Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sas-4-2025.pdf
PDF · 118.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sas/4/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2025 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.08.2024 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku.
2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 8. júla 2024 nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite zo dňa 08. júla 2024.
3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálnej poisťovne a poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav s opisom konkrétnych ťažkostí. Žiada o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vydanie rozhodnutia, ktorým mu bude priznaný invalidný dôchodok.
4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2025 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.08.2024. V rozhodnutí poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 26.08.2024, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu,
a keďže nevyhovel odvolaniu postúpil spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach.
5. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu posudkový lekár uzavrel, že je rozhodujúcim zdravotným postihnutím Agorafóbia bez panickej poruchy, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 4 – neurotické, stresové a somatoformné, písmena a) – stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15% z percentuálneho rozpätia 15% až 25%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 15% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla.
6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne uzavrel, že bolo preukázané, že pre dlhodobo zdravotný stav nemá žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Poukázal na to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. V rámci odvolacieho konania žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo spochybnené posúdenie jeho zdravotného stavu. Preto odvolanie zamietol ako nedôvodné.
II.
Správna žaloba
7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s predchádzajúcim rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci – žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov – žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, z dôvodu, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci – žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. e) SSP a z dôvodu, že postup správnych orgánov nebol v súlade so zákonom – žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. g) SSP.
8. V týchto žalobných námietkach žalobca poukázal na svoje odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, kde uviedol všetky skutočnosti, pre ktoré považuje odborný posudok o invalidite za nepoužiteľný pre rozhodnutie vo veci samej. Má za to, že tento posudok nie je presvedčivý, dostatočný, vnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu a neobsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o žalobcovom zdravotnom postihnutí. Podľa neho je tento odborný posudok aj nepresvedčivý, nakoľko na päť stranovom vyhotovení rozhodnutia je na prvých tri a pol stranách uvedená len citácia príslušných právnych predpisov a prepis odborného posudku o invalidite vyhotoveného dňa 04.02.2025. Samotné hodnotenie dôkazov je len na strane 4 ale z tohto odôvodnenia vôbec nevyplýva, akými úvahami sa žalovaný uberal. Pokiaľ odborný posudok zo dňa 04.02.2025 obsahuje pracovnú rekomandáciu, kde je uvedené obmedzenie schopnosti vykonávať prácu bez nutnosti vystupovania a prezentácie pred ostatnými. Týmto odporúčaním sa však odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberá. Poukázal na to, že už v odvolaní uviedol judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorá kladie na odborné posudky také nároky, ako sú jednoznačnosť, úplnosť, určitosť, presvedčivosť a nepochybnosť. Má zato, že skúmanie zdravotného stavu žalobcu bolo možné podrobiť v administratívnom konaní aj ďalšiemu znaleckému skúmaniu, pretože na posúdenie jeho zdravotného stavu nepostačuje len vyšetrenie u posudkového lekára, ktorý navyše nie je psychiatrom.
III.
Vyjadrenie žalovanej
9. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 23.5.2025 vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení poukázala na záver odborného posúdenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie. Uviedol, že v rámci tohto odborného posúdenia za účelom, čo najobjektívnejšieho posúdenia zdravotného stavu bolo od žalobcu vyžiadané aktuálne psychiatrické a psychologické vyšetrenie. Psychiatrické vyšetrenie nedoručil. Vyšetrený nebol a na psychiatrii sa nelieči ani neabsolvuje pravidelné dispenzárne kontroly pre psychiatrické ťažkosti a ani žiadne lieky pre tieto ťažkosti neužíva. Zdravotný stav bol posúdený aj prísediacim lekárom psychiatrom, ktorý po posúdení zdravotnej dokumentácie, ako aj znaleckého posudku A. F. F., A. znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odbor psychiatria zo dňa 07.09.2023 a uviedol svoje posúdenie. Uviedol, že v odvolacom konaní žalobca nepreukázal žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Žalovaná má za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúca, pretože posúdenie zdravotného stavu, jeho následkov a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti. Námietka žalobcu, že zdravotný stav mal byť podrobený znaleckému dokazovaniu je nedôvodná, nakoľko zdravotný stav bol posúdený aj prísediacim lekárom psychiatrom. Napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, má všetky náležitosti stanovené § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Ani námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu nebola dôvodná, nakoľko rozhodnutie je založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúc pre presné a úplne zistenie skutkového stavu a zdravotný stav bol posúdený tak, aby umožňoval vyvodiť záver, či sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidného dôchodku, bolo vykonané dokazovanie v súlade s ustanovením § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, z ktorých žalovaná vychádzala. Napadnuté rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľnosti, z odborného posudku o invalidite, ktorý bol jedným z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov vychádzal posudkový lekár. Žalovaná neuznáva uplatnený nárok, a preto má za to, že je potrebné žalobu zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného
10. V replike doručenej súdu dňa 07.07.2025 zotrval žalobca na správnej žalobe a na žalobných dôvodoch. Zotrval na tom, že zdravotný stav bolo možné podrobiť znaleckému posúdeniu, pretože na posúdenie jeho zdravotného stavu nepostačuje len vyšetrenie u posudkového lekára, ktorý navyše nie je psychiatrom.
11. Replika bola žalovanému doručená dňa 17.07.2025, žalovaný na ňu nereagoval.
V.
Konanie na správnom súde
12. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 25.02.2026, na ktorom rozhodol za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a za prítomnosti zástupcu žalovaného. Žalobca zotrval na správnej žalobe, ako aj na všetkých jej žalobných námietkach a taktiež aj žalovaná zotrvala na svojej argumentácii a na tom, že je namieste žalobu zamietnuť.
VI.
Relevantná právna úprava
13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
20. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
21. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
22. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
23. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
25. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
26. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
27. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
28. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
29. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
30. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
31. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe Organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
32. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
VII.
Právny názor správneho súdu
33. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
34. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. To znamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu.
35. V prípade žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím postihnutie zaradené do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položka 4 – neurotické, stresové a somatomorfné, písmena a) – stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15% z percenutálneho rozpätia 15% až 25%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 15% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla.
36. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú za jednotlivé zdravotné postihnutia, ale v zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť, avšak naviac o 10 % za podmienky, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
37. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. V tomto prípade sa jedná o žalobu vo veciach sociálneho poistenia (§ 199 SSP). Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písmeno d) SSP), pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu, že odborný posudok nie je dostatočný , nie je použiteľný ani presvedčivý ( § 191 ods.1 písm. e) SSP ). Žalobca zároveň v tejto súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom namieta aj nesprávne právne posúdenie, pretože správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou v správnom konaní (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a má za to, že došlo k porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, keď tento nepodrobil zdravotný stav žalobcu znaleckému posúdeniu ( § 191 ods.1 písm. g) SSP ).
38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
39. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
40. Súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
41. Pokiaľ ide o tento prvý žalobný dôvod , správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že odborný posudok, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, nie je presvedčivý, neobsahuje logický úsudok vzhľadom na obsah lekárskych správ. Správny súd má za to, že tento odborný lekársky posudok sa nevysporiadava so všetkými lekárskymi správami a taktiež neobsahuje záver o tom, prečo v rámci percentuálneho rozpätia 15% - 25 % bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len vo výške 15% a nie miera vo výške 25%. Nie je zrejmé, prečo pri formulácii, že sa jedná o ľahkú, maximálne stredne ťažkú formu agorafóbie bez psychiatrickej liečby, sa jedná len o dolnú hodnotu rozpätia 15% a nie je táto hodnota vyššia.
42. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, žalobca k žiadosti o priznanie invalidného dôchodku doložil Znalecký posudok číslo: 39/2023 vypracovaný A. F. F., A., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria. Taktiež doložil správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 21.08.2018 z neštátnej psychologickej ambulancie MONESA s.r.o., ako aj správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 05.06.2024 z psychologickej ambulancie G. H. B., z psychologického vyšetrenia zo dňa 22.10.2018 z psychologickej ambulancie G. H. B..
43. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 08.07.2024 sa však stanovisko posudkového lekára k obsahu správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 05.06.2024 z psychologickej ambulancie G. H. B. so záverom: „V oblasti afektivity sú t.č. prítomné prejavy depresie stredne ťažkého až ťažkého stupňa, výrazne je aj zvýšená úzkostlivosť a o to najmä v sociálnom stupni“ nenachádza. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.02.2025 sa už táto lekárska správa spomína, avšak z odôvodnenia tohto odborného lekárskeho posudku nevyplýva aj zhodnotenie záveru z tohto vyšetrenia a to ani prísediacim psychiatrom.
44. Bolo povinnosťou žalovaného riadne odôvodniť, teda riadne a dostatočne zrozumiteľne uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré nie je možné použiť prihliadať aj na záver z lekárskeho psychologického vyšetrenia zo dňa 05.06.2024 a ako tento záver bol konfrontovaný s hlavnou diagnózou. Súd má za to, že absencia týchto dôvodov ako aj to, prečo sa jedná len o 15% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, čo má za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
45. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného sa tak stotožňuje s tvrdením žalobcu v správnej žalobe o tom, že predmetné rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, (žalobný dôvod upravený v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) SSP) a taktiež za takejto situácie má správny súd za to, že správne orgány z dôvodu vyššie uvedenej vady vychádzali pri rozhodovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ( žalobný dôvod upravený v ustanovení § 191 ods.1 písmeno e) SSP ). Na základe uvedeného, vracia vec žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
46. Pokiaľ ide o vytýkané porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré podľa žalobcu spočíva v tom, že správne orgány nepodrobili jeho zdravotný stav znaleckému skúmaniu, k tomuto správny súd uvádza, že za situácie, keď správny súd má za to, že z dôvodu nevysporiadania sa aj so záverom uvedeným v lekárskej správe z psychologického vyšetrenia zo dňa 05.06.2024, nie je možné zhodnotiť, či bolo alebo nebolo potrebné znalecké posúdenie. V ďalšom konaní však správny orgán, ak to bude potrebné na odstránenie nezrovnalostí môže využiť na zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu aj znalecké dokazovanie ( ustanovenie § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ).
47. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku, opätovne posúdiť zistený skutkový stav, riadne žalobcu oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, v rozhodnutí jasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny záver tak, aby z neho bolo zrejmé z akých dôkazov správny orgán vychádzal, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.
48. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
49. Súd nezrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko bude na žalovanom, aby po posúdení odvolania v kontexte právneho názoru tohto súdu buď on sám zrušil predmetné rozhodnutie, alebo sám vo veci rozhodol.
50. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
51. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
52. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).