Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-5-2021.pdf
PDF · 103.49 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: K. I., J.. X.X.XXXX, G. H. XXXX/ X, K., zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: N. L., J.. XX.X.XXXX, G. Z.. Z. XXX/XX, N., zastúpenému JUDr. Marošom Džukom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 871/6, IČO: 50412311, o zaplatenie 3.983,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/216/2009-294 z 12.12.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 331,99 eur s prísl.
Mení rozsudok v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.987,40 eur s 3,5 % úrokom z omeškania od 5.6.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.
Štát - Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 % a voči žalovanému v rozsahu 75 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 3.319,39 eur s 3,5 % úrokom od 5.6.2009 do zaplatenia. Priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Priznal štátu - Slovenskej republike voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný nepochybne zakúpil počítačovú techniku, zaplatenie ktorej je predmetom tohto konania, a teda je vlastníkom tejto techniky v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že predmetné počítače boli žalovaným zakupované na výkon jeho podnikateľskej činnosti, pričom vzťah kúpy je treba posúdiť podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Je nepochybné, že 11.8.2006 žalovaný kúpil predmetné počítače. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že ich zakúpil z prostriedkov, ktoré mu poskytol žalobca. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ich žalovaný zakúpil na základe finančných prostriedkov, ktoré mu na základe zmluvy o pôžičke požičal p. X.. Nemožno preto dôjsť k záveru, že by sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu, a že by tu v danom konkrétnom prípade vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia.
3. Žalobca nijakým spôsobom hodnoverne nepreukázal, kedy, za akých podmienok, v akej konkrétnej výške poskytol nejaké finančné plnenie žalovanému na kúpu predmetných počítačov. Túto skutočnosť má preukazovať len výber sumy 100.000,- Sk žalobcu z jeho bankového účtu zo dňa 11.8.2006 a svedecká výpoveď svedkyne M. K., ktorá okrem iného uviedla, že bola prítomná pri tom, keď p. I. vyberal peniaze zo svojho osobného účtu v OTP banke, pri vyberaní peňazí bol aj p. L., pán L. mal totiž už vybraté počítače a p. I. nemal peniaze k dispozícii, mal ich na osobnom účte, takže ich bol vybrať, žalobca vyberal sumu 100.000,- Sk, ihneď potom, ako p. I. vybral peniaze v banke, tak odchádzali s p. L. do Prešova, účelom ich cesty bolo zakúpenie počítačov. Výpoveď tejto svedkyne sa javí ako účelová, z dôvodu, že svedkyňa bola v rozhodnom čase priateľkou žalobcu. Výpoveď tejto svedkyne sa javí ako účelová a zavádzajúce aj z toho dôvodu, že súd prvej inštancie mal vážne pochybnosti, že svedkyňa má lepší prehľad o podnikateľských aktivitách žalobcu ako samotný žalobca, ktorý bol najprv v tom, že predmetné počítače sám zakúpil a domáhal sa ich vydania a až v priebehu konania si mal uvedomiť, že on vlastne tie počítače nezakúpil, ale na ich zakúpenie mal žalovanému požičať finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa teraz domáha. Tiež svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že to bolo tak, že I. požičal peniaze na tie počítače a kým mu neboli vrátené tie peniaze, tak mal brať podiel na tej internetovej kaviarni. Ale potom, keď mal vstúpiť do toho združenia, tak sa dohodli, že už mu nemusí L. vrátiť peniaze, ale že to má byť jeho ďalší vklad do toho združenia. Keď mal I. brať za požičané peniaze podiel na internetovej kaviarni, tak súdu nie je zrejme prečo sa žalobca domáha vrátenia celej pôžičky, a nie len pôžičky po odpočítaní vyplatených podielov na internetovej kaviarni.
4. Doposiaľ vykonané dôkazy v tomto konaní smerujú však k tomu, že peniaze na kúpu predmetných počítačov mal žalovaný z iných zdrojov než od žalobcu, teda od p. X.. Žalobca neposkytol súdu priamy hodnoverný dôkaz o tom, aby tieto peniaze poskytol žalovanému práve on. Žalobca teda neuniesol svoje dôkazné bremeno k jeho žalobnému nároku, a preto súd jeho žalobu voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol.
5. Žalobca súdu relevantným spôsobom nepreukázal, že so žalovanými uzatvoril, čo i len konkludentnú zmluvu o pôžičke. Svedkyňa M. K. ako už bolo uvedené potvrdila, že došlo k výberu sumy 100.000,- Sk zo strany žalobcu na účel zakúpenia počítačov, no samotný výber peňazí nemožno považovať za vznik zmluvy o pôžičke, resp. že by na základe toho výberu vznikol medzi žalobcom a žalovanými záväzkový právny vzťah založený zmluvou o pôžičke. Súd mal z výpisu z účtu žalobcu preukázané, že došlo k výberu sumy 100.000,- Sk, no nemal preukázané, že žalobca následne tieto peniaze poskytol žalovanému ako pôžičku na nákup predmetných počítačov. Tieto skutočnosti nevyplývali jednoznačne ani z výpovedí svedkov.
6. Žalobca priamy bezprostredný dôkaz o poskytnutí pôžičky žalovanému nepredložil. Zameral sa skôr na spochybnenie toho, že žalovanému peniaze požičal p. X.. Ani na základe jednoznačného preukázanie toho, že by p. X. finančné prostriedky žalovanému v rozhodnom období nepožičal, by nemohol súd žalobe žalobcu, bez preukázania vyplatenia peňazí zo strany žalobcu žalovanému, vyhovieť. Súd prvej inštancie preto zamietol návrhy strany žalobcu navrhnuté za účelom spochybnenia poskytnutia pôžičky zo strany p. X.. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že keď žalovaný poukazoval, že predmetná zmluva o pôžičke medzi žalovaným a p. X. bola vyhotovená dodatočne, nemalo podľa názoru súdu zmysel vykonávať dokazovanie o pravosti podpisu p. X. na tejto zmluve. Ak by aj bola táto zmluva dodatočne účelovo vyhotovená, tak by sa určite p. X. vyhol tomu, že by ju vlastnoručne nepodpísal a následne ju musel ako svedok pred súdom verifikovať. Z tohto dôvodu nemalo zmysel vykonať znalecké dokazovanie ohľadne pravosti podpisu p. X.. Nebolo potrebné ani vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne skúmania predmetného dokumentu, keďže vek dokumentu, resp. kedy bola listina podpísaná sa určiť nedá. Ďalej je potrebné poukázať na to, že ak by aj p. X. v rozhodnom čase skutočne pracoval v Nemecku, táto skutočnosť však nevylučuje, aby sa aj hoci na čas zdržiaval v rozhodnom čase na Slovensku. Dovolenka, víkendové voľno, a podobne. Vzhľadom na odstup času má súd za to, že konateľ spoločnosti V.A.M.T. s.r.o. už nedokáže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť či p. X. mohol byť v rozhodnom čase na území Slovenska. S poukazom na to, že predmetom tohto konania sú občiansko- právne nároky žalobcu voči žalovanému a v danom prípade súd nevystupuje ako orgán činný v trestom konaní, nemohol súd vykonávať dokazovanie ohľadne majetkových pomerov svedka p. X. a pôvode jeho peňazí.
7. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
8. Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a štátom - Slovenskou republikou odôvodnil ustanovením § 259 CSP.
9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.319,39 eur s 3,5 % úrokom z omeškania od 5.6.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, vrátane trov konania štátu.
10. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ustanovením § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzné závery vyslovené v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/34/2011-100 z 13.9.2011, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Pokiaľ by súd postupoval v zmysle tohto uznesenia odvolacieho súdu, nebol by si osvojil nepravdivé tvrdenia žalovaného napriek tomu, že v daňovom konaní bol tento schopný zavádzať štát, keď za rok 2006 nezaplatil žiadne dane.
12. Okolnosť, že pôžička vo výške 120.000,- Sk bola poskytnutá v deň podpisu zmluvy o pôžičke dňa 10.8.2006 je nepravdivá a je málo pravdepodobné, že deň pred kúpou počítačov, ktoré boli zakúpené 11.8.2006, mala byť zabezpečená platba podľa tejto zmluvy o pôžičke uzatvorenej so svedkom X.. Žalovaný pritom v priebehu konania tvrdil, že počítače zakúpil z vlastných zdrojov, k čomu doložil nepreskúmateľné daňové doklady. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že svedok X. v období roku 2006 si zobral úver, ktorý je povinný splácať vrátane úrokov a na druhej strane požičal žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 120.000,- Sk. Tieto okolnosti potvrdzujú, že výpoveď svedka X. a žalovaného je nevierohodná.
13. Súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania v podobe preukázania zo strany svedka X., kedy vybral zo svojho bankového účtu sumu 120.000,- Sk, ktorá bola použitá 10.8.2006 prostredníctvom pôžičky žalovanému na zakúpenie počítačov. Taktiež súd nedoplnil dokazovanie o oboznámenie listín, podľa ktorých svedok X. mal darovacou zmluvou získať vlastníctvo k parcele č. CKN 238/3 záhrada o výmere 410 m2, v ktorom sú založené ďalšie písomné dokumenty, ako záložná zmluva pre Štátny fond rozvoja bývania, zmluva o záložnom práve pre Tatra banka, a.s., ako i stavebné povolenie Obce K. J. I.. Porovnaním podpisov na týchto dokladoch by bola vylúčená pochybnosť o tom, že skutočne podpis veriteľa N. X. je vlastnoručný a totožný s podpisom na zmluve o pôžičke z 10.8.2006. Je málo pravdepodobné, aby svedok X. uzavrel s Tatra banka, a.s. zmluvu o záložnom práve a že by v čase uzavretia zmluvy o pôžičke mal k dispozícii v hotovosti pre žalovaného sumu 120.000,- Sk.
14. Žalobca požiadal, aby súd vyžiadal od svedka X. pracovnú zmluvu, ktorá by potvrdila miesto a čas vykonávania jeho prác pre firmu V.A.M.T., s.r.o., a to v Nemecku v meste M., ktorý je vzdialený od Sabinova 1300 km, pričom podľa facebookovej komunikácie zo dňa 25.6.2006 a 4.7.2006 nemohol byť prítomný svedok X. v N.. Súd nevyhovel návrhu na vyžiadanie správy od konateľa firmy V.A.M.T., s.r.o. ohľadom pracovnej zmluvy svedka X., pričom porovnaním podpisov by bolo možné zistiť pravosť podpisu na zmluve o pôžičke z 10.8.2006.
15. Predmetná zmluva o pôžičke je vykonštruovaná, čo potvrdil žalovaný v inej právnej veci, kde uviedol, že sumu 100.000,- Sk nemá zaevidovanú v účtovníctve a ani to, že za ňu zakúpil počítače, pretože ich kupoval pre seba.
16. Na pojednávaní 5.11.2015 súd uložil žalovanému, aby bez zbytočného odkladu predložil inventárny zoznam majetku za rok 2006 a peňažný denník pri podnikaní za rok 2006, ako aj výpisy z účtov, avšak žalovaný súdom uložené povinnosti doposiaľ nesplnil.
17. Súd nenariadil vo veci znalecké dokazovanie ohľadom pravosti podpisov na zmluve o pôžičke a nevyporiadal sa s viacerými verziami žalovaného, keď tento tvrdil, že žiadne počítače zakúpené neboli, neskôr tvrdil, že tieto boli zakúpené z vlastných finančných prostriedkov a nakoniec, že tieto boli zakúpené z vlastných finančných prostriedkov a nakoniec, že tieto zakúpil z požičaných finančných prostriedkov. Preto je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné a nezákonné.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., po nariadení odvolacieho pojednávania, doplnil dokazovanie oboznámením výpisu z účtu OTP banka, a.s. z 11.8.2006, dokladu o zakúpení - faktúry č. 2061076836 z 11.8.2006 a zmluvy o pôžičke z 10.8.2006 a zistil, že odvolanie žalobcu je v prevažujúcej časti dôvodné.
20. Súd prvej inštancie vykonal v zásade dokazovanie v potrebnom rozsahu, avšak nezistil správne skutkový stav a jeho rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne.
21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
22. Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.
23. Podľa § 838 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.
24. Podľa § 839 Občianskeho zákonníka, účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.
25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
26. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
27. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
28. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 Občianskeho zákonníka).
29. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný zakúpil predmetnú počítačovú techniku od dodávateľa BGSlevy Slovakia, a.s., a to na základe faktúry pod č. 2061076836 z 11.8.2006 so splatnosťou 18.8.2006. Stal sa preto vlastníkom predmetnej počítačovej techniky tak, ako to vyplýva aj z doterajších skutkových zistení potvrdených uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/34/2011-100 z 13.9.2011. Bolo však potrebné vyriešiť otázku, na základe akých finančných prostriedkov tieto počítače zakúpil.
30. V tomto smere nemožno vychádzať zo záverov súdu prvej inštancie spočívajúcich v tom, že predmetná technika bola zakúpená z prostriedkov získaných žalovaným od N. X. na základe zmluvy o pôžičke z 10.8.2006.
31. Je totiž nepochybné, že sporové strany tohto konania v čase zakupovania predmetnej techniky spoločne podnikali, čo nepochybne vyplýva z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie, najmä
z výpovedí svedkov H. A. a M. K.. Práve svedkyňa M. K. potvrdila zakúpenie predmetných počítačov z finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté žalobcom v prospech žalovaného.
32. Predmetné počítače boli zakúpené za účelom zriadenia tzv. internetovej kaviarne v časti priestorov pôvodnej videopožičovne patriacej svedkovi H. A.. Tento svedok potvrdil, že predmetné počítače po ich nainštalovaní asi v priebehu dvoch rokov fungovali v danej internetovej kaviarni, pričom dovezené do týchto priestorov boli spoločne oboma sporovými stranami a sporové strany sa zároveň delili o zisk z prevádzky týchto počítačov.
33. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, nepochybne z okamžitého výpisu z účtu OTP banky z 11.8.2006 vyplýva, že bola vybratá suma 3.319,- eur, teda v čase, keď boli vlastne predmetné počítače zakupované.
34. Za týchto okolností nemožno mať pochybnosti o tom, že finančné prostriedky dal žalovanému žalobca za účelom zakúpenia týchto počítačov.
35. Skutkovým základom pre toto rozhodnutie odvolacieho súdu sú výpovede svedkov M. K. a H. A.Č., ktoré dávajú spoľahlivý obraz o tom, že išlo o spoločný podnikateľský zámer oboch sporových strán v predmetnej internetovej kaviarni, a preto nemožno vychádzať zo zmluvy o pôžičke z 10.8.2006, ktorou poskytol svedok N. X. žalovanému finančné prostriedky vo výške 120.000,- Sk. Naopak preukázaný je spoločný podnikateľský zámer sporových strán, čo nepochybne vedie k záveru, že v skutočnosti finančné prostriedky na zakúpenie počítačovej techniky poskytol na základe predmetného výberu z 11.8.2006 žalobca. Obaja títo svedkovia boli opakovane vypočutí na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde (č. l. 79 - 81), ich výpovede sú zhodné a koherentné, nie sú v nich žiadne rozpory a potvrdzujú, že zmyslom zakúpenia týchto počítačov bol spoločný podnikateľský zámer oboch sporových strán pri podnikaní v internetovej kaviarni.
36. Pokiaľ však ide o výšku požičaných finančných prostriedkov treba konštatovať, že dôkazy v spise (fa 606 200 3441 a fa 206 107 6836) potvrdzujú cenu počítačov v celkovej sume 89.999,- Sk (66.711,- Sk a 23.288,- Sk), čo predstavuje sumu 2.987,40 eur ako preukázanú sumu, ktorú žalobca žalovanému na zakúpenie predmetných počítačov poskytol.
37. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel do sumy 2.987,40 eur spolu s úrokom z omeškania v uplatnenej výške 3,5 % (§ 369 ods. 2 Obz, § 3 nar. vl. č. 21/2013 Z. z. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., hoci za v tomto období výška úrokov predstavovala 9 %) za obdobie od 5.6.2009, kedy sa žalovaný dostal do omeškania po predchádzajúcej výzve žalobcu na vyporiadanie z 28.5.2009 a vo zvyšku, teda nad sumu 2.987,40 eur rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
38. O trovách konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP s tým, že úspech žalobcu v tomto konaní bol len čiastočný, nakoľko pôvodne si uplatňoval sumu 3.983,27 eur, pričom uznesením č.k. 21Cb/216/2009-50 z 27.5.2010 bolo konanie zastavené o sumu 663,88 eur s prísl. v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu bola žalobcovi v zmysle vyššie uvedeného priznaná suma 2.987,40 eur. Žalobca bol teda úspešný do sumy 2.987,40 eur (čo predstavuje 75% z pôvodne uplatňovanej sumy 3.983,27 eur) a neúspešný alebo zavinil procesne zastavenie konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby do sumy 995,87 eur (čo predstavuje 25 % z pôvodne uplatňovanej sumy 3.983,27 eur). V závislosti od toho dosiahol žalobca úspech vo veci vo výške 75 % a žalovaný vo výške 25 %, z čoho vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 50 %.
39. O trovách konania štátu bolo rozhodnuté v súlade s § 259 CSP s tým, že tieto trovy pozostávajú z trov svedočného a v závislosti pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní boli sporové strany zaviazané na náhradu trov konania štátu, teda žalobca v rozsahu 25 % zodpovedajúcej jeho neúspechu v tomto konaní a žalovaný v rozsahu 75 %, ktorá vyjadruje jeho neúspech v tomto konaní.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).