Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-158-2025.pdf
PDF · 80.61 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/158/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Pavlom Barabasom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. X, C. deti rodičov: D. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX A. a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, C., toho času C. F. XX, XXX XX C. F., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh matky zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 30.09.2025 podala matka návrh na Mestský súd Košice na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka žiadala, aby bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 € mesačne počnúc dňom 01.09.2025 a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, nedoplatok na výživnom je otec povinný uhradiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň matka navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas Vianoc a prázdnin, a aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Záverom matka požiadala o urýchlenie konania z dôvodu, že žije v zahraničí. 2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého uzatvorila manželstvo z ktorého sa dňa 20.08.2014 narodil maloletý. Matka ďalej uviedla, že v polovici roka 2017 opustila spolu s deťmi spoločnú domácnosť z dôvodu názorových nezhôd a fyzického násilia zo strany manžela a od tej doby sa o maloletého stará výlučne ona a otec na výživu maloletého neprispieva, že matka spolu s maloletým žije toho času v G. K podaniu pripojila matka sobášny a rodný list. 3. Uznesením Mestského súdu Košice, č. k. 12P/158/2025-27, zo dňa 17.12.2025 bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ustanovený za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa (ďalej len ÚPSVaR resp. úrad). 4. ÚPSVaR vo svojej správe zo dňa 20.01.2026 okrem iného uviedol, že spisovú dokumentáciu maloletého doposiaľ neevidovali. Úrad telefonicky kontaktoval príslušný obecný úrad za účelom poskytnutia informácii ohľadom matky s maloletým dieťaťom. Obecný úrad potvrdil skutočnosť, že sa rodina dlhodobo nezdržiava v mieste trvalého pobytu a ich aktuálny pobyt im nie je známy. Z návrhu vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom dlhodobo žijú v G.. Pobyt matky s maloletým dieťaťom nám nie je známy. V zmysle zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, H. I. J. A. G. K. L., alebo H. I., J. A. G. K. C., nemá kompetencie zabezpečovať dôkazy do súdnych konaní na území iného štátu. Z uvedeného dôvodu úrad nemá možnosť prešetriť bytové, sociálne a rodinné pomery na strane maloletého dieťaťa.
5. Otec sa k podanému návrhu vyjadril podaním zo dňa 05.03.2026 v ktorom uviedol, že s matkou sa niekoľkokrát snažil skontaktovať, ale ona nejavila žiaden záujem. Otec ďalej uviedol, že matke ponúkal že bude prispievať na výživu maloletého, ale ona to odmietla s tým, že ona jeho peniaze nepotrebuje. 6. Súd dňa 19.03.2026 vykonal pojednávanie bez prítomnosti matky, a za prítomnosti UPSVaR a prítomnosti otca. Na pojednávaní UPSVaR navrhol návrh matky zamietnuť nakoľko nie je možné zistiť kde sa v skutočnosti matka nachádza, aké sú potreby maloletého dieťaťa. Otec uviedol, že matka žije v G. so synom, nevie kde konkrétne a ani nevie, či bola matka v poslednej dobe na J.. 7. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu účastníkmi konania ako aj listinnými dôkazmi, ktoré si súd zabezpečil v rámci vyšetrovacej zásady. Súd zistil nasledovný právny a skutkový stav: 8. Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona číslo 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 9. Podľa ust. § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 10. Podľa ust. § 31 ods. 1 ZoR, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 11. Podľa ust. § 32 ods. 1 ZoR, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. 12. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 13. Podľa ust. § 62 ods. 1 až 7 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje. 14. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného 15. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 16. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa Čl. 4 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len „CMP“) súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 18. Podľa § 38 ods. 1,2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 19. Vykonané dokazovanie preukázalo súdu, že obaja rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, avšak súd nevie zistiť miesto kde maloletý spolu so svojou matkou žijú a aké sú potreby maloletého, prípade v akom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletého matka. Matka síce vo svojom podaní uviedla, že žije v G., avšak neuviedla žiadnu konkrétnu adresu na ktorú je jej možné doručovať zásielky v zahraničí. Súd doručoval zásielky matke na adresu trvalého pobytu a z tejto adresy si matka zásielky nepreberala. UPSVaR, otec a ani súd nemajú vedomosť o mieste skutočného pobytu matky a maloletého dieťaťa. 20. S poukazom na tieto vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky zamietol. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia