Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/133/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Romana Tichého, v spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, právne zastúpenému Mgr. Jurajom Jančigom, advokátom so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 56 316 941, v konaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -50 zo dňa 03. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odporcovi proti navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I. odvolaním napadnutého uznesenia) a navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia). 1.1 Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností vedených na LV XXX, k. ú. C. D. bez akéhokoľvek obmedzenia navrhovateľkou a povinnosť znášať vstup dcéry navrhovateľky F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, jej manžela F. H., ako aj jej vnúčat A. H. a F. H. na nehnuteľnosti – pozemky a do rodinného domu s. č. XXX, vedeného na LV XXX, k. ú. C. D.. Dospel k záveru, že uloženie povinnosti strpieť vstup a prítomnosť iných osôb na nehnuteľnosti odporcu, ktorých je výlučným vlastníkom, je zásahom do zaručeného vlastníckeho práva, a to jeho obmedzením, ktoré je možné vykonať len v nevyhnutnej miere. Preto sa primárne zaoberal primeranosťou prípadného obmedzenia vlastníckeho práva odporcu v rozsahu navrhovanom navrhovateľkou vo vzťahu k nároku navrhovateľky s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Liptovskom Mikuláši, odboru kriminálnej polície sp. zn. ORP- 349/2-VYS-LM-2025 mal za osvedčené, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX, k. ú. C. D., obec C. D., a to rodinného domu s. č. XXX postaveného na pozemku parcela C-KN č. 700/11 a pozemkov parcela C-KN č. 700/3, záhrada s výmerou 357 m2, parcela C-KN č. 700/7, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 18 m2, parcela C-KN č. 700/11, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 15 m2 a parcela C-KN č. 700/12, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 60 m2, pričom vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 17.01.2012 pod sp. zn. V 3403/2011 na základe právneho titulu Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.10.2011, v spojení s Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2011, medzi A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX (zomrelom dňa 02.03.2021) ako predávajúcimi a E. B.,

nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim. Poukázal na to, že o uzavretí kúpnej zmluvy sa navrhovateľka mala dozvedieť až v auguste 2025, kedy odporca vyzval svoju sestru F. G. H. k podpisu nájomnej zmluvy, ktorej predmetnom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV XXX, k. ú. C. D.. Uviedol, že navrhovateľka začala veci riešiť najprv mimosúdne, keď vyzvala odporcu k vráteniu vecí do pôvodného stavu a až následne, keď odporca odmietol vec mimosúdne vyriešiť, podala proti odporcovi dňa 18.10.2025 trestné oznámenie pre zločin podvodu podľa na skutkovom základe, že odporca využijúc dôveru a právnu nevedomosť svojich rodičov pod zámienkou usporiadania a zápisu hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na pozemku parcela C-KN č. 700/7, k. ú. C. D., im dal podpísať Kúpnu zmluvu zo dňa 14.10.2011. 1.2 Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že k prevodu nehnuteľností zapísaných na LV XXX, k. ú. C. D. na odporcu došlo v dôsledku jej právnej nevedomosti, súd prvej inštancie poukázal na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ a vyslovil, že malo byť v záujme samotnej navrhovateľky zaujímať sa o skutočnosti súvisiace s prevodom nehnuteľností, ktoré užíva, resp. užívali spoločne s manželom. V danej súvislosti zdôraznil, že navrhovateľka mohla mať vedomosť o ,,spornom“ prevode nehnuteľností už pri vyporiadaní majetku v dedičskom konaní po manželovi E. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, keďže konanie po ňom bolo právoplatne skončené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. . 1.3 Pokiaľ navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že odporca jej bráni v užívaní predmetných nehnuteľností, čo má negatívny vplyv na jej zdravotný stav, súd prvej inštancie túto skutočnosť nemal osvedčenú a zdôraznil, že z vyjadrenia navrhovateľky v podanom trestnom oznámení ani v jeho doplnení nevyplynulo, že by odporca bránil navrhovateľke v užívaní predmetných nehnuteľností. Poukázal na to, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby mal súd okrem iného aspoň osvedčenú naliehavosť a bezodkladnosť potreby takéhoto postupu. Dospel k záveru, že v danom prípade nevznikla potreba zasiahnuť do vlastníckeho práva odporcu tak, ako navrhovala navrhovateľka. Mal za to, že aj keď nespochybňuje skutočnosť, že zdravotný stav matky odporcu (navrhovateľky) môže byť závažný, tento nemôže slúžiť ako argumentačné východisko dôvodnosti neodkladného opatrenia. 1.4 Vo vzťahu k návrhu navrhovateľky, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť znášať vstup dcéry navrhovateľky F. G. H., jej manžela F. H. a jej vnúčat A. H. a F. H. na nehnuteľnosti, t.j. pozemky a do rodinného domu s. č. XXX vedeného na LV XXX, k. ú. C. D., súd prvej inštancie zdôraznil, že je na výlučnej vôli vlastníka nehnuteľnosti, ako bude s nehnuteľnosťou nakladať. Dospel k záveru, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila trvanie a dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, z dôvodu čoho by mohla byť spôsobená ujma na základných právach odporcu, a to najmä na vlastníckom práve. 1.5 Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie vyslovil, že pokiaľ navrhovateľka v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na OR PZ Liptovský Mikuláš pod č. k. ČVS: ORP-349-2005, tak aj v prípade, že by došlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia v danom trestnom konaní, nevyriešila by sa tým otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko dané rozhodnutie nie je právnym titulom, na základe ktorého by kataster nehnuteľností mohol vykonať zmenu v subjekte vlastníka nehnuteľností. 1.6 O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nebola v konaní úspešná. Z dôvodu, že úspešná strana, t.j. odporca nebol aktívne účastný konania z dôvodu zamietnutia návrhu a konečné rozhodnutie sa mu nedoručuje, súd prvej inštancie rozhodol len o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľke neodkladného opatrenia. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v celom rozsahu odvolanie.

2.1

Podľa názoru navrhovateľky, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď poukazoval na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, pretože ona nepredpokladala ani zo správania jej syna, že by bol schopný podviesť vlastných rodičov a pripraviť ich o majetok a svojím spôsobom ukrátiť vlastnú sestru o zákonný podiel z dedičstva. Nestotožnila sa so záverom súdu o neosvedčení ňou tvrdenej skutočnosti, že by jej odporca bránil v užívaní predmetných nehnuteľností, pričom poukázala na to, že pri podaní návrhu bola súdu predložená aj časť jej zdravotnej dokumentácie, z ktorej vyplýva, že jej zdravotný stav je závažný, pretože je imobilná a odkázaná pri pohyboch na presun na invalidný vozík. Uviedla, že odporca jej už v roku 2016, keď utrpela mozgovú príhodu, v čase ešte, keď bola v nemocnici, do telefónu uviedol, že nemusí ani chodiť do domu, na čo ona zostala v šoku a napriek tomu ju sanitka priviezla do rodinného domu v C. D.. Doplnila, že akúkoľvek pomoc jej v tomto smere poskytuje dcéra F. G. H., pričom

táto jej poskytuje odbornú starostlivosť, nakoľko je odkázaná na poskytovanie liekov formou injekcie. Z dôvodu, že súd nevyhovel návrhu, aby bolo uložené odporcovi strpieť vstup jeho sestry F. G. H., jej manželovi F. H., vnúčatám A. H. a F. H. na dotknuté nehnuteľnosti, tak toto rozhodnutie, vzhľadom na to, že nastáva zimné obdobie, znemožní navrhovateľke dostať sa z domu, nakoľko nie je schopná pri snežení odpratať spred domu napadaný sneh z priľahlých chodníkov a tým vlastne pomohol odporcovi znemožniť jej pohyb mimo priestorov domu. Súčasne uviedla, že odporca sa v predmetnom rodinnom dome nezdržiava, nakoľko vlastní rodinný dom v obci Hybe.

2.2

Navrhovateľka sa nestotožnila s názorom súdu, že odporca jej nebráni v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko už samotná skutočnosť, že nemôže umožniť vstup svojej dcéry a jej rodinných príslušníkov do rodinného domu, je konaním, ktoré jej bráni užívať predmetný rodinný dom bez akéhokoľvek obmedzenia. V tejto súvislosti zopakovala, že vzhľadom na jej zdravotný stav je jej potrebné aplikovať denne injekcie, ktoré jej odporca nie je ochotný aplikovať a nie je ani schopný jej túto potrebu zabezpečiť. Uviedla, že odporca svojím správaním zašiel až tak ďaleko, že všetky odberné miesta médií prepísal na svoju osobu, avšak poplatky a prípadne vzniknuté nedoplatky za spotrebované energie si necháva platiť od nej. 2.3 Na jednej strane sa stotožnila so záverom súdu, že v čase dedičského konania po jej nebohom manželovi mohla zistiť, že nie je vlastníčkou rodinného domu v C. D., avšak v tejto súvislosti poukázala na to, že jej syn, t.j. odporca ju ubezpečoval, že je všetko v poriadku, že môže naďalej užívať predmetný dom bez obmedzenia a ubezpečoval aj svoju sestru, že pre navrhovateľku zriadil právo doživotného bývania, čo sa až neskôr preukázalo, že tak navrhovateľku, ako aj sestru F. G. H. vedome zavádzal svojimi tvrdeniami.

2.4

Navrhovateľka sa súčasne nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že nebola osvedčená naliehavosť a bezodkladnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pričom mala za to, že ak súd mal pri rozhodovaní o návrhu pochybnosti, resp. potreboval hlbšie objasniť skutočný súčasný stav, tak ona navrhovala, aby bola vypočutá osobne pred súdom spolu so svojou dcérou F. H., a takto by bližšie ozrejmili správanie a nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov voči odporcovi. Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie pri rozhodovaní bral do úvahy len argumenty, ktoré svedčia v prospech odporcu a na druhej strane jej argumenty považoval za nedostatočné.

2.5

Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd podľa (ďalej aj „“) zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Dňa 23.01.2026 navrhovateľka doručila súdu prvej inštancie podanie označené ako „Doplnenie dôvodov odvolania“, v zmysle ktorého doplnila odvolanie o Výzvu na sprístupnenie užívania rodinného domu s. č. XXX vzhľadom na rapídne zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky A. B. a priložila aj lekársku správu z odborného ošetrenia a fotodokumentáciu.

4. Odporca v podaní označenom ako „Vyjadrenie k Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, Uzneseniu súdu a k Odvolaniu proti uzneseniu“ namietal, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje len svojimi vlastnými tvrdeniami, a to bez akéhokoľvek dôkazu, príp. v rozpore so samotnou skutkovou situáciou. Zdôraznil, že jeho rodičia, a teda aj samotná navrhovateľka, sú osobami, ktoré v čase podpísania predmetných kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti vedeli čítať, písať, a preto považuje tvrdenie navrhovateľky za účelové a zavádzajúce. V danej súvislosti poukázal na to, že navrhovateľka okrem kúpnej zmluvy podpísala aj dodatok ku kúpnej zmluve a rovnako tak bola spolu s manželom a odporcom upraviť aj obsah dodatku, a to priamo na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kde je pri podpisoch na dodatku uvedený aj podpis zamestnanca úradu, ktorý bol pri oprave a podpisovaní. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že nevedela, že podpisuje kúpne zmluvy, nakoľko k týmto uzatvárala aj dodatky a súčasne bola vykonať na príslušnom úrade aj opravu. Poukázal na to, že uvedené dôkazy boli obsiahnuté aj v spisovom materiáli OR PZ v Liptovskom Mikuláši sp. zn. ČVS: ORP-349/2-VYS-LM-2025, ktorý si súd prvej inštancie v konaní vyžiadal. V danej súvislosti poukázal na to, že k spísaniu a podpísaniu kúpnych zmlúv došlo v roku 2011, a teda, ak by aj navrhovateľka skutočne nevedela, že podpísala kúpnu zmluvu, tak vzhľadom na to, že údaje

v katastri nehnuteľností sú verejne prístupné, mala možnosť si svoje vlastníctvo osvedčiť. Zotrval na tom, že navrhovateľka poznala obsah listín, a tieto vyjadrovali jej vôľu. Podľa odporcu nemohlo ujsť pozornosti navrhovateľky, že od prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech neho už nie je navrhovateľka platiteľom dane z nehnuteľností ani platiteľom poplatkov za energie, pričom uvedené skutočnosti dosvedčujú tomu, že bolo vôľou navrhovateľky takmer pred 17 rokmi previesť vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam na neho. Upriamil pozornosť na to, že navrhovateľka predložila do konania Znalecký posudok č. 92/2017 zo dňa 20.07.2017 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností za účelom zriadenia záložného práva, pričom ako objednávateľ posudku je uvedená G. B., XXX XX C. D. XXX, teda jeho sestra, voči ktorej ho navrhovateľka súčasne žiada, aby znášal vstup na pozemky a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C. D.. V danej súvislosti zdôraznil, že v časti II. posudku bodu 1: Všeobecné údaje predmetného znaleckého posudku je uvedené, že účastník právneho vzťahu: vlastník je B. E., I. B., XXX XX C. D. XXX. Zdôraznil, že pokiaľ má teda navrhovateľka predmetný znalecký posudok k dispozícii, nakoľko ho predložila do konania, muselo jej byť zrejmé a musela mať vedomosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je práve on, nakoľko táto skutočnosť priamo vyplýva z ňou predloženého znaleckého posudku. Súčasne poukázal na to, že ako objednávateľ je uvedená G. B., a preto mal za to, že ak by on prevádzal nehnuteľnosti bez vedomia či už navrhovateľky alebo jej manžela, tak G. B. by s najväčšou pravdepodobnosťou upozornila svojich rodičov na uvedený prevod a na to, že už nie sú vlastníci týchto nehnuteľností. Podľa odporcu potom zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľka musela vedieť, že vlastníkom uvedených nehnuteľností je on, a jej súčasné tvrdenia sú len vykonštruované a účelové. 4.1 Súčasne namietal, že zo žiadnej predloženej listiny nevyplýva, že by navrhovateľka potrebovala práve pomoc dcéry a žiadnej inej osoby, ako ani dennodennú starostlivosť. V tejto súvislosti uviedol, že vykonávanie opatrovateľskej činnosti má navrhovateľka zabezpečené prostredníctvom pána J. B., ktorý je súčasne aj poberateľom opatrovateľského dôchodku Odporcovi potom nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľka poukazuje len na nevyhnutnú pomoc zo strany dcéry, keď o túto sa stará už uvedený J. B. ako opatrovník, ktorý je za týmto účelom aj poberateľom sociálnych dávok a má aj povinnosť navrhovateľku opatrovať a starať sa o jej zdravotný stav. V danej súvislosti vyslovil pochybnosť o tom, ako potrebná pomoc dcéry odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu neobmedzeného užívania nehnuteľností F. G. H., jej manželom a jej dvomi deťmi.

4.2

Odporca súčasne považoval za zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že listom zo dňa 06.10.2025 vyzval svoju sestru, aby nevstupovala do rodinného domu a súčasne ju vyzval k vyprataniu bližšie neurčených vecí z rodinného domu s. č. XXX. Týmto on v zásade nesúhlasil s tým, aby jeho sestra pani F. G. H. vnášala do predmetu jeho vlastníctva svojvoľne akékoľvek veci, ako tomu v tom čase bolo, a teda realizoval len svoje oprávnenia vyplývajúce mu z jeho vlastníckeho práva. Zdôraznil, že vnášanie uvedených vecí nemá nič spoločné so starostlivosťou o navrhovateľku, nakoľko tak ako to uviedla sama F. G. H., do domu vniesla len záhradné náradie, ktoré v tomto bolo už predtým. Zdôraznil, že v rámci tvrdenej výzvy na nevstupovanie do rodinného domu je zo samotnej navrhovateľkou predloženej výzvy zrejmé, že on uvádzal, že navrhovateľka so svojou rodinou rodinný dom opakovane obýva, a to aj počas nočných hodín až do nasledujúceho rána, a preto on vyzval G. H. k tomu, aby nehnuteľnosti neužívala, a teda nie k tomu, aby do týchto nevstupovala, tak ako to tvrdí navrhovateľka vo svojom návrhu. 4.3 Odporca súčasne zdôraznil, že on navrhovateľke nijakým spôsobom nebráni v užívaní nehnuteľností, keďže táto v predmetnom rodinnom dome neprestajne býva. Poukázal na to, že navrhovateľka ani len neuvádza, akým spôsobom by on mal navrhovateľke brániť v užívaní dotknutých nehnuteľností a svoje vyjadrenie uvádza len všeobecne - podľa jeho názoru zrejme s úmyslom navodiť dojem ublíženia. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že on ju ignoruje, tak na druhej strane uvádza, že jej prikazuje, aby neumožnila vstup do rodinného domu svojej dcére, jej manželovi a vnúčatám, a teda uvedeným tvrdením si podľa odporcu navrhovateľka protirečí. Súčasne poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že je indisponovaná a odkázaná na starostlivosť a od tohto odôvodňuje svoj návrh, potom mu nie je zrejmé, ako súvisí jej starostlivosť s užívaním súvisiacich pozemkov, keď voči týmto je nariadenie neodkladného opatrenia absolútne nedôvodné, nakoľko užívanie pozemkov nemá súvis s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

4.4

Taktiež namietal, že navrhovateľka je oprávnená navrhovať neodkladné opatrenie v prospech tretích osôb, a to svojej dcéry F. G. H., jej manžela F. H. a jej vnúčat A. H. a F. H., nakoľko k tomuto jej neprináleží

aktívna vecná legitimácia. V tejto súvislosti súčasne poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka svoj návrh odôvodňuje tým, že je potrebná starostlivosť o ňu zo strany dcéry, tak jemu nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa malo neodkladné opatrenie vzťahovať aj na jej manžela F. H. a ich deti A. H. a F. H., pričom uvedený návrh k týmto osobám považuje za neodôvodnený. Mal za to, že voči jeho vlastníckemu právu nemožno na podklade nepreukázaných tvrdení navrhovateľky zriadiť obmedzenia spočívajúce v strpení užívania nehnuteľností či už navrhovateľkou alebo jej dcérou F. G. H. a jej rodinnými príslušníkmi, a takýto zásah do vlastníckych práv považuje za neúmerný. Podľa jeho názoru sa navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snaží len využiť právny inštitút neodkladného opatrenia na to, aby zabezpečila neobmedzené užívanie nehnuteľností aj G. H. a jej rodinným príslušníkom, pričom už z konštrukcie samotného návrhu a jeho dôvodov je zrejmá účelovosť konania navrhovateľky. V danej súvislosti poukázal na to, že z predložených dôkazov, najmä z predloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že on bol ochotný dať nehnuteľnosti do nájmu F. G. H. a jej manželovi, ale práve oni odmietli uzatvoriť nájomnú zmluvu, a tak žiadajú právny prostriedok ako docieliť možnosť užívania nehnuteľností bez uzatvárania nájomnej zmluvy.

4.5

Pokiaľ navrhovateľka podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, uviedol, že toto nie je odôvodnené tak, ako to predpokladá ust. , pričom podľa jeho názoru je predmetné uznesenie správne, riadne odôvodnené a rešpektuje samotný význam a obsah neobmedzeného vlastníckeho práva. Podľa neho navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by preukázala splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia alebo svoje tvrdenia, že on podvodným konaním voči nej nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.

4.6

Namietal tvrdenie navrhovateľky, že jej bráni v užívaní rodinného domu a upriamil pozornosť na to, že táto následne v podanom odvolaní proti uzneseniu zo dňa 16.12.2025 tvrdila, že nastáva zimné obdobie, a to jej znemožní dostať sa z domu. Odporca mal potom za to, že z uvedeného vyjadrenia navrhovateľky je preukázané, že navrhovateľka býva v predmetnom rodinnom dome, a teda jej nie je v tomto bývaní tak, ako to tvrdila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bránené. Z uvedeného je podľa odporcu zrejmé, že navrhovateľka počas doby od 20.11.2025 do 16.12.2025 predmetný rodinný dom užívala, a teda nie je splnená podmienka prezumovaná , t.j. potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže v užívaní rodinného domu navrhovateľke nie je bránené. Na podporu svojho tvrdenia odporca súčasne doplnil, že navrhovateľke nesvedčí ani žiadne právo k užívaniu rodinného domu, a preto bez akéhokoľvek práva k rodinnému domu nemôže súd nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľky, nakoľko opačným postupom by bezdôvodne poprel výlučné vlastníctvo odporcu a všetky oprávnenia z toho vyplývajúce a obmedzil by jeho vlastnícke právo oprávnením navrhovateľky, ktoré nie je založené na žiadnom právnom nároku ani právnom základe. 4.7 Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní argumentovala tým, že je jej potrebné dennodenne aplikovať injekcie, tak podľa odporcu navrhovateľka mala zabezpečené aplikovanie týchto injekcií a vo vstupe do domu za účelom aplikovania injekcií jej on ani nikto iný nebránil, pričom zdôraznil, že navrhovateľka síce tvrdí, že jej je nevyhnutné denne aplikovať injekcie, avšak netvrdí, že by jej v tom bolo bránené. Zdôraznil, že on nikdy nebránil navrhovateľke užívať rodinný dom, resp. nehnuteľnosti a v ňom bývať, avšak nakoľko navrhovateľka neustále opakuje argumentáciu o odkázanosti na pomoc svojej dcéry F. G. H., tak potom F. G. H. nič nebráni v tom, aby zabezpečila bývanie a starostlivosť o navrhovateľku u seba doma. Uviedol, že navrhovateľka nie je žiadnym spôsobom viazaná na dotknutý rodinný dom a ak svoj návrh odôvodňuje zlým zdravotným stavom, potom jej starostlivosť môže byť zabezpečená aj mimo rodinného domu, keď opatrovateľskú starostlivosť navrhovateľke poskytuje J. B.. Preto sa domnieva, že účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie užívania nehnuteľností pani F. G. H. a jej rodinnými príslušníkmi, k čomu však títo nemajú žiadne právo a ani oprávnený nárok.

4.8

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že on ju v roku 2021 po dedičskom konaní ubezpečoval, že je všetko v poriadku a sestru ubezpečoval, že pre navrhovateľku zriadil právo doživotného bývania a týmto spôsobom ich zavádzal, opätovne poukázal na Znalecký posudok z 20.07.2017, ktorého objednávateľom bola F. G. H., v ktorom sú uvedené všetky údaje o rodinnom dome, ako aj všetky právne skutočnosti a vlastník rodinného domu. Zdôraznil, že je nepravdivé tvrdenie navrhovateľky,

že až po dedičskom konaní sa dozvedela tak ona, ako aj F. H. o tom, že k nehnuteľnostiam nie je zriadené vecné bremeno v prospech navrhovateľky. Uviedol, že na LV č. XXX pre k. ú. C. D., na ktorom sú sporné nehnuteľnosti zapísané, je zriadené a súčasne evidované záložné právo na zabezpečenie úveru poskytnutého F. G. H., ktorá za účelom jeho zriadenia aj nechala vypracovať znalecký posudok a požiadala ho, či jej zabezpečí týmto rodinným domom úver, z čoho je zrejmé, že F. G. H. vedela, že práve on je vlastníkom predmetného rodinného domu, a taktiež vedela, že k tomuto je zriadené vecné bremeno. Na základe uvedeného mal odporca za to, že v posudzovanom prípade navrhovateľka ani len neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy a tejto ani nevzniklo žiadne právo k nehnuteľnostiam, ktoré by malo byť ním porušované a súčasne zo skutočností uvádzaných navrhovateľkou nevyplýva žiadna neodkladnosť, ako ani predpokladaná oprávnenosť nároku navrhovateľky. Zopakoval, že navrhovateľka nemá akékoľvek právo užívať nehnuteľnosti, a tak nemôže z neexistujúceho práva ďalej odvodzovať svoje právo na umožnenie neobmedzeného užívania nehnuteľností tretími osobami, t.j. jej dcérou a rodinou, nakoľko uvedené právo prináleží len vlastníkovi, teda jemu. 4.9 Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v bode 4. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, keď vo vzťahu k navrhovateľke a jej návrhu nemá byť aké právo ohrozené, nakoľko navrhovateľka nemá právo užívať rodinný dom a rovnako toto právo nemá ani jej dcéra s rodinnými príslušníkmi.

4.10

Na základe uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

5. Navrhovateľka v odvolacej replike namietala obranu odporcu, že ona poznala obsah listín, t.j. kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve, a tieto vyjadrovali jej vôľu, keď uvedená obrana je len jeho tvrdením. Poukázala na to, že ona jednak nedisponuje počítačom a ani neovláda možnosť prístupu cez internet, a preto tvrdenie odporcu, že si vlastnícke právo mohla osvedčiť, je len jeho tvrdením. Uviedla, že ona bez akýchkoľvek pochýb, že podpisuje listinu, ktorou podľa tvrdenia odporcu malo ísť o zapísanie humna, ktoré bolo zapísané na liste vlastníctva a ona neskúmala, čo jej predložil odporca, pretože mu dôverovala ako vlastnému synovi a absolútne nepredpokladala, že by takýmto úskokom ju pripravil o rodinný dom s pozemkami. Poprela tvrdenie odporcu, že po podpise kúpnej zmluvy vyplatil rodičom kúpnu cenu, nakoľko žiadne finančné prostriedky nikdy rodičom nevyplatil a z jeho strany išlo o podvod, pretože ani ona ani jej manžel nikdy túto listinu, t.j. kúpnu zmluvu nepodpísali, pretože týmto podvodným spôsobom odporca pripravil o dedičský podiel aj svoju sestru F. G. H.. 5.1 Pokiaľ odporca argumentoval tým, že nemohlo ujsť pozornosti navrhovateľky, že nie je od prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech neho platiteľom dane z nehnuteľností, ako aj poplatkov za energie, ktoré je potrebné uhrádzať na predmetnom rodinnom dome, navrhovateľka uviedla, že odporca, čo sa týka platenia poplatkov za dodávané energie, postupoval podvodným spôsobom, pričom ona zo svojho účtu posiela na účet odporcu príslušné platby a až potom odporca zo svojho účtu posiela platby za jednotlivú dodávku médií, vodné, stočné a elektrickú energiu. V tomto navrhovateľka vzhliada účelovosť predmetných tvrdení odporcu. 5.2 Vo vzťahu k vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zriadenia záložného práva pre sestru odporcu F. G. H. v roku 2017 poukázala na to, že jej sa pani H. spýtala, či prepísala s vtedy žijúcim manželom nehnuteľnosti na odporcu, pričom reakcia navrhovateľky bola taká, že bola z toho prekvapená a tvrdila, že pokiaľ niečo podpisovali, či už na Obecnom úrade v C. D., ako aj boli podpisovať opravy dodatku na OÚ LM, katastrálnom odbore, vždy bola ubezpečovaná odporcom, že je to len v súvislosti so zápisom humna, ktoré nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, pričom sa jednalo v skutočnosti o Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2011, kedy pred pracovníčkou Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor bol upravovaný dodatok v čl. VII. Záverečné ustanovenia 7.5, kde došlo k úprave tým spôsobom, že v dodatku bol prečiarknutý bod 7.5 s poznámkou „tento bod v čl. VII. nebude predmetom prevodu“, a preto navrhovateľka bola v tom, že sa rieši hospodárska budova a podpísala opravu tak, ako je uvedené v Dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 16.01.2012. Poukázala na to, že ju dcéra pri zriaďovaní záložného práva upozornila na to, či je si vedomá, že vlastníctvo rodinného domu s pozemkami je prepísané na odporcu, čo však ona nevedela pochopiť, akým spôsobom došlo k prevodu nehnuteľností,

pretože stále žila vo vedomí, že listiny, ktoré jej dal podpísať odporca, boli predkladané na katastrálny úrad len v súvislosti so zápisom humna ako vedľajšej stavby. 5.3 Vo vzťahu k argumentácii odporcu, že starostlivosť o ňu je zabezpečovaná prostredníctvom J. B., t.j. jej švagra, ktorý je za týmto účelom poberateľom sociálnych dávok, navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že J. B. poberá sociálne dávky, avšak jeho povinnosť ju opatrovať je len v takom rozsahu, že tento má zabezpečovať nákup potravín bežných opráv, ktoré sa vyskytnú v rodinnom dome, ale čo sa týka jej zdravotného stavu, najmä podávania injekcií, v tomto smere je odkázaná na pomoc dcéry.

5.4

Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu, že pokiaľ dňa 06.10.2025 vyzval svoju sestru, aby nevstupovala do rodinného domu a súčasne ju vyzval na vypratanie bližšie neurčených vecí z rodinného domu, považuje navrhovateľka tieto tvrdenia za zavádzajúce. Uviedla, že odporca vo výzve na vypratanie rodinného domu poukazoval na skutočnosť, že zásadne nesúhlasí s tým, aby jej dcéra vnášala do predmetu jeho vlastníctva svojvoľne akékoľvek veci, ako tomu bolo v tom čase, a teda realizoval len svoje oprávnenie vyplývajúce mu z jeho vlastníckeho práva, pričom súčasne poukazoval na to, že z uvedenej výzvy je zrejmé, že jej dcéra so svojou rodinou rodinný dom obýva, a to počas nočných hodín až do nasledujúceho rána, a preto ju vyzval, aby nehnuteľnosti neužívala, a teda ju nevyzýval, aby do týchto nevstupovala, tak ako to tvrdí navrhovateľka vo svojom návrhu. Uvedené tvrdenie odporcu považuje navrhovateľka za účelové, nakoľko odporca nemal v tomto smere žiadnu zábranu voči svojej sestre a jej rodine, aby vstupovali do rodinného domu a oznámil túto skutočnosť na polícii a znemožňoval tak kontakt svojej sestry s navrhovateľkou. Práve preto sa navrhovateľka podaním neodkladného opatrenia domáhala, aby dcéra aj so svojou najbližšou rodinou ju mohla navštevovať a zabezpečovať primeranú najmä zdravotnú potrebu, ako je poskytovanie hygienických potrieb, na čo pán J. B., síce ako opatrovník, nebol spôsobilý už len z toho dôvodu, že ide o rozdielne pohlavia, a preto navrhovateľka v tomto smere bola a je odkázaná na pomoc zo strany dcéry. 5.5 Navrhovateľka má za to, že aj jej návrh, v zmysle ktorého sa dožaduje užívania všetkých pozemkov, ktoré mala k dispozícii predtým, než jej odporca podhodil k podpisu kúpnu zmluvu, je dôvodný, nakoľko je odkázaná na invalidný vozík a je v rámci vychádzok odkázaná len na pohyb na predmetných pozemkoch, a teda nariadenie neodkladného opatrenia aj na pozemky považuje za dôvodné. 5.6 Pokiaľ odporca zastáva názor, že ona nie je oprávnená navrhovať neodkladné opatrenie v prospech tretích osôb a poukazuje, že jej neprináleží aktívna vecná legitimácia, navrhovateľka uviedla, že podaným návrhom sa domáha, aby sa neodkladné opatrenie vzťahovalo nielen na dcéru ale aj jej deti a manžela, pretože ak má užívať nehnuteľnosť navrhovateľka, a táto je odkázaná len na objekt rodinného domu a pozemkov, sa týmto bránením vlastne odporca snaží, aby do predmetných nehnuteľností nevstupovali ani najbližší príbuzní navrhovateľky. Pokiaľ odporca tvrdí, že on nebráni v užívaní nehnuteľností a že ona sa snaží iba využiť inštitút neodkladného opatrenia na to, aby zabezpečila neobmedzené užívanie nehnuteľností aj svojej dcére a jej rodinným príslušníkom, mala navrhovateľka za to, že ak má užívať neobmedzene predmetné nehnuteľnosti, potom postup odporcu, ktorý je proti tomu, aby ju navštevovali najbližší príbuzní, považuje doslova za zásah do neobmedzeného užívania domov a pozemkov. 5.7 Pokiaľ odporca poukazoval na to, že bol ochotný svojej sestre a jej manželovi predmetnú nehnuteľnosť dať do nájmu za podmienok a sumu 400,- Eur mesačne, za súčasných podmienok zveľaďovania a údržby pozemkov patriacich k rodinnému domu (zabezpečiť kosenie) s tým, že dcéra navrhovateľky túto ponuku odmietla, tak jej dcéra tak učinila aj z toho dôvodu, že v minulosti, keď odporca potreboval finančné prostriedky v súvislosti s rozvodom a majetkovým vysporiadaním, sestra mu poskytla bezúročnú finančnú pomoc vo forme pôžičky.

5.8

Na základe uvedeného navrhovateľka zotrvala na dôvodoch odvolania voči uzneseniu a navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali. 7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana ( ), t. j. navrhovateľka, keďže súd prvej inštancie zamietol jej návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, v zákonom stanovenej lehote ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ v spojení s ], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa a bez nariadenia pojednávania postupom podľa a contrario v spojení s uznesenie súdu prvej inštancie podľa vo výroku I. ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne potvrdil. 8. Vo vzťahu k navrhovateľkou vymedzeným odvolacím dôvodom je zo strany odvolacieho súdu východiskovo nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť navrhovateľky (odvolateľky) za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ). V rámci prieskumu odvolací súd uvedené vady nevzhliadol. 9. Súčasne odvolací súd akcentuje, že v súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd súčasne prízvukuje, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). 11. Podľa vrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. K návrhu musí navrhovateľ/žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11.1 Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu požadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje ním najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. 11.2 Z charakteru neodkladného opatrenia súčasne vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami. 11.3 Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným a mimoriadnym. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti súdnej ochrany nad požiadavkou skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že je daná obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Predpokladmi pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú: opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná, d) neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzená

spôsobom neprimeraným povahe veci) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tieto skutočnosti, ktoré je potrebné zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, ale jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ/žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby navrhovateľ/žalobca sa mohol nerušene domáhať svojho práva.

12. Navrhovateľka vo vzťahu k osvedčeniu trvania a dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (ako elementárnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia) namietala záver súdu prvej inštancie o nesplnení predmetnej podmienky. Podľa navrhovateľky sa súd prvej inštancie neuspokojil s ňou deklarovaným osvedčením dôvodnosti nároku, pričom zdôraznila, že súd pri rozhodovaní bral do úvahy len argumenty, ktoré svedčia v prospech odporcu a na druhej strane argumenty tvrdené ňou považoval za nedostatočné. 12.1 Odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku ako nedôvodnú. V prejednávanej veci, vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného stavu, sa stotožnil s jeho záverom, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť nároku, vo vzťahu ku ktorému sa domáha ochrany. Tak ako náležite uviedol súd prvej inštancie, právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zo strany odporcu je kúpna zmluva uzavretá medzi ním ako kupujúcim na strane jednej a jeho rodičmi (t.j. navrhovateľkou aj jej medzičasom zomrelým manželom E. B.) ako predávajúcimi na strane druhej dňa 14.10.2011 v spojení s dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2011 (v ktorom bola navyše vykonaná oprava dňa 16.01.2012 opatrená podpismi všetkých zmluvných strán), vklad vlastníckeho práva z ktorej bol povolený dňa 17.01.2012. Vo vzťahu k navrhovateľkou tvrdenej nevedomosti o tomto prevode odvolací súd súčasne poukazuje na náležitý odkaz súdu prvej inštancie na dedičské konanie po zomrelom manželovi navrhovateľky vedené na konajúcom súde prvej inštancie pod sp.zn. , v ktorom sa navrhovateľka (prinajmenšom) mohla oboznámiť so skutočnosťou, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností. V súvislosti s predmetným dedičským konaním sama navrhovateľka navyše v odvolaní uviedla, že „ ... syn ju ubezpečoval, že všetko je v poriadku, môže naďalej užívať predmetný dom bez obmedzenia, pritom sestru ubezpečoval, že pre navrhovateľku zriadil právo doživotného užívania...“, čo samo osebe evokuje záver o jej vedomosti o zápise vlastníckeho práva v prospech odporcu. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na znalecký posudok č. 92/2017 K. L. M. zo dňa 20.07.2017, ktorý si dcéra navrhovateľky G. B. (aktuálne F. G. H.) dala vypracovať za účelom zriadenia záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach, v ktorom sú obsiahnuté (okrem iných) aj údaje o odporcovom výlučnom vlastníctve dotknutých nehnuteľností. Nie je bez významu, že navrhovateľka pripojila predmetný znalecký posudok k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše skutočnosti vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáha, aby odporca bol povinný znášať vstup dcéry navrhovateľky a jej rodiny (detí a manžela), už ipso facto evokujú dobrý vzťah navrhovateľky a jej dcéry, čo taktiež predbežne nenasvedčuje tomu, že navrhovateľka získala vedomosť o vlastníctve odporcu až v mesiaci august 2025, ale podstatne skôr. V súvislosti s vyslovenými závermi pritom navrhovateľka sama v odvolacej replike vo vzťahu k predmetnému znaleckému posudku uviedla, že „ ... F. H. sa spýtala navrhovateľky či prepísala s vtedy žijúcim manželom nehnuteľnosti na brata – odporcu ...“. Uvedené skutočnosti potom podľa názoru odvolacieho súd spôsobilo oslabujú „presvedčivosť“ argumentácie navrhovateľky, ktorá sa neodkladným opatrením domáha ochrany obydlia, t.j. užívania nehnuteľností, o ktorých tvrdí, že ich odporca nadobudol podvodným konaním pri uzatvorení kúpnej zmluvy s ňou a jej zomrelým manželom. Možno potom predbežne vysloviť, že navrhovateľka sa o výlučnom vlastníctve odporcu dozvedela podstatne skôr ako tvrdila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. v auguste 2025. Pritom prirodzenou reakciou navrhovateľky ako „podvedenej“ vlastníčky by bolo sporovanie vlastníctva odporcu a domáhanie sa nápravy v relevantnom čase. Už samotný záver o neosvedčení dôvodnosti a trvania nároku zo strany navrhovateľky potom nemohol viesť k inému rozhodnutiu ako potvrdeniu uznesenia súdu prvej inštancie. 12.2 Vo vyslovených súvislostiach odvolací súd navyše poukazuje na to, že v konaní neboli osvedčené ani skutočnosti, že by odporca (bez ohľadu na to, či navrhovateľka disponuje alebo nedisponuje užívacím

titulom k dotknutým nehnuteľnostiam) relevantne bránil navrhovateľke užívať dotknuté nehnuteľnosti. Pritom upriamuje pozornosť na doplnenie trestného oznámenia navrhovateľky zo dňa 27.11.2025, v ktorom uviedla „... Všetko bolo v poriadku (aspoň som si to myslela) až do situácie, keď dcéra mala prísť bývať na krátke obdobie ku nám, s čím syn nesúhlasil ...“ s tým, že odporca mal doručiť dcére navrhovateľky nájomnú zmluvu začiatkom augusta 2025. Z toho možno vyvodiť pokojné vzťahy v medzi stranami až do augusta 2025. Aj uvedené nasvedčuje záveru, že primárnym dôvodom (motívom) pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohlo byť práve zabezpečenie užívacieho titulu pre navrhovateľku a jej dcéru s rodinou. Odporca navyše napriek tomu, že popiera navrhovateľkin užívací titul k dotknutým nehnuteľnostiam, tejto v užívaní v zásade nebráni a v konaní nebolo ani len tvrdené, že by doposiaľ učinil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu užívania týchto nehnuteľností z jej strany. Naproti tomu navrhovateľke nič nebránilo a ani aktuálne nič nebráni v tom, aby sa príslušnou žalobou domáhala priznanie/potvrdenia ňou tvrdeného nároku. 12.3 Vysloviac uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené závery nie sú meritórnym posúdením veci vo význame prejudikovania výsledku sporu (tieto môžu byť vyhodnotené v riadnom civilnom sporovom konaní po vykonaní náležitého dokazovania navrhnutého stranami sporu), ale predbežným posúdením ne/osvedčenia existencie nároku, ktorého ochrany sa navrhovateľka nariadením neodkladného opatrenia domáha. 13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil. 14. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ navrhovateľka predložila podanie označené ako „Doplnenie odvolania“ v ktorom poukazuje na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd na tieto skutočnosti riadiac sa ust. neprihliadol.

15. Pokiaľ navrhovateľka podala odvolanie aj voči výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, t. j. čo do nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, odvolací súd, keďže navrhovateľka odvolaciu námietku voči výroku II. vyvodzuje výlučne z nesprávnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. výroku I., ktorý bol ako vecne správny potvrdený (navrhovateľka nebola v konaní pred súdom prvej inštancie ani len čiastočne úspešná), uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil aj vo výroku II.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že priznal odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko odporca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov]. V N., dňa 17. marca 2026 JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Jana Urbanová

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu