Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/48/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. X, XXX XX F. proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, o obnovu konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. -13 zo dňa 23.1.2025

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým uznesením návrh na obnovu konania odmietol (I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Žalobu odôvodnila tým, že v predmetnom konaní žalovaný klamal a zatajoval súdu podstatné právne skutočnosti o spornom vzťahu medzi veriteľom a spotrebiteľom. Mala za to, že súd v konaní pripustil nezákonné úžernícke finančné nároky veriteľa, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, je bezúročná a bez poplatkov. Návrh teda podala z dôvodu, že je možné preukázať, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konanie veriteľa má právne vady, neboli dodržané smernice Rady č. 93/13/EHS, exekučný titul je nespôsobilým exekučným titulom, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nepodrobil zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole ani predbežnému právnemu posúdeniu.

3. Vec právne posúdil podľa , , , , (ďalej len „“) dôvodiac, že rozsudok vydaný v pôvodnom konaní pod sp. zn. nadobudol právoplatnosť dňa 18.9.2018. Objektívna zákonná 3- ročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania tak uplynula dňa 18.9.2021. Žaloba na obnovu konania bola podaná až dňa 18.12.2024. Uplynutím objektívnej lehoty, (u)plynutie subjektívnej lehoty už nemá žiadnu relevanciu. Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné ( ). V danej veci okrem toho neboli splnené ani podmienky na podanie žaloby na obnovu konania po uplynutí objektívnej lehoty. Podkladom pre obnovu konania nebol trestný rozsudok, nové dôkazy nesúvisia s novými vedeckými metódami, nebolo rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu, dôvodom obnovy konania nie je existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, právoplatný rozsudok nie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie. Súd s poukazom na ust. žalobu odmietol ako podanú oneskorene, po uplynutí objektívnej lehoty. O trovách konania rozhodol v zmysle , podľa ktorého by úspešný

žalovaný mal nárok na náhradu trov konania, avšak preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

4. Proti uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie z odvolacích dôvodov podľa vodila, že konajúca sudkyňa silne pochybila, konala nespravodlivo a protispotrebiteľsky. Žalovaný v právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. preukázateľne klamal súdu a zatajoval podstatné právne skutočnosti o spornom vzťahu medzi veriteľom a ňou ako spotrebiteľom. Návrh na obnovu konania považuje za dôvodný, pretože je možné preukázať, že súd prvej inštancie pripustil v pôvodnom konaní nezákonné úžernícke finančné nároky veriteľa a súčasne, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, zmluva sa preto považuje v súlade s príslušnými zákonmi za bezúročnú a bez poplatkov. Namietala, že sporný úver a celý text zmluvy, ani jeho detaily neboli obchodníkom vysvetlené spotrebiteľovi, ani napriek jeho zákonnej povinnosti. Má za to, že dodržala ako objektívnu, tak subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania. Sudkyňa vo svojich odmietavých odôvodneniach úplne odignorovala jej konanie, podanie, ktorými pred podaním žaloby na obnovu konania preukazovala súdu jeho pochybenia, ktoré sudkyňa vôbec nespomenula a tak ju postavila do pozície nezodpovedného občana, ktorý nereagoval v súdom stanovenej lehote na výzvu súdu cez Platobný rozkaz. Zároveň má aj za to, že podľa súdnych autorít uplatňovanie formalít a podmienok podania a ich výklad nesmú zamedziť prístup jednotlivca takým spôsobom, alebo v takej miere, že by právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate, aj keď právo podať žalobu podlieha zákonným podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Taktiež prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strán sporu a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov týchto strán, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie sa súdu, pri ktorom sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom a v medziach platného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva. (DRGONEC, J. . Teória a prax. Bratislava: C.H.Beck, 2015, s. 855). Ďalej v súvislosti s právom na prístup k súdu dala do pozornosti rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane c/a Spojené kráľovstvo zo dňa 28.5.1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58, nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 26.9.2002. Podľa verejne dostupných zdrojov zastáva názor, že je povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch sa ex offo ako predbežnou otázkou zaoberať neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, čo od súdu aj očakáva. Poukázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006, body 25, 26, 27, 38 a 43. Uviedla, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za úver poskytnutý veriteľom, pričom veriteľ zatajuje pred spotrebiteľom aj výšku vzájomných plnení istiny. Právne postavenie žalovaného považuje za ohrozené hrubo nemorálnym postupom veriteľa, nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a veriteľom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie veriteľa má nekalé obchodné praktiky. Naliehavý právny záujem na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa má z dôvodu, že v spotrebiteľskej zmluve podpísanej medzi veriteľom a spotrebiteľom absentujú náležitosti v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu zmluvy. Preto finančné nároky veriteľa boli a sú podľa jej názoru preukázateľne bez právneho titulu a sú bezdôvodným obohacovaním sa veriteľa vo finančný neprospech spotrebiteľa. Konanie sudkyne k navrhovanej obnove konania považuje za rozporné s právom, nakoľko bolo potrebné skúmať aj neprijateľnosť zmluvných podmienok predmetnej spotrebiteľskej veci. Akcentovala, že súd sa nevysporiadal s jej dôvodmi presne popísanými v podrobnom podaní. Uviedla, že postupom súdu v tejto právnej veci došlo k zásahu do základných práv garantovaných SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu do základného práva na súdnu ochranu ( SR), práva na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru), práva na vlastníctvo majetku ( SR) a postup súdu prvej inštancie aj predmetné rozhodnutie je rovnako v rozpore s ďalšími ústavnými normami ( a 2, a 2, a SR). Poznamenala, že okrem formálnych dôvodov podľa , a má za to, že súd prvej inštancie ani nepreveril v právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. zmluvnú dokumentáciu žalobcu s veriteľom. Na základe toho súd sám od seba neidentifikoval nekalé obchodné praktiky žalovaného a chyby konajúceho súdu. Poukázala na a k tomu uviedla, že konanie veriteľa považuje za preukázateľne úžernícke v súlade s , preto odporuje právnemu úkonu, ktorým bolo klamlivým spôsobom zo strany veriteľa zneužité jej postavenie spotrebiteľa na podnikateľa. Uviedla, že ako spotrebiteľka odporovala konanie veriteľa,

ktorý jej už zasiahol do jej zákonom chránených práv tak, že jej preukázateľne spôsobil finančnú aj majetkovú ujmu. Argumentovala, že tento spor má okrem finančnej roviny predovšetkým právnu rovinu, lebo žalovaný vo svojej zmluvnej dokumentácii ešte pred jej podpisom nastavil veľmi sofistikované právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať. Predmetnú zmluvu s právnickými pascami, t.j. neprijateľnými zmluvnými podmienkami, jej dal žalovaný podpísať s tým vedomím, že zmluva je v súlade so zákonmi, ale až neskôr zistila, že žalovaný ju klamal od prvého kontaktu s nim. Konštatovala, že žalovaný ju chcel poškodiť ako spotrebiteľa a chcel obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Žalovaný svojim konaním neprimerane zvýhodnil svoje postavenie na jej úkor. Zo strany súdu prvej inštancie preukázateľne vníma nezáujem o spravodlivé konanie, ako aj šikanózne konanie zo strany sudkyne s finančnými dôsledkami v jej neprospech. Žiada, aby súd prijal jej návrhy popísané a odôvodnené v jej prvotnej žalobe o obnovu konania, z úradnej moci a povinnosti podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvnú dokumentáciu medzi ňou a žalovaným súdnej kontrole, podrobil ju predbežnému právnemu posúdeniu a určil a vyhlásil zmluvné podmienky veriteľa za neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky vo výroku svojho rozhodnutia v súlade so zákonom. Rovnako za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci navrhla súdu vykonať dôkazy a uložiť žalovanému povinnosť predložiť súdu v listinnej podobe stručné vyčíslenie vzájomných plnení medzi stranami. Následne v súlade s až uplatnila aj námietku zaujatosti sudkyne súdu prvej inštancie so zreteľom na jej vzťah k sporu. Uviedla, že má pocit, že konajúca sudkyňa je voči nej zaujatá. Tento pocit má z dôvodu, že sudkyňa nebrala do úvahy jej doterajšie argumenty a výhrady voči obsahu žaloby. Záverom vyjadrila svoj nesúhlas s náhradou trov konania a platením súdnych poplatkov, pričom súd prvej inštancie požiadala o ich oslobodenie. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobkyne na obnovu konania ako podanú oneskorene, keď dospel k záveru, že nebola dodržaná objektívna 3-ročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle .

10. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, na ktoré podľa poukazuje. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:

11. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatný rozsudok, právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ako aj právoplatný platobný rozkaz, pokiaľ sú splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa .

12. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to:

- žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou,

- musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania,

- musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a

- žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.

13. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v , sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu neprípustnosti.

14. Žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na to, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré na podanie návrhu na obnovu konania ustanovuje.

15. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

16. Podľa oba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

17. V citovanom ustanovení ide o kombináciu subjektívnej lehoty, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom nadobudnutia vedomosti dotknutého subjektu/podávajúceho žalobu na obnovu konania o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený jednoznačne a to od momentu právoplatnosti napádaného rozhodnutia.

18. Jedným zo zákonných predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania je dodržanie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie takejto žaloby. Pokiaľ nie sú splnené predpoklady na povolenie obnovy konania, nie je možné sa zaoberať vecou samou.

19. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie preskúmaval procesnú prípustnosť žaloby na obnovu konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa pri posudzovaní žaloby najskôr zaoberal otázkou dodržania zákonom stanovených lehôt na podanie žaloby na obnovu konania. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala splnenie objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania, t.j. zachovanie zákonnej objektívnej trojročnej lehoty na podanie návrhu. Bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. . O povolenie obnovy konania žiadala oneskorene. V súlade s uvedeným súd prvej inštancie správne konštatoval, že objektívna 3-ročná lehota v zmysle v predmetnej veci uplynula dňa 18.9.2021 (počítajúc od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. od 18.9.2018) a pokiaľ žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania na súd prvej inštancie až dňa 8.12.2024, nepochybne túto žalobu podala po uplynutí 3-ročnej objektívnej zákonnej lehoty. Pri oneskorene podanej žalobe na obnovu konania ide o zákonný dôvod na odmietnutie žaloby na obnovu konania ( ).

20. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto strany. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa v podanom odvolaní sa k otázke nedodržania lehoty na podanie žaloby ako primárneho dôvodu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, t.z. odmietnutia žaloby vyjadrila len v krátkosti, keď uviedla, že dodržala ako objektívnu, tak subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, čo ale nepreukázala a viac svoje tvrdenia nerozvinula.

21. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru o neprípustnosti žaloby na obnovu konania, nebol dôvod na to, aby sa zaoberal dôvodmi, ktoré podľa žalobkyne zakladajú opodstatnenosť ňou podanej žaloby na

obnovu konania. Súd prvej inštancie nepochybil, ak žalobu neposúdil meritórne z hľadiska danosti či nedanosti dôvodov na obnovu konania, pretože žaloba na obnovu konania nebola prípustná.

22. Vzhľadom na žalobkyňou uplatnenú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobkyni oznámil, že sa na vznesenú námietku nebude prihliadať, nakoľko z dôvodu jej smerovania voči rozhodovacej činnosti sudcu nespĺňa zákonné predpoklady podľa ust. .

23. Strana má právo z dôvodov uvedených v uplatniť námietku zaujatosti ( ).Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá ( ).

24. Odvolací súd uvádza a zdôrazňuje, že meradlom pre posúdenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko strany sporu/účastníka konania, ktoré je spravidla motivované rôznymi pohnútkami, ale najmä tým, že súd nekoná a nerozhoduje/nebude rozhodovať podľa jej predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí strane sporu/účastníka konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Obava (pocit)z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti o nedostatku nezaujatosti vzhľadom na právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov konať vo veci bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil a podľa na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.

26. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

27. Podľa . súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a obkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému, ktorému však preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd, preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (olanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).