Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoEk-25-2025.pdf
PDF · 83.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoEk/25/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. F., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Er/994/2010 – 63 zo dňa 17.6.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Er/994/2010 – 94 zo dňa 13.10.2025, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorého právomoc mala byť založená rozhodcovskou doložkou, ktorú exekučný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval za neplatnú.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený dôvodiac, že úver bol povinnému poskytnutý na účel podnikania, preto nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne a ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na prípustnosť rozhodcovského konania vyplývajúcu z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov.
3. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Súd prvej inštancie v predmetnej veci dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP): Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou oprávneného týkajúcou sa nespotrebiteľského charakteru vzťahu vzniknutého medzi ním a povinným na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinného je potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti, považovať za spotrebiteľa, nakoľko nie je jednoznačne preukázané, aby pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je povinný označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická osoba – podnikateľ (uvedené IČO). V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, a ak nie je zrejmé, za akých okolností bol povinný označený ako podnikateľ a do akej miery podnikateľské označenie povinného korešponduje so skutočným účelom zmluvy, t.j. či úmyslom povinného pri uzatváraní zmluvy bolo použiť získané finančné prostriedky na podnikanie, alebo na súkromné účely, a či k označeniu povinného ako podnikateľa nedošlo len „pro forma“. Pri hrozbe možného zastierania skutočného účelu zmluvy a s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť povinného ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.
5. Ďalšou rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie, aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Exekučný súd je oprávnený preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Rozhodcovská doložka (zmluva) je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS v čl. 3 ods. 2 upravuje, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zákonodarca negatívnu definíciu individuálne dojednanej zmluvnej podmienky koncipoval s ohľadom na materiálne znaky uvedené v smernici Rady 93/13/EHS, pričom samotné definičné prvky založil na kumulácií stavu, že spotrebiteľ sa mal možnosť oboznámiť so zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy a súčasne nemohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená kumulácia je významná avšak rozhodujúcim znakom je práve nemožnosť ovplyvniť obsah dojednávanej zmluvnej podmienky. Popri tom skutočnosť, či sa spotrebiteľ mal možnosť s takouto zmluvnou podmienkou oboznámiť pred podpisom zmluvy alebo nie, nie je právne relevantná.
6. Z predložených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah. VPPÚ sú vopred naformulované dodávateľom, a podľa vôle dodávateľa mali byť súčasťou úverovej zmluvy. VPPÚ nie sú podpísané povinným. V prípade pochybností o individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky platí fikcia, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú. V spotrebiteľskej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu, nakoľko o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom vo VPPÚ niet ani zmienky. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať
vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Oprávnený nepreukázal, aby povinnému bol vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, ani povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola predložená povinnému ako súčasť obchodných podmienok, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na týchto záveroch nič nemení ani možnosť spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní namietať zaujatosť rozhodcu či písomnú formu konania. Procesné oprávnenia povinného a jeho možnosť obrany v rozhodcovskom konaní nekonvalidujú neplatnú rozhodcovskú doložku.
7. Odvolací súd dodáva, že možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva, pre neho transparentný, všeobecný súd. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Ak by sa aj spotrebiteľ rozhodol obrátiť na rozhodcovský súd, tak nemá možnosť voľby rozhodcovského súdu, nakoľko na základe formulárovej rozhodcovskej doložky bol dodávateľom jednostranne určený konkrétny rozhodcovský súd. Predložená rozhodcovská doložka, ako už bolo uvedené, je vopred pripravená oprávneným, vrátane výberu rozhodcovského súdu (ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej blízkosti), čo povinný už nemohol nijako ovplyvniť. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Neprijateľnosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.
8. Odvolací súd v predmetnej veci zároveň nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“ 9. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 425 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial).
10. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného o prípustnosti rozhodcovského konania podľa predpisov o spotrebiteľských úveroch. Prvoinštančný súd nijako nespochybnil prípustnosť rozhodcovského konania, avšak rozhodcovské konanie musí prebiehať v súlade s právnymi predpismi, ktoré ho regulujú, pričom základným predpokladom rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z.z. je uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Keďže táto podmienka v prejednávanej
veci splnená nebola, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku zamietol.
11. V súvislosti s argumentáciou oprávneného odvolací súd taktiež poukazuje na to, že judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok G. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok H. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
12. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).