Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-33Cb-62-2022.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-33Cb/62/2022
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. B. A. B., IČ: 72657111, Šafaříkova 453/5, 120 00 Praha 2 - Vinohrady, Česká republika, insolvenčná správkyňa úpadcu: CZECH FROST s.r.o. v konkuze, Klatovská třída 1460/83, Jižní Předměstí, 301 00 Plzeň, Česká republika, IČO: 27969118, právne zastúpeného: Advokátska kancelária - JUDr. Dominik Lednický, s.r.o., Kmeťkova 16, 949 01 Nitra, IČO: 53 325 371, proti žalovanému: humi trade s.r.o., Palackého 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 357 069, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, o zaplatenie 15.984 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.04.2022 (upomínacie konanie č. 19Up/527/2022) a postúpenou konajúcemu súdu dňa 08.07.2022 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy15 984,00 eur, úroku z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 15 984,00 eur od 15.12.2021 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,00 eur a náhrady trov konania.
2. V priebehu konania bolo na základe návrhu úpadcu zo dňa 14.06.2024 pred Krajským súdom v Plzni začaté insolvenčné konanie voči majetku úpadcu - spoločnosti CZECH FROST s.r.o., IČO: 279 69 118, so sídlom Klatovská 1460/83, 301 00 Plzeň, Česká republika. Právoplatným Uznesením Krajského súdu v Plzni, sp.zn. KSPL 66 INS XXXXX/XXXX-X-18, zo dňa 17.01.2025, zistil insolvenčný súd úpadok dlžníka a na jeho majetok vyhlásil konkurz. Tým istým uznesením ustanovil súd insolvenčnú správkyňu dlžníka, za ktorého bola ustanovená žalobkyňa. Podľa § 229 zákona č. 182/2006 Zb., insolvenčného zákona, prešli vyhlásením konkurzu dispozičné práva k majetku dlžníka na žalobkyňu ako insolvenčnú správkyňu dlžníka, a to vrátane práva vymáhať pohľadávky dlžníka, ako aj vstupovať do súdnych konaní dlžníka na strane žalobcu aj žalovaného.
3. Výzvou z 08.12.2025 súd vyzval ako insolvenčnú správkyňu dlžníka, aby v lehote 15 dní oznámila súdu, či trvá na podanej žalobe. Výzva jej bola doručená dňa 28.01.2026 (č. l. 214).
4. Insolvenčná správkyňa dlžníka doručila súdu dňa 12.02.2026 a následne dňa 24.02.2026 svoje vyjadrenie. Uviedla, že žalobkyňa sa oboznámila s obsahom súdneho spisu, pričom po dôkladnom zvážení skutkovej a právnej situácie, v súlade s výkonom funkcie insolvenčnej správkyne úpadcu s odbornou starostlivosťou, nepodáva návrh na pokračovanie v konaní. V zmysle ust. § 44 ods. 1) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoKR“): „Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.“ Podľa ust. § 47 ods. 1) ZoKR: „Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.“ Na základe ist. § 47 ods. 4) ZoKR: „V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.“ Z Upovedomenia Mestského súdu Košice, sp. zn. K2-33Cb/62/2022-190 zo dňa 08.12.2025 vyplýva, že súd sám konštatoval vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka CZECH FROST s. r. o. uznesením Krajského súdu v Plzni č. j. KSPL 66 INS XXXXX/XXXX-X-18 zo dňa 17.01.2025, pričom účinky konkurzu nastali dňa 17.01.2025. Vyhlásením konkurzu teda došlo k prerušeniu konania priamo zo zákona, bez potreby vydania osobitného rozhodnutia súdu. V čase vydania výzvy na vyjadrenie, či žalobkyňa trvá na podanej žalobe, bolo konanie prerušené, a preto v ňom nebolo možné vykonávať procesné úkony smerujúce k jeho pokračovaniu. Z odbornej komentárovej literatúry k ustanoveniu § 47 ods. 4) ZoKR jednoznačne vyplýva, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2020 zaviedol mechanizmus, ktorého cieľom je ukončenie prerušených konaní v prípade procesnej pasivity správcu, alebo v prípade kedy správca výslovne oznámi súdu, že nechce v predmetnom konaní pokračovať. Ak správca neprejaví vôľu pokračovať v konaní, zákon spája s touto skutočnosťou účinky späťvzatia žaloby, a súd je povinný konanie zastaviť. Z citovaného výkladu zároveň vyplýva, že: (i) ide o účinky späťvzatia zo zákona, nie o späťvzatie ako dispozičný procesný úkon, (ii) súd nie je oprávnený skúmať dôvody pasivity správcu, (iii) zastaveniu konania nemôže zabrániť druhá sporová strana postupom podľa § 146 CSP. V zmysle odborného komentára rovnako vyplýva, že vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v aplikačnej praxi dlhodobo viedlo k situáciám, v ktorých zostávalo značné množstvo súdnych konaní prerušených na neurčitý čas, bez reálnej možnosti ich procesného ukončenia. Dôvodom tohto stavu bola najmä skutočnosť, že insolvenční správcovia vo väčšine prípadov ani na opakované výzvy súdov neprejavovali procesnú vôľu pokračovať v prerušených konaniach, čo viedlo k ich faktickej paralýze a k neželanému predlžovaniu súdnych sporov bez perspektívy meritórneho rozhodnutia. Uvedený nevyhovujúci stav bol odstránený novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii zákonom č. 390/2019 Z. z., účinnou od 01.01.2020, ktorou bolo do právneho poriadku doplnené ustanovenie § 47 ods. 4) ZoKR. Cieľom tejto právnej úpravy bolo zavedenie jednoznačného procesného mechanizmu umožňujúceho ukončenie prerušených súdnych konaní v prípadoch, keď správca konkurznej podstaty neprejaví záujem na ich ďalšom vedení. Podľa uvedeného ustanovenia je správca oprávnený navrhnúť pokračovanie v prerušenom súdnom konaní, pričom podaním takéhoto návrhu vstupuje do konania ako účastník namiesto úpadcu. Ak však správca neudelí súhlas na pokračovanie v konaní najneskôr do skončenia prvej schôdze veriteľov, zákon ukladá súdu povinnosť vyzvať správcu a úpadcu, prípadne aj ďalších účastníkov na strane úpadcu, aby v určenej lehote navrhli pokračovanie v konaní. Táto lehota pritom nesmie byť kratšia ako 30 dní a začína plynúť odo dňa doručenia výzvy. V prejednávanej veci insolvenčná správkyňa doposiaľ nepodala návrh na pokračovanie v konaní a nemá ani záujem v konaní pokračovať. Za tejto situácie nastupujú účinky predvídané ust. § 47 ods. 4) ZoKR, t. j. účinky späťvzatia žaloby zo zákona. Keďže nejde o späťvzatie žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku, ale o následok zákonnej úpravy konkurzného práva, ustanovenie § 146 CSP sa neuplatní. Prípadný nesúhlas žalovaného so zastavením konania je preto irelevantný. Z uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že súd je povinný postupovať v súlade s § 47 ods. 4) ZoKR a konanie zastaviť. V zmysle ust. § 257 CSP: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“ V prípade zastavenia konania z dôvodu účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ZoKR je daný dôvod hodný osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP. Tento záver je aj v súlade s recentnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov SR. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkazuje na Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 14Cob/110/2020 zo dňa 22.12.2020, v zmysle ktorého: „Účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze. Súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Z týchto odvolací je
odôvodnená aplikácia § 257 CSP, podľa ktorého súd žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov konania.“
5. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
6. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 a ods. 4 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú (ods. 1). V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby (ods. 4).
7. Podľa ustanovenia § 206j ZKR sa konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
8. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že aj v konaniach začatých pred účinnosťou zmeny ZKR (1.1.2020) je novelizované ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR aplikovateľné, a teda v prípade, že správca ani žalovaný („dlžník“) nevyjadria v súdom stanovenej lehote súhlas s pokračovaním v konaní, absencia takého návrhu má účinky späťvzatia žaloby, ktorými boli iniciované súdne konania prerušené podľa ustanovenia § 47 ods. 1 ZKR.
9. Podľa ustanovenia § 196 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Pasivita spočívajúca v nepodaní návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou sporového konania dlžník – úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, a je teda pasívne legitimovanou stranou sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má za následok späťvzatie žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR (s účinnosťou od 1. 1. 2020), ktorým je efektívnejšie riešenie prerušených súdnych konaní z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý v čase vyhlásenia konkurzu bol stranou sporu bez ohľadu na to, či v spore vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy a tiež zámeru zákonodarcu je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci samej (po udelení súhlasu), alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu. K zastaveniu konania tak môže dôjsť aj proti vôli žalobcu. Procesné postavenie žalobcu pritom nemožno považovať v porovnaní so žalovaným (úpadcom) za horšie, pretože žalobca, ako veriteľ úpadcu má právo uplatniť si svoju pohľadávku proti úpadcovi (ktorá je predmetom zastaveného konania), formou prihlášky pohľadávky v rámci konkurzného konania a predmetná pohľadávka žalobcu môže byť následne podrobená prieskumu súdu v rámci incidenčného sporu.
13. Súd poukazuje na to, že vyššie uvedený právny názor k účinkom neudelenia súhlasu s pokračovaním v sporovom konaní zo strany žalovaného (správcu a dlžníka) a jeho následkoch spojených s účinkami
späťvzatia žaloby vyplýva aj z rozhodnutí iných súdov napr. z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 5. 2020, sp. zn. 43Cob/10/2020; z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 7. 2020, sp. zn. 41Cob/123/1999; z rozhodnutia Krajského súdu Žilina zo dňa 12. 1. 2021, sp. zn. 13Cob/190/2020; z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 2. 2021, sp. zn. 60Cb/33/2015; z rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa 4. 6. 2021, sp. zn. 19Cb/210/2015.
14. Účinkom nepodania návrhu na pokračovanie v konaní bol procesný postup súdu ako pri späťvzatí žaloby, preto súd konanie zastavil.
15. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. V zmysle ust. § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd poukazuje na to, že k zastaveniu konania došlo zmenou právnej úpravy (z vôle zákonodarcu), a tento dôvod zastavenia súd považuje za dôvod hodný osobitého zreteľa, ktorý by nemal byť na ťarchu žiadnej zo strán sporu a preto o nároku na náhradu trov konania stranám sporu rozhodol tak ako je uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto uznesenia a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice, v 3 písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).