Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29C-9-2026.pdf
PDF · 102.16 KB
Case nature
Subarea
29C/9/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: R.. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko P. V. XXX/XX, XXX XX J. Z., proti žalovaným: 1./ YMMOT s.r.o., IČO: 08 834 784, so sídlom Jablonského 640/2, Holešovice 170 00 Praha, Česká republika, 2./ YMMOT SK, s.r.o., IČO: 56 872 992, so sídlom Račianska 1571/66, 831 02 Bratislava, X./ G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G. XXXXX/XXE, XXX XX Z., 4./ YMMOT AI e-Government & e-Marketplace, s.r.o., IČO: 57 350 663, so sídlom Tomášikova 12573/50E, 831 04 Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručenou pôvodne Mestskému súdu Bratislava III dňa 23.01.2026 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právny úkon žalovaného 1., spočívajúci v peňažnom vklade vo výške 33000,- eur do základného imania žalovaného 4., vykonaný dňa 16.12.2025, je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobca sa taktiež domáhal, aby súd uložil žalovanému 4. povinnosť strpieť, aby sa žalobca mohol uspokojiť zo sumy 33000,- eur, ktorá bola predmetom vyššie uvedeného právneho úkonu; žiadal priznať náhradu trov konania. Ďalej sa podanou žalobou domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 4. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho alebo faktického nakladania s peňažným vkladom žalovaného 1. vo výške 33000,- eur, a tiež uloží žalovanému 1. povinnosť zdržať sa právnych úkonov, ktoré by viedli k ďalšiemu zmenšeniu jeho majetku nad rámec bežného obchodného styku, a to až do právoplatného skončenia tohto konania.
2. Žalobca žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je veriteľom žalovaného 1. z viacerých právnych titulov. Žalovaný 1. mu neuhradil faktúry č. FA25006, FA25008, FA25010, FA25012 a FA25014, ktoré boli riadne vystavené, doručené a splatné, v celkovej výške 7500,- eur. Žalobca zároveň poskytol žalovanému 1. peňažné pôžičky v celkovej výške 16200,- eur, bez písomnej zmluvy, ktoré boli splatné do 30.9.2025, pričom ich existenciu preukazujú výpisy z bankového účtu žalobcu a elektronická komunikácia prostredníctvom platformy Messenger. Ďalej žalobca poukázal na to, že ako bývalý konateľ žalovaného 2., kde pôsobil do 18.11.2025, je znalý vnútorných pomerov skupiny žalovaných spoločností. Tieto spoločnosti sa podľa neho nachádzali vo finančnej tiesni a nemali stabilné príjmy. Napriek tejto skutočnosti žalovaný 1. dňa 16.12.2025 vykonal vklad vo výške 33000,- eur do základného imania žalovaného 4., pričom tento úkon spôsobil zmenšenie majetku žalovaného č. 1.; žalobca sa pritom domnieva, že tento vklad nebol reálne splatený.
3. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca pripojil k žalobe listiny, na ktoré sa odvoláva, a to:
- Faktúry FA25006, FA25008, FA25010, FA25012, FA25014 (č.l. 8-12);
- Detaily transakcií realizovaných z účtu žalobcu (č.l. 13-14);
- Elektronickú komunikáciu (Messenger) (č.l. 15-16);
- Predžalobné výzvy (č.l. 17-22).
4. Mestský súd Bratislava III. vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 03.02.2026 ako súdu vecne príslušnému podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“).
5. Súd dňa 04.02.2026 vyzval žalobcu, aby objasnil, či peňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovaným, boli platené z bankového účtu vedeného na žalobcu ako fyzickú osobu alebo z bankového účtu vedeného na žalobcu vykonávajúceho podnikateľskú činnosť. Dňa 05.02.2026 žalobca oznámil súdu, že peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému boli zaplatené z bankového účtu vedeného na žalobcu ako fyzickú osobu, pričom na preukázanie tohto tvrdenia doručil súdu príslušný výpis (č.l. 46-49).
6. Podaním zo dňa 05.02.2026 žalobca oznámil súdu, že po podaní žaloby v tejto veci došlo k založeniu nového obchodného subjektu, ktorý je personálne a majetkovo prepojený so žalovanými v tomto konaní, a ktorým je obchodná spoločnosť YMMOT AI e-Procurement, s.r.o., IČO:57349851. Táto skutočnosť môže mať podľa žalobcu význam z hľadiska posúdenia účelovosti právnych úkonov napadnutých v podanej žalobe, ako aj z pohľadu možného obchádzania uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca spolu s predmetným podaním doručil súdu na osvedčenie svojich tvrdení výpis z obchodného registra YMMOT AI e-Procurement, s.r.o. (č.l. 57). Následne žalobca svojím podaním zo dňa 06.02.2026 navrhol, aby súd pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania, a to spoločnosti YMMOT AI e-Procurement, s. r. o. (č.l. 72).
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
15. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
16. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
17. Podľa § 42a ods. 4 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
18. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
19. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len „ObZ“), spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.
20. Podľa § 109 ods. 1 ObZ, hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur.
21. Podľa § 109 ods. 2 ObZ, na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.
22. Podľa § 109 ods. 3 ObZ, ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal.
23. Podľa § 117a ods. 1 ObZ, na obchodný podiel možno zriadiť záložné právo. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na záložné právo na obchodný podiel ustanovenia osobitného zákona.
24. Podľa § 117a ods. 2 ObZ, zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel musí byť písomná a podpisy na nej musia byť osvedčené. 25. Podľa § 117a ods. 3 ObZ, obchodný podiel nemôže byť predmetom záložného práva, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu. Ak sa obchodný podiel môže prevádzať iba so súhlasom valného zhromaždenia, vyžaduje sa súhlas valného zhromaždenia aj na zriadenie záložného práva na obchodný podiel, inak záložné právo nevznikne; na prevod založeného obchodného podielu pri výkone záložného práva sa súhlas valného zhromaždenia nevyžaduje. Ak sa podľa spoločenskej zmluvy vyžaduje na prevod obchodného podielu splnenie inej podmienky, vyžaduje sa splnenie tejto podmienky aj na vznik záložného práva.
26. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo ohrozené právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je opodstatnené použiť, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu; potreba úpravy pomerov teda musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
27. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).
28. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom, alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
29. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil existenciu (dôvodnosť a trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Povinnosťou navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčiť existenciu aspoň tých najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jeho subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma mu už vzniká. Chýbajúce osvedčenie týchto základných skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť neodkladné opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
30. Zo žalobcom predložených listinných dokladov súd má za osvedčené nasledovné. 30.1. Z faktúr FA25006, FA25008, FA25010, FA25012, FA25014 (č.l. 8-12), súd má za osvedčené, že žalobca vystavil organizačnej zložke žalovaného 1., a to YMMOT s.r.o., organizačná zložka, sídlo Lamačská cesta 3/B, Bratislava, IČO: 55 636 846, päť faktúr. Každá z nich bola vystavená ku koncu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom marec 2025 až po mesiac júl 2025, výška fakturovanej sumy bola na každej faktúre 1500,- eur a splatnosť bola uvedená v posledný deň mesiaca nasledujúceho po vystavení príslušnej faktúry. Ako predmet vystavených faktúr bolo uvedené poskytovanie služieb v oblasti podnikateľského, organizačného a ekonomického poradenstva na základe pridelených zákaziek pre konečného odberateľa. Súd má za osvedčené, že celková fakturovaná suma za služby poskytnuté žalobcom v období od 31.03.2025 do 31.07.2025 predstavuje sumu 7500,- eur. 30.2. Z detailov transakcií realizovaných z účtu žalobcu (č.l. 13-14) a tiež aj z výpisov z účtu (č.l. 46-48), súd má za osvedčené, že žalobca zaplatil na účet IBAN M. dňa 26.06.2025 sumu 15000,- eur a dňa 21.07.2025 sumu 1200,- eur, čo celkom predstavuje 16200,- eur. Z detailu transakcie zrealizovanej dňa 26.06.2025 súd má tiež za osvedčené, že v opise transakcie je za číslom účtu príjemcu uvedená informácia, že ide o organizačnú zložku žalovaného 1. Súd má ďalej za osvedčené, že z predmetného detailu transakcie nevyplýva dôvod odoslania príslušnej platby, tento je uvedený pri odoslaní platby 1200,- eur, keď ako informácia pre príjemcu je uvedené „bezúročná pôžička“. 30.3. Z elektronickej komunikácie (Messenger) (č.l. 15-16), súd má za osvedčené, že žalobca v súvislosti s prevodom finančných prostriedkov v sume 16200,- eur komunikoval s osobou v tejto komunikácií označenou ako „.“ v období od 26.06.2025 do 24.07.2025. Súd má taktiež za osvedčené, že osoba zastupujúca v komunikácii žalovaného 1. žiadala od žalobcu požičať 20000,- eur, avšak súhlasila aj s požičaním nižšej sumy, podľa možností žalobcu. 30.4. Z predžalobných výziev na úhradu neuhradených faktúr (č.l. 17-19), súd má za osvedčené, že žalobca poslal dňa 21.10.2025 žalovanému 3. výzvu na vrátenie finančných prostriedkov v celkovej výške 7500,- eur, súd však s ohľadom na informáciu poskytnutú serverom adresáta nemá za osvedčené, že adresátovi, t.j. žalovanému 3., bola správa doručená.
30.5. Z predžalobných výziev, resp. výziev na vrátenie predmetu pôžičky (č.l. 20-23) súd má za osvedčené, že žalobca ich adresoval organizačnej zložke žalovaného 1., ktorého vyzval na zaplatenie celkovej dlžnej sumy 16200,- eur. Súd však konštatuje, že nemá osvedčené, či a kedy boli predmetné výzvy žalovanému 1. (resp. jeho organizačnej zložke) doručené. 30.6. Z výpisov z obchodného registra, ktoré si zadovážil súd z verejne dostupných zdrojov (č.l. 30-35), súd má za osvedčené, že žalovaní sú riadne zapísaní v obchodnom registri, majú pridelené identifikačné číslo, zapísané sídlo a štatutárny orgán, a teda disponujú formálnou právnou subjektivitou. Z výpisu žalovaného 4. (č.l. 34) má súd za osvedčené, že žalovaný 4. bol do obchodného registra zapísaný dňa 16.12.2025 a jeho spoločníkmi sú žalovaní 1., 2. a 3., výška vkladu každého z nich do základného imania žalovaného 4. je 33000,- eur a ich vklady boli v celom rozsahu splatené.
31. Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa jeho vydaním domáha dočasnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanými 1. a 4. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia subsumoval pod § 325 ods. 2 písm. d.) C.s.p., pretože žalobca ním požaduje uložiť žalovanému 4. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho alebo faktického nakladania s peňažným vkladom žalovaného 1. vo výške 33000,- eur, a tiež uložiť žalovanému 1. povinnosť zdržať sa právnych úkonov, ktoré by viedli k ďalšiemu zmenšeniu jeho majetku nad rámec bežného obchodného styku, a to až do právoplatného skončenia tohto konania.
32. V posudzovanom prípade súd má za osvedčené, že žalobca poskytol žalovanému 1., ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom organizačnej zložky, pôžičku v celkovej sume 16200,- eur, pričom tento žalovaný súčasne dlhuje žalobcovi odmenu za poradenskú činnosť, ktorá je v zmysle vystavených faktúr v celkovej sume 7500,- eur. Žalobca, napriek existujúcemu dlhu žalovaného 1., poskytol jeho organizačnej zložke pôžičku v sume 16200,- eur, keď v čase poskytnutia pôžičky v sume 1200,- eur dňa 21.07.2025 vedel, že dlh žalovaného 1. podľa faktúr vystavených žalobcom je v sume 6000,- eur (č.l. 8-11). Navyše, z komunikácie predloženej žalobcom súd má za osvedčené, že žalovaný 1. žalobcu dňa 26.06.2025 o 19:24 hod. žiadal o poskytnutie hotovosti, keď žalobcovi súčasne oznamuje že si je vedomý svojho dlhu v sume 6000,- eur + vystavených faktúr (č.l. 15), na čo žalobca reaguje pozitívne a informuje ho o možnosti poskytnúť mu sumu 15000,- eur. Z uvedeného má súd za osvedčené, že napriek okolnosti, že žalovaný 1. v rozhodnom čase dlhoval žalobcovi sumu 12000,- eur (pretože v čase predloženej komunikácie mu nezaplatil sumy fakturované piatimi faktúrami, pozn.), žalobca súhlasil s poskytnutím pôžičky, a to podľa svojich možností v sume 15000,- eur; žalovaný 1. pritom od neho žiadal poskytnúť sumu 20000,- eur. Súd tak uvádza, že žalobca osvedčil existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovaným 1., súd preto pristúpil k posudzovaniu, či je dôvodný nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
33. Súd má in concreto za osvedčené, že žalobca je veriteľom žalovaného 1. a žalovaný 1. sa stal jedným zo spoločníkov v žalovanom 4., keď sa na základnom imaní žalovaného 4. podieľa svojím obchodným podielom vo forme peňažného vkladu 33000,- eur, ktorý je v celom rozsahu splatený. Obchodný podiel predstavuje majetkovú hodnotu, na ktorú v zmysle § 117a ObZ môže byť zriadené záložné právo. S ohľadom na tieto okolnosti súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorého vydanie žalobca nenavrhol. Súd s ohľadom na túto okolnosť konštatuje, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto podaný návrh zamietol. Súd pre úplnosť uvádza, že v zmysle § 117a ods. 3 ObZ môže byť zriadenie záložného práva obmedzené, avšak žalobca môže získať príslušné informácie z verejne dostupných registrov, príp. zbierky listín tak, aby prípadný návrh na zabezpečovacie opatrenie osvedčoval dôvodnosť jeho nariadenia.
34. Súd pre zvýšenie presvedčivosti svojho rozhodnutia poukazuje na ďalšie okolnosti, ktoré majú v posudzovanom prípade význam. S ohľadom na tvrdenia žalobcu súd má za osvedčené, že žalobca pôsobil v štruktúrach žalovaných a sú mu známe ich vnútorné pomery. Pokiaľ však žalobca uvádzal, že žalovaní majú finančné problémy, toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom neosvedčil. Pritom súd opakuje, že aj keď bol žalobca osobne zúčastnený na podnikaní žalovaných a žalovaný 1. mu dlhoval značnú sumu, žalobca mu následne poskytol bezúročnú pôžičku v sume predstavujúcej viac ako dvojnásobok dlhu žalovaného 1. Pritom žalobca súdu neosvedčil, či podnikol voči žalovaným konkrétne právne kroky smerujúce k uspokojeniu svojich pohľadávok - tieto okolnosti žalobca v podanej žalobe ani netvrdil, a ani ohľadne nich nepredložil žiadne dôkazy. Súd taktiež nemá za osvedčené, či výzvy na vrátenie dlžných súm, ktoré žalobca adresoval žalovanému 1., tomuto boli skutočne doručené. Súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že žalovaný 1. sa stal spoločníkom v žalovanom 4. až dňa 16.12.2025 (viď č.l. 34rub); pritom žalobca mu mal poskytnúť bezúročnú pôžičku v dňoch 26.06.2025 a 21.07.2025, teda päť mesiacov pred týmto obchodným rozhodnutím žalovaného 1. Súd tak nemá za osvedčené ani to, že by medzi nezaplatením dlžnej sumy žalobcovi žalovaným 1. a majetkovým vkladom žalovaného 1. na základom imaní žalovaného 4. existoval vecný, alebo časový súvis. S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobca v tomto prípade neosvedčil ani existenciu naliehavej potreby na nariadenie neodkladného opatrenia.
35. Súd má ďalej za osvedčené, že napriek existujúcemu dlhu žalovaného 1. voči žalobcovi sa žalovaný 1. podieľal v zmysle § 109 ods. 2 ObZ na založení žalovaného 4. peňažným vkladom vo výške 33000,- eur, ktorý je splatený v celom rozsahu, nemožno s ohľadom na takéto obchodné rozhodnutie žalovaného 1. dospieť k záveru, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Súd konštatuje, že žalobca toto svoje tvrdenie nijako neosvedčil; pritom podieľanie sa žalovaného 1. na založení ďalšej právnickej osoby a jeho následná majetková účasť v podobe obchodného podielu na základnom imaní žalovaného 4. nepredstavuje zmenšenie majetku žalovaného 1. Súd konštatuje, že pre tento záver žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky ani relevantné tvrdenia. Súd má s ohľadom na predložené dôkazy za osvedčené, že žalovaný 1. transformoval časť svojho majetku v hodnote 33000,- eur, keď sa vďaka nemu, namiesto disponibilných peňažných prostriedkov v sume 33000,- eur, resp. zodpovedajúceho majetkového ekvivalentu, žalovaný 1. stal spoločníkom v obchodnej spoločnosti - žalovanom 4.
36. Žalobca navrhol po podaní žaloby a pred rozhodnutím súdu o jeho návrhu na nariadenie neodkladného oparenia, aby súd pripustil vstup ďalšieho subjektu, obchodnej spoločnosti YMMOT AI e-Procurement, s.r.o. do tohto konania na strane žalovaných (č.l. 63). Súd po posúdení obsahu predmetného návrhu konštatuje, že tento nijakým spôsobom nemení petit a ani povinné subjekty navrhovaného neodkladného opatrenia. Z dôvodu, že súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, toto rozhodnutie bude podľa § 331 ods. 1 C.s.p., časť druhej vety pred bodkočiarkou, doručené len žalobcovi. Súd preto dospel k záveru, že o návrhu žalobcu na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaných, rozhodne samostatným uznesením vydaným podľa § 79 C.s.p., po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd pre úplnosť uvádza, že ak by týmto rozhodnutím rozhodoval aj o pristúpení ďalšieho subjektu na strane žalovaných do konania, musel by toto rozhodnutie doručiť aj tomuto ďalšiemu subjektu, čo súd nepovažoval za hospodárne.
37. Z dôvodu, že súd rozhodoval o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci žaloby, ktorú žalobca podal proti žalovaným, o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval; o tomto nároku súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).