Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-7-2026.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/7/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 03.11.2025, sp. zn. 6T/96/2024 na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.03.2026 v Košiciach takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 6T/96/2024 zo dňa 03.11.2025 podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného ml. A. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 1Pv 260/23/8810 pre skutok, že dňa 24. júna 2023 v čase okolo 01:55 hod. v meste Spišská Nová Ves, po ulici Zimnej v smere jazdy od centra mesta Spišská Nová Ves k budove Reduty, bez vodičského oprávnenia viedol osobné motorové vozidlo značky VW Polo, evidenčného čísla B. XXX C., kde napriek pokynu policajného hliadky k zastaveniu vozidla, nereagoval a s vozidlom unikal po rôznych uliciach mesta Spišská Nová Ves, následne cez obec Markušovce až do obce Rudňany, kde pri obytnom dome A. D. XXX zastavil, následne počas kontroly policajnou hliadkou sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu s negatívnym výsledkom, avšak nakoľko javil známky požitia omamných a psychotropných látok, bol vyzvaný na odber krvi alebo iného biologického materiálu, kde po zákonnom poučení a vysvetlení, že ober krvi nie je úkon nebezpečný pre jeho život alebo zdravie, odber krvi aj pred lekárom odmietol, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktorý uviedol v písomných dôvodoch odvolania nasledovné.
S odôvodnením okresného súdu nesúhlasí. Má za to, že okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, len v prospech obžalovaného.
V prvom rad nesúhlasil s názorom okresného súdu, že už v čase 2.21 h dňa 24.06.2023 došlo k zadržaniu podozrivého mladistvého, nakoľko podľa zápisnice o prevzatí (zadržaní) osoby podľa § 85 ods. 3 Tr. poriadku došlo k prevzatiu (zadržaniu) podozrivého až v čase o 7.45 h dňa 24.06.2023. V čase o 2.21 h dňa 24.06.2023 bola obmedzená osobná sloboda podozrivého v zmysle ust. § 85 ods. 2 Tr. poriadku, podľa ktorého osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Teda podozrivý ml. A. B. bol poverenému príslušníkovi PZ podľa § 85 ods. 3 Tr. poriadku odovzdaný až v čase o 7.45 h. Skutočnosť, že do doby zadržania sa započítava aj doba obmedzenia osobnej slobody, nemožno
automaticky vyhodnotiť vtom smere, že obmedzením osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku automaticky došlo aj k zadržaniu podozrivého, a teda že už osoba, ktorá je podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku obmedzená na osobnej slobode má všetky práva uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. poriadku, a to i s poukazom na skutočnosť, že podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku môže vykonať obmedzenie osobnej slobody ktokoľvek.
Poukázal na to, že v zmysle ust. § 5 a nasledujúce zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej len zákon o ochrane pred alkoholizmom) sú aj príslušníci PZ oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 (teda osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok) na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.
V žiadnom prípade sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že v prípade osoby, ktorá vedie motorové vozidlo a policajti majú podozrenie, že takáto osoba by mohla byť pod vplyvom omamných a psychotropných látok, sa má postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade aj príslušníci PZ postupujú podľa vyššie citovaného zákona o ochrane pred alkoholizmom, a to bez rozdielu, či ide o vodiča, ktorý má plnú spôsobilosť na právne úkony alebo nie.
Aj odber biologického materiálu - krvi a moču je neodkladný úkon, najmä v prípade, ak je podozrenie, že vodič vozidla by mohol byť pod vplyvom omamných a psychotropných látok.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ja pravdou, že obžalovaný ml. A. B. v čase skutku ešte nemal 18 rokov, avšak tento nebol ani držiteľom vodičského oprávnenia a sám z vlastného rozhodnutia sa dobrovoľne uviedol do postavenia vodiča motorového vozidla, keď viedol motorové vozidlo dňa 24.06.2023, a teda ako vodič motorového vozidla po štátnych cestách v SR bol povinný rešpektovať pravidlá cestnej premávky, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke).
Súčasne podľa § 69 ods. 1, písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je policajt oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších prepisov vyšetrenie na prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok sa vykonáva a) orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu alebo b) orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobratej vzorky biologického materiálu.
Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Aj keď v čase skutku nemal plnú spôsobilosť na právne úkony, vlastným rozhodnutím viesť motorové vozidlo prevzal na seba všetky práva vodiča motorového vozidla, avšak logicky musel ako vodič prevziať na seba aj všetky povinnosti vodiča motorového vozidla a tiež i prípadnú zodpovednosť za následky svojho konania. Teda obžalovaný bol povinný strpieť výkon oprávnení policajta, ktoré policajtovi priznáva nielen zákon o cestnej premávke, ale aj zákon o ochrane pred alkoholizmom.
Súčasne poukazuje na to, že zákon už aj 15-ročným osobám, po splnení zákonom predpokladaných povinností, umožňuje viesť určité druhy motorových vozidiel, avšak rovnako im ukladá aj tomu prislúchajúce povinnosti.
Súčasne poukazuje, že ani zákon o cestnej premávke a ani zákon o ochrane pred alkoholizmom neukladá povinnosť policajtovi v prípade, ak ide vykonávať svoje oprávnenie v súvislosti s vyšetrením prítomnosti alkoholu alebo iných návykových látok v organizme, či už voči vodičovi motorového vozidla, prípadne voči iným osobám, ktoré vykonávali činnosť, pri ktorých by mohli ohroziť život, zdravie svoje alebo iných osôb alebo poškodiť majetok, aj keď ide o osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, aby vopred pred odberom biologického materiálu kontaktovali zákonného zástupcu takejto osoby. Najmä opätovne poukazuje na to, že aj odber biologického materiálu, nielen dychová skúška, je neodkladný úkon a mladistvý A. B. ešte v danom čase nebol zadržaný.
Následne pri úkonoch po jeho prevzatí (zadržaní) povereným príslušníkom PZ už na Obvodnom oddelení PZ boli pri úkonoch v zmysle Trestného poriadku prítomní aj obhajca a aj zákonný zástupca mladistvého.
V ďalšom poukázal najmä na výpoveď policajta E. F., ktorý potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného poučil, a to jednak pred dychovou skúškou, ktorej ešte bol ochotný sa podrobiť a nakoľko následne videl, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla javil známky možného požitia návykových látok, tak preto tohto vyzval a aj zákonným spôsobom poučil o možnosti odberu biologického materiálu, a to aj na mieste skutku v obci Rudňany a následne aj v Nemocnici s poliklinikou Spišská Nová Ves, na urgentnom príjme, pričom práve policajt E. F. aj eskortoval obžalovaného na tento urgentný príjem, pričom obžalovaný napriek poučeniu a vysvetleniu sa odmietol opakovane podrobiť odberu biologického materiálu v nemocnici. Taktiež poukazuje na všetky úradné záznamy a poučenia, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, ktoré sú podpísané aj obžalovaným, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný bol zákonne poučený a že sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu. Taktiež poukázal na listinu, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise, a to je správa o skutku, na ktorej sa nachádza aj podpis A. B. a je tam uvedené, že sa odmieta podrobiť odberu biologického materiálu. Taktiež upriamil pozornosť aj jednak na úradné záznamy, aj na výpovede policajtov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný bol vodičom motorového vozidla v čase skutku, pričom viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a to po rôznych uliciach v meste Spišská Nová Ves, následne cez obec Markušovce až do obce Rudňany, pričom po celú túto dobu išiel neprimerane vysokou rýchlosťou, prechádzal aj do protismernej časti vozovky a to aj v meste Spišská Nová Ves, kde opakovane prechádzal do protismeru, pričom policajné hliadky obžalovaného ako vodiča prenasledovali, pričom tento vôbec na ich výzvy, aby vozidlo zastavil, nereagoval. Má za to, že svojou jazdou maximálne vysokou rýchlosťou a veľmi neprimeranou jazdou ohrozoval jednak aj seba, jednak aj svojho spolujazdca a taktiež iných účastníkov cestnej premávky.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že aj doktorka G., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípade, keď príde osoba v sprievode polície, ktorá žiada o odber biologického materiálu, tak na takýto odber sa nevyžaduje súhlas zákonného zástupcu, a taktiež uviedla, že ak by na obžalovanom videla akékoľvek zranenia a najmä zranenia, ktoré sú zdokumentované na fotografii, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise, tak by určite konala a danú osobu by vyšetrila s takýmito zraneniami.
Súčasne má za to, že aj v prípade, ak by oprávneným orgánom došlo ku konštatovaniu protiprávneho konania zo strany policajtov pri zásahu voči obžalovanému na mieste skutku, takého ich porušenie, samo o sebe neznamená, že nedošlo ku skutku, ktorý je vedený v obžalobe. Tiež prokurátor poukazuje na to, že predmetné použitie donucovacích prostriedkov voči obžalovanému na mieste skutku bolo riešené, a to na to oprávnenými subjektami, ktoré to vyhodnotili ako oprávnene použitie donucovacích prostriedkov.
Má za to, že je otázne kedy došlo k zraneniam obžalovaného, a to nielen s poukazom na výpovede policajtov, ktorí neregistrovali zranenia na obžalovanom, v čase jednak na mieste skutku ani pri jeho eskortovaní do nemocnice na odbery a tiež aj na výpoveď doktorky G..
Taktiež poukazuje na to, že práve policajt E. F. poučoval obžalovaného na mieste skutku, a teda práve tento bol s obžalovaným v priamom kontakte, a teda práve tento policajt mohol najlepšie spozorovať správanie, prípadne iné prejavy, vrátane príznakov požitia návykových látok obžalovaného. Skutočnosť, že pri vypisovaní žiadanky na akútne toxikologické vyšetrenie krvi došlo k pochybeniu, ešte sama osebe neznižuje dôveryhodnosť výpovede svedka E. F., ktorý ako policajt vypovedal po riadnom zákonnom poučení aj trestných následkoch krivej výpovede.
V slovenskom právnom poriadku zákonodarca stanovil, že ak sa obvinený (podozrivý) odmietne podrobiť napr. dychovej skúške, alebo odberu biologického materiálu na zistenie prítomnosti návykových
látok v krvi/dychu, dopustí sa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona. Takýmto spôsobom zákonodarca v podstate vylúčil akýkoľvek fyzický zásah do integrity a súkromia obvineného/podozrivého vo forme násilného napr. odberu krvi vodičovi vozidla, pričom obvinený (podozrivý) má vždy možnosť voľby a je len na ňom, či sa dychovej skúške/odberu podrobí alebo nie.
Má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný sa rozhodol nepodrobiť odberu biologického materiálu na zistenie prítomnosti inej návykovej látky v jeho organizme.
Je nesporné, že v prípade pochybností o niektorých skutkových zisteniach je potrebné rozhodovať v prospech obžalovaného. Musí, ale ísť o pochybnosť „rozumnú“, teda takú, ktorá je vysvetliteľná logickými operáciami a má logický a vysvetliteľný základ. Treba pritom rozlišovať medzi „rozumnou pochybnosťou“ a pochybnosťou, ktorá sa tak javí len spočiatku bez poznania súvislostí, pričom v konečnom dôsledku je „rozumne vysvetliteľná“ a nijak nevyvracia tvrdené fakty. Najviac nemôže ísť o akúkoľvek pochybnosť ohľadne niektorých, podstatu nemeniacich detailov, ale o pochybnosť o podstate obvinenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanom odvolaní, ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu veci. Jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil. Hoci odvolací súd v ďalšom texte poukazuje na niektoré čiastkové nedostatky v právnej argumentácii súdu prvého stupňa, tieto nemajú taký charakter ani intenzitu, aby spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ako celku. Z vykonaného dokazovania totiž vyplývajú také pochybnosti, ktoré nebolo možné odstrániť ani v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto postup okresného súdu, ktorý obžalovaného spod obžaloby oslobodil, považuje odvolací súd za zákonný a vecne správny.
Odvolací súd sa osobitne a podrobne zaoberal odvolacou námietkou prokurátora, podľa ktorej okresný súd nesprávne právne posúdil okamih zadržania mladistvého obžalovaného a z toho vyplývajúcu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní postupovať podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku, pričom prokurátor zastáva názor, že k zadržaniu došlo až v čase formálneho prevzatia osoby povereným príslušníkom Policajného zboru o 07.45 hod. podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku, zatiaľ čo skoršie obmedzenie osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku nezakladalo vznik povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného poriadku. S takýmto právnym názorom sa odvolací súd nestotožňuje, keďže nezohľadňuje materiálny charakter zásahu orgánov verejnej moci do osobnej slobody mladistvého obžalovaného a opiera sa výlučne o formálne administratívne hľadisko následného zaznamenania prevzatia osoby, bez zohľadnenia skutočného priebehu zásahu a reálneho postavenia mladistvého obžalovaného v čase vykonávania jednotlivých úkonov.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že mladistvý obžalovaný bol bezprostredne po zastavení vozidla príslušníkmi Policajného zboru vytiahnutý z vozidla, za použitia donucovacích prostriedkov spútaný služobnými putami, fyzicky zrazený na zem a následne sa nachádzal pod nepretržitou fyzickou kontrolou zasahujúcich policajtov, bez možnosti slobodne disponovať svojou osobou alebo opustiť miesto zásahu, pričom voči nemu boli bezprostredne vykonávané úkony smerujúce k prevereniu podozrenia zo spáchania trestného činu, najmä jeho stotožnenie, poučenie, výzva na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti návykových látok, ako aj jeho následná eskortácia do zdravotníckeho zariadenia a následne na policajné oddelenie. Takýto zásah svojím charakterom, intenzitou a účelom nepochybne predstavuje faktické zbavenie osobnej slobody osobou konajúcou v
mene štátu, pričom od tohto momentu sa mladistvý obžalovaný nachádzal v dispozičnej sfére orgánov činných v trestnom konaní a bol podrobený úkonom trestného konania, bez ohľadu na to, že formálny administratívny úkon prevzatia osoby podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku bol vykonaný až neskôr.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre posúdenie okamihu, od ktorého vznikajú procesné práva a garancie osoby, vrátane osobitných práv mladistvého podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku, je rozhodujúci reálny okamih zásahu do osobnej slobody zo strany orgánov verejnej moci, a nie až následné administratívne formalizovanie tohto stavu. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného poriadku sleduje ochranu osobitne zraniteľnej kategórie osôb, ktorými sú mladiství, a jej účelom je zabezpečiť, aby mladistvý nebol vystavený zásahu orgánov verejnej moci bez primeranej procesnej ochrany, najmä bez vedomia a podpory jeho zákonného zástupcu a príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Tento účel by bol zásadne popretý, ak by orgány činné v trestnom konaní mohli odkladať splnenie tejto povinnosti až do momentu neskoršieho formálneho prevzatia osoby, hoci táto osoba už bola predtým fakticky zbavená osobnej slobody, spútaná a podrobená úkonom trestného konania.
V zmysle § 34 ods. 4 Trestného poriadku je orgán činný v trestnom konaní povinný bez zbytočného odkladu vyrozumieť zákonného zástupcu mladistvého a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak je zadržanou alebo zatknutou osobou mladistvý. Uvedená povinnosť má charakter bezodkladného úkonu, ktorý musí byť vykonaný bez zbytočného odkladu po tom, ako dôjde k zásahu do osobnej slobody mladistvého, a jej splnenie musí byť preukázateľné zo spisového materiálu, či už vo forme úradného záznamu, alebo iného relevantného dôkazu. Zo spisu ani z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by orgány činné v trestnom konaní po faktickom zbavení osobnej slobody mladistvého obžalovaného vykonali kroky smerujúce k bezodkladnému vyrozumeniu jeho zákonného zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ani že by sa o takéto vyrozumenie aspoň pokúsili, pričom o tom neexistuje žiaden úradný záznam. Odvolací súd si je vedomý, že v prípade skutkov kvalifikovaných podľa § 289 Trestného zákona je bezodkladnosť vykonania vyšetrenia na zistenie prítomnosti návykovej látky významná, keďže plynutie času môže viesť k zníženiu koncentrácie návykovej látky v organizme a tým k sťaženiu alebo znemožneniu objektívneho zistenia skutkového stavu, a teda zmarenia účelu takéhoto úkonu. V preskúmavanej veci však z obsahu spisu vyplýva, že k vyšetreniu mladistvého obžalovaného v zdravotníckom zariadení došlo až o 03.42 hod., teda viac ako jednu hodinu po jeho faktickom zbavení osobnej slobody, pričom v priebehu tohto časového úseku nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní preukázaná žiadna snaha o vyrozumenie zákonného zástupcu mladistvého ani príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, hoci takýto postup Trestný poriadok výslovne vyžaduje. Za tejto situácie nemožno odôvodniť opomenutie tejto zákonnej povinnosti poukazom na potrebu bezodkladného vykonania vyšetrenia, keďže samotný postup orgánov činných v trestnom konaní preukazuje, že existoval dostatočný časový priestor na vykonanie aspoň základného úkonu smerujúceho k splneniu tejto povinnosti, resp. minimálne na vyhotovenie záznamu o pokuse o jej splnenie.
Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že aj keď okresný súd čiastočne nesprávne právne subsumoval otázku zákonnosti výzvy na podrobenie sa vyšetreniu pod právnu úpravu zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, keďže postup policajta pri výzve vodiča na podrobenie sa vyšetreniu vyplýva z osobitných právnych predpisov, najmä zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zákona č. 219/1996 Z. z., táto nesprávnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže oslobodzujúci výrok okresného súdu je založený predovšetkým na existencii rozumných pochybností vyplývajúcich z nedodržania procesných garancií mladistvého, najmä povinnosti podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku, ako aj na ďalších skutkových okolnostiach prípadu.
Podľa komentárovej literatúry je povinnosť orgánov činných v trestnom konaní bezodkladne vyrozumieť zákonného zástupcu mladistvého a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri jeho zadržaní obligatórnou procesnou povinnosťou, ktorej účelom je zabezpečiť ochranu práv mladistvého a zároveň umožniť kontrolu zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní zo strany osôb oprávnených konať v jeho prospech. Nesplnenie tejto povinnosti má význam z hľadiska procesnej použiteľnosti následných úkonov, pretože absencia zákonného zástupcu alebo inej oprávnenej osoby môže viesť k porušeniu procesných záruk mladistvého v trestnom konaní (IVOR, J. – POLÁK, P. – ZÁHORA, J. a kol.: Trestný poriadok. Komentár).
Za tejto dôkaznej situácie okresný súd postupoval správne, keď vyhodnotil existenciu rozumných pochybností o naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bol mladistvý obžalovaný stíhaný, a aplikoval zásadu prezumpcie neviny a zásadu in dubio pro reo. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny a zákonný, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Na záver odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že záver o nedokázaní viny mladistvého obžalovaného nemožno vykladať ako schvaľovanie jeho správania v čase skutku. Zo skutkových zistení vyplýva, že mladistvý obžalovaný ako osoba bez vodičského oprávnenia viedol motorové vozidlo a napriek zákonným výzvam policajnej hliadky na zastavenie v jazde pokračoval, pričom sa snažil policajnej kontrole uniknúť a svojím konaním objektívne vytvoril mimoriadne nebezpečnú situáciu pre ostatných účastníkov cestnej premávky, ale aj pre seba a spolujazdca. Takéto konanie je z hľadiska pravidiel cestnej premávky, ako aj z pohľadu základných princípov zodpovedného spoločenského správania mimoriadne nezodpovedné, nebezpečné a spoločensky neprijateľné. Predmetom preskúmania v tomto konaní však nebola morálna či spoločenská prijateľnosť správania obžalovaného, ale výlučne otázka, či bolo možné na základe zákonným spôsobom získaných dôkazov bez rozumných pochybností ustáliť naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bol stíhaný. V posudzovanom prípade však nedostatky prípravného konania dosahujú takú intenzitu, že časť dôkazov získaných v jeho priebehu nemožno považovať za zákonné a použiteľné, pričom ostatné vykonané dôkazy samy osebe nevytvárajú dostatočný a spoľahlivý podklad pre vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Za tejto situácie bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade so zásadou prezumpcie neviny a zásadou in dubio pro reo, a preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za zákonné a vecne správne.
Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.