Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-68-2025.pdf
PDF · 105.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37C/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: HELP CAR s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 46186298, zastúpenej Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žižkova 4D, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, v konaní o zaplatenie 364,76 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 13.1.2025 č.k. K2-37C/54/2020-217 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 194,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.10.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o zostávajúcej časti nároku vo výške 194,40 eur s prísl. z pôvodne uplatnenej sumy vo výške 364,76 eur s prísl., ( o časti nároku o zaplatenie 170,36 eur s prísl. bolo právoplatne súdom rozhodnuté skorším rozsudkom), ktorý žalobkyňa uplatnila voči žalovanej titulom náhrady škody za prenájom náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z.
3. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že poškodená nárok na náhradu škody pôvodne vo výške 364,76 eur s prísl. uplatnila voči žalovanej ako poisťovateľovi listom zo dňa 20.8.2018, na ktorý žalovaná reagovala listom zo dňa 21.8.2018 označeným ako „oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti č. 9566181905 z poistnej zmluvy č. 658603563“, ktorým poškodenej oznámila, že škodu na motorovom vozidle vyhlásila za totálnu škodu - neekonomickú opravu. Toto oznámenie žalovaná zaslala poškodenej dňa 21.8.2018 v čase o 7.04 hod. na emailovú adresu poškodenej A.. com. Žalobkyňa faktúrou č. 2018/286 zo dňa 28.8.2018, splatnou dňa 11.9.2018 vyúčtovala poškodenej za zapožičanie náhradného vozidla za obdobie od 13.8.2018 do 27.8.2018, t.j. za 15 dní pri sadzbe 60,- eur bez DPH, 72,- eur s DPH, pri uplatnení 10 % zľavy celkovo 972,- eur. Poškodená nárok na náhradu týchto nákladov uplatnila u žalovanej žiadosťou zo dňa 30.8.2018. Z listu žalovanej zo dňa 25.9.2018 označeného ako „oznámenie o poistnom plnení“ adresovaného poškodenej súd zistil, že žalovaná tým oznámila ukončenie šetrenia
poistnej udalosti dňa 24.9.2018 a predložila výpočet výšky plnenia. Z vyúčtovanej sumy 972,- eur za prenájom náhradného vozidla nepriznala sumu 194,40 eur z dôvodu krátenia doby za zapožičanie náhradného vozidla o 3 dni na základe podania oznámenia o totálnej škode zo dňa 23.8.2018, sumu 72,- eur ako nepriznanú sadzbu za nájom motorového vozidla, keď vychádzala zo sumy 58,80 eur s DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórie zapožičaného motorového vozidla a sumy 98,36 eur z dôvodu zníženia o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených kilometrov a napokon o sumu 9,64 eura ako paušálne zníženie 0,01 eura za 1 km, ktorá však nebola zo strany žalobkyne namietaná. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.9.2019 poškodená postúpila svoj nárok na náhradu škody, ktorý nebol zo strany žalovanej uznaný na žalobkyňu.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 1 ods. 1, § 4 ods. 2, písm. b/, § 11 ods. 678, § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z., § 40 ods. 4, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1,2, § 524 ods. 1,2, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až 3 a § 823 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je aj v zostávajúcej časti vo výške 194,40 eur s prísl. dôvodná, preto jej vyhovel.
5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že predmetom konania po tom, ako právoplatne súd priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na zaplatenie 170,36 eur s prísl. bola zostávajúca časť nároku o zaplatenie 194,40 eur s prísl. Táto suma predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou vzniknutou právnej predchodkyni žalobkyni (poškodenej) na základe faktúry za prenájom náhradného vozidla a škodou uhradenou zo strany žalovanej ako poisťovne. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobkyňa ako právna nástupkyňa poškodenej v dôsledku poškodenia motorového vozidla poisteného u žalovanej pri dopravnej nehode dňa 11.8.2018, spôsobenej poistencom žalovanej si prenajala náhradné motorové vozidlo a v rozsahu, v ktorom jej pohľadávka nebola žalovanou uhradená, túto uplatnila v tomto konaní. Suma 194,40 eur predstavuje sumu, ktorú žalovaná nepriznala z dôvodu krátenia doby za zapožičanie náhradného vozidla o 3 dni, pričom v konaní nebolo pochýb, že poškodená si prenajala náhradné vozidlo od 13.8.2018 (poistná udalosť nastala 11.8.2018) a náhradné vozidlo vrátila dňa 27.8.2018, kedy podľa tvrdenia žalobkyne jej bolo doručené oznámenie žalovanej o spôsobe likvidácie poistnej udalosti ako totálnej škody. Žalovaná tvrdila, že toto oznámenie bolo doručené poškodenej listom zo dňa 21.8.2018 a zároveň jej bolo zaslané aj emailom zo dňa 21.8.2018.
6. Vychádzajúc zo znenia ust. § 11 ods. 6 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 30.7.2024 sp. zn. 9Co/227/2023 súd prvej inštancie uzavrel, že pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v Občianskom zákonníku alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
7. Pokiaľ teda žalovaná tvrdila, že oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti oznámila žalobkyni emailom zo dňa 21.8.2018, pre splnenie písomnej formy zákon predpokladá v súlade s ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonník existenciu dvoch základných náležitostí, a to vyhotovenie písomnosti a jej podpis. Podpis emailu z povahy veci nemôže byť vlastnoručný, avšak z obsahu emailu musí vyplynúť označenie osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá daný úkon urobila.
8. Podľa názoru súdu prvej inštancie email žalovanej zo dňa 21.8.2018 nespĺňa formu písomného právneho úkonu, nakoľko v emailovej správe, v ktorej prílohe žalovaná doručovala žalobkyni ako poškodenej „oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti č. 9566181905 z poistnej zmluvy č. 6586003563“ chýba podpis odosielateľa, resp. označenie osoby, ktorá daný právny úkon urobila. Emailová adresa neobsahuje meno a priezvisko osoby, resp. názov odosielateľa, ale iba abstraktné označenie „koopuser“, preto tento email zo dňa 21.8.2018 nie je možné stotožniť so žalovanou. Spomínaný email žalovanej tak podľa názoru súdu prvej inštancie nespĺňa písomnú formu právneho úkonu.
9. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobkyni poštou doručila oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti, súdu predložila dôkaz – listinu zo dňa 25.9.2018, z ktorej vyplýva, že na poštovú prepravu bola táto listina podaná dňa 23.8.2018. Iný dôkaz žalovaná súdu nepredložila. Žalobkyňa v tej súvislosti tvrdila, že oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti poštou jej bolo doručené dňa 27.8.2018, čo je podľa súdu vysoko pravdepodobné vzhľadom na to, že deň 23.8.2018 bol štvrtok a deň 27.8.2018 bol
pondelok. Za nepreukázané mal tak tvrdenie žalovanej o tom, že poštovou prepravou bola žalobkyni táto listina doručená už dňa 21.8.2018.
10. V konaní bolo podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané, že poškodená užívala náhradné vozidlo do 27.8.2018, teda do tohto dňa považoval poškodenou vynaložené náklady na náhradné vozidlo za preukázané a účelne využité v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Preto uzavrel, že v danom prípade krátenie nákladov o 3 dni vo výške 194,40 eur zo strany žalovanej nebolo dôvodné.
11. Riadiac sa týmito úvahami priznal žalobkyni nárok aj v zostávajúcej časti o zaplatenie 194,40 eur. Tento nárok priznal s príslušenstvom – úrokmi z omeškania, ktorých výšku vyvodil z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, vo výške 5 % ročne od 11.10.2018 do zaplatenia.
12. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá nebola v konaní úspešnou.
13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaná zotrváva na svojom názore, že žalobkyni patrí nárok na náhradu za zapožičané vozidlo do 23.8.2018, nakoľko už dňa 21.8.2018 žalobkyňa získala informácie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil, že v danom prípade nebola dodržaná písomná forma vyžadovaná zákonom pre doručenie žalobkyni oznámenia o spôsobe likvidácie poistnej udalosti, s týmto názorom nesúhlasí. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa týka poistenia a právnych úkonov súvisiacich s poistnými zmluvami, pričom v danom prípade je sporný dátum doručenia oznámenia týkajúceho sa náhrady škody, čo nemožno považovať za právny úkon. Za právny úkon týkajúci sa predmetnej poistnej zmluvy možno považovať konečné oznámenie o poistnom plnení, v ktorom žalovaná vyčíslila výšku totálnej škody a informovala poškodenú o právnom úkone – ukončení likvidácie poistnej udalosti. Primárne tak žalovaná namieta poňatie informácie o stave likvidácie ako právneho úkonu, ktorý si vyžaduje písomnú formu. Občiansky zákonník vyžaduje pre právne úkony týkajúce sa poistenia písomnú formu, avšak nie listinnú formu. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka za zachovanie písomnej formy považuje, aj keď je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, keď umožňuje zachytenie právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Občiansky zákonník nevyžaduje, aby bol právny úkon doručený elektronickými prostriedkami, podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaná má za to, že v samotnom úkone, ktorý bol poškodenej zaslaný – oznámenie o totálnej škode je uvedený podpis osoby, ktorá tento úkon urobila, čím boli splnené obe podmienky vyžadované zákonom. S možnosťou elektronickej komunikácie pritom počíta aj článok 12 Všeobecných poistných podmienok. S poukazom na iné rozhodnutia má za to, že požiadavka zaslania dokumentov v rámci likvidácie poistnej udalosti prostredníctvom poštovej prepravy znamená prehnaný formalizmus, ktorý by celý proces šetrenia poistnej udalosti neprimerane predĺžil. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neurčujú, že právny úkon musí byť zachytený priamo v texte emailu a už vôbec nie, že musí byť nepochybne rozoznateľné, z akej emailovej adresy bol email odoslaný, ako nesprávne uvádza súd v bode 28 odôvodnenia rozsudku. V prílohe spomínaného emailu bol jasne a nepochybne zachytený obsah právneho úkonu – oznámenie o totálnej škode a táto príloha obsahovala podpis oprávnenej osoby, ktorá právny úkon urobila. Je bežné, že strany sporu komunikujú prostredníctvom emailovej komunikácie bez zaručeného elektronického podpisu. Navyše Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí 25Cdo/3046/2000 vyslovil, že ak zákon stanovuje pre platnosť hmotnoprávneho úkonu písomnú formu, je táto podmienka splnená aj tým, že ústny prejav účastníka je uvedený v protokole o súdnom pojednávaní. Žalobkyňa do dnešného dňa nepreukázala, že by bola skutočne oboznámená s oznámením o totálnej škode až dňa 27.8.2018. Nemožno opomenúť ani právnu teóriu v zmysle § 45 Občianskeho zákonníka, ktorá hovorí, že prejav vôle adresáta, ktorému bol zaslaný email dôjde do sféry jeho dispozície v momente, keď sa email pripravený na stiahnutie uloží do emailovej schránky. S poukazom na § 415 Občianskeho zákonníka a s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cbdo/90/2019 je poisťovňa povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie do oznámenia poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická. Žalovaná má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne požiadavky vymedzené v § 220 ods. 2 C.s.p. Rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný.
14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Plne sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Nájom náhradného motorového vozidla trval od 13.8.2018 do 27.8.2018. K ukončeniu šetrenia škodovej udalosti došlo ku dňu 24.9.2018 a zároveň bolo poškodenej oznámené, že jej bude poskytnuté poistné plnenie vo výške 498,- eur. Právny predchodca žalobkyne mal právo na používanie náhradného vozidla až do momentu, kedy mu bolo poskytnuté zo strany poisťovne plnenie (aspoň v čiastočnej výške), za ktoré by si mohol sám zabezpečiť obdobný štandard, ako mal pred vznikom škodovej udalosti. Názor, podľa ktorého by poškodený mal nárok na náhradné motorové vozidlo len do času oznámenia o totálnej škode je nesprávny a v rozpore s najaktuálnejšou judikatúrou (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/4/2023, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS/3831/17).
15. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Uviedla, že v zásade neexistuje spôsob, ako môže odosielateľ emailu preukázať jeho doručenie druhej strane. Právny predchodca žalobkyne svojvoľne užíval náhradné vozidlo do 27.8.2018 a takýto nájom nie je nevyhnutný ani účelný. Právny predchodca žalobkyne mal nárok na poskytnutie náhradného vozidla do dňa oznámenia o totálnej škode, čo bolo dňa 21.8.2018.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.2.2026 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.2.2026 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
18. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 369 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p., teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, dospel aj k správnym právnym záverom. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by sa dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil strane sporu uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie netrpí nepreskúmateľnosťou, nakoľko zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil aj dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Konanie netrpí vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne a výstižné a na tieto aj odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
22. K dôvodom rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné:
23. Predmetom konania zostal nárok žalobkyne o zaplatenie 194,40 eur s prísl., ktorý uplatnila voči žalovanej titulom náhrady škody za prenájom náhradného motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z., a to z dôvodu krátenia doby za zapožičanie náhradného vozidla o tri dni žalovanou. Žalovaná mala za to, že žalobkyni oznámila, že škodu na motorovom vozidle vyhlásila za totálnu škodu oznámením zo dňa 21.8.2018, ktoré zaslala žalobkyni na jej emailovú adresu a tiež písomne, pričom podľa názoru
žalovanej zásielka bola žalobkyni doručená dňa 23.8.2018, preto za obdobie od 24.8.2018 do 27.8.2018, t.j. za tri dni nepriznala žalobkyni náhradu škody z dôvodu nájmu motorového vozidla, čo činí 194,40 eur.
24. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie, a to z listu žalovanej zo dňa 25.9.2018 označeného ako „oznámenie o poistnom plnení“ adresovaného poškodenej bolo zistené, že žalovaná tým oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňom 24.9.2018 a predložila výpočet výšky plnenia. Z vyúčtovanej sumy 972,- eur za prenájom náhradného vozidla nepriznala v tomto konaní uplatňovanú sumu 194,40 eur, a to z dôvodu krátenia doby za zapožičanie náhradného vozidla o tri dni.
25. Z takto vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že žalovaná sama označila, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňom 24.9.2018, stalo sa tak listom zo dňa 25.9.2018 a súčasne predložila poškodenej výpočet výšky plnenia.
26. V zhode s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v uznesení sp. zn. 3Obdo/4/2023 je odvolací súd toho názoru, že poškodený je nútený využívať náhradné motorové vozidlo v prípade totálnej škody až do momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti ( a o výške poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ zák.č. 381/2001 Z.z., resp. poukázania finančných prostriedkov), keďže až do tej doby kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie o rozsahu poškodenia vozidla, t.j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.
27. Na základe vyššie uvedeného sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovanej strany, že momentom oznámenia poisťovne poškodenému o spôsobe likvidácie škodovej udalosti ako totálnej škody zaniká účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla.
28. V danom prípade žalovaná až listom zo dňa 25.9.2018 oznámila poškodenej ukončenie šetrenia poistnej udalosti, ku ktorému došlo dňa 24.9.2018 a predložila výpočet výšky plnenia. Z toho vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody za zapožičanie náhradného vozidla aj za obdobie od 24.8.2018 do 27.8.2018.
29. Nakoniec možno považovať za správny aj názor súdu prvej inštancie vyslovený v napadnutom rozsudku, že žalovaná strana v konaní nepreukázala tú skutočnosť, že oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti bolo poškodenej doručené už dňa 21.8.2018, keďže žalovaná účelnosť vynaložených prostriedkov na prenájom náhradného vozidla odvodzovala od doručenia tohto oznámenia.
30. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že toto oznámenie doručila žalobkyni emailom zo dňa 21.8.2018, správne súd prvej inštancie uzavrel, že vychádzajúc z ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka na tomto emaily chýba podpis odosielateľa, resp. označenie osoby, ktorá daný právny úkon urobila. Pokiaľ táto emailová adresa obsahuje abstraktné označenie „koopuser“ , takýto email nespĺňa požiadavku písomnej formy právneho úkonu, keďže z jeho obsahu nemožno zistiť, kto je jeho odosielateľom. Nič na tomto závere nemení skutočnosť, čo bol obsahom prílohy tohto emailu.
31. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že toto oznámenie doručila žalobkyni poštou, v konaní preukázala len tú skutočnosť, že zásielka ňou bola podaná na poštovú prepravu dňa 23.8.2018, nepredložila však dôkaz svedčiaci o tom, kedy bola táto zásielka žalobkyni skutočne doručená.
32. K odvolacím námietkam žalovanej je potrebné tiež uviesť, že odvolací súd je toho názoru, že oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti si vyžaduje písomnú formu, vychádzajúc z ust. § 11 ods. 6 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
33. Na základe týchto úvah odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).