Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoCsp/3/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava – mestská časť staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/ X, D., o zaplatenie 4.386,07 eur s príslušenstvom, vedenom Okresným súdom Senica pod sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 2. decembra 2025 č. k. -117 r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 2. decembra 2025 č. k. -117 súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) žalobu zamietol a druhým výrokom (II.) priznal náhradu trov konania žalovanej voči žalobkyni v plnom rozsahu. Rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 22.12.2025 a žalovanej dňa 23.12.202,5 s poučením o prípustnosti odvolania v lehote 15 dní od jeho doručenia.

2. Žalobkyňa elektronicky doručila súdu prvej inštancie dňa 7. januára 2026 (č.l. 126) späťvzatie žaloby v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Dôvod späťvzatia neuviedla.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.1.2026 žalovaná vyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby. Uviedla, že žalobkyňa prevzala predmetný rozsudok dňa 22.12.2025 a lehota na podanie odvolania jej uplynula dňa 6.1.2026. Odvolanie proti rozsudku však nepodala, a späťvzatie žaloby podala na súd až dňa 8.1.2026, teda po právoplatnosti rozsudku. Späťvzatie žaloby je podľa názoru žalovanej oneskorené a právne neúčinné. Nesúhlasila preto so späťvzatím žaloby, keďže bolo podané po právoplatnosti rozsudku, a smeruje tak k odňatiu účinkov právoplatného rozhodnutia, zasahujúc do princípu právnej istoty.

4. Podľa v znení neskorších predpisov) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

5. V prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu späť po doručení napadnutého rozsudku, avšak skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť

zareagovať. Ide tu o prípad späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Späťvzatím žaloby žalobkyňa privodila stav potreby zaoberať sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa by nesúhlas žalovanej z vážnych dôvodov.

6. Žalovaná svoj nesúhlas odôvodnila oneskoreným späťvzatím žaloby, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, keďže z obsahu spisu vyplýva, že dňa 7. januára 2026 (č.l. 126), žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, elektronicky doručila späťvzatie žaloby súdu prvej inštancie, teda v lehote na podanie odvolania proti rozsudku a v čase, keď ešte rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Právnemu zástupcovi žalobkyne bol rozsudok doručený dňa 22. decembra 2025, v dôsledku čoho zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim dňom 23. decembra 2025 a koniec lehoty pripadol na deň 6. januára 2026 (utorok), ktorý je však dňom pracovného pokoja, preto posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň 7. január 2026 (podľa ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň).

7. Žiada sa dodať, že potvrdenie o odoslaní podania (späťvzatie žaloby) elektronickými prostriedkami (č.l. 126, č.l. 128) obsahovalo údaj o dátume a čase prijatia podania 7.1.2026 o 17:24 hod, pričom podľa je lehota zachovaná ak sa v posledný deň lehoty podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, a to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Pre zachovanie lehoty na podanie odvolania je rozhodný okamih odoslania elektronického podania podľa poslednej vety zákona o e-Govermente bez potreby ďalšieho preukazovania okamihu skutočného doručenia podania z tohto systému na určený súd (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. ).

8. Sumarizujúc vyššie uvedené žalovanou uvádzaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby nebol opodstatnený, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu o pripustení späťvzatia žaloby, zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a zastavení konania. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o zastavení konania.

9. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť protistrane trovy konania. Otázku zavinenia zastavenia konania je potrebné posudzovať podľa procesného výsledku.

11. Podľa v spojení s vznikol dôvod na rozhodnutie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania, ktoré zavinila žalobkyňa, späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu a bez preukázania správania žalovanej, ktoré by ju nútilo k takémuto procesnému úkonu. Bol tak daný dôvod na aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalovanej preto vznikol nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa strana konania má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.