Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-140-2025.pdf
PDF · 126.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/140/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/X, adresa pre doručovanie A., E. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Slaninkovou - Furdíkovou, so sídlom Bratislava, Tri veže, Bajkalská 12985/9B, proti F. A., nar. X.X.XXXX, bytom A., G. XXX/X, v konaní o návrhu na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 8Pc/30/2024 – 85 zo dňa 13.5.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 13.5.2025 rozhodol tak, že otca dieťaťa navrhovateľky F. A. zaviazal povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 450 eur mesačne počnúc X.X.XXXX po dobu 2 rokov, ktorú sumu bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (výrok I.), zročné výživné za obdobie od X.X.XXXX do 30.4.2025 vo výške 9.421 eur otcovi uložil uhradiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.). Súčasne F. A. zaviazal zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).
2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa navrhovateľka návrhom zo dňa 10.8.2024 domáhala určenia príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, žiadala, aby bol otec maloletého dieťaťa zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu od X.X.XXXX do X.X.XXXX mesačne sumou 300 eur, splatnou vždy do 3. dňa v mesiaci vopred, pričom príspevok na výživu nevydatej matke od X.X.XXXX do rozhodnutia bude otec maloletého dieťaťa povinný uhradiť navrhovateľke do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne žiadala, aby bol otec dieťaťa povinný prispieť jej na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sumou 500 eur a aby súd priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoj návrh odôvodnila tým, že zo vzťahu s otcom dieťaťa sa jej dňa X.X.XXXX narodil maloletý H., pričom s otcom dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že s otcom dieťaťa nežije od mája 2024 v spoločnej domácnosti, už počas jej tehotenstva s otcom dieťaťa ukončila aj partnerský vzťah. Otec dieťaťa sa nepodieľal na nákladoch na chod spoločnej domácnosti ani v čase, keď s ním navrhovateľka ešte žila v jednom byte, naopak, navrhovateľke podľa jej vyjadrenia dlží peniaze, ktoré jej bez jej vedomia zobral, pričom ide o sumu cca 1.000 eur. Navrhovateľka sa vyjadrila, že momentálne žije so svojou matkou a manželom matky v A., keďže samostatné bývanie si nemôže dovoliť. Otec dieťaťa navrhovateľke momentálne neprispieva ani na výživu maloletého dieťaťa a teda neprispieva ani na úhradu výživy navrhovateľky a jej príjmy teraz nestačia pokryť ani výdavky spojené s jej primeranou výživou. Oprávnená vo svojom návrhu uviedla, že otec maloletého dieťaťa od januára
2024 pracuje v Nemecku, pričom jeho odhadovaný mesačný príjem je pravdepodobne v sume 3.000 eur, avšak vzhľadom na viaceré exekúcie otca dieťaťa svoj príjem oficiálne nepriznáva. Oprávnená vyčíslila svoje náklady pozostávajúce z nákladov na bývanie: 250 eur, ktorou sumou by mala prispievať svojej matke, s ktorou momentálne býva v spoločnej domácnosti, sporenie: 50 eur, I.: 184 eur, cestovné: 60 eur, telefón a internet 85 eur, strava: 200 eur, drogéria: 15 eur, iné príležitostné výdavky cca 50 eur; spolu cca: 900 eur. Navrhovateľka sa vyjadrila, že vlastní 2 - izbový byt v C., na ktorý má hypotéku a kde žila pred tým, ako sa presťahovala do J., avšak momentálne si nemôže dovoliť v ňom bývať, keďže náklady na bývanie v tomto byte sú vyššie, ako je jej súčasný príjem, preto tento byt prenajíma, pričom príjem z prenájmu presne pokryje náklady na tento byt, t. j. hypotéka, poplatky spojené s užívaním bytu, energie, atď. Náklady na tento byt sú cca vo výške 500 eur, pričom príjem z nájmu bytu sa úplne prekrýva s výdavkami na tento byt, preto tento príjem a ani výdavky neuvádza. Navrhovateľka uviedla aj náklady na maloleté dieťa, a to nasledovne: plienky: 60 eur, lieky a vitamíny: 15 eur, vlhčené utierky: 4 eur, oleje a krémy: 2 eur, príkrmy/strava: 50 eur, ošatenie: 80 eur; spolu 211 eur. Pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, tieto spočívali v zakúpení ošatenia a zdravotných pomôcok, ako napr. tehotenský vankúš a Aniball, ako aj zaobstarávaní obohatenej stravy o vitamíny a živiny a zároveň uhrádzala 8 eur pri každej poradni u lekára a uhrádzala náklady na vyhotovenie fotografií zo sono vyšetrenia. Navrhovateľka absolvovala u gynekológa počas tehotenstva osem návštev a dala si vyhotoviť sedem fotografií, tiež si uhrádzala náklady na glukózový test, pričom si musela zakúpiť aj glukózový sirup. Vyjadrila sa, že jej celkové náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom boli cca vo výške 1.000 eur, pričom v tejto sume sú zarátané náklady aj s hospitalizáciou a vybavením do pôrodnice. Navrhovateľka k návrhu pripojila rodný list maloletého dieťaťa, čestné vyhlásenie zo dňa 26. 5.2024, cenník lekárskych výkonov K. K. L., I., svoje výplatné pásky od augusta 2022 do júla 2023 (vrátane). Dňa 10.1.2025 navrhovateľka na výzvu súdu doložila rozpis nákladov na svoj pobyt spojený s pôrodom a náklady na výbavičku dieťaťa, v zmysle ktorej uviedla nasledovné náklady: - taxi Bolt do pôrodnice
- 6,20 eur, dojčiace nočné košele 2 ks – 14 eur + 15 eur, popôrodné vložky - 1,79 eur, jednorazové nohavičky 3 bal. - 9,43 eur, jednorazové podložky - 8,92 eur, tampóny do podprsenky DM - 2,45 eur, dojčenská podprsenka – 4 eurá, župan – 10 eur, kalciová masť - 2,12 eur, tehotenské cvičenie – 40 eur, tehotenské nohavice 2 ks - 10,40 eur, tehotenský vankúš – 30 eur, Aniball (predpôrodná pomôcka na cvičenie) – 25 eur, tehotenské šaty - (5ks/ 6 -15 eur) – 50 eur. Zároveň uviedla, že uhrádzala 8 eur pri každej poradni u lekára a uhrádzala si náklady na vyhotovenie fotografií zo sono vyšetrenia, pričom absolvovala u gynekológa počas tehotenstva osem návštev a dala si vyhotoviť sedem fotografií, a taktiež uhrádzala náklady na glukózový test, pričom si musela zakúpiť aj glukózový sirup. Navrhovateľka zároveň predložila rozpis nákladov na výbavičku dieťaťa: detská osuška – 14 eur, detský teplomer s ohybnou špičkou – 7 eur, hniezdo – 10 eur, mantinel do postieľky – 15 eur, zavinovačky – 19 eur, deka – 4 eurá, látkové plienky – 5 eur, vlhčené vreckovky - 4,95 eur, plienky Babylove 1 - 7,90 eur, Sudokrem 14 eur +3,62 eur, detský olej – 3 eurá, kojenecká váha – 27 eur, detské nožničky na nechty – 3 eurá, novorodenecká sada fliaš Avent – 20 eur, odsávačka mlieka – 70 eur, monitor dychu – 50 eur, detská kamera Avent – 50 eur, kočík – 150 eur, kolotoč nad postieľku – 10 eur, nosič – 25 eur, nosová odsávačka Bebelo - 13,59 eur, digitálny teplomer - 18,72 eur, 2 balíčky oblečenia pre bábätko (na inzerát) – 25 eur + 15 eur, KIK textil: (ponožky, rukavičky, čiapka, nohavice, pulóvrik, súpravička) – 26 eur, PEPCO: (dupačky, súpravička, zub. kefka, 2x fľaša) - 12,10 eur.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s písomným návrhom matky ako aj jeho doplnením, lustráciami oboch účastníkov konania v Sociálnej poisťovni, listinnými dôkazmi ako i obsahom spisového materiálu č. k. 34P/77/2024, rozsudkami Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B3-40P/16/2023-41 zo dňa 11.10.2023 a bývalého Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 61P/185/2021-32 zo dňa 18.3.2022 ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, pričom rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 34P/77/2024-57 zo dňa 16.9.2024 bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého H. výživným vo výške 250 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu (31.5.2024), pričom zročné výživné za obdobie od 31.5.2024 do 30.9.2024 v sume 1.008,06 eur uložil súd otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky, styk otca s maloletým sa ponechal neupravený. Oprávnená pred nástupom na materskú dovolenku pracovala s mesačným príjmom 1.486,38 eur mesačne netto, od 5.8.2023 do 17.4.2024 jej boli vyplácané materské dávky vo výške 1.489,50 resp. 1.539,20 eur mesačne (podľa počtu dní v mesiaci) pričom od 11.3.2023 do X.X.XXXX poberala vyrovnávaciu dávku, tzv. tehotenské vo výške 297,90 resp. 307.90 eur mesačne. Od apríla 2024 poberá
matka rodičovský príspevok vo výške 473 eur mesačne, okrem toho poberá prídavky na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Povinný v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností uviedol, že jeho príjem je cca 2.800 eur mesačne netto, v tomto konaní svoje predchádzajúce tvrdenie ničím nedoplnil, nezmenil, k veci sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd zároveň zistil, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom - maloletému M., nar. X.X.XXXX, na ktorého sa rodičovskou dohodou schválenou rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. B3-40P/16/2023-41 zo dňa 11.1.2023 zaviazal prispievať výživným vo výške 350 eur mesačne počnúc 1.9.2023 a k maloletému C. F. A., nar. X.X.XXXX, ktorý bol na základe dohody rodičov schválenej rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 61P/185/2021-32 zo dňa 18.3.2022 zverený do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 200 eur mesačne. Zároveň súd zistil, že otec je od 29.6.2021 evidovaný v Živnostenskom registri (N.: XXXXXXXX) s oprávnením: a) sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby, b) administratívne služby, c) kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a od 28.2.2025 v oblasti: nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Podľa potvrdenia daňového úradu otec za zdaňovacie obdobie rokov 2022, 2023 a 2024 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb.
4. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Uviedol, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa aj napriek tomu, že nie sú manželmi, existuje právny vzťah voči ich spoločnému dieťaťu. V tejto súvislosti zákon priznáva vyživovaciu povinnosť nielen voči dieťaťu, ale aj voči jeho matke, ak ide o situáciu nevydatej matky, ktorá v dôsledku tehotenstva a pôrodu utrpela zníženie príjmu a bola vystavená zvýšeným výdavkom. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky je osobitnou formou vyživovacej povinnosti otca, ktorá má kompenzačný charakter. Súd vzal do úvahy, že navrhovateľka v dôsledku tehotenstva a následnej starostlivosti o dieťa nemohla od X.X.XXXX (od pôrodu) naplno vykonávať zárobkovú činnosť a jej schopnosť zabezpečovať vlastné príjmy bola obmedzená. V súlade so zákonnou úpravou nie je podmienkou priznania tohto príspevku úplná strata schopnosti sa živiť, ale postačuje, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k poklesu príjmu matky. Súd ďalej prihliadol na to, že v zmysle zákona ide o príspevok, ktorý možno priznať najviac na obdobie dvoch rokov najneskôr odo dňa pôrodu a ktorý má charakter opakovanej mesačnej dávky. Pri určovaní výšky príspevku súd prvej inštancie prihliadal na primeranosť tejto dávky, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky dieťaťa, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca dieťaťa vrátane potenciálu jeho zárobkových možností. Konštatoval tiež, že mal preukázaný príjem povinného, ktorý uviedol sám v konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H., keď ho vyčíslil na sumu 2.800 eur mesačne netto, oprávnená túto sumu nesporovala, preto súd vychádzal z tejto sumy ako z minimálneho príjmu otca, pričom za hornú hranicu príjmu otca stanovil s poukazom na § 63 ods. Zákona o rodine, keďže povinný si v tomto konaní nesplnil svoju povinnosť a ako osoba, ktorá má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúce dani z príjmu nepreukázal svoj príjem, tzv. právnu fikciu priemerného mesačného príjmu vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima. Podľa údajov platných v období od júla 2023 do júna 2024 bola výška životného minima stanovená na 268,88 eur, od júla 2024 do júna 2025 je táto suma stanovená na 273,99 eur, z čoho vyplýva fikcia priemerného mesačného príjmu otca v rozpätí od 5.377,60 eur do 5.479,80 eur za uvedené roky. Z takto zisteného príjmu súd ustálil, že otec je schopný súdom určený príspevok vo výške 450 eur mesačne po dobu 2 rokov matke platiť bez ohrozenia výživy svojej, resp. svojich troch maloletých detí. Aj keď oprávnená pôvodne navrhla určiť príspevok na jej výživu vo výške 300 eur, neskôr svoj návrh upravila tak, že navrhla tento určiť aj vyššou sumou, podľa zisteného príjmu otca. Súd vychádzal zo zistenia príjmu matky zo zamestnania a vyrovnávacieho príspevku spolu vo výške cca 1.840 eur mesačne, pričom od pôrodu už poberala iba materské vo výške cca 1.500 eur mesačne po dobu 8 mesiacov, pričom od apríla 2024 poberá iba rodičovský príspevok vo výške 473 eur; suma príspevku tak matke čiastočne vyrovná pokles jej životnej úrovne. Vzhľadom k tomu, že povinného zaviazal platiť príspevok pre oprávnenú odo dňa pôrodu, pričom porodila dňa X.X.XXXX, bolo potrebné rozhodnúť o výške zročného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, preto pri takto určenom príspevku vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od X.X.XXXX do 30.4.2025 vo výške 9.421 eur, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec pri takto určenom výživnom mal zaplatiť: od X.X.XXXX do 31.8.2023 - 421 eur, od septembra 2023 do decembra 2023 - 4 x 450 eur (spolu 1.800
eur); od januára 2024 do decembra 2024 - 12 x 450 eur (spolu 5.400 eur); od januára 2025 do apríla 2025 - 4 x 450 eur (spolu 1.800 eur); celkom spolu 9.421 eur. Súd zároveň vyhovel návrhu oprávnenej na zaplatenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v plnom rozsahu a to z dôvodu, že tieto náklady preukázala, a súd ich považoval za odôvodnené a primerané. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok).
5. Proti tomuto rozsudku podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval povinný za nesprávne, nezákonné, nedôvodné a nedostatočne odôvodnené. Rozhodnutie taktiež považoval za zmätočné a rozporuplné, a to najmä vo vzťahu k jeho príjmu. Úvodom namietal, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 13.5.2025 prevzala za neho jeho matka, avšak o tejto skutočnosti ho neinformovala. Povinný tak nemal o termíne ďalšieho pojednávania žiadnu vedomosť, z dôvodu ktorého sa na pojednávanie nedostavil. V čase konania pojednávania sa na území SR ani nenachádzal, z dôvodu ktorého by sa na pojednávanie dostaviť ani nemohol. Navrhovateľka sa na termín pojednávania dostavila, avšak súdu neuviedla (hoci o tom vedela), že povinný nie je na území SR, a že z tohto dôvodu sa nedostaví. Odvolateľ poukazoval na to, že výška jeho mesačného príjmu v súčasnosti je v sume 1.200 eur, pričom z tejto o. i. uhrádza výživné na 3 maloleté deti v sumách 350 eur, 250 eur a 250 eur mesačne, čo je spolu 850 eur mesačne. Je tak zrejmé, že mesačne povinnému zostáva suma cca 350 eur na všetky ostatné výdavky, ktoré má. Tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, príspevky, ktoré navrhovateľka žiadala, musia byť určené v primeranej výške. Výška príspevku na nevydatú matku bola určená sumou 450 eur, ktorá suma ďaleko presahuje príjem otca, resp. jeho zostatok po odpočítaní platieb na výživné na maloleté deti. K samotnej výške príspevkov určených súdom prvej inštancie uvádzal, že súd prvej inštancie nezistil skutočný príjem povinného v súčasnosti a vychádzal z fiktívneho príjmu povinného, nevyhodnotil majetkové pomery povinného v kontexte jeho vyživovacích povinností voči maloletým deťom (celkom v sume 850 eur) a vo vzťahu k príspevkom, ktoré požaduje navrhovateľka, vôbec nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka poberala materské vo vyššej sume, ako v sume rodičovského príspevku, nepožadoval preukázanie výdavkov navrhovateľky, ktoré navrhovateľka iba tvrdila, nezaoberal sa tvrdením, že navrhovateľkin prijem z nájmu postačí na úhradu nákladov na tento byt úplne, pričom iba uviedol, že z tohto dôvodu ich ani neuvádza, nezisťoval a neuviedol výšku hypotéky, ktorú navrhovateľka údajne platí, a ktorú nešpecifikovala ani samotná navrhovateľka a túto ani nepreukázala, neuviedol, či zohľadnil na strane navrhovateľky ňou vyčíslené výdavky na spoločné maloleté dieťa účastníkov konania. Navyše, tieto výdavky sú nepreukázané a niektoré aj nadhodnotené. Pre povinného je zvláštne to, že navrhovateľka navrhovala sumu cca 300 eur (ktorú neskôr zvýšila), pričom súd prvej inštancie rozhodol o sume 450 eur. Povinný si je vedomý toho, že súd nie je viazaný návrhom účastníka konania, avšak aj napriek tomu konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie ďaleko presiahlo očakávania navrhovateľky uvedené v jej návrhu. Tiež namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do lehoty na zaplatenie zročného výživného, ako aj príspevku spojeného s tehotenstvom. Trval na tom, že výška určeného príspevku je nesprávna a nezákonná. V kontexte uvedeného, ak by odvolací súd, resp. po vrátení veci súdu prvej inštancie súd prvej inštancie určil správnu a zákonnú výšku príspevkov, je absurdné, aby bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť ich v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že určí správnu a zákonnú výšku príspevkov navrhovateľke, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného namietala, že povinný nijako nekonkretizuje, v čom by mal spočívať údajný nesprávny procesný postup a údajné nesprávne právne posúdenie súdu. Odvolanie podľa jej názoru nemá požadované náležitosti a je len polemickým opisom skutkového stavu bez právnej analýzy.
Na pojednávanie dňa 13.3.2025 bol povinný riadne predvolaný a bol osobne poučený priamo súdom dňa 30.1.2025 o tom, že ho súd na ďalší termín predvoláva len ústne, pričom bol upozornený na následky nedostavenia sa, a teda možnosť vykonať dokazovanie a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Naviac, navrhovateľka mala s otcom osobné stretnutie krátko pred vyššie uvedeným termínom, pričom otec výslovne uviedol, že pojednávanie sa koná o 09:00 hod. a že sa ho zúčastní. Na pojednávanie dňa 13.5.2025 bol otec riadne písomne predvolaný, pričom zásielku prevzala osoba blízka (matka), čo CSP výslovne pripúšťa. Navrhovateľka disponuje hlasovou správou, v ktorej otec vyhlásil, že o pojednávaní vie, avšak ani na toto pojednávanie sa nedostavil. Ani v tomto prípade nezaslal súdu ospravedlnenie. Súd prvej inštancie správne zohľadnil pokles príjmu navrhovateľky z cca 1.525 eur na 473 eur mesačne a jej odôvodnené výdavky. Súd analogicky aplikoval judikatúru, ktorá potvrdzuje, že príspevok cca 450 eur mesačne pri obdobných pomeroch je primeraný. Konajúci súd prvej inštancie viackrát otca vyzýval, aby súdu predložil dokumenty svedčiace o jeho príjme. Ani na jednu z výziev otec nereagoval, čím naplnil procesnú pasivitu, ktorej dôsledkom je, že neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Ak rodič príjem utajuje alebo nepreukáže, konajúci súd musí použiť právnu fikciu 20-násobku životného minima. V ďalšom navrhovateľka uvádzala, že súd prvej inštancie postupoval plne v zmysle ustanovení CSP, pričom otec na pojednávaní a ani písomne nepožiadal o splátkový kalendár; nepreukázal hotové výdavky či záväzky, ktoré by bránili jednorazovej úhrade a ani nenavrhol alternatívnu lehotu, pričom v zmysle ustanovení CSP má povinnosť dokázať relevantné skutočnosti. Zročné výživné nie je nové, ale kumulované, a teda suma predstavuje už vzniknutý dlh za predošlé obdobie; povinný mal počas celého konania vedomosť, že ak svoj rest nedoženie dobrovoľne, súd ho prizná naraz. Trojdňová lehota teda nespôsobuje náhlu finančnú záťaž, iba formálne deklaruje okamžitú splatnosť už existujúceho dlhu. Konajúci súd správne uznal výdavky navrhovateľky ako vierohodné a primerané, pričom niektoré dokonca krátil. Otec neuniesol dôkazné bremeno na vyvrátenie týchto zistení; jeho námietky sú preto nepodložené a odvolací dôvod je nedôvodný. Navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že otec počas celého konania prejavoval procesnú pasivitu. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, zákonný a primerane odôvodnený. Odvolacie dôvody uvedené otcom sú zjavne nedôvodné a odvolanie bolo podané len s cieľom oddialiť splnenie zákonných povinností, preto navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) dospel k záveru o dôvodnosti odvolania otca maloletého dieťaťa, hoci nie zo všetkých ním uvádzaných odvolacích dôvodov.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(1)Navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na začatie konania ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
(2) V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu na začatie konania nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.
Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
Podľa § 40 CMP súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 154 CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživné.
Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
Podľa § 183 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok) (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
(2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
(3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
(4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
(1) Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
(2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť otcovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka.
9. Odvolací súd nezdieľa názor odvolateľa o porušení jeho procesných práv prejednaním a rozhodnutím veci na pojednávaní konanom dňa 13.5.2025 v jeho neprítomnosti nakoľko obsah spisového materiálu, vrátane informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu dokladujúcej doručenie predvolania na pojednávanie nariadené súdom prvého stupňa na uvádzaný deň dňa 28.3.2025, dôvodnosť námietky týkajúcej sa prevzatia predvolania inou osobou ako odvolateľom a jeho pobytu v zahraničí nepotvrdzuje, pričom odvolateľ na svoje tvrdenia v tomto smere žiadne dôkazy nepredložil. Možno pritom konštatovať, že nie je vecou navrhovateľky ospravedlňovať neúčasť procesnej protistrany na pojednávaní a že ani reálny pobyt účastníka v zahraničí a prípadná vedomosť súdu o tomto pobyte nie sú v zmysle § 183 CSP bez ďalšieho dôvodom pre odročenie pojednávania.
Doterajšie správanie odvolateľa v konaní - jeho nevyjadrenie sa k veci napriek výzve súdu prvého stupňa a neúčasť na pojednávaniach, resp. žiadosť o odročenie pojednávania za účelom zvolenia si právneho zástupcu, ktorého si odvolateľ doposiaľ nezvolil, naopak, naznačuje úmyselné obštrukčné konanie, s ktorým sa však súd prvého stupňa nevysporiadal zákonným spôsobom.
10. Naproti tomu sa súd prvého stupňa dopustil iných pochybení majúcich za následok nezákonnosť jeho procesného postupu vo veci a nesprávnosť rozhodnutia, ku ktorým musel odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti a ktorých následkom bola nemožnosť odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť alebo zmeniť.
11. Primárne sa súd dopustil pochybenia, zrejme v súvislosti s jeho neuvedomením si, že konanie vo veci príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke je svojim charakterom konaním návrhovým, preto nie len, že ho nemožno začať bez návrhu oprávneného účastníka (§ 155 CMP), ale súd ani návrh oprávneného účastníka nemôže prekročiť a priznať mu viac (§ 40 CMP v spojení s § 216 CSP) bez dodržania procesného postupu upravujúceho zmenu návrhu v priebehu konania. V danom prípade sa navrhovateľka návrhom na začatie konania domáhala priznania príspevku na výživu vo výške 300 eur mesačne, pričom za zmenu návrhu, odhliadnuc už od skutočnosti, že o jej pripustení alebo nepripustení súd prvého stupňa nerozhodol a že s takto zmeneným návrhom nebol povinný oboznámený, v rozpore s názorom súdu prvého stupňa nemožno považovať neurčité vyjadrenie matky, že si uplatňuje príspevok na výživu v sume 300 eur mesačne, prípadne vyššej.
12. Súčasne bolo potrebné čiastočne sa stotožniť s výhradami odvolateľa voči spôsobu stanovenia výšky jeho peňažného príjmu, pri ktorom síce súd prvého stupňa vzhľadom na nedostatok údajov zo strany povinného logicky vychádzal z ním v inom súdnom konaní deklarovaného príjmu vo výške 2.800 eur netto mesačne, ktorú ale následne sám spochybnil, keď ju označil za sumu minimálneho príjmu a stanovil aj značne rozdielnu výšku príjmu maximálneho podľa „ §63 ods. Zákona o rodine“ bez toho, aby podrobnejšie ozrejmil naplnenie podmienok ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a dôvody uplatnenia fiktívneho príjmu.
13. V neposlednom rade, v súvislosti s priznaním uplatneného nároku na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom súd prvého stupňa iba stručne zhrňujúco konštatoval, že tieto náklady vo výške vyčíslenej matkou považoval za odôvodnené a primerané a že matka tieto náklady preukázala, pričom rezignoval na podrobnejšie vysvetlenie, čím, akými dôkazmi mal tieto náklady za preukázané, a aké náklady (na čo vynaložené) boli do celkovej sumy nákladov vôbec zahrnuté, dôležité pre možnosť preskúmania správnosti jeho záverov najmä vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka vo svojich podaniach v rámci dokumentovania vynaložených nákladov uvádza i nákup vecí pre maloleté dieťa, ktoré podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe predstavujú náklady zohľadňované pri stanovení výšky výživného pre maloleté dieťa.
14. Súčasťou práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie je aj právo na odôvodnenie rozhodnutia súdu v určitej kvalite napĺňajúcej zákonné požiadavky vymedzené ustanovením § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd v odôvodnení rozsudku musí uviesť, čoho sa žalobca (navrhovateľ) domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, súd musí jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, pričom musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ustálenej súdnej praxe v rozpore s týmito požiadavkami procesného predpisu je nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon aj len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené.
15. V danom prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenie trpí už vyššie uvedenými nedostatkami, pre ktoré neposkytuje odpovede na zásadné otázky konania a nenapĺňa tak zákonné požiadavky vyplývajúce preň z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v súvislosti s čím je nepreskúmateľným
a porušujúcim právo účastníkov na spravodlivý proces, ku ktorým skutočnostiam musí odvolací súd preskúmavajúci postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi prihliadať aj z úradnej povinnosti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil ako vydaný na základe zmätočného postupu súdu (v časti priznania príspevku na výživu nad rámec nároku uplatneného návrhom) a ako nepreskúmateľný pre absenciu procesným predpisom vyžadovaného zrozumiteľného a presvedčivého odôvodnenia a porušujúci tak základné procesné práva účastníkov konania.
16. Predpokladom prijatia objektívneho a v súlade so zákonom odôvodneného rozhodnutia v ďalšom konaní bude ustálenie celkovej výšky uplatneného nároku navrhovateľky, zistenie rozsahu jej straty na zárobku v dôsledku tehotenstva a pôrodu, vyhodnotenie dôvodnosti jednotlivých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ako aj vysporiadanie sa s celým rozsahom nie zjavne nedôvodnej argumentácie odvolateľa. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické a presvedčivé.
17. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).