadenia ním neboli ani prevádzkované, a zároveň žalobca nepoukázal na iný zásah do jeho subjektívnych práv, ako ten, ktorý s vlastníctvom a prevádzkovaním zaistených technických zariadení priamo súvisí, žalobca nepreukázal zásah do jeho vlastných subjektívnych práv, nesplnil si teda podmienku aktívnej žalobnej legitimácie v tejto veci, a teda žalobu proti inému zásahu v tejto veci nebol oprávnený podať.
47. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie zákonnosti žalobcom napadnutého iného zásahu v rámci správneho súdnictva. Vzhľadom na skutočnosť, že k tomuto záveru dospel súd až počas prebiehajúceho súdneho konania, keďže záver o žalobcovi, ako neoprávnenej osobe na podanie žaloby v tejto veci, nebol zrejmý v rámci skúmania procesných podmienok, správny súd nepostupoval podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP, ale nedostatok dotyku na subjektívnych právach žalobcu posúdil ako nedôvodnosť samotnej správnej žaloby, ktorú zamietol podľa ustanovenia § 261 SSP. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúcimi sa samotnej zákonnosti napadnutého iného zásahu žalovaného nezaoberal.
48. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.