Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-2-2026.pdf
PDF · 99.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/2/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Tomáša Kališku v spore žalobcu: Stavebníctvo Jakubašek, s. r. o., so sídlom Kľušov 268, 086 22 Kľušov, IČO: 50 684 736, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: Trebišovské hotelové družstvo, so sídlom Čsl. armády 1117, 075 01 Trebišov, IČO: 53 244 656, zastúpenému HUDÁK & partners, s.r.o., so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 796 418, o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 72Cb/21/2024-118 zo dňa 3.7.2025, v znení opravného uznesenia č.k. 72Cb/21/2024-151 zo dňa 14.10.2025 takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 72Cb/21/2024-118 zo dňa 3.7.2025 vo výroku I.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.600,- eur od 16.8.2022 do 26.8.2022, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 600,- eur od 27.8.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne v rámci upomínacieho konania domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 600,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.600,- eur od 16.8.2022 do 26.8.2022, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 600,- eur od 27.8.2022 do zaplatenia, paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania titulom zaplatenia ceny za vykonanie diela.
3. Žalobca dôvodil, že žalovaný ako objednávateľ si u žalobcu ako zhotoviteľa objednal stavebné práce
- strojový cementový poter, ktoré riadne a včas zhotovil a ich cenu žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 20220233 zo dňa 8.8.2022, splatnou dňa 15.8.2022, vystavenou na sumu 1.600,- eur. Žalovaný po lehote splatnosti faktúry, dňa 26.8.2022 uhradil len sumu 1.000,- eur.
4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že si u žalobcu objednal realizáciu stavebných prác v rámci rekonštrukcie hotela Zemplín v Trebišove, no 1. žalobca mu doposiaľ neodovzdal stavebné práce riadne, pretože stavebné práce vykazujú zjavné vady a nedorobky, v dôsledku čoho žalovaný uhradil časť faktúry iba za práce, ktoré boli riadne dodané, 2. žalobca napriek
opakovaným reklamáciám neodstránil praskliny liatej podlahy v objekte Hotela Zemplín, spôsobené jeho neodborným postupom, na ktorý bol opakovane upozornený stavebným dozorom žalovaného. V konaní tak uplatnil hmotnoprávnu námietku – nárok na náhradu škody vo výške 600,- eur, kde výšku škody odvodzuje od cenovej ponuky spoločnosti DEXO s.r.o. č. 155/05/2025 zo dňa 19.5.2025.
5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
- žalobca faktúrou č. 20220233 zo dňa 8.8.2022, splatnou dňa 15.8.2022, vystavenou na sumu 1.600,- eur vyúčtoval žalovanému cenu vykonaných prác – realizáciu strojového cementového poteru v rozsahu 160 m2,
- podľa dokladu o čiastočnej úhrade žalovaný dňa 26.8.2022 uhradil sumu 1.000,- eur,
- písomným podaním Výzva pred podaním návrhu na súd zo dňa 28.2.2023 žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie sumy 600,- eur najneskôr do 10.3.2022,
- A. B. C. (stavebný dozor žalovaného) v písomnosti Stanovisko stavebného dozoru Hotel ZEPLÍN – prestavba a rekonštrukcia zo dňa 15.5.2025 uvádza „...Pri prevzatí staveniska pracovníci tejto stavebnej firmy boli upozornení, aby dbali na už zrealizované práce na stavbe tak, aby nedochádzalo ku škodám. Napriek tomuto upozorneniu, pracovníci uvedenej firmy pri realizácii poterov dopravným potrubím na presun poteru spôsobili poškodenie už zrealizovanej liatej podlahy na I.NP stavby, na čo boli bezprostredne upozornení a boli požiadaní, aby poškodenie odstránili v súčinnosti s firmou, ktorá poškodenú liatu podlahu realizovala. Po dokončení svojich prác realizované práce riadne neodovzdali investorovi ani stavebnému dozoru, stavbu opustili a na požiadavku o odstránenie škody zo strany investora nereagovali.“ Skutočnosti uvedené v tejto písomnosti potvrdil A. B. C. aj vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 3.7.2025,
- podľa cenovej ponuky spoločnosti DEXO s.r.o. č. 155/05/2025 zo dňa 19.5.2025 je cena za opravu polyuretánovej podlahy v priestore Hotela Zemplín v Trebišove 670,20 eur.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) upravujúceho rozsah pôsobnosti tohto zákona, podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vymedzujúceho relatívne obchody v záväzkových vzťahoch, podľa § 373, § 378 a § 380 Obchodného zákonníka upravujúcich náhradu škody, podľa § 536 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka vymedzujúceho podstatné náležitosti zmluvy o dielo, podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho splnenie povinnosti vykonať dielo a podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zakotvujúceho povinnosť predchádzať škodám.
7. Podradiac zistený skutkový stav pod vyššie uvedené právne normy žalobe vyhovel argumentujúc, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dielo vykonané žalobcom – strojový cementový poter v rozsahu 160 m2 nemá vady, keďže nie je prítomný nesúlad výsledku vykonania diela s výsledkom určeným v zmluve. Bolo teda preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ splnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením v dohodnutej lehote a bez vád a odovzdaním objednávateľovi na dohodnutom mieste. Ako nedôvodný vyhodnotil nárok na náhradu škody uplatnený žalovaným formou kompenzačnej námietky, pretože žalovaný síce preukázal existenciu protiprávneho úkonu žalobcu (keď si nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku), avšak nepreukázal vznik škody (ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu), t.j. nepreukázal, že by porušením prevenčnej povinnosti žalobcu došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére.
8. Preto súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie diela v uplatnenej výške, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.600,- eur od 16.8.2022 (odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry) do 26.8.2022 (do dňa čiastočnej úhrady faktúry) a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 600,- eur od 27.8.2022 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 72Cb/21/2024-151 zo dňa 14.10.2025 opravil výrok II. napadnutého rozsudku na správne znenie: „Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“, keďže o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobca bol v spore plne úspešný.
11. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
12. V odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom a z toho dôvodu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zhrnul, že žalobca pri realizácii stavebných prác, ktoré si uňho objednal žalovaný v rámci rekonštrukcie Hotela Zemplín v Trebišove svojím neodborným postupom poškodil liatu podlahu v objekte Hotela Zemplín. Odvolateľ vyčíta súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku skonštatoval, že dielo bolo zrealizované riadne a bez vád, pričom nie je jasné na základe akých skutočností prvostupňový súd vychádzal a ako sa vysporiadal so svedeckou výpoveďou A. B. C., ktorý uviedol, že žalobca realizované práce riadne neodovzdal investorovi ani stavebnému dozoru, stavbu opustil a na požiadavku odstránenia škody zo strany investora nereagoval.
13. Vo vzťahu k ním uplatnenému kompenzačnému nároku titulom náhrady škody vyčíta súdu prvej inštancie neuznanie uvedenej procesnej obrany s tým, že žalovaným predložená cenová ponuka spoločnosti DEXO s.r.o. špecifikuje rozsah a výšku škody všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, ktorá je určená ako cena potrebná na uvedenie veci do pôvodného stavu. Súd tak nesprávne uzavrel, že žalovaný nepreukázal vznik škody, pretože škoda vznikla už tým, že polyuretánová podlaha bola poškodená a nie až tým, že žalovaný mal zaplatiť za jej opravu. Žalovaný preto nebol povinný opravu poškodenej podlahy aj reálne vykonať, aby mal nárok na náhradu nákladov za jej odstránenie.
14. Záverom svojho odvolania žalovaný poukázal na zrejmú nesprávnosť výroku II. napadnutého rozsudku (pozn. pred jeho opravou uznesením č. k. 72Cb/21/2024-151 zo dňa 14.10.2025).
15. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Za zmätočnú označil procesnú obranu žalovaného, keď v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebolo možné jednoznačne identifikovať ním uplatnený nárok, a to či žiada o zľavu z ceny diela ako nárok zo zodpovednosti za vady diela, alebo kompenzáciu za spôsobenú škodu. Žalobca zdôraznil, že až po jeho záverečnom prednese žalovaný tento právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody vo výške 600,- eur, v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť sa voči tomuto účinne brániť, keďže dôvodne predpokladal, že predmetom sporu je výlučne nárok žalobcu na doplatenie ceny diela a dokazovanie existencie tvrdených vád diela žalovaným. V tejto súvislosti uviedol, že žalovanému nemohla vzniknúť škoda tým, že bola údajne žalobcom spôsobená prasklina na podlahe Hotela Zemplín, nakoľko žalovaný nie je vlastníkom budovy hotela, a teda ani podlahy v ňom sa nachádzajúcej, pretože jej vlastníkom je Bytový podnik Trebišov, s.r.o., čo je subjekt odlišný od žalovaného. Žalobca tak uzavrel, že bez ohľadu na to, či žalovaný preukázal výšku a rozsah škody, resp. kto túto škodu spôsobil, táto škoda nemohla vzniknúť žalovanému.
16. Žalovaný v replike svojho odvolania zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach, pričom akcentoval, že spôsob svojej procesnej obrany si určuje a túto aktívne uplatňuje žalovaný v priebehu celého konania. Vo vzťahu k žalobcom namietanej otázke vecnej legitimácie týkajúceho sa žalovaným uplatneného kompenzačného nároku na náhradu škody uviedol, že táto nebola spornou a žalobca vzniesol túto námietku až v podaní zo dňa 9.10.2025. Ozrejmil, že s vlastníkom predmetnej stavby, t.j. so spoločnosťou Bytový podnik Trebišov, s.r.o. má dlhodobú nájomnú zmluvu, ktorá ho oprávňuje na investície do nehnuteľného majetku, vrátane ich zúčtovania.
17. Žalobca v duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach vo veci.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
20. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané v odvolaní sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Ide o prípustné dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, označené odvolacie dôvody neboli naplnené.
24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie, či v danej veci pred súdom prvej inštancie došlo/nedošlo k naplneniu odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov. V prvom rade odvolací súd preskúmal skutkový stav zistený súdom prvej inštancie v kontexte žalovaným vytýkaných nedostatkov spočívajúcich v namietaní, že nie je z akých skutočností súd prvej inštancie vychádzal keď konštatoval, že dielo bolo zrealizované riadne a bez vád. Tu odvolací súd uvádza, že dielo nie je dodané riadne, ak zhotoviteľom dodané dielo (v prejednávanej veci strojový cementový poter) vykazujú zjavné vady, prípadne nedorobky. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie síce tvrdil, že dielo malo vady, avšak tieto ako vady diela akýmkoľvek spôsobom nešpecifikoval, a zároveň tieto nevyplynuli ani z vykonaného dokazovania, keď ani zo svedeckej výpovede A. B. C., na ktorú poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní, akokoľvek nevyplýva, že strojový cementový poter dodaný žalobcom vykazuje nejaké vady. K tvrdeniu odvolateľa, že vada diela mala spočívať v poškodení podlahy budovy hotela (ktorá podlaha nebola dielom dodávaným žalobcom) odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rovnako správne uzavrel, že prípadné poškodenie už zrealizovanej liatej podlahy na prvom nadzemnom podlaží stavby zakladá poškodenému nárok na náhradu škody, nie nárok z vád diela.
25. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa pri zisťovaní skutkového stavu nevysporiadal s jeho obranou o neodovzdaní diela žalobcom a jeho neprebratí žalovaným (čo uvádzal aj svedok A. B. C.), odvolací súd na doplnenie uvádza, že táto obrana žalovaného je vnútorne protirečivá. Neušlo totiž pozornosti odvolacieho súdu, že sám žalovaný v kontexte toho, že už za vykonanie diela žalobcovi uhradil časť faktúry vo výške 1.000,- eur uviedol, že zaplatil len za to, čo bolo riadne dodané. Ak teda argumentácia žalovaného je založená na to, že mu žalobca nič neodovzdal, je to v priamom rozpore s tým, že mu bolo riadne dodané dielo v časti, za ktorú zaplatil 1.000,- eur. Súčasne v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ak by obrana žalovaného mala smerovať k tomu, že mu žalobca nedodal dielo v časti, ktorá by mala zodpovedať cene 600,- eur, mal žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietať rozsah vykonaného diela, čo však neučinil. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť súdom prvej inštancie vymedzeného skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia týkajúceho sa vykonania predmetného diela.
26. Vo vzťahu k svojej procesnej obrane žalovaný namieta záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že mu vznikla skutočná škoda ako ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré vynaložil, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný mal za to, že škoda vznikla už tým, že polyuretánová podlaha bola
poškodená a nie až tým, že žalovaný mal zaplatiť za jej opravu. Súčasne poukázal na to, že žalobca nerozporoval žalovaným predloženú cenovú ponuku na opravu poškodenej podlahy.
27. K uvedenému odvolací súd uvádza, že nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Vznik škody, ako predpoklad, pre absenciu ktorého súd prvej inštancie neprisvedčil dôvodnosti kompenzačnej námietky žalovaného, je tak potrebné vnímať ako zmenšenie majetkovej sféry poškodeného vyčísliteľné peniazmi, ktoré vzniklo poškodenému v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel aj odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, a to, že žalovaný nepreukázal existenciu majetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť prípadným protiprávnym konaním žalobcu spočívajúcim v poškodení liatej podlahy Hotela Zemplín v Trebišove. Povedané inak, ak je nesporné, že žalovaný nie je vlastním stavby Hotela Zemplín v Trebišove, ktorého súčasťou je podlaha, ktorá mala byť žalobcom poškodená, nie je na uplatnenie náhrady takto spôsobenej škody bez ďalšieho vecne legitimovaný. K tomu súd uvádza, že na to, aby si žalovaný ako nevlastník poškodenej veci mohol nárok na náhradu škody uplatniť, by musel preukázať, že práve jemu vznikla majetková ujma, a to napr. vo forme nákladov na opravu poškodenej (hoc cudzej) veci, pričom až vynaložením týchto nákladov by sa majetková sféra žalovaného zmenšila, teda vznikla by mu škoda. K tvrdeniu žalovaného o oprávnení investícií do stavby Hotela Zemplín v Trebišove a ich zúčtovaniu odvolací súd poukazuje na to, že ide o tzv. novoty v odvolacom konaní, na ktoré v prejednávanej veci v zmysle § 366 CSP nemožno prihliadnuť a navyše ktoré odvolateľ ani akýmkoľvek spôsobom nepreukázal. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní vzniku škody žalovaným je tak vecne správny.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe žalobcu čo do zaplatenia 600,- eur vyhovel. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. Záverom, na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku uviesť, že tento (výrok o náhrade trov konania), bol síce žalovaným správne v ním podanom odvolaní označený ako zjavne nesprávny, v dôsledku čoho súčasne žalovaný nemal v zmysle ust. § 359 CSP oprávnenie ho odvolaním napadnúť, avšak tento bol opravený uznesením č.k. 72Cb/21/2024-151 zo dňa 14.10.2025, voči ktorému uzneseniu už žalovaný nepodal opravný prostriedok. V dôsledku toho výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v znení jeho opravy uznesením č.k. 72Cb/21/2024-151 zo dňa 14.10.2025 nadobudol právoplatnosť a nepodliehal tak prieskumu odvolacieho súdu.
30. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).