Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-762-2024.pdf
PDF · 71.82 KB
Case nature
Subarea
5Ek/762/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00585441, práv. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., o vymoženie 87,42 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Luciou Hulinou Gasper, so sídlom exekútorského úradu M.R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.03.2024 domáhal od povinného vymoženia 87,42 Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Košice I, sp.zn. 42Csp/120/2020 zo dňa 26.06.2020.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 17.04.2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Luciu Hulinu Gasper, so sídlom exekútorského úradu M.R. Štefánika 43, 977 01 Brezno.
3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že o začatí exekúcie sa dozvedel z oznamu Sociálnej poisťovne o vykonávaný zrážok z dôchodku dňa 17.12.2025.Takýto postup súdneho exekútora a súdu, ktorý tento príkaz vydal považuje za neetické v rozpore so slušným správaní a za nezákonné. Týmto nezákonným postupom mu súd poškodil právo brániť sa, nakoľko mu o tomto dlhu nikto nič neoznámil. S oprávneným nemá nič čo by ich spájalo, nevlastní auto a nie je ani držiteľom vodičského preukazu.
4. K uvedenému podaniu sa oprávnený nevyjadril.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol návrh povinného podaný v zákonnej lehote. Exekučný poriadok v ustanovení § 61k umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty. Povinnému bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 03.06.2024 (doručenka je súčasťou súdneho spisu).
11. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať návrh na zastavenie exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, bol deň 18.06.2024. Z predložených dôkazov je však zrejmé, že povinný tak urobil až dňa 08.01.2026 a preto v ňom mohol namietať len skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t.j. po dni 18.06.2024. V zmysle koncentračnej zásady preto súd neprihliadol na dôvody, ktoré povinný uviedol vo svojom návrhu na zastavenie, nakoľko všetky nastali ešte pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty. Povinnému nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky včas a preto súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný. O trovách účastníkov súd nerozhodoval, nakoľko im žiadne nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnili.
12. Súd záverom len dopĺňa, že aj keby povinný podal svoj návrh včas nebol by v žiadnom prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom nepreskúmavajú okolnosti, ktoré mali byť a aj boli predmetom základného konania a ktoré nastali ešte pred samotným vydaním exekučného titulu. Exekučný súd je pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je teda obmedzený a exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Exekučné konanie teda nie je opravným konaním, ktoré slúži na prieskum skutkového či právneho stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia ani na revíziu procesného postupu pôvodcu exekučného titulu v základnom konaní. Povinný mal svoje námietky voči pohľadávke oprávneného
vzniesť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku (odporu proti platobnému rozkazu), čo však v zákonnej lehote neurobil a tým tak stratil možnosť spochybňovať dôvodnosť vymáhaného nároku v exekučnom konaní. Povinný nekonal v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „právo patrí bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou a tak je následne povinný znášať následky, ktoré mu z takéhoto pasívneho správania vyplynuli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.