Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/127/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: A. A., B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom A., C. D. XX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Martin, Kuzmányho 4 proti žalovanej: E. D., B.. F. G. H., IČO: XX XXX XXX, so sídlom I., J. X, v konaní o zaplatenie 1.332,00 € s príslušenstvom, v konaní o zaplatenie 1.332,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

13

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.332,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 1.332,- eur od 16.10.2024 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

11

1. Žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.07.2025, postúpenou pre odpor podaný žalovaným Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie dňa 10.12.2025 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1.332,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla

u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému. Žalobca žalobou uplatnený nárok na náhradu škody oprel o ustanovenie a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o ustanovenie .

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodol Okresný súd Banská Bystrica vo veci platobným rozkazom sp. zn. dňa 08.09.2025 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný podar odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný rozkaz zrušil. V odpore žalovaný uviedol, že dňa 04.07.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo F. K. s EČV: K., ktorého majiteľom bol L. A. ako poškodený. Za škodu bolo zodpovedné vozidlo s EČV: K., ktoré v čase nehody malo u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, vlastníkom ktorého a poisteným bol L. L. J.. Pokým bolo poškodené vozidlo za účelom opravy v autorizovanom servise pre motorové vozidlá zn. F., K. M. F. A. H. A., A. XX, L., poškodený si u žalobcu prenajal na základe Zmluvy o prenájme č. XXX/XXX zo dňa 06.09.2024 náhradné motorové vozidlo značky F. K. s EČV: B.. Prenájom trval od 06.09.2024 do 19.09.2024, t. j. 14 dní. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX na celkovú sumu 2.520,- eur s DPH, pričom denný nájom vo faktúre bol účtovaný vo výške 180,- eur s DPH. Žalovanému bola faktúra za prenájom predložená a žalovaný uplatnený nárok posúdil a z čiastky 2.520,- eur priznal poškodenému ako oprávnený prenájom čiastku 1.188,- eur z dôvodu, že od výšky prenájmu odpočítal sumu 1.332,- eur, ktorú považoval ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo. V Oznámení o poistnom plnení vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie bolo uvedené: „Priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla t. j. 11 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného a požičaného vozidla upravená na 108,- eur s DPH/deň.“. Žalovaný ďalej uviedol, že tak priznal poškodenému dobu nájmu náhradného vozidla 11 dní a nie 14 dní a s denným nájmom 108,- eur s DPH, nie 180,- eur s DPH. Žalovaný ďalej rozporoval žalobcom účtovanú dennú sadzbu náhradného vozidla. Predložil súdu prehľad cien náhradných vozidiel obdobnej značky ako bolo poškodené vozidlo, s ktorými pracoval v procese likvidácie a z ktorých je možné vidieť, že požičovné za obdobné náhradné vozidlo je podstatne nižšie, ako účtoval žalobca. Z uvedených cenníkov je možné zistiť, že cena, ktorú priznal žalovaný vo výške 108,- eur s DPH na deň prenájmu je cenou primeranou pre obdobnú značku vozidla, ako bolo poškodené. Žalobca, na ktorého bola pohľadávka z poškodeného postúpená, nijako v rámci žaloby podľa žalovaného nepreukázal, že ním stanovená cena prenájmu vo výške 180,- eur s DPH je cenou obvyklou v danom regióne pre daný typ vozidla. V tejto súvislosti dal súdu do pozornosti uznesenie NS SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. , v ktorom najvyšší súd poukázal na limity náhrady škody za prenájom náhradných motorových vozidiel a kde najvyšší súd uviedol, že „...výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, bolo potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase...,“ ďalej sa v rozhodnutí NS SR sa uvádza : „Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej“. V ďalšom žalovaný poukázal na judikát R 7/1992, kde uviedol: „ ...ak si poškodený musel zapožičať namiesto svojho poškodeného motorového vozidla iné vozidlo a náklady na zapožičanie prevyšujú náklady, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho, v dôsledku poškodenia vyradeného vozidla, možno náklady

na zapožičanie náhradného vozidla vynaložené v nutnom a účelnom rozsahu zahrnúť do skutočnej škody.“ Žalovaný tiež poukázal aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2016, sp. zn. , kedy najvyšší súd odmietol priznať neprimerane dohodnuté navýšenie cien služieb poskytovaných poškodenému voči škodcovi v rámci náhrady škody, ako aj na rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 30.4.2020, sp. zn. . Žalovaný mal za to, že v súdenom prípade dochádza pri stanovení výšky prenájmu touto formou k nekalým obchodným praktikám, ktoré z pohľadu žalovaného nemôžu použiť právnu ochranu. Svoje vyjadrenie oprel o rozhodnutie Ustavního soudu, Brno, 21/2018 zo dňa 27.2.2018. Záverom žalovaný považoval za nevyhnutné uviesť, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie (materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahu uspokojené ich nároky prostredníctvom poisťovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). Naopak systém povinného zmluvného poistenia nemá byť akousi „dojnou kravou " a s cieľom , aby sa na ňom určité podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných poškodených. Vzhľadom na skutočnosť, že poisťovne v zmysle o poisťovníctve v platnom znení, a nasl. sú povinné vytvárať technické rezervy na krytie svojich budúcich záväzkov voči poistníkom, poisteným i poškodeným, každé umelé (nepreukázané) navyšovanie nárokov na poistné plnenie, resp. náhradu škody sa nevyhnutne zohľadní v predpise poistného pre všetkých užívateľov povinného zmluvného poistenia. V závere žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca dňa 08.12.2025 podal súhlas s pokračovaním v konaní na miestne príslušnom súde a následne sa vyjadril k podanému odporu, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia o PZP a . Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Náhrada škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe uviedol, že dňa 04.07.2024 v K. K. došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle F. K., EČV: K., spôsobenej poškodenému L. A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla L. D., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb – na dochádzanie do práce, vozenie dieťaťa do škôlky a súkromné účely v L., v okrese, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla F. K., EČV: B. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 06.09.2024. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 19.09.2024, s dátumom splatnosti 03.10.2024 na sumu 2.520,-eur. Žalovaný dňa 30.09.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 1.188,- eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 19.09.2024 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 04.07.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný neuhradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 1.332,- eur. Nutnosť a účelnosť vynaložených finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Žalobca mal za to, že preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ust. , t. j. okrem

vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, tieto musia byť splnené súčasne, čo žalobca považoval za preukázané. V súvislosti, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, žalobca uviedol, že je poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Pokiaľ žalovaný v odpore namietal dennú sadzbu nájmu náhradného vozidla, pričom uvádzal, že žalobcom uplatnenú dennú sadzbu nájmu náhradného vozidla znížil na sumu 108,- eur za deň nájmu, v tejto súvislosti uviedol, že nepriznal nájomné vo výške 180,- eur s DPH za deň, keďže považoval uvedenú cenu za neprimerane vysokú. K tomu žalobca uviedol, že autopožičovne, na ktoré poukazuje žalovaný majú úplne rozdielne podmienky nájmu ako ponúka žalobca. Pri autopožičovni H. nemožno hovoriť, že by sa jednalo o prieskum trhu v danom mieste, nakoľko uvedená požičovňa má pobočky v mestách: I., I. I., N., O. a E.. Okrem toho z ich internetovej stránky je zrejmé, že si účtujú poplatok za pristavenie/prevzatie vozidla v sume 0,8km (bez DPH). Cena nájmu by sa teda navýšila aj o uvedený poplatok, súčasne vyžadujú vopred úhradu depozitu vo výške 1.000,- eur, ako aj uhradiť vopred sumu na predpokladanú dobu zapožičania vozidla, čo znamená, že by poškodený musel disponovať dostatočnou finančnou rezervou na to, aby si vozidlo vôbec mohol prenajať. V prípade, kedy dĺžka nájmu závisí od dĺžky opravy poškodeného vozidla nie je možné aby poškodený vopred uhrádzal nájom za náhradné vozidlo, nakoľko poškodený nedokáže vopred predpovedať, koľko asi tak bude vykonávaná oprava jeho vozidla. Pokiaľ žalovaný poukazoval na cenník autopožičovne A., v prvom rade žalobca uviedol rozdielnosť kategórií vozidiel, nakoľko M. H. P. spadá do segmentu stredne veľkých SUV, zatiaľ čo F. K. spadá do segmentu veľkých luxusných SUV. Okrem toho, aj tu by opäť poškodený musel vopred uhradiť zálohu a to v sume 500,- eur, čo vyplýva už zo snímky obrazovky predloženej žalovaným. Rovnako tak z ich stránky vyplýva, že pristavenie zdarma je len v rámci Žiliny, pričom ďalej nešpecifikujú, koľko by stálo pristavenie vozidla v inom meste. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na cenník autopožičovne Q., aj táto autopožičovňa vyžaduje vopred úhradu depozitu a to vo výške 11.000,- eur až 3.000,- eur. Teda opäť poškodený by musel disponovať voľnými finančnými prostriedkami na to, aby vôbec mohol pristúpiť k nájmu uvedeného motorového vozidla. Žalobca ďalej uviedol, že podmienky nájmu u žalobcu a u žalovaným preukazovaných autopožičovní sú úplne rozdielne. Nie je možné akceptovať porovnanie cien nájmov motorových vozidiel, ktoré žalovaný predkladá prostredníctvom cenníkov iných požičovní, pretože tieto cenové ponuky sú založené na podstatne odlišných obchodných podmienkach, než aké ponúka žalobca. Takéto porovnanie je preto neobjektívne, nepresné a nevedie k zisteniu reálnej trhovej ceny za nájom náhradného motorového vozidla v situácii poškodeného. Cenníky, ktoré predložil žalovaný, pochádzajú od požičovní vyžadujúcich zloženie depozitu pred vznikom samotného nájomného vzťahu. To znamená, že poškodený by musel disponovať dostatočnou sumou finančných prostriedkov ešte pred tým, ako by vôbec mohol si vozidlo prevziať. Žalobca takúto podmienku nemá, depozit nepožaduje. Ide o zásadný rozdiel, ktorý má priamy vplyv na dostupnosť služby pre poškodeného. Nie je možné očakávať, že poškodený, ktorý sa často ocitá v neočakávanej a núdzovej situácii, bude mať disponibilné finančné prostriedky na zloženie depozitu. Ďalším podstatným rozdielom je požiadavka povinnej úhrady nájomného vopred. Požičovne uvádzané žalovaným v cenníkoch vyžadujú, aby poškodený uhradil cenu nájmu ešte pred tým, ako je možné vozidlo užívať. Takáto podmienka predpokladá, že poškodený disponuje potrebnými finančnými prostriedkami a zároveň, že pozná presnú dĺžku obdobia, počas ktorého bude náhradné vozidlo potrebovať. To však objektívne nie je možné. Dĺžka nájomného vzťahu závisí od dĺžky opravy poškodeného vozidla, ktorú poškodený nemôže vopred predvídať a ani ju neovplyvňuje. Z uvedených dôvodov, na ktoré ďalej poukázal žalobca nie je možné prisvojiť si cenníkové ceny predložené žalovaným ako relevantný podklad pre posúdenie primeranosti ceny nájmu poskytovaného žalobcom. Ide o služby s odlišnými podmienkami, ktoré zásadne ovplyvňujú dostupnosť nájmu pre poškodeného. Jedine ceny poskytované za porovnateľných podmienok môžu byť predmetom objektívneho posúdenia primeranosti, čo v tomto prípade splnené nebolo. Zároveň doložil žalobca súdu faktúru, ktorú vystavil za nájom vozidla rovnakej kategórie, kde účtoval rovnakú sumu a iná poisťovňa uvedenú faktúru uhradila, z čoho vyplýva, že suma je primeraná v danom mieste a čase.

6. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 16.12.2024, kde odvolací súd dospel k záveru: „Odvolací súd poukazuje na to, že účelnosť nákladov vo vzťahu k trvaniu prenájmu náhradného motorového vozidla odvolateľ nerozporoval. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú žalovaným namietanú výšku denného nájomného ako neprimeraného, keď ním predložené a namietané ponuky neboli čo sa podmienok týka (doba nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred, podmienky držby po istú dobu) a miesta sídla autopožičovní (N., D., K.) obdobné a porovnateľné ako dojednané podľa Zmluvy o prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo A.) a nebola ani preukázaná dostupnosť týchto motorových vozidiel v čase jej uzavretia.“ Opodstatnenosť a účelnosť dennej sadzby podľa žalobcu vyplýva z cenníka žalobcu, pričom v rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22.11.2017 vyjadril Krajský súd v Žiline názor, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Považoval preto za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Žalovaný si v danom prípade dennú sadzbu upravil na 42,- eur s DPH za deň. Ak teda žalovaný namieta výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej sadzby, je na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje závery. To sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za deň nájmu vo výške 60,- eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať žalovaným „ad hoc“ účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Žalovaný k týmto ani len nepredložil všeobecné obchodné podmienky, a teda na cenníkoch uvádzaná suma zaiste nie je konečná. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 20.02.2020.

7. Žalobca ďalej uviedol, že je potrebné skúmať a namietať samotnú dostupnosť vozidla, t. j. či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a najmä v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala a či by poškodenému napokon nedoúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je to potrebné. V prípade väčšiny internetových ponúk a aj predložených ponúk je potrebné, aby poškodený zložil vopred depozit. V prípade ako uviedol žalobca to potrebné nie je. Ďalšie podmienky, ktoré sú pri internetových autopožičovniach brané do úvahy pri stanovení ceny, je vek vodiča, dĺžka vodičského oprávnenia, prípadne ďalšie skutočnosti. Za rovnakých zmluvných podmienok by potom cena nájmu bola v konečnom dôsledku oveľa vyššia ako tá, ktorá je požadovaná v prejednávanej veci. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. .

8. Žalovaný svoje právo následne sa vyjadriť nevyužil.

9. Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 03.03.2026 v neprítomnosti žalovaného, ktorý po zohľadnení princípu procesnej ekonómie ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu.

10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a ďalej uviedla, že poškodený pristúpil k nájmu náhradného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti, zavinenej klientom žalovaného. Žalovaný krátil poistné plnenie aj za trvanie nájmu v rozsahu 3-och dní a takisto za dennú sadzbu nájmu náhradného motorového vozidla. Uviedla, že majú za to, že nijakým spôsobom žalovaný nepreukázal, že by denná sadzba bola neprimeraná a to ani ním predloženými cenníkmi, nakoľko tieto požičovne, na ktoré poukazoval majú úplne rozdielne podmienky prenájmu, ako poskytuje žalobca. Tieto podmienky prenájmu sú v zásade spôsobilé urobiť pre poškodeného nájom objektívne nemožný, keďže vyžadujú vopred úhradu celého nájomného, ako aj vopred úhradu depozitu a rovnako tak žalovaný ani nepreukázal, že by bola neprimerane dlhá oprava poškodeného vozidla.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise zistiac nasledovný skutkový stav:

12. Z uvedených skutkových tvrdení mal súd preukázané, že dňa 04.07.2024 v K. K. došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle F. K. R.: K. spôsobenej poškodenému L. A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla L. D., poistená v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné motorové vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, t. j. na dochádzanie do práce, vozenie dieťaťa do škôlky a súkromné účely v L. okrese zapožičaním si náhradného motorového vozidla F. K. R.: B. u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 06.09.2024. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX dňa 19.09.2024 s dátumom splatnosti 03.10.2024 na sumu 2.520,- eur. Žalovaný dňa 30.09.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 1.188,- eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 19,.09.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávky, v ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 04.07.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. 13. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.09.2024 je zrejmé, že žalovaný ukončil dňa 25.09.2024 šetrenie poistnej udalosti na základe ktorej poskytol poistné plnenie vo výške 3.086,86 eur za opravu poškodeného vozidla.

14. Zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 505/803 zo dňa 06.09.2024 vyplynulo, že poškodený ako nájomca uzatvoril so žalobcom Zmluvu o prenájme vozidla, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla F. K. R.: K. s dobou prenájmu od 06.09.2024 a dennou sadzbou prenájmu 180,- eur s DPH. Účelom zapožičania náhradného vozidla podľa vyjadrenia poškodeného bolo využívať vozidlo do práce, vozenie dieťaťa do škôlky a súkromné účely v rámci okresu L.. Nájom predmetného vozidlo skončil dňa 20.09.2024 s poznámkou, že poškodený odovzdáva náhradné vozidlo, hoci jeho vozidlo, ktoré bolo dopravnou nehodou poškodené je naďalej v servise.

15. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.09.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 30.09.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej priznal poškodenému poistné plnenie za nájom náhradné vozidla za 11 dní, v ktorých je zahrnutý čas na opravu motorového vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Neprimeranú účtovanú dennú sadzbu na náhradné vozidlo, vzhľadom na typ poškodeného vozidla a požičaného vozidla upravil na sumu 108,- eur spolu s DPH za jeden deň, teda poskytol žalobcovi sumu 1.188,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný krátil dni nájmu náhradného vozidla a zároveň aj sumu denného poistného s DPH.

16. V danom spore súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Poškodený totiž mal nárok užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy mu bolo odovzdané jeho opravené motorové vozidlo. Napriek tomu, že uzavrel Zmluvu o nájme č. XXX/XXX zo dňa 06.09.2024 a jeho motorové vozidlo nebolo ešte opravené a nachádzalo sa naďalej v servise, ukončil nájom náhradného motorového vozidla. Následne žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240544 zo dňa 19.09.2024, s dátumom splatnosti 03.10.2024 na sumu 2.520,- eur, pričom žalovaný dňa 30.09.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 1.188,- eur a krátil nielen počet dní náhradného motorového vozidla, ale aj sumu za deň nájmu.

17. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla, aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Uplatnený nárok na náhradu škody je podľa názoru súdu v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritéria na náhradu škody v zmysle ustanovenia , t. j. okrem vzniku škody, ktorá predstavuje náklady na nájom náhradného motorového vozidla a protiprávneho úkonu, t. j. protiprávne konanie škodcu – poistenca žalovaného na úseku cestnej

premávky, aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou , d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, sú splnené. Dobu zapožičania náhradného vozidla do momentu odovzdania motorového vozidla, resp. poukázanie finančných prostriedkov považuje súd za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojených primeraných nákladov. Pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku je potrebné vychádzať v prvom rade z toho, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného vozidla, ale aj v primeraných nákladoch, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle vybavená skončením šetrenia Oznámenia výšky poistného plnenia poškodeného a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

18. Najpodstatnejšou námietkou žalovaného v súdenom prípade bola námietka ohľadom účtovania výšky denného nájmu motorového vozidla. Teda spornou bola tá skutočnosť, či nájom v sadzbe 180,- eur vrátane DPH za jeden deň nájmu je primeraný a účelný. Žalobca svoje tvrdenia o dôvodnosti a účelnosti nájmu vo výške 180,- eur oprel o:

- vozidlo poškodeného sa do autoservisu za účelom jeho opravy dostalo v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zapríčinil poistenec žalovaného, poškodený nemá povinnosť vyhľadávať autopožičovňu s čo najnižšou cenou nájmu, resp. robiť prieskum medzi nimi,

- poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady ktoré mu takto vznikli sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného nahradiť.

19. Žalovaný svoje tvrdenia o neprimeranosti dennej sadzby nájmu opiera o to, že:

- iné autopožičovne prenajímajú porovnateľné vozidlo za podstatne nižšie ceny,

- žalovaný do konania predložil tri cenníky autopožičovní, v ktorých sa cena denného nájmu javí ako nižšia

- žalovaný predložil cenník autopožičovne A., cenník autopožičovne Q..

20. Súdna prax zastáva názor, že skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie, alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť, avšak len v rozsahu v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci, ktorá zodpovedá poškodenej veci. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje „požičovné“ zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom poškodeného. Obvyklosť ceny nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla je potrebné skúmať vo vzťahu k miestu a času, v ktorom k prenájmu náhradného vozidla dochádza, nie vo vzťahu k celému územiu Slovenskej republiky. Nie je vylúčené, že v oblasti, kde pôsobí viacero autopožičovní sú ceny prenájmu v dôsledku väčšej konkurencie nižšie. Žalovaný namietal výšku denného nájmu a na podporu svojich tvrdení predložil rôzne cenníky, z ktorých vyplýva, že denná sadzba nájmu náhradného motorového vozidla sa pohybovala na nižšej úrovni ako cena účtovaná žalobcom. Uvádzané sadzby denného nájmu náhradného motorového vozidla sú teda síce nižšie ako sadzba denného nájomného účtovaného žalobcom poškodenému, avšak pri určení obvyklosti výšky nájomného nemožno bez ďalšieho vychádzať z najnižšej možnej dosiahnuteľnej ceny, nakoľko nie je povinnosťou poškodeného po tom, čo bolo jeho vozidlo poškodené v dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezapríčinil vykonávať prieskum trhu a vyhľadávať požičovňu s najnižšou sadzbou denného nájmu porovnateľného motorového vozidla, ako na to správne poukázal i žalobca. Podľa názoru súdu sa plne možno stotožniť s tvrdením žalobcu, že z vyššie uvedených cenníkov predložených žalovaným nie je možné s istotou ustáliť to, či sa jedná o cenu konečnú, nakoľko už napr. požičovňa Q., požičovňa A. i požičovňa H. vyžadujú nemalé zloženie depozitu a podobne. Teda je možné konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by obvyklý denný nájom za porovnateľné vozidlo v danom mieste a čase predstavoval ním tvrdenú

a v rámci poistného plnenia priznanú sumu. Účelnosť nákladov vo vzťahu k trvaniu prenájmu náhradného motorového vozidla súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalovaným namietanú výšku denného nájomné ako neprimeraného, tak ako už vyššie konštatoval, keď ním predložené a namietané ponuky neboli čo sa podmienok týka, či už je to doba nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred, po istú dobu a miesta a sídla autopožičovní, pokiaľ ide o autopožičovňu H., ktorá má pobočky v mestách I., I. I., N., O., E. a okrem toho z ich internetovej stránky je zrejmé, že si účtujú poplatok aj za pristavenie/ prevzatie vozidla. Cena nájmu by sa teda navýšila aj o uvedený poplatok a súčasne vyžadujú vopred úhradu depozitu vo výške 1.000,- eur. Súd ďalej uvádza, že neexistuje zákon ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby v čo najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Preto súd považuje za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Naopak žalobca ako aj preukázal poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami, ako aj ostatnými všeobecnými súdmi. Žalovaný si v tomto prípade dennú sadzbu upravil na sumu 108,- eur s DPH. Ak teda namietal výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnené sadzby, bolo na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje závery. To sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za deň nájmu vo výške 180,- eur s DPH bola v danom mieste a čas neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Pokiaľ ide o autopožičovne, ktoré žalovaný predložil, tieto sa nenachádzajú v okrese L., naviac tieto si účtujú aj ďalšie poplatky, ktoré si však žalobca neúčtoval.

21. Podľa (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

22. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

24. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

25. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

26. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)

27. Podľa náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

28. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

29. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.332,- eur titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný čiastočne plnil žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného, v priebehu konania aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nijako nerozporoval. V zhode so žalobcom je súd toho názoru, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť škodu, v prejednávanom prípade predstavujúcu nájom náhradného vozidla v rozsahu v akom boli náklady nevyhnutné a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného však súd vyhodnotil ako nedôvodné. Tvrdenia žalovaného o neprimeranej dĺžke prenájmu náhradného vozidla nemajú oporu v zistených skutkových okolnostiach. Nájom za obdobie kedy bolo vozidlo v autoservise je totiž v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi, resp. poškodenému uhradiť. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov, aj z hľadiska časového rozsahu vyjadrenia je na mieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla pokrýva dobu počas ktorej bolo poškodené vozidlo v autoservise. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného po odovzdaní poškodeného motorového vozidla nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol nútený zapožičať si iné vozidlo, za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda. Poškodený bol nútený v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Súd podotýka, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložené v príčinnej súvislosti s vznikom škody, ktorá škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej klientom žalovaného. Súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu pokiaľ bolo vozidlo v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

32. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 1.332,- eur od 16.10.2024 do zaplatenia. Žalovaný bol v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko

ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania, po uplynutí 15-ich dní od rozhodnutia žalovaného k likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončil podľa Oznámenia o poistnom plnení. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15-ich dní a 16-tym dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Pokiaľ žalobca žiadal úroky z omeškania z časti neposkytnutého plnenia od 16.10.2024 v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením Nariadenia vlády SR č.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V L., dňa 03.03.2026

JUDr. Alena Káčeriková

sudkyňa