Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-17-2026.pdf
PDF · 94.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/17/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., C. XX. XX. XXXX D. E., stíhaného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 05. marca 2026, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/29/2025 zo dňa 29. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením sp. zn. 4T/29/2025 zo dňa 29. septembra 2025 samosudca Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil vec obžalovaného A. B., C.. XX. XX. XXXX D. E., trvale bytom E. XXX, prechodne bytom F. G. X, E. E., H. I., Odboru všeobecnej vnútornej správy Banská Bystrica k prejednaniu veci ako priestupku, podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zákonov, ktorého skutku sa dopustil na tom skutkovom základe, že pod vplyvom alkoholu od dňa 25. 06. 2024 až do dňa 08. 12. 2024, v byte v E. C. J. G. X, ale tiež v byte v E. E. C. J. F. X, kde v postavení druha žil v spoločnom obydlí so svojou družkou K. L., nar. XX. XX. XXXX, jej synom a dvoma maloletými vnúčatami, tam poškodenej K. L. opakovane pri hádkach vulgárne nadával a počas hádky do nej sácal, bez následkov poranení.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil prokurátor okresnej prokuratúry sťažnosť priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 09. 2025, ktorú následne doplnil podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 14. 11. 2025. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstate namietal, že obžalovaný od začiatku konania protiprávne konanie voči poškodenej popiera, zľahčuje až bagatelizuje aj hádky, ku ktorým uvádza, že boli pravdivé. Tiež uvádzal, že alkohol pil iba cez víkendy, nebýval pod výrazným vplyvom. Prokurátor okresnej prokuratúry dôvodil, že v konaní bol ale obžalovaný podrobený znaleckému skúmaniu znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatrie K. M. F. F., zo záverov ktorého vyplýva, že u obžalovaného zistila aktívnu závislosť na alkohole, podľa Jellinka ide o 3-4 vývojovú fázu. Alkohol u obžalovaného deliberoval, teda odbrzďoval agresívne črty v správaní. Bolo akcentované, že obvinený už v minulosti absolvoval protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pričom táto forma liečenia nesplnila účel, preto mu znalkyňa navrhla uloženie liečenia protialkoholického ústavnou formou.
K výpovediam poškodenej prokurátor okresnej prokuratúry uviedol, že má za to, že zmena jej výpovede bola jej snahou o tom, aby mohla byť opäť v jednej domácnosti s obžalovaným. Motivačné a situačné faktory sú podľa sťažovateľa práve príčinou zmeny výpovede poškodenej po uvedomení si, čo svojim trestným oznámením spôsobila svojmu druhovi, ktorý sa o nich staral, zabezpečoval im strechu na hlavou a ona svojou výpoveďou spôsobila, že sa ocitol vo väzbe. Práve obžalovaný zabezpečoval rodinu,
čo si uvedomila aj poškodená a v prípade domáceho násilia býva práve táto skutočnosť dôvodom zmeny výpovede v dôsledku tlaku a odkázanosti až závislosti poškodenej osoby na páchateľovi.
Prokurátor okresnej prokuratúry ďalej akcentoval, že podľa záverov znalkyne, ktorá znalecky skúmala psychologický profil poškodenej je u nej znížená špecifická vierohodnosť, kde možno predpokladať, že je to poškodenej spôsob riešenia záťažových a konfliktných situácií, ktoré nevie riešiť zrelším spôsobom. Tiež jej osobnosť znižuje všeobecnú vierohodnosť všetkých jej výpovedí, pritom poskytuje údaje podľa toho, čo jej aktuálne vyhovuje. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na prvú výpoveď syna poškodenej K. L., kde popísal skutočnosti, ktoré sám vnímal dlhodobo v domácnosti svojej matky a jej druha, obžalovaného A. B.. Zmena výpovede svedka K. L. nenasvedčuje tomu, že skutok sa nemal stať. Svedok sa v druhej výpovedi snažil vysvetliť alebo doplniť, čo sa stať mohlo a čo sa určite nestalo s odôvodnením, že prvýkrát vypovedal tak, ako mu to povedala poškodená. Bolo akcentované, že svedok uvádzal dostatočné podrobnosti, ktoré on vnímal zo svojho pohľadu svedka a nie osoby poškodenej, teda uvádzal veľa detailov, ktorých „naučenie“ len od poškodenej sa javí ako nemožné až absurdné. Prokurátor okresnej prokuratúry dôvodil, že vyššie uvedenému je ťažké uveriť, keďže poškodená už v trestnom oznámení vykazovala pri svojej výpovedi znaky zľahčovania a bagatelizovania, teda snažila sa niektoré znaky správania a konania obžalovaného zjemniť a zmierniť. Vypovedala, že jeho správanie a konanie, nie je až také intenzívne, že by jej to veľmi prekážalo, no v istých situáciách sa ho bála. Svedok K. L. teda pri prvej výpovedi popísal niektoré z konaní, ktoré boli premietnuté aj do skutkovej vety obžaloby, nakoľko pri zmene výpovede ani nedokázal presne popísať, čo presne videl a vnímal on sám a čo už mali byť slová od jeho matky, ktoré vraj mal pri prvej výpovedi povedať. Poškodená sa intenzívne snažila, aby následne po podaní trestného oznámenia a uvedomení si následkov, zvrátila tieto nepriaznivé následky svojho trestného oznámenia bez ohľadu na to, že sa sama vystavila možnému trestnému stíhaniu pre trestný čin krivej výpovede.
Sťažovateľ ďalej akcentoval, že v konaní bola vypočutá aj svedkyňa N. O., ktorá v celom prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, vypovedala zhodne a popísala skutočnosti tak, ako ich ona vnímala počas návštev domácnosti poškodenej a obžalovaného a tiež skutočnosti, ktoré jej uviedol jej teraz už bývalý priateľ K. L.. Svedkyňa potvrdila pred súdom svoju výpoveď a zdôraznila, že ona videla, ako obžalovaný pchal poškodenej penis do úst a tiež zotrvala na tom, že videla ako ju škrtil. Vzhľadom na situáciu predtým, ako videla sexuálne násilie, jej toto nepripadalo ako normálny sexuálny akt. Tiež uviedla, že obžalovaný požíval alkoholické nápoje, pod ich vplyvom bol agresívny, vykrikoval a nadával poškodenej a vždy to vyústilo do nejakej bitky, buď ju buchol alebo škrtil, čo vie od K. L..
Svedok A. F., bývalý sused poškodenej a obžalovaného vypovedal, že kým v byte bývala iba poškodená bez obžalovaného, tak v byte bol kľud. Keď sa do bytu prisťahoval obžalovaný tak sa to večer nedalo počúvať, bol tam veľký hluk, pričom raz ich bol aj upozorniť. Pripadalo mu to, akoby tam niečo rozbíjal, s niečím búchal, bývalo tam počuť aj krik, pričom väčšinou kričal obžalovaný. Obžalovaný na neho vyletel, či má nejaký problém. Vtedy to prestalo, ale na druhý deň sa to opakovalo.
Podľa názoru prokurátora okresnej prokuratúry v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie sú splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 280 ods. 2 Tr. por., nakoľko skutok je trestným činom.
Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Obvinený vo svojom vyjadrení prostredníctvom obhajcu podanom k sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry v podstate považoval napadnuté uznesenie prvostupňového súdu za vecne správne, legitímne odôvodnené, korešpondujúce so zisteným skutkovým stavom a dôkaznou situáciou, pritom napadnuté uznesenie okresného súdu považoval za zákonné a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené. Akcentoval, že poškodená na hlavnom pojednávaní, rovnako ako aj v rámci výpovede po vznesení obvinenia uviedla, že sa obvinený nedopustil skutkov kladených mu za vinu. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne O. uviedol, že z jej výpovede uskutočnenej na hlavnom pojednávaní v podstate vyplynulo, že ona fakticky nič nevidela, o všetkom má údajne vedieť len sprostredkovane, teda z počutia, resp. jej svedectvo je podľa jej vlastných slov výsledkom jej dedukcie, že keď počula buchnutie, došla k záveru, že automaticky buchol poškodenú on ako obvinený. Navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd ako nadriadený orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti najskôr skúmal procesné podmienky pre tento postup a zistil, že sťažnosť podal prokurátor okresnej prokuratúry ako oprávnená osoba, podal ju v zákonom stanovenej lehote (a to ihneď po vyhlásení uznesenia) a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. krajský súd preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor okresnej prokuratúry podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodná.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že na obžalovaného bola 05. 06. 2025 na okresný súd podaná obžaloba za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a pokus zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, prokurátor mu v sťažnosti nevytýkal žiadne pochybenie procesného postupu, prokurátor sa v sťažnosti zameral najmä na hodnotenie vykonaných dôkazov. Na základe uvedeného považuje krajský súd postup okresného súdu za zákonný a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ustanovení § 176 ods. 2 Tr. por., pričom prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení zabezpečených dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. (2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania,
Podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Podmienkou takéhoto postupu je spoľahlivý záver, že skutok nedosahuje intenzitu trestného činu.
Krajský súd uvádza, že základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin v intenciách odseku 2 § 10 Trestného zákona. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).
Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, je záverom právnym. Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.
Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých relevantných dôkazov.
Krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a jednotlivé dôkazy vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický, presvedčivý a vnútorne bezrozporný.
Nosným dôkazom obžaloby bola pôvodná výpoveď poškodenej K. L. a na ňu nadväzujúce výpovede ďalších svedkov. Táto výpoveď však bola poškodenou následne opakovane a zásadným spôsobom spochybnená, pričom na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že skutkové okolnosti, ktoré uviedla v trestnom oznámení, nie sú pravdivé.
Sťažnostný súd považuje za podstatné, že vierohodnosť výpovedí poškodenej bola predmetom znaleckého skúmania, pričom zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že jej špecifická vierohodnosť je znížená, pričom má tendenciu prispôsobovať svoje výpovede aktuálnej situácii a vlastným potrebám. Znalkyňa pritom poukázala na vyššiu konzistentnosť druhej výpovede poškodenej a jej ďalších vyjadrení mimo trestného konania, než prvej výpovede, na ktorej bola postavená obžaloba.
Za tejto dôkaznej situácie nemožno bez ďalšieho uprednostniť pôvodnú výpoveď poškodenej pred jej neskoršími vyjadreniami, keďže práve znalecké závery spochybňujú jej spoľahlivosť v čase podania trestného oznámenia.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka K. L., tento na hlavnom pojednávaní nepotvrdil tvrdenia obžaloby a uviedol, že žiadne fyzické útoky zo strany obžalovaného osobne nevidel. Jeho výpoveď tak nepodporuje záver o spáchaní trestného činu.
Výpoveď svedkyne N. O. bola prvostupňovým súdom správne hodnotená ako čiastočne sprostredkovaná a v podstatných častiach založená na dedukcii alebo informáciách získaných od iných osôb. Aj sama svedkyňa uviedla, že viaceré skutky nevidela priamo, ale vyvodila ich z okolností, resp. ich pozná z rozprávania. Takýto dôkaz nemôže byť bez ďalšieho rozhodujúcim podkladom pre záver o vine.
Nepriame dôkazy, ako sú výpovede susedov o hlučnosti v byte, síce poukazujú na konfliktné spolužitie, avšak samy osebe nepreukazujú naplnenie znakov žalovaných trestných činov.
Znalecký posudok z odboru psychiatrie, poukazujúci na závislosť obžalovaného od alkoholu a jeho agresívnejšie správanie pod jeho vplyvom, má len podporný charakter a nepreukazuje konkrétne skutkové okolnosti v rozsahu potrebnom pre trestnoprávnu zodpovednosť.
S poukazom na vyššie uvedené sa tak sťažnostný súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané, aby konanie obžalovaného dosahovalo intenzitu vyžadovanú pre naplnenie skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., ani pokusu zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 k § 200 Tr. zák.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva existencia systematického, dlhodobého a intenzívneho konania, ktoré by poškodená pociťovala ako ťažké príkorie v zmysle ustálenej judikatúry k § 208 Tr. zák. Rovnako nebolo spoľahlivo preukázané ani násilné konanie smerujúce k donúteniu k sexuálnemu aktu.
Na druhej strane však zo skutkových zistení vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo ku konfliktom, pri ktorých obžalovaný poškodenej vulgárne nadával a dochádzalo aj k fyzickým kontaktom nižšej intenzity bez následkov na zdraví.
Takéto konanie môže napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nie však znaky trestného činu.
Krajský súd sa zaoberal aj námietkami prokurátora okresnej prokuratúry, ktorý poukazoval na možnú účelovosť zmeny výpovedí poškodenej a svedka, ako aj na charakteristické znaky správania obetí domáceho násilia.
Aj keď tieto úvahy nemožno vylúčiť, nemožno na ich základe nahrádzať absenciu jednoznačných a presvedčivých dôkazov o vine obžalovaného. Trestné konanie musí byť založené na spoľahlivo zistenom skutkovom stave, pričom v prípade pretrvávajúcich pochybností je potrebné postupovať v prospech obžalovaného.
Prvostupňový súd tieto zásady rešpektoval a svoje rozhodnutie oprel o dôkazy, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní bezprostredne. Z uvedeného dôvodu potom záver súdu prvého stupňa o tom, že konanie obvineného po vypustení časti skutku, keď dokazovaním zistil, že k týmto čiastkovým útokom zo strany obžalovaného nedošlo, preto časť skutku považoval za potrebné vypustiť zo skutkovej vety, možno prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 372/1990Zb., možno prijať a akceptovať.
Krajský súd dáva do pozornosti, že pre kvalifikované konanie obvineného nesvedčí ani závažnosť jeho konania, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona.
V tejto súvislosti treba poukázať na zásadu chápania trestnej represie ako „ultima ratio“ orgánmi aplikácie práva, tj. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu mimo trestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného pravá. Ultima ratio má funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné.
Krajský súd sa s rozhodnutím okresného súdu plne stotožňuje. Okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v jeho odôvodnení sa v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, keďže opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné. Navyše dodáva, že zákon nepožaduje, aby súd zistil a konštatoval, že žalovaný skutok je skutočne priestupkom, alebo krajným previnením, ale postúpenie veci tu viaže iba na odôvodnený predpoklad, že príslušným orgánom môže byť takto posúdený. Takýto záver musí mať dostatočnú oporu vo výsledkoch dokazovania s tým, že v danom prípade súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku obžaloby.
Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, pretože opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné.
V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.