Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ek/2284/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., obaja zastúpení zákonným zástupcom E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti povinnému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Hulmanovou Janušovou, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 49, 010 01 Žilina, v konaní o vymoženie výživného, rozhodujúc o sťažnosti oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávnených 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.11.2025 z a m i e t a .

II. Povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania voči oprávneným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.09.2025 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1600 eur za obdobie od januára 2025 do augusta 2025 a bežného výživného v sume 200 eur mesačne od septembra 2025 do budúcna, a to na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Námestovo vydaného dňa 10.12.2021 pod sp. zn. – 23. Súd na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 02.09.2025 poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Hulmanovú Janušovú, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 49, 010 01 Žilina, ktorá ju vedie pod sp. zn. 383EX 497/25.

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 20.11.2025 súd v osobe vyššieho súdneho úradníka I. výrokom exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, II. výrokom žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal a III. výrokom oprávneným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania vo výške 61,50 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Predmetné uznesenie odôvodnil tým, že základnou otázkou, ktorú povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nastolil je, že oprávnení spolu s ich matkou žili v spoločnej domácnosti s povinným od 29.01.2011 až do 29.08.2025 a že povinný sa o oprávnených riadne staral, ktoré nerozporovala ani matka oprávnených, pričom uvedená skutočnosť má mať také zásadné následky, že je nutné zastaviť exekúciu v celom rozsahu. Oprávnení podali prostredníctvom matky návrh na vykonanie exekúcie dňa 01.09.2025 a žiadali v ňom zameškané výživné vo výške 1600 eur za obdobie 8 mesiacov, ktoré predchádzalo podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, teda za obdobie od 01/2025 do 08/2025 a zároveň bežné výživné vo výške 200 eur mesačne. O uvedenom tvrdení povinný doložil ako dôkazy: čestné prehlásenie susedov, že oprávnení spolu s ich matkou žili v spoločnej domácnosti s povinným od marca 2022 až do 29.08.2025, list z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo zo dňa 01.10.2025, potvrdenie o pobyte zákonného zástupcu oprávnených zo dňa 15.10.2025, potvrdenie o návšteve školy oprávneného 1/, potvrdenie o návšteve školy oprávneného 2/,

nájomnú zmluvu na rodinný dom, doklady o úhradách daní a poplatkov Obce Babín, výpisu z účtu za obdobie január 2025 až september 2025, zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde Námestovo zo dňa 27.10.2025. Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že oprávnení aj ich zákonná zástupkyňa žili v spoločnej domácnosti s povinným od roku 2022 až do 29.08.2025 a povinný hradil náklady na bývanie, stravu a iné výdavky pre maloletých. Povinný doložil súdu dôkaz – zápisnicu o pojednávaní na Okresnom súde Námestovo zo dňa 27.10.2025, kde zákonný zástupca oprávnených potvrdil, že je pravda že do 29.08.2025 žili s povinným v spoločnej domácnosti. Vo svojom vyjadrení matka maloletých oprávnených nepoprela, že by sa otec maloletých v čase ich spolužitia o deti nestaral. V tejto súvislosti súd uviedol, že pokiaľ oprávnení a ich matka bývali s povinným, povinný im za ten čas zabezpečoval bývanie, prispieval na stravu, bežné výdavky a podobne, tak aj týmto spôsobom za danej situácie mohol povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Exekučný súd bol toho názoru, že pokiaľ povinný z vyživovacej povinnosti má maloletých u seba a riadne zabezpečuje ich potreby, tak si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým plní. Ak by sa prijal názor, že okrem vyššie uvedených plnení mal povinný ešte k rukám matky plniť to, čo ukladá exekučný titul, bol by to iba číro čistý formalizmus a tento záver by bol zjavne nespravodlivý voči povinnému a v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu mal exekučný súd za to, že počas trvania spolužitia povinného s matkou oprávnených si povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť, a teda ak oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie, kde si vymáhali zameškané výživné za obdobie od 01/2025 do 08/2025, súd musel konštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal povinný žiadny dlh na výživnom. V tomto smere vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -8 zo dňa 10.02.2022.

3. Proti uvedenému uzneseniu podali oprávnení v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že povinný uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie nepravdivé informácie za účelom zavádzania súdu v snahe vyhnúť sa plneniu základnej vyživovacej povinnosti voči oprávneným. Približne od roku 2015 sa spolužitie povinného s matkou oprávnených výrazne skomplikovalo predovšetkým kvôli alkoholizmu povinného, čo vyústilo do toho, že sa matka spolu s oprávnenými odsťahovala v roku 2021 zo spoločnej domácnosti. V tom čase rozhodoval aj súd o určení výživného na oprávnených rozsudkom. V tomto čase si matka s oprávnenými hľadali núdzové ubytovanie, o čom svedčí aj potvrdenie Spišskej katolíckej charity zo dňa 05.12.2025. Nakoniec sa presťahovali k starej matke oprávnených do Oravskej Polhory. V čase, keď povinný žil v spoločnej domácnosti s oprávnenými urobil maximálne jeden nákup potravín týždenne, a to bolo všetko. Matka oprávnených platila aj za elektrinu v domácnosti zo svojich peňazí. O rodinu sa vôbec nestaral a synov matky z predchádzajúceho manželstva H. a A. pravidelne vyhadzoval z domu. Matka pracovala vždy, keď jej to jej materské a zdravotné povinnosti dovolili. Nie je pravda, že nikdy nepracovala, tak ako uvádza povinný. Sama sa musela postarať o finančné zabezpečenie rodiny a o chod domácnosti. Dôkazom je potvrdenie zo Sociálnej poisťovne zo dňa 04.12.2025 s prehľadom zamestnaní matky. Od 30.04.2024 je matka oprávnených poberateľkou invalidného dôchodku. V roku 2024 bola matka oprávnených nútená zobrať si spotrebiteľský úver vo výške 4000 eur, pretože nebola schopná pokryť financovanie domácnosti a tento úver spláca vo výške 58,67 eur doteraz. V prípade, ak by sa bol povinný tak slušne o rodinu staral, ako sám uvádza, tak tento úver by matka oprávnených nemusela zabezpečovať na bežné fungovanie domácnosti. Rovnako si matka oprávnených požičiavala aj od svojich rodinných príslušníkov – matky a sestry. Taktiež nie je pravda, že starší synovia matky oprávnených neprispievali na domácnosť. Za týmto účelom zákonná zástupkyňa maloletých predložila súdu potvrdenie z VÚB banky o platbách na účet matky oprávnených zo dňa 09.01.2025 vo výške 500 eur (H. I.), dňa 26.02.2025 vo výške 500 eur (H. I.), dňa 16.04.2025 vo výške 300 eur (H. I.), dňa 07.05.2025 vo výške 2.029 eur (A. I.), dňa 16.07.2025 vo výške 1000 eur (A. I.), dňa 23.07.2025 vo výške 1000 eur (A. I.), dňa 30.07.2025 vo výške 100 eur (H. I.), dňa 13.08.2025 vo výške 200 eur (H. I.). Obaja synovia v tom čase pracovali v zahraničí. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie iba očierňuje matku oprávnených a jej synov z predchádzajúceho vzťahu, len aby zakryl svoju neschopnosť o rodinu sa riadne postarať. Matka oprávnených odmieta vyjadrenie povinného, že jej platil v hotovosti. Nie je to pravda. Povinný matke oprávnených žiadne výživné k jej rukám v hotovosti nikdy neplatil. Je to len tvrdenie povinného, ktoré nemá oporu v žiadnom dôkaze povinného. Rozhodnutie súdu založené iba na vyjadrení povinného je nedostačujúce. Ďalej poukázali na to, že Okresný súd Námestovo dňa 12.11.2025 vydal uznesenie sp. zn. , ktorým uložil povinnému aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval k matke oprávnených, ako aj aby ju nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Uvedené uznesenie je dôkazom toho, že sa povinný o rodinu nestaral a výživné neplatil, čím neustále vystavoval

maloleté deti nebezpečenstvu. Súd svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie oprel výlučne o tvrdenie povinného, čo je absolútne nedostačujúce pre rozhodnutie vo veci.

4. Predmetnú sťažnosť oprávnených súd zaslal na vyjadrenie povinnému s tým, aby sa vyjadril aj ku platbám realizovaných zákonnou zástupkyňou maloletých v prospech účtu povinného v mesiacoch august 2025 vo výške 50 eur a júl 2025 vo výške 400 eur. Dňa 20.01.2026 doručil povinný tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uvedené platby boli na účet povinného prevedené z dôvodu splácania dlhu za vzniknutú škodu, ktorú spôsobil syn zákonnej zástupkyne oprávnených A. I., za týmto účelom predložil súdu aj trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Námestovo sp. zn. -119 zo dňa 21.10.2025. Podľa názoru povinného je táto exekúcia len účelová ako sa dostať k jeho peniazom a uškodiť mu, lebo synovia zákonnej zástupkyne oprávnených už dlhodobo nepracujú a ani jej nijako neprispievajú na domácnosť.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradník, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávnených nie je dôvodná.

12. Exekučným titulom – rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. -23 zo dňa 10.12.2021 vykonateľným dňa 22.12.2021 súd uložil otcovi (t.j. povinnému) povinnosť prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne a na mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí od právoplatnosti rozsudku.

13. V prvom rade súd konštatuje, že obdobím, za ktoré sa oprávnení domáhajú zameškaného výživného od povinného je za obdobie mesiacov január 2025 až august 2025 v celkovej výške 1600 eur. Preto akákoľvek argumentácia týkajúca sa okolností spred obdobia januára 2025 (okolnosti spolunažívania povinného s matkou oprávnených za obdobie od roku 2015 – do roku 2021), ohľadom príspevkov synov zákonnej zástupkyne oprávnených pochádzajúcich z jej predchádzajúceho vzťahu, vybavenia si pôžičky v roku 2024 (za účelom refinancovania), ako aj okolnosti týkajúce sa osobných a zdravotných pomerov zákonnej zástupkyne oprávnených je pre rozhodovanie súdu právne irelevantná. Rovnako je právne irelevantná akákoľvek argumentácia povinného vo vzťahu k dospelým deťom zákonnej zástupkyne oprávnených žijúcimi s nimi v inkriminovanom období v spoločnej domácnosti. Argumentácia oprávnených v podanej sťažnosti sa z veľkej časti týka okolností nesúvisiacich s obdobím požadovaného zameškaného výživného.

14. Oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu, že povinný im neuhradil dlžné výživné za obdobie od januára 2025 do augusta 2025, ďalej požadovali platby bežného výživného počnúc mesiacom september 2025 do budúcna.

15. Vyšší súdny úradník zastavil exekúciu vo veci argumentujúc skutočnosťou, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal povinný žiadny dlh na výživnom s odkazom na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. -8 zo dňa 10.02.2022.

16. Súd sa stotožňuje s názorom vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že za istých okolností môže dôjsť k strate účinnosti rozsudku, ktorým bola jednému z rodičov určená vyživovacia povinnosť. Takouto právnou skutočnosťou je nepochybne aj obnova spolužitia rodičov detí, avšak musí ísť o také spolužitie, pri ktorom dochádza k plneniu všetkých rodičovských povinností vrátane vyživovacej povinnosti. Takéto rozhodnutie sa teda stane neúčinným len vtedy, ak tu dochádza k obnoveniu všetkých funkcií spolužitia rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu (R-8/1982).

17. Po vydaní exekučného titulu došlo k obnoveniu spolužitia rodičov maloletých detí s maloletými deťmi, aj keď nešlo o spolunažívanie harmonické. Z uznesenia Okresného súdu Námestovo sp. zn. -52 zo dňa 12.11.2025 o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že „navrhovateľka sa spolu s maloletými deťmi A. a D. opätovne odsťahovala zo spoločnej domácnosti z adresy Babín J. 203 v auguste 2025 a to z dôvodu neznesiteľného spolužitia s druhou stranou pre jeho alkoholizmus a agresivitu..... V konaní bolo zistené, že vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo napäté z dôvodu agresívneho správania sa druhej strany pod vplyvom alkoholu. V dôsledku zhoršenia týchto vzťahov navrhovateľka v auguste 2025 opätovne (prvýkrát to bolo v roku 2021) aj s maloletými deťmi A. a D. opustila spoločnú domácnosť, ktorú účastníci viedli na adrese C. J. XXX a odvtedy účastníci žijú oddelene.“ Neodkladným opatrením tak bola na základe osvedčených skutočností zo strany matky maloletých detí povinnému uložená povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval k navrhovateľke (matke maloletých detí) s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkom konaní, na ktoré bude druhá strana predvolaná v rozsahu nevyhnutnom na jej riadnu účasť na týchto úkonoch a súbežne uložená povinnosť nekontaktovať písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami matku maloletých detí (zákonnú zástupkyňu oprávnených). Z predmetného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia však vyplynula aj skutočnosť tvrdená navrhovateľkou (zákonnou zástupkyňou maloletých), ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného odôvodnila tým, že „odkedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, tak jej druhá strana neprispieva na výživu detí“. Z uvedeného vyjadrenia samotnej navrhovateľky (t.j. zákonnej zástupkyne oprávnených) „argumentum a contrario“ možno dospieť k záveru, že po obdobie spolunažívania otec maloletých na maloleté deti (oprávnených) prispieval. 18. Z výpisu z účtu povinného za mesiac január 2025 vyplýva, že povinný za uvedený mesiac na nákup potravín minul preukázateľne sumu 261,93 eur, na internet sumu 10 eur a vodu sumu 20 eur. Zvyšné položky sú položky na transakčné úvery, sporenie na rezervu, nákup pohonných hmôt, platby v Extreme computers, autodiely, platby do Sociálnej poisťovne, platba Slovak Telecom a výbery v hotovosti.

19. Z výpisu z účtu povinného za mesiac február 2025 vyplýva, že povinný v priebehu mesiaca uhradil na strave sumu 128,05 eur, na internet sumu 10 eur a vodu sumu 20 eur, zvyšné platby realizované v priebehu mesiaca pozostávajú z úhrady nákupu spojky na motokáru – Temu, nákupu pohonných hmôt, platby Slovak Telekom, úhrady úverov, sporenie, platby za opravu auta, platby u D. C. (pravdepodobne podľa výsledkov vyhľadávania na internete ide o pizzeriu v K. C. L. D.) a výberu v hotovosti 800 eur.

20. Z výpisu z účtu povinného za mesiac marec 2025 vyplýva, že povinný na nákup potravín preukázateľne minul sumu 144,52 eur, pričom ďalej uhradil sumu 10 eur na internet a sumu 20 eur na vodu. Zvyšné platby sú platby týkajúce sa Slovak Telekom, úverov, platba v pizzerii u Domina (39,17 eur), výber v hotovosti, sporenie na rezervu, platba za pohonné hmoty a úhrada realizovaná v prospech pozemkového spoločenstva.

21. Z výpisu z účtu povinného za mesiac apríl 2025 vyplýva, že povinný uhradil preukázateľne na nákup potravín sumu 129,02 eur, ďalej uhradil sumu 10 eur na internet, 20 eur na vodu, 11,60 eur Skylink a zvyšné platby sa týkajú nákupu pohonných hmôt, platby Slovak Telekom a.s., výberov v hotovosti, sporenia na rezervu, poplatku za poskytnutie úveru.

22. Z výpisu z účtu povinného za mesiac máj 2025 vyplýva, že povinný preukázateľne minul na nákup potravín sumu 81,86 eur, ďalej uhradil sumu 10 eur na internet, sumu 20 eur voda, 11,60 eur Skylink. Zvyšné platby z účtu sú výbery v hotovosti, nákup pohonných hmôt, Slovak Telekom, splátky úverov, nákup líšt, sporenie na rezervu.

23. Z výpisu z účtu povinného za mesiac jún 2025 vyplýva, že povinný preukázateľne minul na nákup potravín sumu 119,53, ďalej uhradil sumu 10 eur na internet, 20 eur na vodu, 11,60 eur Skylink. Zvyšné platby sú platby za kúpu pohonných hmôt, výbery v hotovosti, splátky úverov, sporenie na rezervu, poistenie.

24. Z výpisu z účtu povinného za mesiac júl 2025 vyplýva, že povinný preukázateľne minul na nákup potravín, spotrebného tovaru a liekov sumu 289,63 eur, platby pizzeria u Domina (120,16 eur) 423,63 eur, ďalej uhradil sumu 10 eur na internet, sumu 20 eur na vodu, 11,60 eur Skylink, platbu Slovak Telekom, výbery v hotovosti, platby za pohonné hmoty, splátky úverov, sporenie na rezervu, platby v pizzerii, elektro, dvere a v uvedený mesiac prijal od zákonnej zástupkyne oprávnených sumu vo výške 400 eur.

25. Z výpisu z účtu povinného za mesiac august 2025 vyplýva, že povinný preukázateľne minul na nákup potravín sumu 475,99 eur, platby pizzeria u Dominika 72,69 eur), 10 eur na internet, 20 eur na vodu, 11,60 eur Skylink, realizoval nákupy v kvetinárstve, allegro – kúpa matraca, realizoval platby v pizzerii, výbery v hotovosti, pričom za uvedený mesiac prijal od zákonnej zástupkyne oprávnených sumu 50 eur.

26. V priemere povinný mesačne uhradil na nákup potravín (bez platieb realizovaných v pizzerii u Domina) sumu cca 204 eur. Z výpisu z účtu nie je možné zistiť, o aký druh potravín išlo (uvedené súd uvádza v kontexte skutočností, ktoré vyšli najavo, a to aj v konaní vedenom pod sp. zn. , kde bolo zo strany súdu konštatované, že „bolo zistené, že vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo napäté z dôvodu agresívneho správania sa druhej strany pod vplyvom alkoholu“. Na druhej strane z výpovede samotnej zákonnej zástupkyne oprávnených v podanej sťažnosti vyplýva, že povinný minimálne raz do týždňa urobil nákup potravín. Nemôže ďalej rovnako ostať bez povšimnutia skutočnosť, že povinný zo svojho príjmu uhradil náklady spojené s bývaním v podobe platenia nájmu (200 eur mesačne s poukazom na predložené príjmové pokladničné doklady), vody, internetu, komunálneho odpadu. Taktiež bolo preukázané, že v období spolunažívania zakúpil počítačové vybavenie v podobe set klávesnice a myši, LCD Acer 23,8 Nitro v sume cca 130 eur (13.01.2025).

27. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného, že výživné za obdobie od januára 2025 do augusta 2025 naviac uhrádzal v hotovosti k rukám matky, povinným predložený dôkaz – tabuľka s rozpisom platieb nie je hodnoverným dôkazom preukazujúcim si plnenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného, nakoľko uvedené platby neboli realizované proti podpisu zákonnej zástupkyne oprávnených, a teda uvedené „údajné“ platby súd neakceptoval.

28. Ako už však vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uviedol a rovnako sťažnostný súd konštatoval, za situácie, keď oprávnení spolu s ich zákonnou zástupkyňou prišli bývať k povinnému, povinný im za ten čas zabezpečoval bývanie, prispieval na stravu, bežné výdavky a podobne. Aj týmto spôsobom za danej situácie mohol povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Ak by sa prijal názor, že okrem vyššie uvedených plnení mal povinný ešte k rukám matky plniť to, čo ukladá exekučný titul, bol by to iba číro čistý formalizmus a tento záver by bol zjavne nespravodlivý voči povinnému a v rozpore s dobrými mravmi. Z toho dôvodu má exekučný súd za to, že počas obnovenia a trvania spolužitia povinného s matkou oprávnených si povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť a teda v návrhu na vykonanie exekúcie nebolo dôvodne uplatnené zameškané výživné po dobu 8 mesiacov (za obdobie od januára 2025 do augusta 2025) v celkovej výške 1600 eur.

29. Pokiaľ ide o bežné výživné súd zisťoval, či v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný v omeškaní s jeho platením, a teda či sa bežné výživné stalo zameškaným výživným v čase podania návrhu. Exekučné konanie v predmetnej právnej veci sa začalo dňa 01.09.2025 doručením návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže výživné za obdobie mesiaca september 2025 bolo v zmysle exekučného titulu splatné do 15.09.2025, nebolo bežné výživné v čase podania návrhu splatným.

30. Návrh na vykonanie exekúcie bol tak zo strany oprávnených podaný nedôvodne, nakoľko povinnému dlh na zameškanom výživnom nevznikol a bežné výživné v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ešte nebolo splatné.

31. Pokiaľ ide o II. a III. výrok napadnutého uznesenia, v tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

32. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd postupom podľa sťažnosť oprávnených proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 20.11.2025 zamietol.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

35. S poukazom na zásadu úspechu by bol súd v konaní priznal nárok na náhradu trov konania povinnému ako úspešnému účastníkovi konania. Nakoľko však tomuto žiadne trovy konania nevznikli, žiadne trovy si ani neuplatnil, preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol, že tomuto nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).