Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoEk-5-2025.pdf
PDF · 75.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/5/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Mareka Anovčina, v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX/XX, XXX XX D., proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie príspevku na rozvedenú manželku s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/2159/2011-34 zo dňa 30. septembra 2020, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zrážkami zo starobného dôchodku povinného zastavil. Ďalším výrokom určil, že súdny exekútor je povinný vrátiť Okresnému súdu Prievidza poskytnutý preddavok 49,79 eur na účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: B., s variabilným symbolom XXXXXXXXXX, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 06.07.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie príspevku na manželku s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Prievidza, č. k. 5C/101/95-11 zo dňa 20.06.1995. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Bujnovi udelené exekučným súdom dňa 28.09.2011.
3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 243h ods. 1, § 57 ods. 2, § 80, § 89 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinný k 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Uviedol, že zo správy súdneho exekútora zo dňa 17.09.2020 vyplýva, že voči povinnému je už vedená exekúcia len zrážkami zo starobného dôchodku pre mesačné príspevky na rozvedenú manželku, na príspevkoch na rozvedenú manželku nemá povinný žiaden dlh. Oprávnený oznámil dňa 16.09.2020, že povinný mesačné platby riadne plní a proti návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený neuviedol žiadne námietky. Z uvedeného mal súd za preukázané, že povinný má uhradené v plnom rozsahu zameškané príspevky na rozvedenú manželku a zrážky zo starobného dôchodku sa povinnému vykonávajú len na bežné platby príspevku na rozvedenú manželku. Od podania návrhu povinným uplynulo viac než 5 rokov, a platby príspevku na rozvedenú manželku sú stále riadne plnené, preto nepochybne možno predpokladať, že si povinný bude svoju vyživovaciu povinnosť naďalej plniť dobrovoľne. Súd na základe uvedených skutočností mal za to, že sú splnené všetky podmienky požadované zákonným ustanovením § 80 Exekučného poriadku v spojení s § 89 ods. 1 Exekučného poriadku a exekúciu zrážkami zo starobného dôchodku zastavil. Exekučný súd zároveň poukázal na špecifické postavenie exekúcie vykonávanej zrážkami zo starobného dôchodku povinného na bežné platby príspevku na rozvedenú manželku a tomu zodpovedajúcej špecifickej úpravy odmeny súdneho exekútora v § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. S poukazom na skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť
povinného, exekučný súd uložil súdnemu exekútorovi povinnosť vrátiť preddavok, ktorý mu bol podľa § 197 ods. 3 Exekučného poriadku súdom poskytnutý.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že povinný platil platbu rozvedenej manželke každý mesiac, s čím bola spokojná. So zastavením konania preto nesúhlasí.
5. Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že po doručení uznesenia sa osobne stretol s bývalou manželkou – oprávneným a dohodli sa, že po zastavení exekúcie na výživnom vo výške 13,28 eur jej túto čiastku bude naďalej uhrádzať, s čím súhlasila. Uviedol, že preto trvá na zastavení exekučných zrážok z dôchodku.
6. Podaním zo dňa 22.02.2021 sa k exekučnej veci vyjadril oprávnený a potvrdil, že sa s povinným dohodli na pravidelných úhradách výživného trvalým príkazom zo svojho účtu vo výške 13,28 eur na účet oprávneného v banke. Zároveň uviedol, že súhlasí so zastavením exekučnej veci, ale neuviedol, že netrvá na podanom odvolaní a odvolanie berie späť.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 360 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zastavení exekúcie potvrdiť.
8. Z obsahu odvolania oprávneného je nepochybné, že odvolanie smeruje iba proti výroku o zastavení exekúcie. Výrok o povinnosti súdneho exekútora vrátiť preddavok odvolaním napadnutý nebol, preto ostal v tejto časti právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
9. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy, ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
10. Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že Okresný súd Prievidza na základe návrhu oprávneného poveril súdneho exekútora dňa 28.09.2011 na vymoženie uloženej povinnosti povinnému - zameškaný príspevok na rozvedenú manželku za obdobie od 01.08.2008 do 31.07.2011 vo výške 478,08 eur a od 01.08.2011 príspevok na rozvedenú manželku vo výške 13,28 eur, pričom exekučným titulom v posudzovanej veci je uznesenie Okresného súdu Prievidza o schválení zmieru, č. k. 5C/101/1995-11 zo dňa 10. júna 1995. Povinný sa návrhom domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu dohody s oprávnenou, že jej bude výživné uhrádzať osobne, keďže exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné. Podaním zo dňa 17.09.2020 oznámil súdny exekútor exekučnému súdu, že povinnému sú vykonávané exekučné zrážky zo starobného dôchodku v sume 13,28 eur, pričom výživné je poukazované Sociálnou poisťovňou ústredie, priamo na účet oprávneného. Zároveň uviedol, že oprávnený neeviduje žiaden dlh na výživnom. Exekučný súd napadnutým uznesením exekúciu zrážkami zo starobného dôchodku zastavil.
13. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku je predovšetkým správanie povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok
na výživné trvá). Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené. Dôvodnosť návrhu však nemožno založiť len na izolovanom konštatovaní faktu, že na výživnom aktuálne nie je dlh, ale je potrebné zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia do budúcnosti. Na zastavenie exekúcie v takomto prípade nie je právny nárok a je vecou voľnej úvahy súdu, ako rozhodne o návrhu povinného, ktoré rozhodnutie súdu aj vzhľadom na použitie úvahy súdu musí byť riadne zdôvodnené. Táto úvaha musí mať oporu predovšetkým v poznatkoch súdu o tom, kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie prihliada aj na to, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zameškaného výživného a aké je stanovisko oprávneného k zastaveniu exekúcie.
14. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že v predmetnej veci exekučný súd rozhodol správne, keď zastavil exekúciu zo starobného dôchodku voči povinnému. V konaní bolo preukázané, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a tiež bola preukázaná ochota povinného splácať príspevok na výživu rozvedenej manželky oprávnenému dobrovoľne, s čím podľa následných vyjadrení súhlasil i oprávnený, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na zastavenie konania uvedené v ust. § 80 Exekučného poriadku.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).