Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/6/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnom spore žalobkyne: A. B. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, E. – F., zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Františkom Baraniakom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 1824/43, Dolný Kubín, IČO: 55 980 473, proti žalovanému: A. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, E. – F., zastúpenému právnym zástupcom JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -39 zo dňa 26. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. -39 zo dňa 26. 11. 2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H., obec I., okres Tvrdošín ako stavba - Rekreačná chata so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku - parcele registra KN „C“ parc. č. 12278/4, spolu so všetkým príslušenstvom a súčasťami, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku. Medzi žalobkyňou a žalovaným prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode pred Okresným súdom Námestovo sp. zn. . Žalovaný predmetné nehnuteľnosti od januára 2025 ponúka na prenájom, pričom finančné prostriedky z prenájmu nehnuteľnosti si bez dohody so žalobkyňou ponechal pre vlastnú spotrebu. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobkyni odmietol rekreačnú chatu sprístupniť, na chate vymenil zámky a žalobkyni kľúče neodovzdal, nájomné za uvedenú chatu poberá výlučne na svoj účet, s nájomcami komunikuje výlučne žalovaný a žalobkyni odmieta poskytnúť kontakty a uzatvoriť dohodu o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností, žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil režim užívania spoločných nehnuteľností, ktorý bude pre účastníkov záväzný až do doby právoplatného vyporiadania BSM. Keďže navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré je jediným efektívnym spôsobom ochrany ohrozených práv žalobkyne, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu, nepovažovala žalobkyňa za potrebné uloženie jej povinnosti podať žalobu vo veci samej.

3. Citujúc ust. (ďalej len „“) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právnych pomerov, a tým aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (prvok naliehavosti), ktoré s ohľadom na charakter nehnuteľnosti a na to nadväzujúce porušenie práv (podieľať sa na výnosoch z prenájmu) nie je dané ani samotnou výmenou zámku. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé len to, že žalovaný vylúčil žalobkyňu z užívania nehnuteľnosti, rekreačnej chaty, ktoré nezhody pri užívaní veci patriacej do BSM upravuje hmotnoprávny inštitút v ust. , a to prostredníctvom žaloby podanej vo veci samej. Žalobou je možné žiadať úpravu práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, kedy súd svojím výrokom môže upraviť režim užívania spoločných vecí, ktorý by bol pre účastníkov záväzný až do doby právoplatného vyporiadania BSM. Súd pritom zohľadnil skutočnosť, že nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia formou úpravy spôsobu užívania, neslúži k zabezpečeniu bývania či prístrešia pre nemožnosť mať svoje obydlie v inej nehnuteľnosti patriacej stranám konania, k nemožnosti vstupu do nehnuteľnosti nedošlo ani z dôvodu pretrvávajúceho násilia voči žalobkyni. Neodkladné opatrenie má byť nariadené vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá slúži na prenájom, a teda na zlepšenie hospodárskej, a tým aj finančnej situácie manželov a na nadobudnutie zisku do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ohľadom ktorého dochádza k nezhodám. Charakter takéhoto žalobného návrhu vyžaduje širšie dokazovanie než len osvedčenie nároku a osvedčenie existencie právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo presahuje rámec inštitútu neodkladného opatrenia. 4. Pokiaľ ide o časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcu sa zákazu akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v uvedenej nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností vyplývajúcich z BSM alebo uzavretia dohody o vyporiadaní BSM, aj tento súd ako nedôvodný zamietol, keď nemal osvedčené, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom nakladal s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v rekreačnej chate, resp. vykonával kroky k ich nezákonnému vyňatiu z masy BSM. 5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu boli nejaké trovy vznikli.

6. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa z dôvodov podľa nie, ktorým sa domáhala jeho zmeny, spočívajúcej vo vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. 7. Napadnuté uznesenie považovala za arbitrárne, v priamom rozpore s účelom a zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia. 8. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že účinnejšiu ochranu porušených práv je možné dosiahnuť podaním žaloby vo veci samej, keď takáto žaloba zo strany navrhovateľky v čase vydania napadnutého uznesenia ešte podaná nebola a zároveň takáto žaloba bude mať za následok „iba“ začatie klasického súdneho konania, ktorého priemerná dĺžka na Okresnom súde Námestovo v zmysle zverejnených štatistík za rok 2024 je okolo 18 mesiacov. Uvedené súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy, a preto rozhodol v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia. 9. Za nesprávny považovala aj záver súdu o tom, že k nemožnosti vstupu do nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu pretrvávajúceho násilia voči jej osobe. Preukázaná výmena zámkov na rekreačnej chate, ktorá patrí do BSM účastníkov konania, mala byť, vzhľadom na spôsob prevedenia a trvanie, zo strany súdu kvalifikovaná ako forma násilného správania žalovaného, nakoľko ide o účelové izolovanie manželky od spoločnej veci s úmyslom vyvolať u nej strach a donútiť ju k určitému správaniu (akceptácia vzniknutého protiprávneho stavu a súhlas s riešením situácie až v rámci konania o vyporiadaní BSM po rozvode). Ide o formu dlhodobého nátlaku, teda nielen o technickú výmenu zámku, ktorá na strane žalobkyne spôsobuje škodu veľkého rozsahu. 10. Podľa žalobkyne neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o tom, že neosvedčila nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právnych pomerov, a tým aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Preukázala, že došlo k výmene zámkov na spoločnej nehnuteľnosti, čím bola fakticky zo strany žalovaného násilne vylúčená z akejkoľvek možnosti užívania spoločnej nehnuteľnosti, dokonca aj z možnosti akejkoľvek kontroly ohľadom hospodárenia s hnuteľnými vecami, ktoré tvoria zariadenie a vybavenie tejto nehnuteľnosti (čo zároveň vylučuje správnosť úvah súdu prvej inštancie o údajnom nepreukázaní manipulácie s hnuteľnými vecami). Podľa žalobkyne dostatočne osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to predložením fotodokumentácie, videodokumentácie vymenených zámok na chate, kalendáru obsadenosti chaty za obdobie od septembra 2025 do februára

2026, ako aj predložením dokladu o jej snahe o mimosúdne vyriešenie veci a vyjadrenia žalovaného zo dňa 25. 09. 2025, z ktorého je zrejmé, že žalovaný nehodlá ukončiť protiprávny stav a nie je ochotný dohodnúť sa o spôsobe užívania rekreačnej chaty. Uviedla, že nemala inú možnosť ako domáhať sa ochrany svojich porušených práv na súde formou podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému však zo strany súdu nebolo vyhovené, a teda bolo porušené jej právo na súdnu ochranu. Uviedla, že ani v prípade podania žaloby by nebola schopná na preukázanie skutkového stavu predložiť nič iné ako už predložila k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Poukázala na to, že súd konštatoval, že preukázala všetky hmotnoprávne podmienky existencie nároku, ktorého ochrany sa domáha a zamietnutie návrhu odôvodnil len údajným nepreukázaním potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov. S takýmto záverom sa nemožno stotožniť, pretože ide o porušenie princípu denegatio iustitiae zo strany súdu prvej inštancie. Napadnuté uznesenie ju v rozpore s predloženými dôkazmi a de facto ju núti akceptovať protiprávny stav vytvorený žalovaným bez jej pričinenia až do právoplatného skončenia konania v zmysle ust. , resp. do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní BSM účastníkov konania, z ktorých ani jedno nebolo do dnešného dňa začaté. 12. V ďalšom žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonnej lehote a tento návrh zamietol z neexistujúcich dôvodov a v rozpore s obsahom spisového materiálu. Zo strany súdu bol porušený aj princíp legitímnych očakávaní spočívajúci v tom, že ako účastník právneho vzťahu mala voči súdu, orgánu verejnej moci, isté odôvodnené očakávania, ktoré sa však v dôsledku vydania napadnutého nezákonného rozhodnutia, ako aj z dôvodu postupu súdu prvej inštancie nenaplnili. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahovali na samotný postup súdu prvej inštancie, ako aj na samotné rozhodnutie, t. j. že súd bude rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax Okresného súdu Námestovo, ako aj dovolacieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 13. Podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prvom rade sledovala záujem bezodkladne upraviť pomery strán v situácii, keď žalovaný odmietol akúkoľvek ponuku na mimosúdne vyriešenie veci a ochranu jej práva na pokojné užívanie majetku, z ktorého bola vytrhnutá svojvoľným rozhodnutím a konaním žalovaného, ku ktorému nedala žiadnu príčinu. Podľa žalobkyne v danom prípade došlo ku kumulatívnemu naplneniu podmienok upravených v , teda, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a vec nezniesla odklad. Uvedené skutočnosti však súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy.

14. V súlade s ust. druhej vety odvolací súd doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobkyne žalovanému. Ten v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. 15. Stotožnil sa s argumentáciou okresného súdu, prečo nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie voči nehnuteľnosti a hnuteľným veciam patriacim do BSM účastníkov konania, keď nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia formou úpravy spôsobu užívania, neslúži k zabezpečeniu bývania či prístrešia. 16. Podanie návrhu zo strany žalobkyne považoval za pokus šikanovania jeho osoby, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa podala voči nemu trestné oznámenie zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práv k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa . 17. Nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými v odvolaní žalobkyne, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery strán či účastníkov, pretože všetky otázky nastolené v samotnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, resp. v odvolaní žalobkyne, budú riešené v rámci vyporiadania BSM účastníkov, o čom už aj prebehli čiastočné rokovania.

18. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (, / ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným okresnému súdu dňa 07. 11. 2025, domáhala úpravy spôsobu užívania nehnuteľnosti, a to stavby – rekreačnej chaty so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku – parcele registra KN „C“ parc. č. 12278/4, spolu so všetkým príslušenstvom a súčasťami, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. H., obec I., okres Tvrdošín na žalobkyňu a žalovaného v BSM v podiele 1/1 tak, že žalovaný je oprávnený užívať predmetnú nehnuteľnosť každý nepárny kalendárny rok od 01. januára príslušného kalendárneho roku 00:00 hod. do 31. decembra príslušného kalendárneho roku 24:00 hod. a žalobkyňa každý párny rod od 01. januára príslušného kalendárneho roku 00:00 hod. do 31. decembra príslušného kalendárneho roku 24:00 hod. s povinnosťou každej zo strán konania v čase ukončenia užívania nehnuteľnosti nehnuteľnosť spolu so všetkým príslušenstvom a súčasťami a všetkými kľúčmi od nehnuteľnosti odovzdať druhej strane, zároveň s uložením povinnosti každej zo strán konania v lehote splatnosti hradiť všetky náklady spojené s užívaním uvedenej nehnuteľnosti počas obdobia, v ktorom je oprávnená predmetnú nehnuteľnosť užívať, a to najmä náklady na energie, vodné, stočné, elektrickú energiu, odvoz odpadu, poplatky za internet, miestne dane a náklady spojené s letnou a zimnou údržbou uvedenej nehnuteľnosti. Zároveň sa domáhala uloženia zákazu stranám konania akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v predmetnej nehnuteľnosti, ktoré tvoria jej príslušenstvo, zariadenie a vybavenie, predovšetkým ich umiestnenie mimo uvedenej nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov alebo nadobudnutia vecnoprávnych účinkov mimosúdnej dohody o úprave práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov.

21. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov strán konania požadovaným neodkladným opatrením. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu stotožnil, preto podľa konštatuje správnosť dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

22. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne, odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ) a súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Z uvedeného dôvodu (rozhodovanie len na základe skutočností tvrdených v návrhu, bez potreby vypočutia strán konania a bez vykonania riadneho dokazovania, čím dochádza k zásahu do rovnosti strán konania, ako aj vykonateľnosť neodkladného opatrenia bez jeho právoplatnosti) ide o výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené osobitnými okolnosťami prípadu. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladne upraviť pomery strán konania, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Potrebu a splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých subjektov konania.

23. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán konania. Ochrana, ktorú má súd v takom prípade poskytnúť neodkladným opatrením, sa vyznačuje osvedčením naliehavosti, nutnej úpravy pomerov, ktorá neznesie odklad z dôvodu hrozby bezprostrednej a nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na právach (v dôsledku konkrétnych úkonov zo strany sporu) do takej miery, že by sa navrhovateľovi viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

24. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, keď nemal osvedčené zhoršenie právnej pozície žalobkyne v takej miere, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o ochranu svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle v konaní vo veci samej.

25. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov v návrhu žalobkyňa odôvodnila v zásade len nezhodou účastníkov pri užívaní spoločných vecí, ktoré vyústili k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného, spočívajúcemu vo výmene zámkov na spoločnej nehnuteľnosti, čo žalobkyňa považovala za formu násilného konania a vznikom škody vznikajúcej jej v dôsledku užívania spornej nehnuteľnosti (slúžiacej na prenájom) výlučne žalovaným, čo nezodpovedá zásadám fungovania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

26. Pre účely posúdenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov/strán konania, ktorá je základnou náležitosťou dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodujúce okolnosti, ktoré posúdil aj z hľadiska širších súvislostí, ako je otázka bývania, právo na obydlie a účel využívania nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa, vzhľadom na to, že predmetná nehnuteľnosť neslúži na zabezpečenie bývania žalobkyne, táto slúži výlučne na zlepšenie finančnej situácie strán konania, pričom žalobkyňa netvrdila, že je na príjem z prenájmu uvedenej nehnuteľnosti odkázaná z dôvodu zabezpečenie si základných životných potrieb, stotožnil so záverom súdu o nepreukázaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že nemala inú možnosť ako domáhať sa ochrany svojich porušených práv na súde formou podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, správne súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa v prípade nezhôd ohľadne práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva môže domáhať ich úpravy žalobou podľa . Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na dĺžku „klasického“ súdneho konania, samotná dĺžka súdneho konania nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä ak k výlučnému užívaniu sporných nehnuteľností žalovaným má dochádzať už od decembra 2024.

27. Odvolací súd v súvislosti so žalobkyňou požadovaným neodkladným opatrením zároveň uvádza, že z dikcie ust. vyplýva, že neodkladným opatrením možno poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému (navrhovateľovi) predovšetkým uložením povinnosti druhému účastníkovi konania (t. j. niečo konať, niečoho sa zdržať, niečo trpieť). V prejednávanej veci sa však žalobkyňa, vo vzťahu k výroku, ktorým sa domáha určenia spôsobu užívania nehnuteľnosti, nedomáha uloženia povinnosti žalovanému niečo konať, zdržať sa, či strpieť [napriek tomu, že v návrhu uvádza, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa pravy konkrétnych práv (a s nimi súvisiacich povinností) strán konania. Neodkladné opatrenie však predstavuje predovšetkým procesný inštitút, ktorý nie je určený na deklarovanie práv v zmysle meritórneho určujúceho rozsudku.

28. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobkyne týkajúcu sa záveru súdu prvej inštancie, že k nemožnosti vstupu do nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu pretrvávajúceho násilia voči jej osobe, v ktorej súvislosti poukázala na výmenu zámkov na rekreačnej chate žalovaným. Samotnú výmenu zámky na nehnuteľnosti slúžiacej len na prenájom tretím osobám na účely rekreácie, pokiaľ nebolo tvrdené a ani osvedčené z akého dôvodu a akým spôsobom k tejto došlo (hoci žalobkyňa formu násilia smerovanú voči jej osobe odvodzuje aj zo spôsobu akým k výmene zámky došlo), nemožno bez ďalšieho považovať za formu násilia (či už fyzického alebo psychického) smerovaného voči osobe žalobkyne.

29. Ako vecne správne napokon odvolací súd vyhodnotil uznesenie okresného súdu aj v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania

s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v uvedenej rekreačnej chate, keď žalobkyňa v návrhu ani netvrdila, že by žalovaný s uvedenými vecami akýmkoľvek spôsobom nakladal.

30. V súvislosti s námietkou žalobkyne o oneskorenom rozhodnutí súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol doručený okresnému súdu dňa 07. 11. 2025 a okresný súd o návrhu rozhodol dňa 26. 11. 2025, t. j. v lehote podľa vety prvej , pričom v uvedenej lehote, dňa 04. 12. 2025, bolo rozhodnutie odoslané aj do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobkyne. Uvedené by pritom nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

31. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd, stotožniac sa s názorom súdu prvej inštancie o nenaplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , (nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, z ktorého dôvodu nevyhnutne nemusí nasledovať konanie vo veci samej, a teda ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí). Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, preto mu súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ()

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )