Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/25/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: COOP Jednota Humenné, spotrebné družstvo, so sídlom Družstevná 24, 066 27 Humenné, IČO: 00 169 081, zastúpeného JUDr. Štefanom Práznovským, advokátom, so sídlom Ul. 26. novembra 1, 066 01 Humenné, IČO: 31 981 003, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 37.082,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -240 zo dňa 27. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. -240 zo dňa 27. novembra 2024 vo výrokoch I. a III.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 37.082,86 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.5.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); v prevyšujúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 37.082,86 eur od 25.3.2021 do 1.5.2021 zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 37.032,86 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 25.3.2021 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 30.12.1994 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu na poistné obdobie od 1.1.1995 do 31.12.1995. Dňa 17.3.1995 došlo k úrazu maloletej A. B. (ďalej len „poškodená“), ktorá po požiarnom rebríku vyliezla na strechu budovy Obchodného centra v Medzilaborciach, ktorú mal žalobca v trvalom užívaní, spadla z nej a utrpela pri tom ťažké zranenia. Poškodená sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné proti žalobcovi v procesnom postavení žalovaného domáhala náhrady škody na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia). Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. zo dňa 3.12.2015 uložil žalovanému COOP Jednote Humenné, spotrebnému družstvu, povinnosť zaplatiť poškodenej bolestné vo výške 22.827,- eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 44.740,- eur, teda spolu 67.567,- eur. Po skončení konania vo veci samej, Okresný súd Humenné rozhodol aj o výške trov konania, a to o trovách právneho zastúpenia žalobkyne

(poškodenej), keď uznesením sp. zn. zo dňa 3.2.2021 uložil žalovanému COOP Jednote Humenné, spotrebnému družstvu nahradiť žalobkyni (poškodenej) trovy konania vo výške 37.082,86 eur.

4. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group síce zaplatil poškodenej sumu 67.567,- eur, čím nahradil škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom žalobcu ako poisteného, ale nezaplatil jej trovy konania vo výške 37.082,86 eur. Žalobca tvrdil, že nakoľko uznesenie Okresného súdu Humenné o výške trov konania sa dňa 16.3.2021 stalo vykonateľným a hrozila mu exekúcia, sumu 37.082,86 eur zaplatil poškodenej dňa 24.3.2021 namiesto žalovaného. Dňa 12.4.2021 žalobca vyzval žalovaného, aby mu do 30.4.2021 zaplatil sumu 37.082,86 eur, ktorú titulom trov konania plnil poškodenej namiesto žalovaného. Žalovaný na túto výzvu žalobcovi oznámil, že jeho nárok nie je ochotný akceptovať. Argumentoval bodom 4 písm. c) Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“), podľa ktorého poisťovňa je povinná nahradiť náklady, ktoré zodpovedajú najviac mimozmluvnej odmene advokáta za obhajobu poisteného alebo jeho pracovníka (člena) v prípravnom konaní a pred súdom prvého stupňa v trestnom konaní vedenom proti nemu v súvislosti so škodou, ktorú má poisťovňa uhradiť, pokiaľ poistený splnil povinnosti mu uložené v článku IV. bode 1 písm. a) a d), ak sa k úhrade tých nákladov zaviazala. Túto argumentáciu žalovaného považoval žalobca za zmätočnú, keď tvrdil, že predmetné ustanovenie VPP sa jeho prípadu netýka. Dôvodil, že na jeho prípad sa vzťahuje článok II. bod 4 písm. b) VPP, podľa ktorého poisťovňa je povinná nahradiť náklady občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto uhradiť. Žalobca uviedol, že žalovaný svoj odmietavý postoj odôvodnil tým, že k úhrade trov konania sa v poistnej zmluve písomne nezaviazal. Podľa žalobcu však trovy konania, ktoré vznikli poškodenej, sú neoddeliteľnou súčasťou jej pohľadávky a tvoria jej príslušenstvo, čo konštatuje súdna prax i judikatúra. Dôvodil, že ako poistený v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , v ktorom žalovaný KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group vystupoval ako intervenient, postupoval v súlade s pokynmi žalovaného, pričom toto konanie bolo nevyhnutné na zistenie zodpovednosti za škodu a jej výšky. Tvrdil, že zaplatením nákladov súdneho konania poškodenej za žalovaného vzniklo dňa 24.3.2021 na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 37.082,86 eur.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. v procesnom postavení žalovaného v 1. rade odmietal zodpovednosť za škodu, ktorú utrpela poškodená pri páde z budovy a súčasne namietal aj premlčanie nároku. Žalovaný nerozporoval, že so žalobcom uzatvoril poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu. V zmysle poistnej zmluvy vzniklo poistenému právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného bližšie označeným v zmluve, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá, v dôsledku svojho konania alebo vzťahu z doby trvania poistenia. Zdôraznil, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. v procesnom postavení žalovaného odmietal zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenej. Poukázal, že podľa VPP bola poisťovňa povinná za poisteného zaplatiť náhradu škody vzniknutú inému iba v prípade, ak je daná zodpovednosť poisteného. Naopak, ak poistený svoju zodpovednosť za vznik škody odmieta, poisťovňa nie je oprávnená túto škodu tretej osobe za poisteného uhradiť.

6. Žalovaný ďalej dôvodil, že proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 3.2.2021 o výške trov konania nepodal žalobca (v konaní sp. zn. v procesnom postavení žalovaného) odvolanie, preto označené rozhodnutie nadobudlo dňa 16.3.2021 právoplatnosť. Argumentoval, že podľa článku II. bodu 4 VPP, je poisťovňa povinná nahradiť náklady súdneho konania o náhrade škody za podmienok uvedených v tomto článku iba vtedy, ak sa k úhrade týchto nákladov písomne zaviazala v poistnej zmluve. Žalovaný zdôraznil, že so žalobcom si v poistnej zmluve nedohodol písomný záväzok na úhradu nákladov prípadného súdneho konania o náhrade škody. Preto vyrozumel žalobcu, že ním uplatňovaný nárok na refundáciu vyplateného plnenia nie je predmetom poistného vzťahu v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy. Dôvodil, že účelom poistenia nie je refundácia alebo vyplatenie akýchkoľvek pohľadávok tretích osôb voči poistenému, ktoré nie sú predmetom poistenia, že za poisteného bol povinný nahradiť škodu vzniknutú inému, za ktorú poistený zodpovedá. Poukázal, že škodu na zdraví, ktorá vznikla poškodenej uhradil, čím si splnil voči žalobcovi povinnosti z poistnej zmluvy.

7. Žalovaný uzavrel, že trovy konania predstavujú pohľadávku poškodenej voči žalobcovi, ktorá ale nie je krytá poistením v zmysle poistnej zmluvy, ktorú strany sporu uzatvorili. Poukázal, že podľa VPP je poisťovňa povinná nahradiť trovy občianskeho súdneho konania za poisteného, len ak sa k tomu písomne zaviazala. Pokiaľ má poistený klient záujem mať poistením kryté aj prípadné náklady občianskeho súdneho konania, tento rozsah je dojednávaný individuálne a vždy je zohľadnený v stanovenej výške poistného pre príslušné poistné obdobie. Mal za to, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby plnil to, na čo sa v zmluve nezaviazal. Ak sa účastníci poistnej zmluvy dohodli na určitom rozsahu poistenia (v tomto prípade poistenie nehnuteľných vecí, hnuteľných vecí, zásob, skiel, zodpovednosti za škodu), predmetom poistenia je iba to, na čom sa účastníci poistnej zmluvy výslovne dohodli. Považoval preto za neprípustné nahradzovanie zmluvných dojednaní inak, ako dohodou zmluvných strán.

8. Žalobca v ďalšom poukázal na súdne rozhodnutia, ktoré argumentáciu, že poistiteľ sa k náhrade trov konania písomne nezaviazal, odmietajú (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. zo dňa 25.6.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 18.2.2020). Tvrdil, že v označených rozhodnutiach vystupuje iný poistiteľ, ale týkajú sa zhodnej veci, pričom súdy v nich konštatovali, že trovy konania je potrebné považovať za príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. (ďalej len „“), keďže sa jedná o náklady spojené s uplatňovaním, prípadne bránením práva. Mal za to, že nie je možné vylúčiť Všeobecnými poistnými podmienkami zákonnú úpravu uvedenú v ust. . Poukázal na článok IV. bod 1 písm. f), i) VPP, podľa ktorého poistený nesmie bez súhlasu poisťovne uzavrieť súdny zmier a bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne uznať dlh celkove ani sčasti, alebo uspokojiť akýkoľvek nárok z titulu zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že žalovaný sa od roku 1998 až do právoplatného skončenia veci veľmi aktívne zúčastňoval konania vedeného v prvej inštancii pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. , čím na strane žalovaného (žalobcu v tomto konaní) sám trovy hromadil. Ďalej žalobca uviedol, že ak sa aj žalovaný k náhrade nákladov občianskeho súdneho konania písomne nezaviazal, táto jeho výhrada ako podmienka, ktorú si bez individuálneho dohodnutia so žalobcom svojvoľne zakomponoval do listinnej podoby, je v rozpore s , preto je absolútne neplatná. Dôvodil, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, je aj podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalou podmienkou, pretože predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa označenej smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou - ako v prípade poistnej zmluvy, ktorú uzatvorili strany sporu. Mal za to, že ak dodávateľ (žalovaný) vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. V tejto súvislosti žalobca dodal, že až účinnosťou , sa dňa 1.1.2008 spotrebiteľom stala výlučne fyzická osoba.

9. Žalovaný namietal, že žalobcom prezentované závery súdnych rozhodnutí nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec. Argumentoval, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. , ktoré predchádzalo tomuto súdnemu konaniu, žalobca (v konaní sp. zn. v procesnom postavení žalovaného) namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, premlčanie nároku žalobkyne (poškodenej) a aj to, že z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti pri užívaní budovy, resp. porušeniu povinnosti pri správe budovy, na ktorej sa stal úraz. Tvrdil, že predmetné súdne konanie bolo vedené z dôvodu odmietnutia zodpovednosti žalobcu za škodu vzniknutú poškodenej, a že v tomto súdnom konaní žalovaný nedal dôvod na vznik trov konania, ktoré vznikli žalobcovi, ktorý navyše niekoľkokrát menil v súdnom konaní o náhradu škody na zdraví svoju procesnú obranu.

10. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -142 zo dňa 25. januára 2022 žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % po tom, ako dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu písomného záväzku žalovaného na úhradu nákladov - trov právneho zastúpenia v konaní o náhradu škody. Argumentoval, že žiadnou z interpretačných metód nie je možné pri výklade poistnej zmluvy dospieť k inému záveru, ako k tomu, že vynútiteľná povinnosť žalovaného k úhrade trov konania nemôže existovať bez jej písomného záväzku.

11. Proti rozsudku č. k. -142 zo dňa 25. januára 2022 podal odvolanie žalobca, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, uznesením č. k. -215 zo dňa

27. augusta 2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, tento vec opätovne prejednal, pričom vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca ako poistený uzatvoril so žalovaným dňa 30.12.1994 Poistnú zmluvu č. 34-1108507-0 podľa a nasl. , ktorou bolo dojednané aj poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu z doby trvania poistenia, v rozsahu a za podmienok stanovených zvláštnou časťou všeobecných poistných podmienok - poistenie zodpovednosti za škodu č. 600. Poistná zmluva bola dojednávaná s účinnosťou od 1.1.1995 s tým, že poistenie končí dňom 1.1.1996. Nedeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky - všeobecná časť č. 101 a jej zvláštne časti č. 150, 200, 250, 300, 400, 600. Podľa článku I. VPP, zvláštna časť - poistenie zodpovednosti za škodu č. 600, z poistenia zodpovednosti za škodu, má fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „poistený“) právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného, bližšie označeným v zmluve, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia. Podľa článku II. bodu 4 písm. b) VPP, poisťovňa je povinná nahradiť náklady občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto uhradiť a splnil povinnosti uložené mu v článku IV. bode 1 písm. a), e), a f), ak sa k úhrade týchto nákladov písomne zaviazala.

13. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 17.3.1995 nastala poistná udalosť, a to pád poškodenej A. B. zo strechy budovy Obchodného centra v Medzilaborciach, ktorú mal žalobca v trvalom užívaní, pri ktorej poškodená utrpela škodu na zdraví. Poškodená sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. proti COOP Jednote Humenné, spotrebnému družstvu ako žalovanému, domáhala náhrady škody na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia). Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. -882 zo dňa 3.12.2018 v spojení s uznesením č. k. -833 zo dňa 1.2.2016 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -871 zo dňa 27.4.2017, uložil žalovanému COOP Jednote Humenné, spotrebnému družstvu povinnosť zaplatiť žalobkyni A. B. bolestné vo výške 22.827,- eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 44.740,- eur. Následne Okresný súd Humenné samostatným uznesením č. k. -1047 zo dňa 3.2.2021 rozhodol o výške trov konania tak, že COOP Jednote Humenné, spotrebnému družstvu uložil povinnosť zaplatiť poškodenej A. B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 37.082,86 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie Okresného súdu Humenné č. k. -1047 zo dňa 3.2.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2021, dňa 16.3.2021 sa stalo vykonateľným.

14. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 9.8.2017, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi, súdu prvej inštancie vyplynulo, že dňa 8.8.2017 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého žalobcovi predložil výpočet výšky plnenia. Žalovaný poukázal poistné plnenie v sume 67.533,81 eur na účet poškodenej.

15. Listom zo dňa 18.3.2021 vyzval zástupca poškodenej COOP Jednotu Humenné, spotrebné družstvo na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 37.082,86 eur v lehote do 26.3.2021. Listom zo dňa 12.4.2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 37.082,86 eur, keď argumentoval, že po vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Humenné, ktorým bolo rozhodnuté o výške trov konania, zaplatil poškodenej namiesto žalovaného sumu 37.082,86 eur, i keď úhrada trov konania bola na základe poistnej zmluvy povinnosťou žalovaného, ktorý trovy konania poškodenej nezaplatil. Zároveň žalobca v predmetnom liste dodal, že úhradou trov konania poškodenej v sume 37.082,86 eur, sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, pretože žalobca plnil za žalovaného bez právneho dôvodu a tiež, že trovy konania ako náklady občianskeho súdneho konania sú neoddeliteľnou súčasťou pohľadávky poškodenej a tvoria jej príslušenstvo v zmysle ust. . Listom zo dňa 29.4.2021 žalovaný odpovedal žalobcovi, že poisťovňa ukončila šetrenie škodovej udalosti a dospela k záveru, že v zmysle poistnej zmluvy, plnenie, o ktoré žalobca žiada, nemôže žalovaný poskytnúť, pričom na podporu svojej argumentácie odkázal na článok II. bod 4 písm. c) VPP.

16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §, ktoré upravujú poistnú zmluvu, poistné obdobia, poistenie zodpovednosti za škodu a nárok poškodeného.

17. Súd prvej inštancie uviedol, že po rozhodnutí veci odvolacím súdom, ani jedna zo strán sporu neuplatnila ďalšie prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, nenavrhla doplnenie dokazovania, ani nepredložila žiaden ďalší listinný dôkaz.

18. Aby mal žalobca právo na plnenie zo strany žalovaného, musel podľa súdu prvej inštancie v zmysle článku II. a článku IV. VPP, postupovať riadne v konaní o náhradu škody, čím vznikli náklady tohto konania, ktoré v konečnom dôsledku musel uhradiť poškodenej. Uvedené trovy je potrebné považovať za príslušenstvo pohľadávky ( ), nakoľko sa jedná o náklady spojené s uplatňovaním, resp. bránením práva.

19. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný v článku II. ods. 4 písm. c) VPP určil, že náklady obhajoby poisteného alebo jeho pracovníka pred odvolacím súdom, náklady jeho právneho zastúpenia v konaní o náhrade škody, prípadne jeho vlastné náklady vzniknuté pri tomto konaní, je povinný nahradiť, len ak sa k úhrade týchto nákladov písomne zaviazal. Súd prvej inštancie uviedol, že nepozná prípad, kedy by zo strany poisťovne došlo k osobitnému písomnému záväzku nahradiť náklady konania mimo poistnej zmluvy (ani žalovaný takýto prípad nepreukázal). Mal za to, že doslovný gramatický výklad tohto ustanovenia VPP, by bol neprimeraný v neprospech poisteného - žalobcu. Súd prvej inštancie nespochybnil zmluvnú voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktorá umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery, dodal ale, že tie by mali byť upravené tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo potrebám a záujmom oboch zmluvných strán a mali by byť v súlade s požiadavkami poctivého obchodného styku tak, aby zmluva a poistné podmienky neboli na ťarchu iba poisteného, ktorý poistné podmienky nevytváral. Považoval za vysoko nepravdepodobné, aby poisťovňa mimo poistnú zmluvu ešte zvlášť samostatne udeľovala ďalší písomný súhlas na poskytnutie poistného plnenia. Navyše, podmienenie povinnosti poisťovne uhradiť náklady občianskeho súdneho konania len na prípady, ak sa poisťovňa v poistnej zmluve na takúto náhradu trov konania zaviazala, sa súdu prvej inštancie javilo v rozpore s dobrými mravmi aj v rozpore s požiadavkami poctivého obchodného styku. Dodal, že žalovaný navyše ani nepreukázal, že by sa v zmysle týchto VPP vôbec niekedy zaviazal na úhradu takých nákladov.

20. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný by plnenie poškodenej neposkytol bez rozhodnutia súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Uvedené konanie teda bolo nevyhnutné, aby poisťovňa plnila na základe poistnej zmluvy. Bolo by preto podľa súdu prvej inštancie nelogické, ak by poisťovňa nemala byť viazaná aj výrokom o náhrade trov konania spojených s uvedeným súdnym konaním preto, že súd rozhodoval o nároku, ktorý nebolo možné uhradiť bez súdneho rozhodnutia. Poukázal i na to, že v zmysle článku IV. ods. 1 písm. g) VPP, bol poistený (žalobca) povinný odvolať sa proti rozhodnutiu príslušných orgánov, ktoré sa týkajú náhrady škody, pokiaľ v odvolacej lehote neobdrží iný pokyn od poisťovne. Žalovaný, ktorý koncipoval VPP, žalobcovi nedal pokyn, aby nepodával odvolanie v konaní vedenom pod sp. zn. , čím zapríčinil navýšenie trov označeného konania aj o trovy odvolacieho konania. Súd prvej inštancie dodal, že žalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. vystupoval ako intervenient, neuznal uplatňovanú výšku škody, čo dal najavo (nielen) účasťou v označenom konaní na strane žalovaného (poistenca), ale najmä tým, že využíval všetky právne prostriedky (odvolanie, podávanie vyjadrení), čo spôsobilo narastanie úkonov právnej pomoci. Ak by žalovaný uplatňovaný nárok poškodeného uznal a uhradil požadovanú výšku škody, neboli by vznikli žiadne trovy.

21. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi plnenie uhradené poškodenej titulom trov konania sp. zn. , pretože súd v konaní rozhodoval o nároku, ktorý mal plniť žalovaný priamo poškodenej a bez tohto rozhodnutia žalobca nemohol plniť poškodenej sám, poukazujúc na podmienky poistnej zmluvy a VPP.

22. Žalobu v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 37.082,86 eur od 25.3.2021 do 1.5.2021 súd prvej inštancie zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca výzvou zo dňa 12.4.2021 vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 37.082,86 eur v lehote do 30.4.2021, preto sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy až nasledujúci deň, t. j. dňa 1.5.2021.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; 262 ods. 1 (ďalej len „“). Uviedol, že žalobca mal vo veci neúspech iba v nepatrnej časti, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

24. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

25. V odvolaní uviedol, že náhrada trov konania nebola predmetom poistnej zmluvy. Žalovaný bol v zmysle VPP povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia len v prípade, že sa tak žalobca so žalovaným dohodol pri uzatvorení poistnej zmluvy a že sa žalovaný na to písomne zaviazal. Súdu prvej inštancie žalovaný vytýkal, že síce konštatoval, že trovy konania je potrebné považovať za príslušenstvo pohľadávky, avšak neozrejmil, z akých dôvodov zastáva tento názor. Ďalej argumentoval, že obchodnoprávny vzťah, akým vzťah medzi žalobcom a žalovaným nepochybne je, je založený na zmluvnej autonómii zmluvných strán. Dohoda zmluvných strán má, s výnimkou ust. , prednosť pred zákonom. Zmluvné strany prejavili konsenzus uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorá nepokrývala náhradu trov súdneho konania a podľa žalovaného neexistuje dôvod, pre ktorý by takto uzatvorená zmluva nemala byť považovaná za platnú a účinnú.

26. V ďalšom žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie uviedol, že nepozná prípad, kedy sa žalovaný, resp. poisťovňa zaviazala k písomnej úhrade nákladov na trovy konania. Žalovaný mal za to, že skutočnosť, že súdu prvej inštancie nie je takáto skutočnosť známa, nie je dôvod na priznanie nároku. Súd prvej inštancie tiež tvrdil, že je vysoko nepravdepodobné, aby poisťovňa mimo poistnú zmluvu ešte zvlášť samostatne udeľovala ďalší písomný súhlas na poskytnutie poistného plnenia. Toto konštatovanie je však podľa žalovaného len ničím nepodloženou fabuláciou súdu prvej inštancie bez toho, aby súd prvej inštancie vedel preukázať pravdepodobnosť či nepravdepodobnosť svojho tvrdenia. Namietal aj záver súdu prvej inštancie, že by náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v pôvodnom konaní dobrovoľne neposkytol, a teda súdne konanie bolo nevyhnutné. Tvrdil, že žalobca, v pôvodnom konaní ako žalovaný, namietal svoju zodpovednosť, pasívnu vecnú legitimáciu aj premlčanie nároku. Potreba súdneho konania tak nevyvstala z dôvodov na strane žalovaného, ale primárne z dôvodov na strane žalobcu, ktorý rozporoval nárok žalobkyne. Za nesprávny a zavádzajúci považoval žalovaný záver súdu prvej inštancie, že žalobca bol nútený v pôvodnom konaní podávať odvolanie, pretože bez jeho podania, by žalovaný nevyplatil poškodenej poistné plnenie za žalobcu. Tvrdil, že žalobca sa v pôvodnom konaní aktívne bránil, namietal dôvodnosť nároku, preto neexistoval predpoklad, že by žalobca voči rozhodnutiu nepodal odvolanie aj bez toho, že by na to bol „povinný“ v zmysle poistnej zmluvy. Dodal, že žalobca mal možnosť uzatvoriť so žalovaným poistnú zmluvu, ktorá by pokrývala aj prípadnú náhradu trov konania, avšak žalobca takúto možnosť nevyužil a táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného.

27. Žalovaný ďalej argumentoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neozrejmil, z akých dôvodov sa mu ustanovenia poistnej zmluvy, resp. VPP javia v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s požiadavkami poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že nepovažuje za spravodlivé, aby sa pri právnom posúdení veci neriadilo znením poistných podmienok, nerešpektovali prejavy vôle zmluvných strán (zmluvná autonómia) a ani výkladové (interpretačné) metódy. Označil za neprípustné nahradzovanie zmluvných dojednaní inak, ako dohodou zmluvných strán. Poukázal, že z koncepcie ust. možno vyvodiť, že podstatným kritériom pre vyhodnotenie zmluvného dojednania ako neprijateľnej podmienky je to, či na jeho základe dôjde k spôsobeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán. Teda, nestačí len to, že sa zmluvné dojednanie posúdi ako spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Zmluvné dojednanie nemôže byť vyhodnotené ako neprijateľná podmienka, ak absentuje atribút značnosti.

28. Žalovaný v odvolaní uzavrel, že zásada zmluvnej slobody je jedným z výrazov autonómie vôle, vzťahujúca sa na oblasť záväzkových vzťahov a znamená predovšetkým slobodu kontrahovať. Priznanie nároku nad rámec, ako je stanovený medzi subjektmi zmluvného vzťahu, by bolo narušením zmluvnej slobody účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti dodal, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo dňa 27.10.2021, sp. zn. „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné ( a nasl. ) i osobitná úprava poistenia majetku ( a nasl. ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok.“ Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 15.2.2024, ktorým odmietol dovolanie žalobkyne voči rozsudku krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby. Žalovaný tvrdil, že najvyšší súd sa v predmetnom rozhodnutí stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý uviedol, že „Keďže z poistnej zmluvy a VPP nevyplýva povinnosť žalovanej na plnenie bez toho, že by sa poisťovňa na úhradu nákladov súdneho konania písomne zaviazala, nemožno konštatovať, že výkon tejto povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi.“ Ďalej súd skonštatoval, že „Pri interpretácii účelu a rozsahu dohodnutého poistenia a poistného plnenia platí v prvom rade to, čo si účastníci, v úplnosti posudzovanom právnom úkone, v súlade so zmluvnou autonómiou dohodli (lex contractum). Žiadnou interpretačnou metódou nie je možné pri výklade zmluvy dospieť k inému záveru ako k tomu, že vynútiteľná povinnosť žalovanej k úhrade trov konania nemôže existovať bez jej písomného záväzku.“ Žalovaný mal navyše za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne požiadavky vymedzené v ust. a je aj v rozpore so základným právom na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 .

29. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa d dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

33. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či sa v procesnom postupe súdu prvej inštancie vyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

34. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný má na vec odlišný názor, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie

je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle . V procesnom postupe súdu prvej inštancie sa nevyskytli ani žiadne iné pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

35. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza:

36. Zásadnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že podľa článku II. ods. 4 písm. b) VPP bol povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia len v prípade, ak sa k ich úhrade písomne zaviazal, čo však nespravil. Dôvodil, že zmluvné strany prejavili konsenzus uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorá nepokrývala náhradu trov súdneho konania. Výklad VPP súdom prvej inštancie považoval žalovaný za zásah do autonómie zmluvných strán a nerešpektujúci výkladové metódy. Navyše zdôraznil, že žalobca mal možnosť uzatvoriť so žalovaným poistnú zmluvu, ktorá by pokrývala aj prípadnú náhradu trov konania, takúto možnosť ale žalobca nevyužil.

37. Predmetom konania je zaplatenie sumy 37.082,86 eur s prísl., ktorá predstavuje trovy poškodenej A. B. v konaní o náhradu škody (titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia), ktoré bolo vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. poškodenou ako žalobkyňou proti žalobcovi v procesnom postavení žalovaného, v ktorom konaní o náhradu škody žalovaný vystupoval ako intervenient na strane žalovaného COOP Jednota Humenné, spotrebného družstva.

38. Nebolo sporné, že dňa 30.12.1994 uzatvorili žalobca ako poistený a žalovaný ako poistiteľ Poistnú zmluvu na poistné obdobie od 1.1.1995 do 31.12.1995, predmetom ktorej bolo aj poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v dobe trvania poistenia. Rovnako nebolo sporné ani to, že k poistnej udalosti došlo dňa 17.3.1995, teda počas poistného obdobia.

39. Na poistenie sa vzťahovali VPP všeobecná časť č. 101 a jej zvláštne časti č. 150, 200, 250, 300, 400, 600. Podľa článku I. VPP, zvláštna časť - poistenie zodpovednosti za škodu č. 600, z poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „poistený“) právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného, bližšie označeným v zmluve, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia.

40. Podľa článku II. bodu 4 písm. b) VPP, poisťovňa je povinná nahradiť náklady občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto uhradiť a splnil povinnosti uložené mu v článku IV. bode 1 písm. a), e), a f), ak sa k úhrade týchto nákladov písomne zaviazala.

41. Podľa článku IV. bodu 1 VPP, okrem povinností stanovených právnymi predpismi a vo všeobecnej časti všeobecných poistných podmietok, je poistený povinný: a) oznámiť písomne poisťovni bez zbytočného odkladu, že nastala škodová udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom k vzniku práva na plnenie poisťovne; e) písomne oznámiť, že poškodený uplatňuje právo na náhradu škody na súde alebo inom príslušnom orgáne; f) v konaní o náhrade škody, ktorú má uhradiť poisťovňa, postupovať v súlade s pokynmi poisťovne; ak nevznesie poistený bez súhlasu poisťovne námietku premlčania, alebo ak sa zaviaže bez tohto súhlasu uhradiť premlčanú pohľadávku, alebo bez súhlasu poisťovne uzavrie súdny zmier, nie je poisťovňa povinná plniť.

42. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako poistený splnil povinnosti vymedzené v článku IV. bode 1 písm. a), e), a f) VPP, za ktorých je poisťovňa povinná nahradiť za poisteného aj trovy občianskeho súdneho konania o náhradu škody, ak bol poistený tieto náklady povinný nahradiť. Ako už odvolací súd uviedol, ťažiskovou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že podľa v článku IV. bodu 4 písm. b) VPP, sa

pre vznik povinnosti poisťovne nahradiť trovy konania, vyžadoval aj jej písomný záväzok, ktorý v danom prípade absentoval.

43. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uviedol, že zmluvná voľnosť v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti nachádza vyjadrenie okrem iného aj v zásadách poctivého obchodného styku. Ak prostredníctvom realizácie správania sa v právnom vzťahu, inak dovoleného právom, sa nesleduje primerané vyrovnanie záujmov zmluvných strán, je namieste, aby súd aplikoval právnu normu nielen autonómne, ale aj s väzbou na ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku, tento styk kvalifikuje ako poctivý, pripadne, aby ich aplikoval s mravným zmyslom právnej normy. Odvolací súd poukázal, že v danom prípade je síce nesporné, že žalovaný sa písomne nezaviazal uhradiť žalobcovi náklady súdneho konania o náhrade škody, ktoré bolo nutné na zistenie zodpovednosti poisteného a výšky plnenia. Uvedenú skutočnosť však nemožno posudzovať izolovane od ďalších zmluvných a faktických okolností prejednávaného sporu, ktorými sú najmä tie, že žalobca ako poistený bol povinný v konaní o náhradu škody, ktorú mal uhradiť žalovaný, postupovať v súlade s pokynmi žalovaného; ak by nevzniesol žalobca bez súhlasu žalovaného námietku premlčania, alebo ak by bez súhlasu žalovaného uzavrel súdny zmier, nebol by žalovaný povinný plniť. Navyše bol žalobca povinný sa odvolať proti rozhodnutiu príslušných orgánov, ktoré sa týkajú náhrady škody, pokiaľ by v odvolacej lehote neobdržal iný pokyn od žalovaného (viď. článok IV. ods. 1 písm. f), g) VPP). Uvedené okolnosti spôsobujú, že postoj žalobcu k nároku poškodenej bol v konaní o náhradu škody v rozhodujúcej miere závislý na vôli a stanovisku žalovaného. Ak žalobca chcel, aby žalovaný za neho nahradil škodu, ktorá vznikla poškodenej (čo je samotným zmyslom a podstatou poistenia), musel nevyhnutne rešpektovať pravidlá nastolené jednostranne žalovaným v poistnej zmluve a VPP. Rešpektovanie týchto pravidiel však so sebou nevyhnutne nieslo vznik nákladov v podobe trov súdneho konania o náhradu škody. A pokiaľ žalovaný odmieta na týchto nákladoch participovať, odvolávajúc sa na absenciu svojho písomného zmluvného záväzku, je namieste, aby súd prvej inštancie zvážil akceptáciu tohto postoja žalovaného aj z hľadiska štandardov, ktoré by nepredstavovali nevítaný následok zmluvného dojednania medzi stranami. Uvedené je navyše v danom prípade zvýraznené tým, že žalobca sa dovolával nastolenia rovnovážneho stavu v právnom vzťahu so žalovaným, ktorý by rešpektoval zásady spravodlivosti. Na vyššie uvedených záveroch odvolací súd zotrváva.

44. Súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom rozsudku vyššie uvedené závery odvolacieho súdu rešpektoval, vo veci rozhodol a svoje úvahy, prečo napriek nepreukázaniu splnenia podmienky písomného záväzku žalovaného nahradiť trovy súdneho konania žalobe vyhovel, v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie k výkladu VPP stotožňuje.

45. Rovnako ako súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu nie je známy prípad, kedy by zo strany poisťovne došlo k osobitnému písomnému záväzku nahradiť náklady konania mimo poistnej zmluvy. Za významné odvolací súd v tejto súvislosti považuje skutočnosť, že i napriek tomu, že uvedené namietal aj žalobca, žalovaný nepreukázal, že by v rámci kontraktácie pri rovnakom (príp. obdobnom) type poistenia s akýmkoľvek svojim klientom, uzavrel mimo poistnú zmluvu osobitný písomný záväzok, ktorý by pokrýval aj prípadnú náhradu trov konania (teda, že žalobca takúto možnosť mal, len ju nevyužil). Rovnako za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že je vysoko nepravdepodobné, aby poisťovňa mimo poistnú zmluvu ešte zvlášť samostatne udeľovala ďalší písomný súhlas na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný sa síce v odvolaní bránil, že toto konštatovanie je len ničím nepodloženou fabuláciou súdu prvej inštancie bez toho, aby súd prvej inštancie preukázal pravdepodobnosť či nepravdepodobnosť svojho tvrdenia, opomína však, že aktivita súdu v civilnom sporovom konaní znamená, že súd nie je „aktívnym vyhľadávačom dôkazov“, ale arbitrom nestranne dohliadajúcim na dodržiavanie procesných pravidiel. Dôkazné bremeno a zodpovednosť za výsledok sporu leží na jeho stranách. Preto pokiaľ žalovaný tvrdil, že ak mal poistený klient záujem mať poistením kryté aj prípadné náklady občianskeho súdneho konania, tento rozsah je dojednávaný individuálne a vždy je zohľadnený v stanovenej výške poistného pre príslušné poistné obdobie, bolo úlohou žalovaného, toto tvrdenie preukázať, čo nespravil.

46. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ak sa neriadil doslovným znením článku II. bodu 4 VPP a pristúpil k jeho výkladu v súlade s princípom spravodlivosti a najmä v súlade s účelom, ktorý bol sledovaný uzavretím poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Výklad

predmetného článku súdom prvej inštancie plne zodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami.

47. Podľa článku I. bodu 8 poistnej zmluvy, jej predmetom bolo aj poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v dobe trvania poistenia.

48. Podľa článku IV. bodu 1 písm. i) VPP, okrem povinností stanovených právnymi predpismi a vo všeobecnej časti všeobecných poistných podmienok, je poistený povinný plniť ďalšie povinnosti uložené poisťovňou v poistnej zmluve, nesmie však celkove ani sčasti uznať alebo uspokojiť akýkoľvek nárok z titulu zodpovednosti za škodu bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne.

49. Podľa článku IV. bodu 1 písm. g) VPP, okrem povinností stanovených právnymi predpismi a vo všeobecnej časti všeobecných poistných podmienok, je poistený povinný odvolať sa proti rozhodnutiu príslušných orgánov, ktoré sa týkajú náhrady škody, pokiaľ v odvolacej lehote neobdrží iný pokyn od poisťovne.

50. Pokiaľ žalobca zodpovedal za škodu v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v dobe trvania poistenia, bol pre tento prípad poistený, čo znamená jeho právo, aby plnenie uskutočnila priamo poisťovňa, t. j. žalovaný. Poškodená nemala právo na plnenie priamo proti žalovanému, ale bola nútená vymáhať si tento nárok od žalovaného v konaní, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. . Žalobca (ak chcel, aby poisťovňa za neho nahradila škodu) nesmel celkove ani sčasti uznať alebo uspokojiť akýkoľvek nárok z titulu zodpovednosti za škodu bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne (článok IV. bod 1 písm. i) VPP).

51. K obrane žalovaného, že potreba súdneho konania nevyvstala z dôvodov na jeho strane, ale z dôvodov na strane žalobcu, ktorý rozporoval nárok poškodenej, odvolací súd poukazuje, že podľa článku II. ods. 5 VPP, šetrenie nutné na zistenie rozsahu poisťovne plniť je skončené, akonáhle bola so súhlasom poisťovne alebo jej dodatočným schválením dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody, alebo akonáhle výška náhrady škody bola určená právoplatným rozhodnutím. Vychádzajúc z toho, že konanie o náhrade škody (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) trvalo od roku 1998 a právoplatne bolo ukončené až 30.6.2017, je zjavné, že na zistenie rozsahu poisťovne plniť toto konanie potrebné bolo, pričom žalovaný ani netvrdil opak uvedeného. Aj z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 9.8.2017, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti až dňa 8.8.2017. Keďže podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa (v danom prípade žalobcu) na poisťovňu, nie je dôvod ani domnievať sa, že primárne bol žalobca tým subjektom, ktorý mal záujem na riešení veci (náhrady škody poškodenej) cestou súdneho sporu. Navyše žalovaný mal podľa článku IV. bodu 1 písm. g) VPP na základe splnomocnenia od žalobcu možnosť sám prejednať škodovú udalosť s poškodenou a súdnemu sporu o náhradu škody tak predísť.

52. Pokiaľ ide o samotný priebeh súdneho sporu o náhradu škody, v ktorom poisťovňa vystupovala ako intervenient na strane žalovaného COOP Jednota Humenné, spotrebného družstva, odvolací súd udáva, že v tomto konaní musel žalobca postupovať v súlade s pokynmi žalovaného, čo je zrejmé z článku IV. bodu 1 písm. f) VPP. Žalovaný nenamietal, že v konaní o náhradu škody bol ako intervenient na strane žalovaného aktívny, pokiaľ ide o rozporovanie nároku poškodenej. Zo strany žalobcu (v konaní o náhradu škody v procesnom postavení žalovaného) nemohlo dôjsť k uznaniu nároku poškodenej, k nevzneseniu námietky premlčania, ani k uzatvoreniu súdneho zmieru bez súhlasu poisťovne, lebo inak by žalobca od poisťovne nemal nárok na náhradu plnenia poskytnutého poškodenej. Rovnako tak bol žalobca povinný aj odvolať sa proti rozhodnutiu súdu, ktoré sa týkalo náhrady škody, pokiaľ v odvolacej lehote neobdržal iný pokyn od poisťovne (článok IV. bod 1 písm. g) VPP). Žalobca bez právoplatného rozhodnutia v konaní o náhradu škody nemohol poškodenej plniť sám, pokiaľ chcel, aby žalovaný za neho nahradil škodu. Uvedené okolnosti spôsobujú, že postoj žalobcu k dôvodnosti/nedôvodnosti nároku poškodenej v súdnom konaní o náhradu škody bol závislý na postoji žalovaného. Ako už odvolací súd uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, ak žalobca chcel, aby žalovaný za neho nahradil škodu, ktorá vznikla poškodenej (čo je samotným zmyslom a podstatou poistenia), musel nevyhnutne rešpektovať pravidlá nastolené jednostranne žalovaným v poistnej zmluve a VPP. Rešpektovanie týchto pravidiel so sebou nevyhnutne nieslo vznik nákladov v podobe trov súdneho konania o náhradu škody. Za týchto okolností by bolo nelogické a priečiace sa spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami, ak by

nebol žalovaný viazaný aj výrokom o náhrade trov konania spojených s rozhodnutím vo veci sp. zn. .

53. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že trovy súdneho konania, na zaplatenie ktorých bol žalobca zaviazaný vo vzťahu k poškodenej, sú príslušenstvom pohľadávky poškodenej na náhradu škody voči žalobcovi ( ), pretože sú nákladmi poškodenej, spojenými s uplatnením pohľadávky na náhradu škody voči žalobcovi. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom sa považujú také náklady, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a z časového hľadiska vznikli v konaní. V súvislosti s trovami právneho zastúpenia sa za účelné považujú náklady, ktoré zodpovedajú a sú v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (príp. vyhlášky č. alebo č. ). Preto, ak bol žabca zaviazaný na náhradu škody titulom jeho zodpovednosti, táto pozostávala nielen zo samotnej pohľadávky na náhradu škody, ale aj z jej príslušenstva, ktoré príslušenstvo tvorili náklady súdneho konania, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní, v ktorom poškodená uplatnila svoj nárok na náhradu škody.

54. Nakoľko poistná zmluva sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v dobe trvania poistenia, je podmieňovanie náhrady nákladov občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, osobitným písomným záväzkom poisťovne potrebné považovať za dojednanie, ktoré je v rozpore s účelom, ktorý sa sleduje uzavretím poistnej zmluvy a takéto dojednanie je zvlášť neprimerané v prospech žalobcu ako poisteného.

55. K rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 15.2.2024, na ktoré poukazoval žalovaný s cieľom podporiť svoje tvrdenia o zmluvnej autonómii, odvolací súd udáva, že týmto rozhodnutím najvyšší súd odmietol dovolanie dovolateľa, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom podľa . Najvyšší súd v označenom rozhodnutí uviedol, že v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle , nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle . Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej otázky. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolateľ v dovolaní nekonkretizoval priamym položením právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Poukázal, že v prejednávanom prípade je zrejmé, že súd prvej inštancie v poradí druhom rozsudku založil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania, že sa žalovaná (poisťovňa – pozn. odvolacieho súdu) na úhradu nákladov súdneho konania zaviazala a zároveň, keďže z poistnej zmluvy a VPP nevyplýva povinnosť žalovanej na plnenie bez toho, že by sa poisťovňa na náhradu nákladov súdneho konania písomne zaviazala, nemožno konštatovať, že (také podmieňovanie) výkonu tejto povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca (dovolateľ – pozn. odvolacieho súdu) však nesprávnosť posúdenia právnej otázky čo do rozporu s dobrými mravmi v odvolaní nenamietal. Najvyšší súd uzavrel, že v odvolaní nesprávnosť právneho posúdenia podľa videl iba v tom, že (podľa jeho názoru) z a o poľovníctve, poistnej zmluvy a čl. VII ods. 1 písm. b) VPP, vyplýva právna povinnosť žalovanej na plnenie. Z uvedeného a rozsudku odvolacieho súdu považoval najvyšší súd za zrejmé, že otázku v dovolaní namietaného rozporu dojednania podľa čl. VII ods. 1 písm. b) s dobrými mravmi odvolací súd neriešil, t. j. rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia takej právnej otázky. Dovolanie preto v zmysle nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, a preto ho dovolací súd ako neprípustné odmietol podľa .

56. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd nepovažoval odvolacie dôvody podľa preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (aj v správnom výroku o nároku na náhradu trov konania) ako vecne správny ( ).

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ). Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).