Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-19-2026.pdf
PDF · 132.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/19/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: E., F.. XX.XX.XXXX I. Ľ.K., F.. XX.XX.XXXX, t. č. v Centre pre deti a rodiny Gelnica, Hlavná 50, Gelnica, zast. kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Šafárikova 112, Rožňava, deti rodičov: matka - E. G., F.S.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX a otec
- E. A., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX, t. č. v Ústave na výkon väzby, Košice, Floriánska 18, obmedzený spôsobilosti na právne úkony, zast. opatrovníčkou Ľ. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. H. T., T. XXX/XXX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava, Nám. 1. mája, Rožňava, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
r o z h o d o l :
I. Nariaďuje mal. E.S. A., F.. XX.XX.XXXX a mal. Ľ. A., F.. XX.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť, ktorú budú vykonávať v Centre pre deti a rodiny Gelnica, Hlavná 50, 056 01 Gelnica.
II. Matka E. G., F.. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu mal. E. a mal. Ľ., na každé dieťa mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima určeného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet Centra pre deti a rodiny Gelnica, Hlavná 50, 056 01 Gelnica.
III. Otec E. A., F.. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu mal. E. a mal. Ľ., na každé dieťa mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima určeného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet Centra pre deti a rodiny Gelnica, Hlavná 50, 056 01 Gelnica.
o d ô v o d n e n i e :
1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, podalo dňa 22.01.2026 podnet na nariadenie ústavnej starostlivosti u mal. E. a mal. Ľ. z dôvodu, že maloletý A. A., F.. XX.XX.XXXX a jeho súrodenci E. A., F.. XX.XX.XXXX a Ľ.K., F.. XX.XX.XXXX, pochádzajú z mimomanželského vzťahu matky E. G., F.. XX.XX.XXXX a otca E. A., F.. XX.XX.XXXX, obmedzeného spôsobilosti na právne úkony, zastúpeného opatrovníčkou Ľ.K. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. H. T., T. XXX/ XXX. Ďalšie maloleté dieťa rodičov, E. A., F.. XX.XX.XXXX, bol uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49P/4/2020 zo dňa 22.01.2020 dočasne zverený do starostlivosti starej matky Ľ. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XXX/XXX, E. H. T. a následne v konaní pod sp. zn. 28P/14/2020, právoplatným dňa 23.07.2021, bol maloletý zverený do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Z predchádzajúceho vzťahu matky E.S. G., F.. XX.XX.XXXX a P. S., F.. XX.XX.XXXX, pochádzajú ďalšie dve maloleté deti R. S., F.. XX.XX.XXXX a H. S., F.. XX.XX.XXXX. Z tohto vzťahu pochádza aj maloletý P. G., F.. XX.XX.XXXX, ku ktorému doposiaľ otcovstvo uznané nebolo. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/352/2017-44 zo dňa 06.03.2018 boli maloleté deti P., H. I. R. zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky O. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. D. Č.. XXX. V súčasnosti je maloletá R. spolu
so svojim maloletým dieťaťom E. S., umiestnená v Centre pre deti a rodiny sv. Nikolaja Medzilaborce. V konaní pod sp. zn. 8P/74/2025 bola maloletému E. nariadená ústavná starostlivosť a ustanovený poručník - Centrum pre deti a rodiny sv. Nikolaja v Medzilaborciach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2025. Maloletej R. bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/2/2025 zo dňa 10.02.2025 nariadené výchovné opatrenie na účely zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa jeho pobytom v zariadení Centrum pre deti a rodiny Sv. Nikolaja v Medzilaborciach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2025. Z dôvodu, že nariadené výchovné opatrenie svoj účel nesplnilo, bola maloletej R. rozsudkom sp. zn. 8P/173/2025 zo dňa 01.09.2025 nariadená ústavná starostlivosť vykonávaná v Centre pre deti a rodiny Sv. Nikolaja v Medzilaborciach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.09.2025. Spisová dokumentácia detí je vedená na tunajšom úrade, OSPODaSK od roku 2010. V rodine sa pravidelne vykonávali sociálne šetrenia a to z dôvodu, že maloleté deti R., H. I. P. sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Náhradná starostlivosť plnila svoj účel do doby, kým sa matka detí so svojim súčasným partnerom, otcom maloletých detí A., nevrátila do spoločnej domácnosti náhradného rodiča, svojej matky. Matka aj napriek tomu, že obýva spoločnú domácnosť so svojimi deťmi, ktoré sú v starostlivosti starej matky, o deti neprejavuje záujem, nepodieľala sa na ich výchove a starostlivosti, orientovala sa len na svoju novú rodinu. V rodine sa vykonávali opatrenia SPODaSK ambulantnou a terénnou formou, a to od roku 2021, na základe vydaných odporúčaní. Rodina je sústavne podporovaná a zasieťovaná. Samostatne nedokáže zabezpečovať starostlivosť o deti, v rodine sú časté konflikty medzi rodinnými príslušníkmi. Spolupráca s CDR ZEM DETÍ bola ukončená 12/2025. Maloleté dieťa A. A., F.. XX.XX.XXXX, bolo dňa 06.06.2025 na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 8PPOm/5/2025 zo dňa 06.06.2025, právoplatným dňa 02.07.2025, umiestnené do Centra pre deti a rodiny Poprad, do skupiny so špecializovaným programom pre deti CAN - rodinný dom Tatranská Lomnica č. 146, dôvodom bolo podozrenie zo spáchania trestného činu na maloletom dieťati. Informácia bola SPODaSK postúpená orgánom činným v trestnom konaní - Okresnému riaditeľstvu PZ Rožňava, Odboru kriminálnej polície, ktoré vo veci konajú pod ČVS: ORP 131/1-VYS-RV-2025. Od vyňatia maloletého A. matka opakovane ohrozovala svoje ďalšie maloleté deti tým, že umožnila otcovi maloletých detí zdržiavať sa v ich domácnosti a v ich blízkosti, a to aj napriek tomu, že mala vedomosť o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu na jej maloletom synovi, ktorý doposiaľ popiera. Maloletá E. bola v súčinnosti zamestnancov orgánu SPODaSK dňa 31.07.2025 prinavrátená do osobnej starostlivosti matky po tom, čo s ňou otec, p. A., odcestoval do T. ku svojej rodine, odkiaľ pochádza. V rodine tunajšie oddelenie SPODaSK preto vykonalo krízovú intervenciu v záujme ochrany maloletého dieťaťa. Matka bola upozornená, že jej partner sa v domácnosti dočasne nemá zdržiavať. Dňa 01.08.2025 v skorých ranných hodinách otec maloletých detí opäť pricestoval do obce D., kde spolu s matkou a dvoma maloletými deťmi, E. I. Ľ. opustili domácnosť starej matky detí v D. so zámerom vycestovať do T., kde sa plánovali osamostatniť. Až po intervencii orgánu SPODaSK sa matka s deťmi rozhodla vrátiť do domácnosti. Situáciu monitoroval aj Obecný úrad D. a MOPS obce. Vzhľadom na závažnosť situácie existovalo riziko páchania trestnej činnosti na mal. deťoch E. I. Ľ. zo strany ich otca a preto bolo nevyhnutné aj vyňatie týchto detí zo starostlivosti rodičov a umiestnenie do ústavnej starostlivosti neodkladným opatrením. Matka umožnila otcovi sa kedykoľvek vrátiť do domácnosti a vážne ohroziť zdravý vývin detí. Existovalo riziko vážneho ohrozenia a narušenia zdravého fyzického, ale najmä psychického a sociálneho vývinu maloletých detí. Matka nechápala závažnosť situácie a nebola ochotná prerušiť spolužitie s otcom mal. detí. Bez pomoci svojej matky a za sústavnej podpory orgánu SPODaSK v súčinnosti s CDR nebola schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu detí. Vzhľadom na túto skutočnosť, ale najmä z dôvodu ochrany detí pred možným spáchaním trestného činu sexuálneho charakteru na maloletých deťoch zo strany ich otca, boli uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12PPOm/5/2025 zo dňa 07.08.2025, na návrh orgánu SPODaSK maloleté deti E., F.. XX.XX.XXXX a Ľ.K., F.. XX.XX.XXXX, neodkladným opatrením dočasne umiestnené do Centra pre deti a rodiny Gelnica, Hlavná 50. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2025. Maloleté deti sa toho času nachádzajú v profesionálnej rodine CDR Gelnica. Rodičia navštívili maloleté deti v zariadení. Maloletá E. v čase návštevy odmietala akýkoľvek kontakt s otcom. Po tejto návšteve sa mal. E. zdôverila profesionálnemu rodičovi so skutočnosťami, ktoré sa mali udiať v čase, kedy bola v starostlivosti rodičov - dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu na dieťati. Tieto informácie boli následne postúpené orgánu SPODaSK ÚPSVaR Rožňava a orgánom činným v trestnom konaní. Obe maloleté deti A. I. E., a to s prihliadnutím na skutočnosť, že od augusta neboli v žiadnom kontakte, nezávisle od seba uviedli, že sa ich mal otec nevhodným spôsobom dotýkať a svoj pohlavný úd im „strkať“ do úst, pričom maloletá E. uvádza, že to boli aj jej pohlavné orgány. E. sa rozhovorila po návšteve otca v CDR a po premiestnení do starostlivosti profesionálneho rodiča, kedy sa začala cítiť bezpečne. Profesionálny rodič bol svedkom toho, ako maloletá pristúpila k nohe
stoličky, obrátenej naopak (umývala podlahu), nohu stoličky si vložila do úst a napodobňovala sexuálnu praktiku. Už po umiestnení mal. E. do CDR Gelnica bolo jej správanie zvláštne, zamestnanci CDR to ale pripisovali adaptačnej dobe v novom prostredí. Napríklad keď ju chceli zapnúť do autosedačky, bránila sa pripnutiu pásov medzi nohami. O tom, čo sa dialo v čase, kedy bola ešte v starostlivosti rodičov, najviac rozpráva s profesionálnym rodičom, ktorému dôveruje. Bolo v záujme maloletých detí, aby do vyšetrenia podozrenia zo spáchania trestného činu deti, ale najmä mal. E., neboli v kontakte so svojim otcom, ale aj so svojou matkou, ktorá nebola ochotná ani dočasne prerušiť spolužitie s ním. Skutočnosťou bolo, že otec maloletých detí je obmedzený spôsobilosti na právne úkony a už v minulosti bolo voči otcovi vedené trestné stíhanie za trestný čin sexuálneho zneužívania. Zo strany O SPODaSK boli podané návrhy na vydanie neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí A. a vo veciach maloletých detí S. a mal. G.. Úrad zastával názor, že realizácia styku rodičov s deťmi, akýkoľvek kontakt s nimi pre existujúcu dôvodnú obavu zo spáchania trestného činu na deťoch, ohrozoval ich záujem a aktuálne ich zdravý vývin. Bolo v záujme detí, aby bol dočasne úplne obmedzený ich akýkoľvek kontakt s rodičmi, a to minimálne do ukončenia vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní. Nariadeným neodkladným opatrením by boli eliminované prípadné ďalšie psychické traumy maloletých detí alebo vznik nenapraviteľnej ujmy u maloletých detí spôsobenej nemorálnym správaním otca voči maloletým deťom, ide o podozrenie z vážneho trestného činu spáchaného na maloletých deťoch. Okresný súd Rožňava preto prijal opatrenia zabezpečujúce ochranu detí na nevyhnutný čas - minimálne do ukončenia vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní. Okresný súd Rožňava pod sp. zn. 12PPOm/8/2025 zo dňa 24.10.2025 dočasne zakázal rodičom maloletých detí stretávať sa s maloletými deťmi A. a písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami kontaktovať maloleté deti, najdlhšie na dobu 6 mesiacov odo dňa vyhotovenia tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2025. Okresný súd Rožňava v konaní pod sp. zn. 8P/229/2025 zo dňa 24.10.2025 dočasne zakázal matke E. G., F.. XX.XX.XXXX a E. A., F.. XX.XX.XXXX, vstupovať do priestorov a zdržiavať sa v priestoroch, kde sa zdržiavajú maloleté deti S.: R., F.. XX.XX.XXXX, H., F.. XX.XX.XXXX I. P. G., F.. XX.XX.XXXX, písomne, telefonicky alebo inými prostriedkami kontaktovať maloleté deti a približovať sa k maloletým deťom na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, a to najdlhšie na dobu 6 mesiacov odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2025. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, Odboru kriminálnej polície, pod ČVS: ORP 131/1-VYS-RV-2025 zo dňa 29.10.2025 (viď.príloha) bolo vznesené obvinenie voči otcovi maloletých detí A., za zločin sexuálneho násilia a za ďalší čiastkový útok pokračovacieho zločinu sexuálneho násilia. Otec detí sa v súčasnosti nachádza vo väzbe. Nad maloletým A. A., F.. XX.XX.XXXX, bola v konaní pod sp. zn. 12P/240/2025 zo dňa 09.12.2025 nariadená ústavná starostlivosť, ktorú bude vykonávať Centrum pre deti a rodiny Gelnica, Hlavná 50. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2026. Matka bez pomoci svojej matky a za sústavnej podpory orgánu SPODaSK v súčinnosti s CDR nedokáže zabezpečovať riadnu starostlivosť a výchovu detí. Po zadržaní otca maloletého, matka naďalej obýva domácnosť svojej matky na adrese D. XXX, nerešpektuje súdom určený zákaz vo vzťahu k maloletým deťom S. a mal. P. G.. Matka dieťaťa nedisponuje žiadnym príjmom, nakoľko jej príjem dlhodobo pozostával len z príspevkov vyplácaných tunajším úradom. V súčasnosti nemá v starostlivosti ani jedno svoje dieťa. Obaja rodičia doposiaľ nevynaložili žiadne úsilie, aby sa osamostatnili. Stará matka detí dlhodobo nesie bremeno celej rodiny (nákupy, príprava pravidelnej stravy pre celú rodinu, finančne rodičom vypomáhala ako aj zabezpečuje chod domácnosti). Rodinné zázemie maloletého je narušené, medzi matkou a starou matkou dieťaťa sú časté konflikty. Návrat maloletých detí by nebol v ich záujme, keďže dôvodom umiestnenia maloletých detí bolo podozrenie zo spáchania trestného činu na maloletom dieťati zo strany jeho otca. Matka mala vedomosť o trestnom konaní, napriek tomu bol jej postoj taký, že chránila otca detí a nedôverovala svojim deťom, absolútne spochybnila možnosť nemorálneho správania svojho partnera. Súdom určený zákaz matka nerešpektuje. Jej ľahostajný prístup pokračuje. Jej zotrvanie v domácnosti starej matky a maloletých detí je naďalej reálny z dôvodu, že matka nemá zabezpečené trvalé a bezpečné zázemie.
2. Okresný súd Rožňava uznesením č.k. 12P/19/2026-21 zo dňa 02.02.2026 začal konanie z úradnej povinnosti o nariadenie ústavnej starostlivosti mal. E. I. E.. Ľ..
3. Rodičia sa k predmetnému uzneseniu nevyjadrili.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy, a to správu Obce D. zo dňa 21.11.2025, správu sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2025, správu ÚPSVaR, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok zo dňa 02.12.2025, správu Centra pre deti a rodiny Gelnica zo dňa 06.02.2026, správu ÚPSVaR Rožňava, odbor sociálnych vecí a rodiny zo
dňa 09.02.2026, vyšetrovací spis OR PZ v Rožňave č. ORP 131/1-VYS-RV-2025 a zistil takýto skutkový a právny stav:
5. Súd pojednával dňa 19.02.2026 v neprítomnosti opatrovníčky otca, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2026 a súhlasila s tým, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jej neprítomnosti. Na predmetnom pojednávaní matka uviedla, že s návrhom na nariadenie ústavnej starostlivosti súhlasí. Dostane 3.000,- eur odškodnenie a za tieto peniaze by si chcela kúpiť nejaké bývanie. Následne po zabezpečení bývania by chcela, aby k nej deti chodili aspoň na prázdniny. Matka v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 90,- eur mesačne. Je pravdou, že deti mali vši, avšak neboli špinavé a boli vždy nakŕmené. K zneužívaniu maloletých detí nedošlo. Je pravdou, že s otcom maloletých detí mali intímny styk v tej istej izbe, v ktorej spali aj deti, avšak nemôžu za to, že ich deti pri tom videli.
6. Otec na pojednávaní uviedol, že s nariadením ústavnej starostlivosti nesúhlasí, chce, aby boli deti v starostlivosti jeho družky. U profesionálnych rodičov, kde sa deti momentálne nachádzajú, všelijako špekulujú, aby sa deti k družke nevrátili, aby nemohli ísť ani na prázdniny. Rozprával sa s vyšetrovateľom, ako aj s jeho advokátkou a bolo mu povedané, že je nevinný. Nie je pravdou, že by sa o deti nestarali. Žena ich kúpala a on ich pravidelne nosil k lekárovi. Jeho deti ho majú rady, má nahrávky, kde sa k nemu túlia a hrajú sa spolu. Pravdou je len to, že ich deti videli pri intímnom styku.
7. Kolízny opatrovník na predmetnom pojednávaní uviedol, že trvá na tom, aby maloletým deťom bola nariadená ústavná starostlivosť. Je to v ich najlepšom záujme. V súčasnosti sú deti spoločne v zariadení, keďže sú súrodenci. Trval na tom, aby boli umiestnené spolu a dochádzalo k prehlbovaniu ich vzťahu a väzby.
8. Prokurátor na pojednávaní uviedol, že navrhujú podanému návrhu vyhovieť. V súčasnosti domáce prostredie ohrozuje psychický a fyzický vývoj maloletých detí, preto je v ich najlepšom záujme, aby boli umiestnené v ústavnej starostlivosti.
9. Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2025 vyplýva, že matka nepoberá dávku v nezamestnanosti, dávky dôchodkového poistenia ani dávky nemocenského poistenia. Otec je poberateľom invalidného dôchodku od 20.01.2013 v aktuálnej výške 286,40 eur mesačne.
10. Zo správy ÚPSVaR Rožňava, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok zo dňa 02.12.2025 vyplýva, že matka nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani rodičovského príspevku. Je vedená v evidencii uchádzačov od 17.11.2025. Otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani rodičovského príspevku. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodu, že sa zamestnal.
11. Zo správy Centra pre deti a rodiny Gelnica zo dňa 06.02.2026 vyplýva, že mal. Ľ. a mal. E. boli do CDR umiestnené dňa 08.08.2025. Obe sestry boli špinavé, zanedbané a zavšivavené, prejavilo sa u nich nadmerné jedenie, ktoré pretrváva. Mal. Ľ. v profesionálnej náhradnej rodine začala pomaly prospievať, osvojuje si denný režim, svoje potreby si hlási, je plienkovaná. Nerozpráva, je jej ťažko rozumieť. Cez deň si so sestrou často ubližujú, tento jav vplyvom PNR postupne odznieva. Zo začiatku sa veľmi bála mužov, plakala pred nimi, nechcela mať s nimi kontakt, známeho muža akceptuje, pred cudzím má rešpekt. Mal. E. nepozná farby ani obrázky zvierat, počítať nevie a neovláda žiadne detské riekanky. Po príchode k PNR sa začal u nej v noci prejavovať nočný des, ktorý postupne odznel. Pri zapínaní nohavíc sa pár krát strhla a zľakla. Obom sestrám je ťažko rozumieť, artikulácia je veľmi slabá. Počas návštevy dňa 17.10.2025 v PNR ich profi mama informovala, že staršia zo sestier, mal. E., pri kúpaní začala hovoriť a ukazovať sexuálne praktiky, ktoré otec mal na nej vykonávať. Jasne rukou ukazovala na pohlavné orgány, kde jej otec strkal pohlavný úd do rozkroku a úst. O pár dní opäť ukazovala na sebe čo jej otec robil. Podľa slov mal. E., robil to len jej a mladšej sestre Ľ. nie. Z toho dôvodu boli obe mal. deti dňa 04.11.2025 podrobené gynekologickému vyšetreniu, ktoré potvrdilo, že nedošlo k zneužívaniu mal. detí. Rodičia navštívili mal. deti dňa 06.10.2025. Na stretnutí mal. E. si držala od otca odstup, nechcela k nemu prísť, mala z neho strach. Získal si ju mobilom a neskôr sa upokojila. Od nariadenia zákazu stretávania sa s mal. deťmi viac nekontaktovali. O deti sa zaujíma cca raz mesačne stará matka zo strany otca, p. Ľ. A..
12. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Rožňave č. ORP 131/1-VYS-RV-2025 súd zistil nasledovné skutočnosti: 13. Zo znaleckého posudku č. 39/2025 vypracovaného znalkyňou H.. P. Š. z odboru psychológie vyplýva: Aktuálny psychomotorický vývin mal. A. A. je oneskorený v niektorých oblastiach, predovšetkým v oblasti aktívnej reči/verbálneho prejavu, jemnej motoriky/obratnosť ruky je znížená a sociability, porozumenie reči je zúženejšie, chápanie súvislostí obmedzenejšie. Zjavná je výchovná a vzdelanostná zanedbanosť i z dôvodu chudobne podnetného rodinného prostredia. Osobnosť mal. dieťaťa vo vývine, ovplyvniteľná, emočne a sociálne nezrelá, citovo deprivovaná, t.č. klinicky v popredí sklon ku instabilite, oslabenej sebakontrole, miestami pozorovaný derešpekt voči autoritám a problém s akceptáciou stanovených hraníc a pravidiel. Znalkyňa v závere znaleckého posudku pod bodom 4. uvádza, že vo všeobecnosti je možné konštatovať, že pri sexuálnom zneužívaní detí predpubertálneho - detského veku (cca do 11 rokov) je v popredí väčšinou „neinvazívne“ zneužívanie. Ak sa vyšetrovaná udalosť stala tak, ako ju uviedlo mal. dieťa, je možné hovoriť pri zneužití o tzv. kontaktnom sexuálnom správaní a taktiež, keďže ide o príbuzných, otec - syn, i o inceste, teda zneužívanie syna vlastným otcom. U detí do piatich rokov sa symptómy zneužívania prejavujú napr.: - nápadným lipnutím na rodičoch a strach v prítomnosti cudzích ľudí, traumatická väzba na zneužívateľa (strach z odlúčenia, idealizácia); - neurotická symptomatika, nepokoj a úzkosť v prežívaní, prejavy agresie či deštrukcie, depresívne správanie; - opakovanie neslušných výrazov, príp. sexuálnych fráz; - poruchy spánku s desivými snami, strach z tmy, problém so zaspávaním; - sekundárna enuréza, nočné pomočovanie; - poruchy stravovania; - uzavretosť, strata detského optimizmu; - afekty, oslabená sebakontrola. Vychádzajúc z dostupných údajov zo sociálnej správy o dieťati ÚPSVaR v Rožňave zo dňa 24.02.2025 a psychologickej správy zo dňa 30.06.2025 E.. D. A., psychologičky CDR Poprad, je možné minimálne uvažovať, príp. i konštatovať prítomnosť väčšiny vyššie uvedených symptómov u mal. dieťaťa, v jeho osobnosti - prežívaní i správaní. Počas výsluchu na polícii i v rámci súdnoznaleckého psychologického vyšetrenia, mal. dieťa jednoznačne poprelo, žeby sa vyšetrovaná udalosť stala. To môže byť dôsledkom i narušeniu pocitu dôvery a bezpečia, pocitu dieťaťa, že páchateľ bude potrestaný preto, že ono vypovedalo, a nie preto, čoho sa páchateľ dopustil, do úvahy prichádza i možnosť predchádzajúcej dohody s páchateľom, možnosť spoločného tajomstva, kedy sa dieťa potom cíti viazané, obáva sa toho, čo mu páchateľ nahovoril, pričom v období predškolského veku, v akom sa mal. A. nachádza, vo vývinovej fáze magického - konkrétneho myslenia, v situácii výsluchu sa teda ocitá v ťažkom vnútornom konflikte. Všetky mal. deti v predškolskom veku, ako i mal. A., sú vysoko ovplyvniteľné, sugestibilné a manipulovateľné. Preto v súvislosti s vyšetrovanou udalosťou nie je možné vylúčiť ani vplyv najbližšieho okolia na obsah výpovede mal. dieťaťa, za účelom vedomého priania poškodiť osobe podozrivého. Psychický stav mal. dieťaťa je tohto času nestabilný, mierne neuroticky dekompenzovaný, avšak je vysoko pravdepodobné, že nie priamo dopadom vyšetrovanej udalosti. Vychádzajúc z dostupných údajov zo spisu je možné usudzovať, že je dôsledkom slabých sociálnych pomerov, nepriaznivého vplyvu vonkajšieho prostredia, narušenej vzťahovej väzbe s matkou a jej možnému neadekvátnemu prístupu ku mal. dieťaťu v zmysle nezáujmu o neho, disociálnemu správaniu súrodencov, dlhodobo emočne napätej konfliktnej rodinnej situácii alebo i o nesprávnych výchovných prístupoch zo strany príbuzných. 14. Zo znaleckého posudku č. 3/2026 E.. C. B. - Š., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, drogové závislosti, alkoholizmus a sexuológia vyplýva, že obvinený E. A., F.. XX.XX.XXXX (otec mal. detí) trpí mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa s poruchami správania, ktoré si vyžadujú liečbu. V čase spáchania skutku mal podstatne zníženú schopnosť rozpoznať závažnosť svojho konania a nebezpečnosť situácie. V dôsledku psychickej poruchy, ktorou trpí, je jeho schopnosť chápať rozdiely medzi dobrým a zlým významne znížená. Hodnotová schéma a vyššie city sú u neho nedostatočne rozvinuté. U obvineného znalkyňa konštatuje v dôsledku vyššie uvedeného duševného ochorenia podstatné (forenzne významné) zníženie jeho rozpoznávacej schopnosti a vymiznutie ovládacej schopnosti. V jeho sexuálne motivačnom systéme chýbajú vrodené averzie, zábrany voči niektorým objektom napr. deťom a aj voči neerotickej situácii (napr. eroticky nevyladená či brániaca sa žena). Averzie sú vrodenou súčasťou sexuálneho motivačného systému. Averzie bránia nevyladenosti, bránia nesúladu v konkrétnej erotickej situácii. Skutok, ktorého sa mal dopustiť, popiera, pripúšťa však, že ho pri milovaní so ženou mohli vidieť deti, a to povedali babičke. To, že v intímnej situácii boli prítomné deti, akoby nevadilo, styk neprerušil a deti z miestnosti nevyviedol. Z hľadiska psychiatrického a sexuologického je možné považovať pobyt obvineného na slobode bez liečby za relatívne nebezpečný pre spoločnosť. Znalkyňa navrhuje, aby obvinený absolvoval ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Náhľadovú liečbu v kombinácii s útlmovou liečbou je možné považovať za prognosticky ochranný faktor pred recidívou.
15. Zo znaleckého posudku č. 81/2025 znalkyne H.. P. Š. z odboru psychológie vyplýva, že obvinený E. A. subjektívne opisoval jeho vzťah k svojim deťom ako pozitívny. Počas rozhovoru udával, že: „ja by som to svojim deťom nespravil... ja mám dobrý vzťah k deťom... všetko som im kupoval, čo chceli... chodil som s deťmi k lekárom... radšej by so zomrel, ako by som im to spravil...“ Taktiež uvádzal, že tento vzťah je i z pohľadu detí vzájomne kladný: „...oni ma majú radi...“ Objektívne, zo strany otca, voči synovi, zjavne nejde o bezpodmienečný a výsostne citovo sýtený vzťah. Je evidentné, že medzi otcom a jeho synom nie je vytvorená bezpečná vzťahová väzba, ale vyhýbavá až dezorganizovaná citová väzba. Jeho starostlivosť o deti spočívala predovšetkým v ich materiálnom zabezpečení, teda v kupovaní vecí, nie v ich emočnom zasycovaní alebo sociálnom uspokojení. Rovnaký vzťah znalkyňa konštatovala aj k mal. E.. Sexuálna agresivita obvineného korešponduje s mierou uspokojenia jeho pohlavného pudu, z forenzného hľadiska sa preto javí ako určujúca v danom kontexte. T.z., že u obvineného pri nízkej saturácii pohlavného pudu môže dôjsť ku zníženiu až strate kontroly i vo vzťahu k neprimeraným maloletým objektom. 16. Zo znaleckého posudku č. 80/2025 znalkyne H.. P. Š. z odboru psychológie vyplýva, že aktuálny psychomotorický vývin mal. E. A. je oneskorený v niektorých oblastiach, predovšetkým v oblasti aktívnej reči/verbálneho prejavu, jemnej motoriky/obratnosť ruky je znížená, porozumenie reči je zúženejšie, chápanie súvislostí obmedzenejšie. Zjavná je výchovná a vzdelanostná zanedbanosť i z dôvodu chudobne podnetného rodinného prostredia. Osobnosť mal. dieťaťa vo vývine, ovplyvniteľná, emočne a sociálne nevyzretá, vo svojej rodine citovo, podnetovo i materiálne deprivovaná, t.č. pozorovaný sklon ku instabilite a oslabená koncentrácia pozornosti, vysoko pravdepodobná je nezrelosť CNS, prejavujúca sa tak vo výkone, ako aj v zložkách osobnosti. Mal. dieťa nedokáže objektívne opísať vyšetrované udalosti a dostatočne presne sa vyjadriť k prežitým skutočnostiam, vzhľadom k jeho nízkemu veku, ale predovšetkým k oneskorenému vývinu reči, slabým vyjadrovacím schopnostiam a výrazne obmedzenej slovnej zásoby a jeho dyslalickej, miestami ťažko zrozumiteľnej reči. To ale neznamená, že nedokáže povedať, resp. prerozprávať v „hrubom jadre“, čo sa jej stalo, resp. aký prípadný zážitok prežila so svojim otcom i v tomto smere. Zrejme ako efektívnejšia sa javí neverbálna forma komunikácie. Deti časti nedokážu o akomkoľvek zneužívaní hovoriť priamo, ale môžu sa u nich vyskytnúť zmeny v správaní a prežívaní ako napr. úzkosť, regres, sexuálne správanie neprimerané veku a pod. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že pri sexuálnom zneužívaní detí predpubertálneho - detského veku (cca do 11 rokov) je v popredí väčšinou „neinvazívne“ zneužívanie. Ak sa vyšetrovaná udalosť stala tak, ako ju uviedlo mal. dieťa, je možné hovoriť pri zneužití o tzv. kontaktnom sexuálnom správaní a taktiež, keďže ide o príbuzných, otec - dcéra, i o inceste, teda zneužívanie dcéry vlastným otcom. U detí do piatich rokov sa symptómy zneužívania prejavujú napr.: - nápadným lipnutím na rodičoch a strach v prítomnosti cudzích ľudí, traumatická väzba na zneužívateľa (strach z odlúčenia, idealizácia);
- neurotická symptomatika, nepokoj a úzkosť v prežívaní, prejavy agresie či deštrukcie, depresívne správanie; - opakovanie neslušných výrazov, príp. sexuálnych fráz; - poruchy spánku s desivými snami, strach z tmy, problém so zaspávaním; - sekundárna enuréza, nočné pomočovanie; - poruchy stravovania; - uzavretosť, strata detského optimizmu; - afekty, oslabená sebakontrola. Vychádzajúc z údajov z vyšetrovacieho spisu, výpovede profesionálnej matky na polícii dňa 27.10.2025 a rozhovoru s profesionálnou matkou, ktorá sa s dieťaťom zúčastnila súdnoznaleckého psychologického vyšetrenia, je možné konštatovať: - v súčasnom domácom prostredí opakovanie neslušných výrazov - slova „kokot“, následne i ukážka viacerých sexuálnych polôh/aktivít, údajne realizovaných medzi ňou a jej otcom; - poruchy spánku - opakované vstávanie a plačlivosť počas noci; - mal. dieťa opakovane udávalo údajné fyzické násilie otca voči matke, nej i jej sestre Ľ.; - snaha opätovne prerozprávať údajné sexuálne zážitky profesionálnej matke a jej matke medzi ňou a jej otcom, bez súvisu s predchádzajúcim kontextom. V rámci súdnoznaleckého psychologického vyšetrenia mal. dieťa taktiež čiastočne popísalo, čo sa jej údajne malo stať. To môže byť dôsledkom i pocitu dôvery a bezpečia v najbližšie prostredie a neuvedomovanie si skutočnosti, že páchateľ bude potrestaný preto, že ono takto vypovedalo, nie však preto, čoho sa páchateľ dopustil. Vzťah maloletej k otcovi sa javí ako neutrálny až negatívny, čo vyplýva:
- zo správy CDR Gelnica zo dňa 06.10.2025 týkajúcej sa stretnutia mal. detí s ich rodičmi, v spoločnosti otca si mal. dieťa od neho udržiavalo odstup a nechcelo ísť k nemu; - samotný otec počas vyšetrenia dňa 27.11.2025 udával, že jeho starostlivosť o deti spočívala predovšetkým v ich materiálnom zabezpečení;
- mal. E. sa zdôverila profi matke, že svoju mamu stretávať chce, ale otca nie; - počas vyšetrenia mal. dieťa na otázku znalca, nech mu niečo povie o ockovi (otca volá „dado“(, odpovedalo, že „dado“ je zlý;
- to korešponduje i so skutočnosťou opísanou v správe obce D. zo dňa 12.06.2025, kde sa uvádza, že otec sa o deti riadne nestaral. Zo strany otca voči dcére zjavne nejde o bezpodmienečný a výsostne citovo sýtený vzťah. Je evidentné, že medzi otcom a dcérou nie je vytvorená bezpečná vzťahová väzba, ale vyhýbavá až dezorganizovaná citová väzba. Vzťah mal. E. k matke je možné posúdiť len
na základe dostupných údajov zo spisu. Tento vzťah sa javí ako vzájomne pozitívny, zo strany matky voči dcére však nie bezpodmienečný a výsostne citovo sýtený. Mal. dieťa je zrejme na svoju matku emocionálne naviazané, považuje ju za vzťahovo najbližšiu osobu a najdôležitejšieho človeka vo svojom živote. Je však evidentné, že medzi matkou a jej dcérou nie je vytvorená bezpečná vzťahová väzby, ale skôr úzkostná/ambivalentná príp. i vyhýbavá citová väzba. Psychický stav mal. dieťaťa je t.č. vcelku stabilizovaný, až mierne neuroticky dekompenzovaný, avšak je vysoko pravdepodobné, že nie priamo dopadom vyšetrovanej udalosti. Vychádzajúc z dostupných údajov zo spisu je možné usudzovať, že je dôsledkom slabých sociálnych pomerov, nepriaznivého vplyvu vonkajšieho prostredia, neadekvátnej až narušenej vzťahovej väzbe s rodičmi a ich možnému neadekvátnemu prístupu ku mal. dieťaťu v zmysle nezáujmu o neho, disociálnemu správaniu súrodencov, dlhodobo emočne napätej konfliktnej rodinnej situácii alebo i o nesprávnych výchovných prístupoch zo strany príbuzných.
17. Vzhľadom k nízkemu veku maloletých detí, ako aj k tomu, aby nedochádzalo k ich sekundárnej viktimizácii, súd upustil od výsluchu maloletých detí.
18. Podľa ust. § 54 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
19. Podľa ust. § 54 ods. 4 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
20. Podľa ust. § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
21. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výchova mal. E. a mal. Ľ. je vážne ohrozená z viacerých dôvodov. Napriek tomu, že trestné konanie vedené voči otcovi maloletých detí nie je právoplatne skončené a nie je možné prijať jednoznačný záver o tom, že otec maloleté deti sexuálne zneužíval, z vykonaného dokazovania vyplýva, že u maloletých detí možno konštatovať prítomnosť všetkých symptómov zneužívania (ako bolo popísané vyššie). V sexuálne motivačnom systéme otca chýbajú vrodené averzie, zábrany voči niektorým objektom, napr. deťom. Averzie sú vrodenou súčasťou sexuálneho motivačného systému. Averzie bránia nevyladenosti, bránia nesúladu v konkrétnej erotickej situácii. Skutok, ktorého sa mal dopustiť otec, popiera, pripúšťa však, že ho pri milovaní so ženou mohli vidieť deti, a to povedali babičke. To, že v intímnej situácii boli prítomné deti, akoby nevadilo, styk neprerušil a deti z miestnosti nevyviedol. Z hľadiska psychiatrického a sexuologického je možné považovať pobyt obvineného na slobode bez liečby za relatívne nebezpečný pre spoločnosť. Takéto správanie otca je neprípustné a ohrozuje mravný vývoj maloletých detí. Znalkyňa navrhuje, aby obvinený absolvoval ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Zo strany otca voči maloletým deťom zjavne nejde o bezpodmienečný a výsostne citovo sýtený vzťah. Je evidentné, že medzi otcom a jeho deťmi nie je vytvorená bezpečná vzťahová väzba, ale vyhýbavá až dezorganizovaná citová väzba. Jeho starostlivosť o deti spočívala predovšetkým v ich materiálnom zabezpečení, teda v kupovaní vecí, nie v ich emočnom zasycovaní alebo sociálnom uspokojení. Sexuálna agresivita otca korešponduje s mierou
uspokojenia jeho pohlavného pudu, z forenzného hľadiska sa preto javí ako určujúca v danom kontexte. To znamená, že u otca pri nízkej saturácii pohlavného pudu môže dôjsť ku zníženiu až strate kontroly i vo vzťahu k neprimeraným maloletým objektom.
23. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že vzťah matky voči deťom nie bezpodmienečný a výsostne citovo sýtený. Medzi matkou a deťmi nie je vytvorená bezpečná vzťahová väzba, ale skôr úzkostná/ambivalentná, príp. i vyhýbavá citová väzba. Aktuálny psychomotorický vývin mal. detí je oneskorený v niektorých oblastiach, predovšetkým v oblasti aktívnej reči/verbálneho prejavu, jemnej motoriky/obratnosť ruky je znížená, porozumenie reči je zúženejšie, chápanie súvislostí obmedzenejšie. Zjavná je výchovná a vzdelanostná zanedbanosť i z dôvodu chudobne podnetného rodinného prostredia, čo je dôsledkom slabých sociálnych pomerov, nepriaznivého vplyvu vonkajšieho prostredia, neadekvátnej až narušenej vzťahovej väzbe s rodičmi a ich možnému neadekvátnemu prístupu k mal. deťom v zmysle nezáujmu o nich, disociálnemu správaniu súrodencov, dlhodobo emočne napätej konfliktnej rodinnej situácii alebo i o nesprávnych výchovných prístupoch zo strany príbuzných.
24. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že matka nemá zabezpečené trvalé a bezpečné zázemie, a preto nie je možné, aby si maloleté deti prevzala do svojej osobnej starostlivosti. Zároveň postoj matky k vznesenému obvineniu otca maloletých detí bol taký, že deťom nedôverovala, absolútne spochybnila možnosť nemorálneho správania svojho partnera, čím ohrozila bezpečnosť svojich maloletých detí.
25. Je nepochybné, že za momentálnej situácie návrat maloletých detí do prirodzeného prostredia nie je možný. Preto súd nariadil maloletým deťom ústavnú starostlivosť, ktorú budú vykonávať v Centre pre deti a rodiny Gelnica. Pri umiestnení súd prihliadal aj na citové väzby maloletých detí, nakoľko v predmetnom zariadení sa už nachádza aj mal. A., brat E. I. Ľ.. Keďže rodičia dosahujú iba nepatrný príjem, súd ich zaviazal k vyživovacej povinnosti v minimálnej výške.
26. Súd o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval v zmysle ust. § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Účastník, ktorý sa vzdal práva podať odvolanie, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.