Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-9-2025.pdf
PDF · 94.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/9/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jánom Sopiakom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IEO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská eas? Ružinov, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., IEO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská eas? Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., v konaní o zaplatenie 1.076,93 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 28.02.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.076,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.076,93 € od 22.10.2024 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade súdneho poplatku vo výške 32,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 281,34 € s DPH. 2. Skutkovo žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zo dňa 21.10.2024 medzi postupcom A. B., E., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 24.05.2013 Zmluvu č. 2910610851 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Podľa žalobcu Zmluva obsahovala všetky znaky a všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný neplnil pohľadávku riadne, a tak postupca dňa 09.07.2024 vypovedal Zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 1.076,93 €, čo celé predstavovalo istinu úveru. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal do podania žaloby žiadne úhrady.
3. Žalobca k žalobe pripojil plnomocenstvo pre právneho zástupcu, platobnú históriu týkajúcu sa úveru (č.l. 6 – 14), výpis z účtu (č.l. 15), oznámenie o postúpení pohľadávky z 24.10.2024 (č.l. 16), Oznámenie žalobcu zo dňa 28.10.2024 (č.l. 17) pokus o zmier zo dňa 28.10.2024 (č.l. 18) oznámenie o ochrane osobných údajov z 28.10.2024 (č.l. 19), podací hárok z 29.10.2024 (č.l. 20), zmluvu o postúpení pohľadávok z 21.10.2024 (č.l. 23 – 31), prílohu k zmluve o postúpení (č.l. 32), Zmluvu o bežnom účte č. TBP0017008 z 24.05.2013 (č.l. 33), výpoveď zmluvy o účte zo dňa 09.07.2024 s podacím hárkom a sledovaním zásielky (č.l. 34 – 35), VOP (č.l. 36 – 43) a sadzobník poplatkov účinný od 30.6.2012 (č.l. 44 - 61). 4. Okresný súd Martin žalobe vyhovel v celom rozsahu platobným rozkazom č. k. 5Csp/9/2025 - 76 zo dňa 01.04.2025, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť a bol zrušený uznesením č.k. 5Csp/9/2025 - 84 zo dňa 11.06.2025. 5. Okresný súd Martin žalobu s prílohami doručoval žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia žaloby v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nevyjadril. 6. Súd nariadil termín pojednávania na 17.02.2026, na ktorom prejednal vec, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a rozhodol. Strany sa pojednávania nezúčastnili. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti. K svojmu podanie doplnil ešte listinné dôkazy, a to CEID 13648228 špecifikáciu (č.l. 117) a výpis z účtu (pohyby) (č.l. 117 – 125). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, predvolanie si neprevzal v odbernej lehote, preto súd pojednával za uplatnenia fikcie doručenia predvolania v zmysle § 111 ods. 3 CSP. 7. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 8. Súd vykonal dokazovanie prostredníctvom listinných dôkazov predložených žalobcom uvedených v bode 3 tohto rozsudku. Na dôkazy doložené spolu s podaním žalobcu zo dňa 10.02.2026 však súd už neprihliadal s odkazom na § 153 ods. 1 a 2 CSP, nakoľko tieto neboli predložené včas, a teda súd vo vzťahu k nim uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Žalobca neuvádzal, prečo nemohol tieto dôkazy predložiť už skôr, pričom z ich povahy vyplýva, že nimi musel disponovať už v čase postúpenia pohľadávky, keďže ide o špecifikáciu postupovanej pohľadávky a o výpisy z účtu, ktoré viedol ešte postupca.
9. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu (postupca) a žalovaný uzavreli Zmluvu o bežnom účte (č.l. 33), ktorej súčasťou bola v zmysle bodu V. aj dohoda o poskytnutí povoleného prečerpania (ďalej len „úverová zmluva“). Uvedená úverová zmluva je pritom zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 a 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k uzavretiu úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSU“). Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, na posúdenie práv a povinností strán sa subsidiárne aplikuje Občiansky zákonník, najmä § 52 až § 54 OZ a ďalej zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“). Z prehľadu platieb mal súd za preukázané (nakoľko uvedené nebolo urobené sporným zo strany žalovaného), že dlžná čiastka zo Zmluvy bola ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 1.076,93 € (č.l. 6 – 14, posledné dva riadky na č.l. 14). Postupca vypovedal zmluvu o bežnom účte výpoveďou z 09.07.2024 (č.l. 34). Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) (v rátane prílohy na č.l. 23 – 32) mal súd za preukázané, že postupca mal záujem postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to vo výške 1.076,93 €. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému oznámením zo dňa 24.10.2024, teda po uzavretí Zmluvy o postúpení. Doručenie oznámenia žalovanému žalobca v konaní ničím nepreukazoval.
10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 13. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 14. Podľa § 1 ods. 2 ZoSU spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 15. Podľa § 1 ods. 4 ZoSU na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
16. Podľa § 17 ods. 1 ZoSU v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 17. Podľa § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 18. Vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie a na povahu spotrebiteľského sporu je súd povinný vždy ex offo preskúmať, či žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda či žalobcovi svedčí ním uplatnené hmotné právo, ktorého sa v konaní domáha, a to aj za situácie, že žalovaný, ktorý je spotrebiteľom, neurobil nárok sporným (k tomu viď R 6/2022 a tiež rozsudok veľkého senátu NSSR sp. zn. 1VCdo/4/2025, bod 36). Z uvedeného dôvodu súd povinný skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, teda či boli dodržané zákonné predpoklady podľa § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa záveru veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 1VCdo/4/2025 je takouto podmienkou existencia osobitnej písomnej výzvy banky, ktorou banka dlžníka upozorní, že je v omeškaní, čo i len s časťou svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nemôže byť oznámenie o vyhlásení mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru (§ 565 OZ), ani výzva pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ. Nemôže to teda byť ani výpoveď zo zmluvy o vedení bankového účtu. Musí ísť o samostatný právny úkon, ktorý má obligatórne predchádzať postúpeniu pohľadávky. Obsahom výzvy banky podľa § 92 ods. 8 ZoB má byť aj zamýšľaný/ pripravovaný zámer banky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s upovedomením, že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora (viď. rozsudok veľkého senátu NSSR sp. zn. 1VCdo/4/2025, bod 35). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by postupca (banka) takúto osobitnú výzvu žalovanému zaslala. Žalobca takúto výzvu netvrdí ani nepredkladá. Žalobca síce predložil výpoveď zmluvy o účte z 09.07.2024, kde v poslednom odseku je uvedené upozornenie na možné postúpenie pohľadávky, avšak podľa súdu toto nie je v zmysle záverov vyššie uvedeného rozhodnutia veľkého senátu NSSR
možné považovať za výzvu spĺňajúcu podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB. Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, má ísť o osobitnú výzvu, teda nie o výzvu spojenú s iným úkonom, v tomto prípade výpoveďou zmluvy o účte. Zároveň z nej má byť zrejmý zámer previesť pohľadávku, nie len vyslovené upozornenie na takúto možnosť. Preto súd nepovažuje výpoveď zmluvy o účte (č.l. 34) za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Rovnako ani listina na č.l. 16 - Oznámenie o postúpení pohľadávky z 24.10.2024 doručované po uzavretí Zmluvy o postúpení nemôže byť takouto výzvou. Za týchto okolností má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB, a preto je potrebné vyhodnotiť zmluvu o postúpení pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Následkom je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe zamietnutia žaloby. S ohľadom na uvedené skutočnosti, t.j. neplatné postúpenie pohľadávky, súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 19. V nadväznosti na uvedené pri aplikácii hospodárnosti konania súd nerealizoval posudzovanie ďalších otázok, ako je platnosť alebo neplatnosť zosplatnenia úveru. 20. Nad rámec vyššie uvedeného, vo vzťahu k podaniu žalobcu na č.l. 115 – Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo dňa 10.02.2026, kde žalobca uvádza, že nakoľko súd doposiaľ neprezentoval svoj predbežný názor na základe ktorého by mal nevyhovieť žalobe, a teda ak by žalobu zamietol, došlo by k zásahu do práva žalobcu, lebo by nemal právo argumentovať v kontradiktórnom procese súd uvádza, že žalobca mal možnosť prezentovať svoje vyjadrenia na pojednávaní dňa 17.02.2026, ktorého sa rozhodol dobrovoľne nezúčastniť. Súd svoj predbežný právny názor neprezentuje skôr ako na predbežnom prejednaní veci alebo na prvom pojednávaní a nemožno to od neho ani požadovať. Okrem toho, žalobcovi musí byť známa rozhodovacia prax veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1VCdo/4/2025 záväzná pre súd, nakoľko sám bol stranou uvedeného konania. Žalobca teda mal možnosť vzniesť tvrdenia vo vzťahu k týmto záverom, čo však doposiaľ neurobil. Z uvedeného dôvodu vníma súd uvedenú námietku žalobcu ako bezpredmetnú.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, pričom vo veci mal úspech v rozsahu 100% žalovaný. Nakoľko inak úspešnému žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, čo vyplýva zo súdneho spisu, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu (bližšie R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
V F., dňa 17.02.2026
Mgr. Ján Sopiak
sudca