Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-1128-2016.pdf
PDF · 101.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/1128/2016
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt s. č. XXX, XXX XX C., proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Výčapy – Opatovce, vedenej súdnym exekútorom: E. A. F., sídlo exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, IČO: 37 852 167, pod sp. zn. EX 643/2016, o vymoženie peňažného plnenia – zročného výživného a bežného výživného s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi E. A. F., sídlo exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, IČO: 37 852 167, trovy exekúcie vo výške 47,22 eura, ktoré si ponechá z poskytnutého preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov a zvyšok poskytnutého preddavku vo výške 52,78 eura je povinný vrátiť do pokladne alebo na účet Okresného súdu Nitra podľa platobných údajov obsiahnutých na príkaze na úhradu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia, a to do 25 dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. V záhlaví označenej exekučnej veci, v ktorej sa začalo konanie doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňom 03.10.2016 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) je vedená exekúcia na základe poverenia súdu z 18.10.2016, ktorým poveril na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/62/2015 – 31 z 08.09.2015, súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, vo veci vymoženia zročného a bežného výživného s príslušenstvom.
2. V udelenom poverení na vykonanie exekúcie súd na základe návrhu povereného súdneho exekútora podľa § 44 ods. 9, § 197 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 určil súdnemu exekútorovi preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov sumu 100,- eur, ktoré boli vyplatené z prostriedkov súdu dňa 27.10.2016 (č. l. 13 súdneho spisu).
3. Súdu bol v priebehu exekúcie doručený podnet súdneho exekútora z 16.05.2024 na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v podnete uviedol, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného, ktorý záver založil na tom, že povinný je dlhodobo nezamestnaný, je umiestnený v zariadení sociálnych služieb. Poberá starobný dôchodok, z ktorého vzhľadom na nepostihnuteľnú časť nie je možné vykonávať zrážku. Ďalej zistil, že povinný nemá účty v bankách, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Súdny exekútor dospel preto k záveru, že u povinného nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor si uplatnil odmenu súdneho exekútora vo výške 33,19 eura a náhradu hotových výdavkov vo výške 5,20 eura, ktoré si navýšil o daň z pridanej hodnoty.
4. Súdny exekútor následne dňa 11.09.2025 predložil na výzvu súdu exekučný spis vedený vo veci danej exekúcie za účelom preukázania nemajetnosti povinného a preukázania svojho nároku na náhradu trov exekúcie.
5. Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora nevyjadril.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak (h/) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Úvodom súd uvádza, že hoci je exekúcia v prejednávanej veci starou exekúciou podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“ alebo „ZoUNEK“), keďže začala pred 1. aprílom 2017, keď poverenie na jej vykonanie, s ktorým je spojené podľa § 44 ods. 2, § 46 ods. 1 Exekučného poriadku spojené začatie vykonávania exekúcie, bolo súdnemu exekútorovi doručené 26.10.2016 a je vedená podľa prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku podľa právnych predpisov účinných do 31.03.2017, tak na jej zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby sa podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK nevzťahuje tento zákon, keďže je vedená vo veci vymoženia pohľadávky na výživnom.
10. Na to, aby prebiehal nútený výkon vykonateľného rozhodnutia oprávneného, musia byť splnené právnym poriadkom ustanovené podmienky, medzi ktoré, v prípade, ak je rozhodnutie oprávneného vymáhané podľa Exekučného poriadku, patrí aj podmienka, že v tom-ktorom okamihu vykonávacieho konania nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný ex offo počas celého exekučného konania skúmať, či nie sú naplnené dôvody zastavenia exekúcie, ktorá povinnosť exekučného súdu vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, ak exekučný súd kedykoľvek počas výkonu exekúcie zistí naplnenie dôvodov na zastavenie exekúcie (ktoré sú kogentne upravené v ustanovení § 57 Exekučného poriadku a s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku môžu byť upravené aj v osobitnom zákone), je povinný podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj bez návrhu exekúciu zastaviť.
11. Je povinnosťou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a ak na ich základe dospeje k záveru, že zakladajú dôvod na zastavenie exekúcie, je jeho povinnosťou oznámiť to exekučnému súdu vo forme podnetu na zastavenie exekúcie. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch.
12. Exekučný súd je povinný prihliadnuť na zákonné prekážky výkonu exekúcie takým spôsobom, aby súčasne účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody. V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v tých prípadoch, v ktorých mu Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť aj bez návrhu a práve o taký prípad ide aj pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, ktorú exekučný súd môže zastaviť aj bez návrhu (§ 57, § 58 Exekučného poriadku).
13. Práve nemajetnosť povinného je pritom jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie, ustanoveným v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade ktorého zistenia je exekučný súd povinný exekúciu zastaviť. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu
zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh či súhlas (prípadne aj nesúhlas) účastníka konania či súdneho exekútora.
14. Súd zdôrazňuje aj teleologický výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď účelom uvedeného ustanovenia je zabrániť, aby boli proti osobám po celú dobu ich života (v prípade fyzických osôb), resp. po celú dobu ich existencie (v prípade právnických osôb) vedené zjavne bezúspešné exekúcie, ktoré potom len nehospodárne a bezvýsledne zaťažujú justičný systém. V prípade fyzických osôb, akou je aj povinný, je zmena majetkových pomerov nemajetného povinného, ak nemajetnosť pretrváva určité dlhšie časové obdobie (ktorého dĺžku vzhľadom na súčasný vývoj exekučného práva možno v prípade fyzických osôb ustáliť na 5 rokov - § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017), smerom do budúcnosti až do takej miery nepravdepodobná, že v takejto veci možno exekúciu považovať už za zjavne bezúspešnú, ktorej ďalšie vedenie by bolo nehospodárne a v konečnom dôsledku by len zvyšovalo trovy exekúcie, a tým zaťažovalo subjekty exekučného konania.
15. Súd, konajúci ako exekučný súd, vychádzal z týchto východísk aj pri posudzovaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom zistil nasledovné.
16. Súd z pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora zistil, že súdny exekútor v priebehu exekúcie (trvajúcej k dnešnému dňu takmer 9 rokov) vykonával všetky potrebné šetrenia majetku povinného a iné úkony exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá Exekučný poriadok. V priebehu exekučného konania nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok povinného či majetok na bankovom účte, z ktorých by bolo možné aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie. Súdny exekútor zistil, že povinný je dlhodobo nezamestnaný, umiestnený v zariadení sociálnych služieb, pričom poberá starobný dôchodok, z ktorého však nie je možné vykonávať zrážky, keďže suma dôchodku povinného podľa oznámenia Sociálnej poisťovne adresovanej súdnemu exekútorovi (č. l. 21 súdneho spisu) nie je vyššia, ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť. Súdny exekútor súčasne nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce reálnemu predpokladu nadobudnutia majetku podliehajúcemu exekúcii.
17. Súd lustráciou Sociálnej poisťovne zistil, že povinný je poberateľom starobného dôchodku, avšak ako súd už uviedol, z oznámenia Sociálnej poisťovne predloženého súdnym exekútorom vyplýva, že suma dôchodku povinného nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť. Súd ani vlastnými lustráciami majetku povinného nezistil, že by povinný vlastnil hnuteľný alebo nehnuteľný majetok podliehajúci exekúcii.
18. Na základe uvedeného, keď v exekúcii trvajúcej takmer 9 rokov nebol dlhodobo zistený žiadny majetok, ktorý by podliehal exekúcii a z ktorého by bolo možné čo i len sčasti uspokojiť trovy exekúcie a o to viac exekvovanú peňažnú pohľadávku a neexistuje žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku dlžníkom podliehajúcim exekúcii, súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je naplnený dôvod zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorého naplnenie stanovuje povinnosť súdu aj bez návrhu takúto exekúciu podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť.
19. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku) exekúciu zastavil.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný
má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
24. Podľa § 30a vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v exekučnom konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. marca 2017, okrem exekučného konania ukončeného podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (inak aj len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“) v znení účinnom do 31.03.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
26. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
27. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
28. V prejednávanej veci trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, pozostávajú podľa § 196 v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v prvom rade z odmeny súdneho exekútora, ktorej minimálnu výšku stanovuje § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2017 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 30a vyhlášky č. 68/2017 Z. z.) v sume 33,19 eura (keď súdny exekútor si v podaní zo 16.05.2024 neuplatnil nárok na odmenu vo vyššej výške), ktorá sa podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 navyšuje o daň z pridanej hodnoty (ktorá je 23 %), keďže súdny exekútor je jej platiteľom, t. j. o 7,63 eura. Trovy exekúcie súdneho exekútora pozostávajúce z jeho odmeny sú tak v celkovej výške 40,82 eura (ktorá je minimálnou výškou odmeny súdneho exekútora, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, pri zastavení exekúcie).
29. Súd z pripojeného exekútorského spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 643/2016 zistil, že jeho súčasťou je 1 poštová doručenka a 2 podacie obálky, na základe čoho mal za preukázané doručovanie troch úradných zásielok v priebehu exekučného konania. Keďže súd všetky súdnym exekútorom vykonané doručovania posúdil ako účelné, súdnemu exekútorovi podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2017 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 30a vyhlášky č. 68/2017 Z. z.) patrí aj náhrada hotových výdavkov, ktoré v tejto súvislosti súdny exekútor vyčíslil vo výške 5,20 eura, ktorá sa podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 navyšuje o daň z pridanej hodnoty (ktorá je 23 %), keďže súdny exekútor je jej platiteľom, t. j. o 1,20 eura. Náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora sú tak v celkovej výške 6,40 eura.
30. Trovy exekúcie, pozostávajúce z nevyhnutných trov exekúcie navýšených o DPH (40,82 eura) a z náhrad hotových výdavkov navýšených o DPH (6,40 eura), sú tak spolu vo výške 47,22 eura.
31. Vo vzťahu k navýšeniu odmeny a náhrady hotových výdavkov o 23 % daň z pridanej hodnoty (DPH), teda vo výške účinnej od 01.01.2025, súd poukazuje na to, že vychádzajúc aj zo stanoviska Finančnej správy Slovenskej republiky, tvorenej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe (inak aj len „zákon o finančnej správe“), táto považuje v prípade zastavenia exekúcie súdom za deň dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (inak aj len „zákon o DPH“) deň právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie,
pretože služba, ktorá je predmetom dane z pridanej hodnoty, je ukončené až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie (stanovisko Finančnej správy Slovenskej republiky dostupné na internetovej stránke https://podpora.financnasprava.sk/834238-Deň-vzniku-daňovej-povinnosti-v- prípade-zastavenia-exekučného-konania-súdom).
32. Jednou z uznávaných pomocných výkladových metód je metóda výkladu dejín pôsobenia textu, ktorej podstata spočíva v tom, že zohľadňuje, ako bol, či je text právnej normy v priebehu svojej existencie vnímaný autoritami, pričom môže ísť o orgány aplikácie práva alebo o odborníkov (k tejto výkladovej metóde napr. E., E., G., M: Interpretácia a argumentácia v práve. Wolters Kluwer s.r.o. : Bratislava. 2016. s. 108)
33. Finančná správa Slovenskej republiky, ktorú tvoria podľa § 2 ods. 2 zákona o finančnej správe všetky orgány finančnej správy, teda vrátane Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti podľa § 4 ods. 3 písm. n) zákona o finančnej správe patrí informovanie osôb o ich právach a povinnostiach (okrem iného) vo veciach daní a súčasne podľa § 4 ods. 3 písm. r) zákona o finančnej správe je odvolacím orgánom vo veciach daní, je z hľadiska uvedenej pôsobnosti nepochybne autoritou, ktorej vnímanie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (inak aj len „zákon o dani z príjmov“) relevantné z hľadiska predmetnej pomocnej výkladovej metódy.
34. Finančná správa Slovenskej republiky pritom v uvedenom stanovisku považuje za dátum dodania služby, ktorým dňom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH až deň právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, k čomu logicky nemôže dôjsť predo dňom vydania rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
35. Vzhľadom na absenciu vymedzenia dňa ukončenia služby spočívajúcej vo vykonávaní exekučnej činnosti súdnym exekútorom pri zastavení exekúcie rozhodnutím súdu súd v prejednávanej veci na základe pomocnej výkladovej metódy dejín pôsobenia textu orgánmi aplikácie práva uzatvára, že dňom vzniku daňovej povinnosti súdneho exekútora zaplatiť daň z pridanej hodnoty je pri zastavení exekúcie rozhodnutím súdu podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie ako deň, kedy dochádza k ukončeniu poskytovanej služby (exekučnej činnosti) súdnym exekútorom.
36. V prejednávanej veci logicky rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nenadobudne právoplatnosť skôr ako 23.02.2026, ktorým dňom najskôr dôjde k ukončeniu poskytovanej služby súdnym exekútorom (ktorá dodávaná služba podlieha podľa zákona o DPH dani z pridanej hodnoty) a tým aj vzniku daňovej povinnosti súdneho exekútora podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. V čase vzniku daňovej povinnosti je pritom základná sadzba dane na služby podľa § 27 ods. 1 zákona o DPH vo výške 23 %, a preto odmena ako aj náhrady výdavkov súdneho exekútora je nutné zvýšiť práve o túto sadzbu dane z pridanej hodnoty. Rozhodujúce z hľadiska daňového práva je totiž to, kedy došlo k dodaniu služby v zmysle zákona o DPH (nie z hľadiska Exekučného poriadku či jeho vykonávacej vyhlášky upravujúcej nároky súdneho exekútora), ktorý je definovaný v § 19 ods. 2 zákona o DPH tak, že týmto je dňom, kedy bolo poskytnutie služby ukončené a ktoré ukončenie poskytnutia služby je samotnou Finančnou správou Slovenskej republiky vo vzťahu k službe dodávanej súdnym exekútorom formou vykonávania exekúcie pri zastavení exekúcie rozhodnutím súdu vymedzené až dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
37. Keďže v prejednávanej veci bola I. výrokom tohto uznesenia zastavená exekúcia z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom exekúcia bola vykonávaná na vymoženie pohľadávky na výživnom, platí trovy exekúcie vo výške 47,22 eura podľa § 203 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd, ktorý nemá právo na ich náhradu.
38. Avšak vzhľadom na to, že súd v prejednávanej veci podľa § 197 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 určil v poverení na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov sumu 100,- eur, ktoré mu boli vyplatené dňa 27.10.2016 (bod 2. odôvodnenia), platba trov exekúcie vo výške 47,22 eura sa vysporiada z poskytnutého preddavku, a to tak, že v rozsahu priznaných trov exekúcie vo výške 47,22 eura si tieto súdny exekútor ponechá z preddavku poskytnutého súdom a zvyšok poskytnutého preddavku vo výške 52,78 eura vráti súdu, pričom podľa § 2 v spojení s § 234 ods. 2 a § 232 ods. 3 CSP určil súdnemu exekútorovi lehotu na plnenie v dĺžke 25 dní, a to z dôvodu, aby táto nepredchádzala nadobudnutiu právoplatnosti I. výroku tohto
uznesenia, keďže výrok uznesenia o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, je výrokom závislým na výroku o zastavení exekúcie.
39. Súd preto podľa § 200 ods. 5 v spojení s 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku) II. výrokom tohto uznesenia priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,22 eura, ktoré si ponechá z poskytnutého preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov a zvyšok poskytnutého preddavku vo výške 52,78 eura je povinný vrátiť do pokladne alebo na účet Okresného súdu Nitra podľa platobných údajov obsiahnutých na príkaze na úhradu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia, a to do 25 dní od doručenia tohto uznesenia a III. výrokom tohto uznesenia podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol, že súd nemá právo na náhradu zaplatených trov exekúcie.
40. Záverom súd pre úplnosť dopĺňa, že oprávnený A. B. nadobudol v priebehu tohto exekučného konania podľa § 8 Občianskeho zákonníka plnoletosť (dňa 30.03.2018 dovŕšením veku 18 rokov) a tým spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, čím došlo podľa § 26 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 v spojení s § 67 a 68 ods. 1 Civilného sporového poriadku k absolútnemu zániku jeho zákonného zastúpenia v exekučnom konaní matkou H. B..
41. Oprávnený, na začiatku exekučného konania zastúpený matkou ako zákonným zástupcom (§ 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 67, § 68 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 26, § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) udelil dňa 21.09.2016 splnomocnenie na svoje zastupovanie v tomto konaní advokátskej kancelárii C. F. I. H. J. A., IČO: 50 361 864.
42. Vychádzajúc z judikátu R 17/1987, na ktorý doposiaľ aj za účinnosti Civilného sporového poriadku odkazuje aj súčasná doktrína civilného procesu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022), rodič ako zákonný zástupca môže za dieťa udeliť splnomocnenie advokátovi na jeho zastupovanie, avšak v tom rozsahu, v akom je oprávnený sám konať za účastníka konania – dieťa bez plnej spôsobilosti na procesné úkony. Keďže rodič ako zákonný zástupca dieťaťa bez plnej spôsobilosti na procesné úkony je oprávnený sám konať za takéto dieťa len do nadobudnutia jeho spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, ktorú nadobúda plnoletosťou (§ 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nemôže udeliť, resp. účinky ním udeleného splnomocnenia advokátovi, resp. advokátskej kancelárie na zastupovanie dieťaťa nemôžu trvať aj v čase po nadobudnutí jeho plnoletosti, a tým spôsobilosti na právne úkony (i procesnej spôsobilosti - § 67 Civilného sporového poriadku) v celom rozsahu. Zánikom zákonného zastúpenia dieťaťa rodičom preto zanikajú aj účinky plnomocenstva udeleného zákonným zástupcom – rodičom dieťaťa advokátovi, resp. advokátskej kancelárii, keďže ako súd už uviedol, rodič dieťaťa po nadobudnutí jeho plnoletosti v priebehu konania už nie je oprávnený konať za dieťa v žiadnom rozsahu, pričom udeliť za neplnoleté dieťa plnomocenstvo advokátovi, resp. advokátskej kancelárií je oprávnený len v tom rozsahu, v akom je sám za neplnoleté dieťa oprávnený ako zákonný zástupca konať.
43. Z týchto dôvodov súd ani v záhlaví tohto uznesenia už neoznačil advokátsku kanceláriu JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50 361 864 ako splnomocneného zástupcu oprávneného.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 5 v spojení s § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).