Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-48-2025.pdf
PDF · 82.31 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/48/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., a členov senátu JUDr. Jana Burešová a JUDr. Eduard Valenčin v právnej veci žalobkyne: G.. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX R., právne zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Tehelná 46, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX R., právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Hviezdoslavova 3, IČO: 37 936 417, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/33/2022 - 456 zo dňa 24.9.2025 takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov ( ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením rozhodol tak, že I. Súd schvaľuje zmier uzavretý medzi stranami sporu v znení:
„Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. R., obec R., okres R. a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenom na parcele V. č. XXXX a k parcele V. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.
Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e parcelu registra V. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra V. č. XXXX, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie R., obec R., okres R.; v celkovej hodnote XXX.XXX Eur.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 110.000 Eur, v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .
2. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 257 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pri ktorom je zrušenie a vyporiadanie v záujme oboch strán (iudicium duplex), nejde tak o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v tomto konaní súd nie je viazaný návrhmi strán a každý zo spoluvlastníkov môže prezentovať svoju predstavu o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané. Z toho dôvodu preto nemôže byť ten
účastník, ktorý navrhne spôsob vyporiadania podielového spluvlastníctva, plne úspešný vo veci len preto, že sa súd s jeho návrhom stotožní. Podľa názoru súdu charakter tohto sporu, v ktorom išlo o vzájomné vyporiadanie majetkových vzťahov medzi stranami sporu, i s ohľadom k tomu, že podanie žaloby na súde bolo vynúteným dôsledkom vyplývajúcim z postoja oboch spoluvlastníkov k danej nehnuteľnosti, a to tak žalobkyne ako aj žalovaného, možno tieto skutočnosti považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a to proti jeho druhému výroku o trovách konania. Žalobkyňa poukazuje na to, že aj po zrušení vecí odvolacím súdom sa žalovaný obmedzil len na obštrukcie v snahe dotlačiť žalobkyňu na čo najnižšiu cenu vyporiadania.
4. Najskôr s predajom súhlasil, kde všetky potrebné záležitosti predaja dojednala žalobkyňa s realitnou kanceláriou a následne potom, čo bol kupec pripravený zaplatiť kúpnu cenu, predaj stopol.
5. Ako bolo uvedené aj na ostatnom pojednávaní žalobkyňou, žalovaný sa pokúsil aj cestou rodiny ponúknuť žalovanej opäť neprimeranú sumu vyporiadania cestou svojich detí.
6. Žalovaný ani jeho právny zástupca nereagovali ani na snahu právneho zástupcu žalobkyne na doriešení predaja cestou realitnej kancelárie, k čomu sme taktiež predložili dôkaz a rovnako poukazujeme aj na čestné prehlásenie p. R. z realitnej kancelárie K., ktorý obštrukcie žalovaného potvrdil.
7. Len na súdnom poplatku za žalobu zaplatila žalobkyňa sumu 3.490 € a za odvolanie sumu 692,50 €. Ďalej zaplatila 600 € za znalecký posudok, čo spolu činí 4.782,50€.
8. Ďalej poukázala na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 12.09.2024, č.k. 25Co/34/2023 - 396 a to body 50. a 51 odôvodnenia, v ktorom odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022, ako aj na právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 10/2012 zo dňa 26. júla 2012.
9. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti trov konania nevyplýva, aby súd tieto závery Ústavného či Najvyššieho súdu zvažoval.
10. Ak by tak učinil, musel by nepochybne žalobkyni náhradu trov konania priznať, nakoľko aj po zrušení veci sa potvrdil špekulatívny postoj žalovaného, hoci žalobkyňa opäť urobila maximum pre mimosúdne riešenie veci.
11. Rozhodnutie sa javí ako značne nespravodlivé, súd neprihliadal na náklady a útrapy žalobkyne spôsobené potrebou vynakladať značné množstvo peňažných prostriedkov i času na vyporiadanie rodičovského domu, žalovanému už pri prvom pojednávaní poskytol priestor na vytváranie prieťahov, keďže ten nemal znalecký posudok a celý čas menil názor na vyporiadanie, kde pravou podstatou jeho snahy bolo dom si ponechať za čo najnižšiu výplatu, kde žalobkyňa podotýka, že uvedené činil žalovaný od dedičského konania, na ktorom žalobkyňa súhlasila s čiastkou 40 tis. eur, pričom sa ju žalovaný následne celé roky snažil znížiť na minimum.
12. Je vrcholne nespravodlivé, aby po všetkom uvedenom musela žalobkyňa znášať trovy presahujúce v tisícových čiastkach, preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia tak, že prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( § 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( § 359 a § 362 ods. 1 prvá veta CSP) viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP argumentom a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. So zreteľom na obsah odvolania v odvolacom konaní bol preskúmaný len napadnutý výrok o trovách konania. Žalobkyňa podala (vychádzajúc z obsahu odvolania) odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania nie je správne s poukazom na citovanú judikatúru Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR a postoj žalovaného v predchádzajúcom konaní.
16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolateľkou v podanom odvolaní citovaná judikatúra v danom prípade nie je relevantná, pretože konanie neskončilo autoritatívnym rozhodnutím súdu, ale skončilo zmierom účastníkov konania.
17. Súčasťou zmieru nebola dohoda o trovách konania.
18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov strane konania podľa pomeru úspechu vo veci , podľa ods. 2 cit. ustanovenia , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 CSP a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav, keď súd žalobu žalobe v celom rozsahu vyhovie, naopak žalovaný je úspešný vtedy, ak súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Súdny spor medzi stranami sporu bol však skončený schválením zmieru.
21. Podľa článku 7 ods. 2 základných princípov CSP základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
22. Podľa ustanovenia § 148 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
23. Odvolací súd konštatuje, že predchádzajúca právna úprava Občianskeho súdneho poriadku v ustanovení § 146 ods. 1 písm. b) upravovala spôsob rozhodnutia o trovách konania v prípade, ak sa konanie skončilo súdnym zmierom. Podľa tohto ustáleného ustanovenia žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. V súčasnosti platný Civilný sporový poriadok neobsahuje konkrétne ustanovenie ako má súd postupovať a rozhodnúť o trovách konania v prípade, ak sa konanie skončilo zmierom.
24. Podľa článku 4 základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci . Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov , zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Hoci súd prvej inštancie aplikoval na výrok o trovách konania ustanovenie § 257 CSP , dospel k záveru, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva. Tento záver súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správny, avšak z iného dôvodu. Odvolací súd konštatuje, že zo samotnej povahy zmieru, ktorým dochádza k schváleniu dohody strán uzavretej pred súdom a v ktorej si strany upravili vzájomné práva a povinnosti, vyplýva že tu možno len s ťažkosťou určiť pomer úspechu sporových strán. Práve schválením zmieru dochádza k tomu, že každá zo strán sporu musí vyvinúť úsilie ku konsenzu, a teda nielen
rešpektovať požiadavky druhej strany, ale i pristúpiť k ústupkom. Odvolací súd preto ustaľuje, že je dôvodné vo veci aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP s rovnakým záverom a rovnakým výrokom k akému dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd ustálil, že žalobkyňa i žalovaný mali čiastočný úspech, na ktorý záver je dôvodné aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. 25. S poukazom na článok 4 základných princípov CSP a § 255 ods. 2 CSP v spore skončenom schválením zmieru strán sporu, v ktorom strany sporu opomenuli riešiť náhradu trov konania, je odôvodnené také rozhodnutie, že sa stranám sporu nárok na náhradu trov konania neprizná, respektíve sa vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania .
26. K námietke žalobkyne, že platila vysoké súdne poplatky a je nespravodlivé, aby ich znášala v plnom rozsahu ona sama , odvolací súd uvádza, že zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov . Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Nie je teda dôvodné tvrdiť, že by žalobkyňa všetky zaplatené poplatky v prípade schválenia zmieru musela znášať.
27. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na trovy právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli, odvolací súd uvádza, že tak žalobkyňa ako aj žalobca boli právne zastúpení a každý z nich uhrádzal trovy právneho zastúpenia svojmu právnemu zástupcovi, čo v prípade schválenia zmieru nemožno považovať za nespravodlivé.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnil a ani mu z obsahu spisu nevyplývajú, preto mu odvolací súd ich náhradu, s poukazom na článok 17 základných princípov CSP nepriznal.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).