Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sas/8/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného D. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2025 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX X zo dňa 19.03.2025 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj orgán verejnej správy prvého stupňa, správny orgán prvého stupňa ako aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.03.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalobca“) spísanou dňa 07.02.2025 o priznanie starobného dôchodku od 8. februára 2025.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na to, že žalobca dôchodkový vek podľa § 65 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov dňa 8. februára 2025. Do uvedeného dňa získal 4.462 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. K 8. februáru 2025 teda žalobca získal 12 rokov a 82 dní obdobia dôchodkového poistenia. Nakoľko k 8. februáru 2025 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok (najmenej 15 rokov) podľa , žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietol. V odôvodnení ďalej citoval ustanovenie a zákona o sociálnom poistení a uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020 mu bol od 1. apríla 2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Poukázal aj na skutočnosť, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 pre nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1982 do 28. septembra 1984 v I. kategórii funkcií, výkon služby v Policajnom zbore od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba výkonu služby v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 31. marca 2016 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, prvostupňový orgán pre nárok na starobný dôchodok žalobcu a určenie jeho výšky dobu výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1982 do 28. septembra 1984 v I. kategórii funkcií, dobu výkonu služby v Policajnom zbore od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a dobu výkonu služby v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 31. marca 2016 v III. pracovnej kategórii v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nehodnotil.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie predovšetkým z dôvodu, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa nevychádzala z celkovej doby poistenia a nebrala do úvahy čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor“). Preto požiadal, aby odvolací orgán rozhodol tak, že mu starobný dôchodok prizná.

5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia o nemožnosti hodnotenia doby služobného pomeru policajta ako obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok a ani pre výpočet jeho výšky s poukazom na a o sociálnom poistení a s poukazom na to, že obdobie doby služby už bolo žalobcovi zhodnotené v ním poberanom výsluhovom dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 01.04.2016 rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-49.640-1/2016-VZ zo dňa 04.07.2016. Žalovaný odôvodnil správnosť záveru o nehodnotení doby služby žalobcu na účely nároku na starobný dôchodok aj s poukazom na o sociálnom poistení v spojení so závermi vo viacerých rozsudkov, avšak v zmysle ktorých podľa žalovaného zohľadnenie doby služby pre vznik nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky prichádza do úvahy, len ak táto bola dosiahnutá v I. a/ alebo II. kategórií funkcií, avšak tým, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, z tohto dôvodu podľa názoru žalovaného nie je možné postupovať podľa zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie je možné aplikovať ustanovenie a ani žalobcom namietaného Dohovoru.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

7. V zákonom stanovenej lehote žalobca dňa 15.07.2025 listinne doručil Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pričom sa domáhala zrušenia oboch napádaných rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie.

8. V podanej žalobe žalobca namietal, že obe napadnuté rozhodnutia trpia rovnakou vadou, pretože obdobne ako to v podstatnom namietal už v odvolaní, trpia vadou nesprávneho výpočtu jeho starobného dôchodku, ak pri výpočte nebola zohľadnená celá doba jeho dôchodkového poistenia (30 rokov a 37 dní), vrátane doby už zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku ako aj nesprávne právne závery žalovaného. Na podporu svojej žalobnej argumentácie označil rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, krajských súdov ako aj tunajšieho súdu.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.08.2025, v ktorom zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

10. Žalobca v replike zo dňa 12.09.2025 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a na podporu svojej žalobnej argumentácie poukázal na ďalšie rozhodnutia správnych súdov v obdobných veciach.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

12. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

16. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

18. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

19. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný dôchodok (ďalej len „“) tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie.

20. Podľa pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok.

22. Podľa zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa

osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

25. Podľa zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

27. Podľa oznámenia č. o prijatí Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

28. Podľa občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

29. Podľa c ods. 1 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Právne posúdenie veci správnym súdom

30. Správny súd v Košiciach ako súd správny, po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa a nasl. a že žaloba spĺňa náležitosti ( la podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), meritórne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v zákonnom rozsahu (, a ) ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach ( ), ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu je potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia v spojení s a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia .

31. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), nakoľko v predmetnej veci žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie ústneho pojednávania a neboli tu ani iné dôvody v zmysle pre obligatórne nariadenie pojednávania. Rozsudok správny súd vyhlásil dňa 25. februára 2025 ( v súlade s ).

32. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.06.2025, ktorým zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Prvostupňový správny orgán potvrdeným rozhodnutím podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienok nároku na starobný dôchodok, nakoľko žalobca nesplnil

podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

33. Žalobca správnou žalobou namieta, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

34. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k posúdeniu jeho nároku na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu žalovaným tvrdeného nesplnenia zákonnej podmienky žalobcom podľa cit. § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to nezískaním potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu preto spornou ostala skutočnosť, že žalovaný do rozhodnej doby dôchodkového poistenia nesprávne nezohľadnil žalobcovi aj dobu jeho služobného pomeru policajta. Avšak podľa žalovaného, doba služby dosiahnutá žalobcom v služobnom pomere policajta a základná vojenská služba mu už bola započítaná na dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok, a preto v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto obdobie trvania služobného pomeru policajta aj do obdobia dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku, pretože táto profesionálna služba nebola zaradená do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií.

35. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).

36. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu mu bolo obdobie služobného pomeru výkonu služby v Policajnom zbore zhodnotené iba v osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 pre nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, keďže žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1982 do 28. septembra 1984 v I. kategórii funkcií, výkon služby v Policajnom zbore od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba výkonu služby v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 31. marca 2016 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, prvostupňový orgán pre nárok na starobný dôchodok žalobcu a určenie jeho výšky dobu výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1982 do 28. septembra 1984 v I. kategórii funkcií, dobu výkonu služby v Policajnom zbore od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a dobu výkonu služby v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 31. marca 2016 v III. pracovnej kategórii v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nehodnotil.

37. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15.08.2012 (R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa

nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“

38. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme, a to bez ohľadu na zaradenie služby v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude „poškodzovať“ ani Sociálnu poisťovňu.

39. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi dňom 01.04.2016 vznikol podľa , nárok na výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho služby ako policajta ( ), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení „akýkoľvek“ výsluhový dôchodok priznaný podľa , plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovenia v spojení s zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak poistenec vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa nemala hodnotiť, avšak podľa , pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ , nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

40. Uvedený výklad je konformný s a je podporený ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. zo 04.07.2017; sp. zn. z 28.06.2016 alebo sp. zn. z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ (nie výške) žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

41. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) by nemala byť žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom.

42. Správny súd považuje za nesprávne aj tvrdenie žalovaného, že žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto osôb je výraznejší, preto Najvyšší súd SR prioritne zdôraznil, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. Podľa názoru správneho súdu u všetkých výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení.

43. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovaného na § 274 zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou preskúmavanom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci.

44. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 46 zákona o sociálnom poistení, mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný žalobcovi hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom systéme, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného dôchodku.

45. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa (...)

46. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

47. Pokiaľ žalobca poukazoval i na diskrimináciu jeho ako starobného dôchodcu z radu bývalého príslušníka Policajného zboru, správny súd uvádza, že predmetná argumentácia je dôvodná, nakoľko nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správny súd uvádza, že výsluhový dôchodok podľa , teda dôchodok z

osobitného systému poistenia, má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa charakter dávky v starobe v zmysle Dohovoru č. 128. Osobitný systém poistenia () upravuje užší okruh dávok oproti všeobecnému systému poistenia () a neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by umožňovala zohľadňovanie a zhodnotenie všetkých dôb starobného dôchodkového poistenia. Poistenci osobitného systému nie sú vylúčení z pôsobnosti upravujúceho starobné dôchodky. A zámerom zákonodarcu bolo zabezpečiť výhodnejšie, alebo aspoň rovnaké starobné zabezpečenie poistencov, ktorí získali dobu poistenia aj v osobitnom systéme v porovnaní s poistencami, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme.

48. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa , ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

49. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

50. Na základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd podľa v spojení s , zrušil rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom na to, že rovnakými právnymi nedostatkami trpí aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, správny súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom na ustanovenie . Správny súd zároveň rozhodol, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie .

51. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre „nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

52. Podľa veta prvá právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

53. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II.). O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (ačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).