Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-103-2025.pdf
PDF · 228.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/103/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželov R.. L.I. B., I.. Č., V.. XX.X.XXXX, B. P. Z., H. XXX, B..Č.. P. Y. XX, X., zastúpenej JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou so sídlom Za amfiteátrom 10, Košice, a E. B., V.. XX.XX.XXXX, B. P. H. XXX, Z., zastúpeného TROŠČÁK advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Bayerova 15918/10B, Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej D. B., V.. X.X.XXXX D. R. T. B., V.. XX.X.XXXX, N. B. P. H. XXX, Z., zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Y.F., o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/247/2023-853 zo dňa 8.7.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 27P/247/2023-866 zo dňa 24.7.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch II., IV. a V.
II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. sumou 750 eur mesačne a maloletej T. sumou 630 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. a maloletej T. na čas po rozvode.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. r o z v á d z a manželstvo účastníkov R.. L. B., I.N.. Č., V.. XX.X.XXXX a E. B., V.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., zväzok XX ročník XXXX strana XX pod por. číslom XXX,
II. mal. D. B., V.. X.X.XXXX a mal. T. B., V.. XX.X.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. sumou 350 Eur mesačne a mal. T. sumou 300 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,
IV. u p r a v u j e styk otca s mal. D. a mal. T. tak, že:
otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi:
počas bežného roka:
každý párny týždeň v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod.,
počas prázdnin a sviatkov:
počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
počas letných prázdnin:
každý rok od 8.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 19.00 hod. a od 8.8. od 9.00 hod. do 14.8. do 19.00 hod.,
počas Veľkonočných sviatkov: každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,
počas jarných prázdnin:
každý párny rok od pondelka, t.j. od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do piatka, t.j. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod.
s tým, že otec je p o v i n n ý mal. deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať,
matka je p o v i n n á mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť,
V. otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi telefonicky alebo prostredníctvom videohovoru každý párny týždeň v stredu v čase od 18.00 hod. do 18.15 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 18.00 hod. do 18.15 hod.,
matka je p o v i n n á zabezpečiť prístup mal. detí k telefónu alebo k zariadeniu výpočtovej technicky a v lehote 24 hodín je p o v i n n á oznámiť otcovi zmenu telefónneho čísla alebo údajov pre komunikáciu prostredníctvom zariadenia výpočtovej techniky prostredníctvom SMS správy, alebo mailom, alebo osobne,
VI. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 5, 6, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1-4, § 77 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Pri úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vzal súd do úvahy útly vek maloletých detí, najmä maloletej T., ktorá v čase odchodu zo spoločnej domácnosti bola dojčená matkou. V priebehu celého konania otec nenamietal starostlivosť a výchovu zo strany matky, namietal neoprávnené premiestnenie maloletých detí bez jeho súhlasu. V súčasnej dobe aj naďalej celodennú opateru a starostlivosť deťom zabezpečuje výlučne matka, pričom neboli zistené žiadne vážne nedostatky v tejto starostlivosti. Maloletá D. má zdravotné problémy, je postihnutým dieťaťom, ktoré si vyžaduje zvýšenú zdravotnícku starostlivosť, ktorú jej matka v plnej miere poskytuje. Okrem pravidelných návštev odborných ambulancií s ňou pravidelne cvičí, chodí s ňou na rôzne rehabilitácie, čo je finančne náročné a čo matka nemôže zaplatiť zo svojho príjmu, keďže poberá iba rodičovský príspevok, rodinné prídavky a minimálne výživné určené súdom na základe neodkladného opatrenia zo strany otca.
Otec v priebehu celého konania trval na tom, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, odôvodňoval to najmä neoprávneným presťahovaním detí z miesta trvalého bydliska, ako aj marením stretávaní sa s maloletými deťmi matkou, podaním trestného oznámenia, ktoré vníma iba ako naťahovanie času a ktoré bolo podané manželkou účelovo. Matka spochybňuje rodičovské kompetencie u otca, ktorý v minulosti neprejavoval o deti záujem, nemá dostatočné rodičovské zručnosti a schopnosti, aby mohol zabezpečiť starostlivosť o deti a z jej pohľadu nedokáže zabezpečiť starostlivosť o deti počas noci. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odvetvia poradenskej psychológie, klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých, ktorá v záveroch znaleckého posudku podrobne popísala osobnosti oboch rodičov, vyjadrila sa k rodičovským zručnostiam oboch a zároveň popísala vzájomný vzťah detí k rodičom a naopak. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, kde vzťah maloletej D. k matke bol popísaný ako citovo bazálny, preferenčný, silno pozitívny. Rovnako aj maloletá T. je emočne a vývinovo bazálne naviazaná na matku, pričom v čase znaleckého dokazovania bola ešte matkou dojčená, je to pre ňu nevyhnutná osoba, pri ktorej sa cíti bezpečne. Napriek nevyrovnanej osobnostnej štruktúre matky, kde sú zastúpené narcistické črty, emočná impulzivita a neistota, znalkyňa zistila, že rodičovské kompetencie na strane matky sú oveľa vyššie ako na strane otca. Je silno materská, čo tvorí pomerne silný rys jej povahových kvalít, je koncentrovaná na deti, je starostlivá, zodpovedná, nenechá veci na náhodu, je organizovaná, systematická a materstvo je aj oblasťou, kde jej správanie je konvenčné a socioemočne zrelšie. Naopak, vzťah detí k otcovi je ambivalentný, s menej vyváženými emočnými kvalitami. Aj keď maloletá D. túži po svojom otcovi, je na neho zvedavá, teší sa aktivitám s ním, na druhej strane ho spontánne nenakreslí do obrázka rodiny, nevie o ňom povedať žiadne osobitosti typické pre rodiča a nespája si ho so žiadnou výraznejšou emóciou. Rovnako maloletá T. neprejavovala žiadne výraznejšie prejavy smerom k otcovi, evidovala ho, pozornosť venovala skôr prostrediu, hračkám, než otcovi. Je to možné z dôvodu, že otec má s maloletou T. menej skúseností ako s D., ktorá už v jeho domácnosti sa zdržiavala dlhšie. Znalkyňa však ani u otca nezistila nezrelšie črty rodičovstva, nebola uňho zistená hrubá psychopatológia, kontakt s realitou má zachovaný, sklon k agresívnemu správaniu nie je zvýraznený a vyslovene rizikové osobnostné črty, ktoré by sa negatívne premietali do patologickej realizácie, neboli zistené. Keďže v čase znaleckého dokazovania stále prebiehalo trestné konanie a znalkyni boli matkou doručené laboratórne výsledky rozboru D. moču po tom, čo sa vrátila od otca, kde bola zistená pozitivita na tricyklické antidepresíva, znalkyňa uviedla, že ide o natoľko závažné skutočnosti, že s ich relevantnosťou sa musí vysporiadať trestné konanie, čo môže mať aj výrazný význam pre rozhodnutie súdu v danej veci. Napriek uvedeným laboratórnym výsledkom trestné konanie bolo zastavené, v súčasnej dobe bola proti tomuto rozhodnutiu prokurátora podaná sťažnosť matkou, preto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Súd z dôvodu stále prebiehajúceho trestného konania hľadel na otca detí ako na nevinného použijúc zásadu „in dubi pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného). Napriek obvineniu matka umožňuje stretnutia otca s maloletou. Súd mal k dispozícii aj kópiu zápisnice o výsluchu maloletej D. v trestnom konaní. Z uvedeného výsluchu, ani zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný znalkyňou Y.. J. Č., znalkyňou v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, v rámci trestného konania, nebola zistená prítomnosť podstatného negatívneho prežívania, ani iné ohrozenie ďalšieho vývinu maloletej D. (mravného, citového, či sexuálneho) a nebola zistená prítomnosť ujmy na jej psychickom zdraví. Aj v trestnom konaní podľa záverov znaleckého posudku maloletá opísala pozitívne vzťahy k obom rodičom, oboch má rada, rada s nimi trávi čas. I keď náročne zvláda prechody z matkinej domácnosti do otcovej, a naopak. Maloletá vníma vzájomný rodičovský konflikt, je citovo pripútaná na matku, ktorá pre ňu predstavuje bazálnu citovú väzbu. Opisy vzťahu maloletou, prejavy i projektívne znaky svedčia pre pozitívny vzťah k otcovi. Uvedené znalkyňa uviedla v bode 5 záveru svojho znaleckého posudku, kedy sa mala vyjadriť k vzťahu maloletej k matke, aj otcovi (podozrivému). Na základe vykonaných znaleckých dokazovaní, výpovede oboch rodičov, ako aj na základe prebiehajúceho styku otca s maloletými deťmi, dospel súd k záveru, že základnou vzťahovou osobou pre obe maloleté deti je v súčasnej dobe matka, ktorá s oboma deťmi bola na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje im celodennú opateru a starostlivosť, deti sú k nej citovo naviazané a zvykli si na nové domáce prostredie v X.. Preto súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. K uvedenému sa priklonil aj kolízny opatrovník, ktorý prešetril nové pomery v domácnosti matky, podrobne vo svojej správe zo dňa 10.6.2024 popísal výkony terénnej sociálnej práce v domácnosti matky a tak, ako v závere správy, ako aj v závere konania, vyjadril svoje stanovisko najmä v záujme maloletých detí. Matka je toho času na materskej dovolenke s maloletou T., jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, rodinné prídavky a výživné platené otcom na základe neodkladného opatrenia po 100 Eur mesačne na každé dieťa. Zároveň jej príjmom je výživné určené pre manželku tiež na základe neodkladného
opatrenia v sume 50 Eur mesačne. Rodičia a príbuzní jej prispievajú finančnými prostriedkami najmä na zdravotnú starostlivosť pre maloletú D., ktorá má zdravotné problémy, je ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom, navštevuje viacero odborných ambulancií, pravidelne musí absolvovať rehabilitácie a máva často aj bežné detské ochorenia. Od septembra B. I. nastúpi na základnú školu, čím sa výdavky pre matku podstatným spôsobom navýšia, najmä na učebné pomôcky, školské potreby, ošatenie, stravu a ďalšie výdavky, ktoré bude nútená zabezpečiť. Matka podrobným spôsobom vyčíslila výdavky oboch maloletých detí, tieto sú vyššie práve u maloletej D., avšak navyšujú sa aj u maloletej T.. Niektoré výdavky ako nepovinné očkovanie, ktoré je potrebné platiť, súd nepovažuje za odôvodnené, najmä v súčasnej zlej finančnej situácii u matky. Otec tiež namietal uskladnenie pupočníkovej krvi, ktorá z jeho pohľadu nie je dôvodná a aj z pohľadu súdu ide o nie nevyhnutný výdavok pre maloleté deti. Naopak, súd akceptuje výdavky, ako sú lieky, vitamíny pre obe deti, benzín na cestu k odborným lekárom, výdavky na stravu, oblečenie a obuv, najmä ortopedickú obuv pre maloletú D., tiež potreby drogérie, ale najmä výdavky potrebné pre školské a predškolské zariadenie. V súčasnej dobe sa otec na týchto výdavkoch podieľa minimálnou výškou výživného, pričom jeho príjem je podstatne vyšší ako je príjem na strane matky. Otec býva v rodinnom dome, kde predtým býval spolu s maloletými deťmi a s matkou detí, pričom matka aktuálne býva iba v podnájme, nemá zabezpečené stabilné bývanie pre deti a výdavky na toto bývanie sú podstatne vyššie ako u otca. Otec je dlhodobo zamestnaný, pracuje ako živnostník, podniká v F.Ý. Y., L. T. Y. Q., pričom v podnikaní sa mu darí, čo vyplýva najmä z predložených peňažných denníkov, predložených faktúr a z výpisov z jeho účtov. Napriek predloženým dokladom týkajúcich sa príjmov na strane otca, nebolo možné určiť jeho priemerný čistý mesačný príjem, nakoľko dochádza k prevodu finančných prostriedkov z podnikateľského účtu na súkromný účet a rozdiely boli aj v peňažných denníkoch za rok 2023 a 2024, kedy v roku 2023 na osobnú spotrebu si vyplatil finančné prostriedky vo výške 29.060 Eur, čo za 12 mesiacov predstavuje príjem 2.421,66 Eur, avšak v roku 2024 z peňažného denníka nevyplýva žiadna položka osobná spotreba, pričom v tomto roku boli jeho príjmy ako peňažné prostriedky v peňažnom ústave vo výške 1.082,25 Eur mesačne brutto a peňažné prostriedky v hotovosti iba 111 Eur za celý rok 2024. Zároveň rovnaký výrazný úbytok finančných prostriedkov u otca je možné vidieť z výpisov z jeho účtov, kde v roku 2024 mal v januári stav na účte vo výške 19.874,13 Eur, vo februári vo výške 20.856,43 Eur, v apríli 22.122,94 Eur, v máji 22.608,45 Eur, v júni 23.873,96 Eur, v auguste 25.594,98 Eur a v mesiaci september to bolo už iba 5.061,21 Eur. Práve v mesiaci august 2023 došlo k prevodu z jeho podnikateľského účtu na súkromný účet 2.000 Eur a na účet jeho otca suma 20.000 Eur, ku ktorej sa vyjadril, že ide o vrátenie požičaných finančných prostriedkov od otca na kúpu pozemku. V priebehu ďalších mesiacov roku 2023, ako aj v roku 2024 a 2025 je na osobnom účte a aj na podnikateľskom účte v jednotlivých mesiacoch výrazne nižší zostatok, ako to bolo v roku 2023. Presné stavy na podnikateľskom aj súkromnom účte v rokoch 2023 a 2024 súd popísal v odseku 28, 29 a 30 tohto rozsudku. Z podnikateľského účtu z roku 2025 vyplýva, že si otec na osobný účet zasiela finančné prostriedky, pričom, ak súd vzal do úvahy súčet celkových kreditných obratov, napríklad v mesiaci jún 2025 a súčet debetných položiek, ktoré si otec zaslal z podnikateľského účtu na súkromný účet, predstavuje celkovú finančnú sumu 2.029 Eur. Napriek tomu, že otec tvrdil v priebehu rozvodového aj tohto konania, že jeho príjem sa pohybuje v sume okolo 750 Eur mesačne, z pohľadu súdu je tento príjem nepravdepodobný a určite vyšší. Podľa výpisov z účtu môže byť okolo 2.000 Eur mesačne. Zároveň súd konštatuje, že je vysoko nepravdepodobné, aby otec z podnikania v oblasti F. mal príjem iba na úrovni minimálnej mzdy. V prípade, ak by tomu takto bolo, poukazuje súd na rôzne pracovné portály na internete, kde je ponuka prác v rovnakom alebo v obdobnom odvetví podnikania ponúkaná za vyššiu hrubú, respektíve čistú mesačnú mzdu a pohybuje sa až do sumy 2.000 Eur mesačne. Otec ani raz na pojednávaní neuviedol, že by mal pokles príjmov od roku 2023, pričom v roku 2023 si vyplatil finančné prostriedky pre vlastnú osobnú spotrebu vo výške 2.421,66 Eur priemerne mesačne. Súd má za to, že takýto mesačný príjem môže dosahovať aj naďalej pri využití všetkých svojich možností a schopností. Pri určovaní výšky výživného súd použil princíp potencionality príjmu, aký by mohol dosahovať, keby využil všetky svoje možnosti a schopnosti, respektíve by si vyhľadal takú prácu, aby dosahoval príjem, ako to bolo aj v minulosti, alebo aký by mohol dosiahnuť pri zmene súkromného podnikania na zamestnanecký pomer. Súd uveril tvrdeniam matky, že niektoré práce otec vykonáva pre súkromné osoby, ktorým nevydáva potvrdenia za vykonanú prácu a prevzatie finančných prostriedkov. Zároveň súd vzal do úvahy, že došlo k výstavbe rodinného domu, v ktorom rodičia maloletých detí spoločne bývali bez hypotéky, s finančnou pomocou jeho rodičov, pričom so svojím otcom aj naďalej spolupracuje a vypomáha mu. Pokiaľ aj otec tvrdí, že ide iba o bezplatnú výpomoc, uvedeným tvrdeniam súd neuveril.
Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ otec žiada zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti, všetky výdavky, ktoré matka vyčíslila, sú reálne, aktuálne ich vynakladá a tieto výdavky by rovnako musel platiť otec, pričom výživné zo strany matky by bolo nižšie, nakoľko je na rodičovskej dovolenke a prácu si v blízkej dobe bude iba hľadať. Z výpisov z účtu otca vyplýva, že sa mu v podnikaní darí, vykonáva práce pre tie isté firmy, dochádza k prevodu finančných prostriedkov z podnikateľského účtu na účet osobný, preto nie je možné reálne zistiť, aký je jeho súčasný priemerný čistý mesačný príjem. Ak aj otec tvrdí, že k poklesu jeho príjmu v auguste 2023 došlo z dôvodu, že vrátil otcovi finančné prostriedky vo výške 20.000 Eur, ide práve o obdobie, kedy kríza v manželskom zväzku bola vysoká, následne matka opustila spoločnú domácnosť, pričom otcom nebolo presne špecifikované, o aké vrátené finančné prostriedky išlo. V konaní otec uviedol, že pracuje 5 až 6 hodín denne, niekedy sú to 4 hodiny denne, pričom nemá žiadne reklamy, pracuje pre firmy, ktoré sa navzájom poznajú a informujú sa navzájom o jeho práci, preto ho následne oslovujú, aby tieto práce pre nich vykonal. Zároveň uviedol, že pracuje pre svojho otca, ktorý mu do augusta 2023 vyplácal príjem 1.560 Eur, občasne mu v súčasnej dobe iba vypomáha. Tvrdil, že firma R. T.. I.. N.., v ktorej je konateľom a ktorej je vlastníkom otec, už nepodniká, nemá príjmy, čo matka vyvrátila na pojednávaní v konaní o rozvod manželstva, nakoľko na stránke registeruz.sk z účtovnej závierky tejto spoločnosti vyplýva, že mala výnosy z hospodárskej činnosti už v roku 2024, a to v sume 9.753 Eur za tržby z predaja služieb a mala pohľadávky z obchodného styku v roku 2024 v sume 6.796 Eur a majetok v sume 78.324 Eur. Z uvedeného vyplýva, že uvedená firma je aktívna, podniká a v prípade, že v minulosti otec pre túto firmu pracoval, je vysoký predpoklad, že pre ňu pracuje aj naďalej, napriek tomu, že jeho otec je toho času na dôchodku. Na základe takýchto zistení je súd toho názoru, že je výrazný nepomer v príjmoch na strane oboch rodičov, pričom matka v súčasnej dobe zabezpečuje deťom všetko potrebné, a to aj z požičaných finančných prostriedkov a keďže nebolo možné určiť presnú sumu, z ktorej by súd percentuálne vypočítal výšku výživného pre maloleté deti, vzal do úvahy potencionálny príjem na strane otca, ktorý by mohol dosahovať a ktorý aj v roku 2023 dosahoval, keďže na osobnú spotrebu si vyplatil finančné prostriedky vo výške 2.421,66 Eur priemerne mesačne. Z pohybov na jeho osobnom a podnikateľskom účte mal súd zistené, že pri presunoch finančných prostriedkov jeho kreditné položky mesačne môžu byť v sume okolo 2.000 Eur, pričom pokiaľ by zo svojho príjmu mal pre maloletú D., ako aj pre maloletú T., ktoré ešte nenavštevujú základnú školu, platiť 12 % zo svojho príjmu, zo sumy 2.421,66 Eur by to bolo 290,52 Eur, zo sumy okolo 2.000 Eur by to bola suma 240 Eur. Je potrebné však zohľadniť, že od septembra B. I. maloletá D. už nastúpi na základnú školu, teda z príjmu otca by malo ísť na výživné 14 %, čo by zo sumy 2.421,66 Eur predstavovalo sumu 338 Eur a zo sumy 2.000 Eur by to predstavovalo sumu 280 Eur mesačne. Matka žiadala určiť výživné vo výške 800 Eur pre maloletú D. a 500 Eur pre maloletú T., pričom uvedené výživné súd považoval za neprimerane vysoké, najmä s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí. Výživné vo výške 800 Eur mesačne by už predstavovalo minimálnu mzdu, z ktorej si poberatelia tejto minimálnej mzdy musia uhradiť bývanie, stravu a všetky ďalšie svoje výdavky. Matka aktuálne pomernou časťou platí výdavky týkajúce sa zabezpečenia bývania a stravy, nakoľko sa s deťmi stravujú spoločne. Zároveň súdom neboli zistené také príjmy na strane otca, ktoré by odôvodňovali určiť takto vysoké výživné, pričom súd považoval aj s prihliadnutím na odporúčacie tabuľky Ministerstva spravodlivosti výživné pre maloletú D. vo výške 350 Eur mesačne a pre maloletú T. vo výške 300 Eur mesačne za primerané a také, ktoré je schopný otec platiť. V uvedenej výške výživného súd zohľadnil výdavky na pohonné hmoty u otca (okolo 120 Eur mesačne), ktorý pravidelne cestuje za maloletými deťmi osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že matka bez jeho súhlasu zmenila ich bydlisko, pričom vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi súd určil, že otec je ten, ktorý si má deti preberať a odovzdávať ich v mieste bydliska matky. Uvedené súd zohľadnil práve nižšou výškou výživného u maloletých detí. U maloletej D. súd určil vyššie výživné, nakoľko je ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom, má zvýšené výdavky na lekársku starostlivosť, je staršia a nastupuje na základnú školu. Keďže nebolo možné určiť presne percentuálne výživné z príjmu otca, súd výživné určil na základe potencionality príjmu a preukázaných výdavkov na strane maloletých detí po odpočítaní výdavkov, ktoré súd nepovažoval za odôvodnené (úhrada nepovinných vakcín a uskladnenie pupočníkovej krvi). Súd upravil styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod.. Súd je však toho názoru, že matka sa viackrát vyjadrila, že otec nejaví záujem o maloletú T. a maloletá T. sa chce s otcom stretávať ako maloletá D., pričom z vyjadrení matky vyplývalo, že tomu nebude brániť. Aj keď uvádzala, že trvá na tom, aby deti zatiaľ u otca neprespávali práve z dôvodu vedenia trestného stíhania a obáv, že by otec mohol deťom ublížiť, doposiaľ sa otec stretával s maloletou D., pričom tak ako uviedol
kolízny opatrovník, pokiaľ by dochádzalo k ublíženiu maloletej, nemusí to byť iba v nočných hodinách, ale môže sa tak diať aj počas denných hodín. Súd však doposiaľ nemal preukázané žiadne zneužívanie maloletých detí, otec sa s deťmi stretáva, maloletá T. prejavila záujem byť so svojím otcom a aj keď bolo znaleckými posudkami uvedené, že maloleté deti majú primárnu väzbu najmä k svojej matke, s ktorou trávia dennodenne čas, je dôležité, aby došlo k rozvíjaniu vzťahu otca s maloletými deťmi, čo je možné jedine tým, že sa s nimi bude pravidelne stretávať v čo najširšej miere. Pokiaľ aj súd určil, že maloletá T. má začať prespávať u otca od soboty do nedele, bude tam so svojou sestrou, čo nebude pre ňu stresujúce a je úlohou otca, aby zabezpečil, aby maloleté deti tento víkendový čas prežili s otcom v pokoji a v pohode. Zároveň súd ponechal úpravu styku počas nepárneho týždňa vždy v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod., pričom čas posunul na 15.00 hod., nakoľko maloletá D. začne navštevovať základnú školu a maloletá T. by mala nastúpiť do materskej školy. Aj keď otec žiadal upraviť styk od piatku, ktorý predchádza víkendu, súd považoval za dôvodné zatiaľ ponechať úpravu styku od soboty, ako to je v súčasnom období, pričom zobral v úvahu, že u maloletých detí dôjde k zmene celkových pomerov, nastupujú do predškolského a školského zariadenia, čo môže znamenať celkovú zmenu v ich dennom režime. Preto zatiaľ úpravu styku s otcom ponechal až od soboty každý druhý víkend. Zároveň súd upravil stretávanie sa otca s deťmi počas prázdnin a sviatkov a určil, že otec je povinný prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať. Súd zaviazal otca povinnosťou preberať deti v mieste bydliska matky, tam ich aj odovzdávať, nakoľko otec vlastní osobné motorové vozidlo, ktorým už aj teraz pre deti prichádza, pričom matka si motorové vozidlo musí požičiavať od svojej matky, respektíve od príbuzných. V prípade, že by jej nemohli v rozhodnom čase na styk auto požičať, bola by nútená s deťmi cestovať autobusmi alebo inou hromadnou dopravou, čo vzhľadom na zdravotný stav maloletej D. nie je prospešné. Cestovné za deťmi súd zohľadnil aj vo výške výživného, pričom matka žiadala určiť oveľa vyššie výživné. Súd prihliadal na skutočnosť, že otec pre deti cestuje autom, s čím má zvýšené výdavky na pohonné hmoty. Zároveň súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi aj telefonicky každý párny týždeň v stredu, pričom zmenil dĺžku takéhoto telefonického kontaktu na 15 minút, pretože vzhľadom na vek detí je z pohľadu súdu ťažké udržať pozornosť detí polhodiny telefonovať s otcom. Zároveň určil telefonický kontakt s otcom aj každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok opäť v čase od 18.00 do 18.15 hod., opäť to skrátil iba na 15 minút, aby deti udržali pozornosť a s otcom sústredene 15 minút sa telefonicky kontaktovali.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust. § 52 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
6. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 27P/247/2023-866 zo dňa 24.7.2025 opravil výrok IV. napadnutého rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi počas bežného roka: každý párny týždeň v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas letných prázdnin: každý rok od 8.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 19.00 hod. a od 8.8. od 9.00 hod. do 14.8. do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov: každý párny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin: každý nepárny rok od pondelka, t.j. od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do piatka, t.j. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod.
III. Obsah odvolaní rodičov a vyjadrení k odvolaniam
7. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to voči výroku III. o určení výživného pre maloleté deti a výroku IV. o určení styku otca s maloletými deťmi. Matka rozsiahlo namieta nesprávne skutkové zistenia, aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, a to najmä vo vzťahu k určeniu výšky výživného a úprave styku otca s maloletými deťmi. V prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočné príjmové a majetkové pomery otca a rezignoval na aplikáciu princípu potencionality príjmu, keď vychádzal výlučne z otcom deklarovaných a podľa jej názoru účelovo minimalizovaných príjmov. Tvrdí, že otec svojim postojom zamedzil súdu zistiť jeho reálne príjmy, ktoré permanentne zatajoval. Otec je vyučený F. a má odbornú spôsobilosť na výkon práce, ktorú vykonáva a ktorú nemôže vykonávať osoba bez odbornej spôsobilosti, je fyzická osoba - podnikateľ - živnostník.
Potvrdil, že pracuje len 5-6 hodín denne, niekedy 4 hodiny denne, čiže sa bezdôvodne vzdáva príjmu za odpracovanie 8 hodín denne. Ako konateľ R.-C., T..I..N.. si neuplatňuje nárok na odmenu za výkon činnosti konateľa a opäť sa bezdôvodne vzdáva príjmu. Na pojednávaniach uvádzal, že na rozdiel od neho, je jeho otec Z. B., úspešný podnikateľ, pritom obaja pracovali a naďalej pracujú spolu. Ohľadom ich spoločnej práce otec reagoval na pojednávaniach zmätočne: „už u neho /svojho otca/ nepracuje“ ... pre neho vykonáva nejaké práce „občasne“ .... „otec už nepodniká, opravujem, pretože otec išiel do dôchodku, teraz prechádza na s.r.o.“ Od roku 2023 zámerne znižoval svoje príjmy na podnikateľskom účte a zámerne zvyšoval svoje výdavky na osobnom účte. Následne prestal platiť za svoje výdavky v hotovosti a začal používať platobnú kartu. Bol nútený začať preposielať finančne prostriedky zo svojho podnikateľského účtu na svoj osobný účet, pretože inak by mal veľké úspory na podnikateľskom účte, keďže si z neho platí len minimálne odvody. Výživné musel pravidelne uhrádzať zo svojho osobného účtu, preto by inak musel priznať hotovosť a vkladať ju na účet. Preto si začal preposielať finančné prostriedky z podnikateľského účtu na svoj osobný účet a začal používať účty a hotovosť si odkladá. Predtým platil iba v hotovosti. Lustráciou jeho účtov za obdobie od 12/2022 - 9/2023 je zrejmé, že používal na bežné živobytie iba hotovosti získané zo zákaziek. Ďalej je viditeľný iba minimálny pohyb na jeho účtoch a jeho otec, s ktorým stále pracuje a pracoval, mu pravidelne posielal 1.560,- eur mesačne na podnikateľský účet ako jeho „oficiálny a jediný“ príjem. Z tejto sumy uhrádzal len povinné minimálne odvody a ostatné peniaze si sporil. Keď mu matka a jeho rodičom oznámila, že sa rozvedú, tak otec svoje nasporené peniaze na podnikateľskom účte v auguste 2023 presunul na účet svojho otca, aby na ne nemala nárok v rámci BSM. Pritom bez hypotéky spoločne dokončili a zariadili rodinný smart dom, čo by reálne nebolo možné ani z otcom uvádzaného príjmu 750,- eur a ani zo súdom ustáleného predpokladaného príjmu odporcu 2.421,66 eur, pričom matka bola na MD a potom na RD. Otec maloletých a jeho otec profitovali a profitujú najmä z platieb od fyzických osôb /občanov/ prijímaných v hotovosti. Fakturované príjmy predstavujú pre nich iba okrajovú časť príjmov. Len nevýznamná časť fakturovaných príjmov smeruje na účet otca, ostatné sa zrejme poukazujú jeho otcovi. Za zmienku stojí, ako dňa 12.6.2024 šikovne založili R. T..I..N.., aby o. i. nakúpili nové motorové vozidlá a tieto vozidlá nevykázali ako majetok otca, ale ako majetok R. T..I..N.., kde otec kvôli súdnym konaniam figuruje len ako konateľ. Na Slovensku 94 % obyvateľstva využíva plyn. Teda ide o rôzne plynové zariadenia, ktoré podliehajú pravidelným kontrolám. A Slovensko je druhou najplynofikovanejšou krajinou v Európskej únii. Čiže otec sa na nedostatok práce /objednávok/ nemôže sťažovať. Navyše platná legislatíva ukladá odberateľom plynu a užívateľom tepelných čerpadiel povinnosť zabezpečiť pravidelné kontroly /revízie/. Frekvencia kontrol závisí od výkonu daného zariadenia, napr. odberateľ plynu v domácnosti je povinný zabezpečiť pravidelné kontroly servisným technikom raz ročne. Teda otec má zaručený vysoký objem prác a tým má aj zaručený vysoký stabilný príjem. Otec sa nepresvedčivo štylizuje do postavenia „neplateného pomocníka“ svojho otca. Otec uviedol, že jeho otec je úspešný podnikateľ, teda príjmu jeho otca korešponduje postavenie úspešného podnikateľa. Je predsa vylúčené, aby samotný otec po boku úspešného podnikateľa pracoval za nižší príjem alebo dokonca bez príjmu. Matka zdôrazňuje, že z listinných dôkazov predložených samotným otcom, najmä z faktúr za obdobie január až máj 2025, vyplýva zjavný nepomer medzi deklarovaným rozsahom jeho pracovnej činnosti a reálnymi možnosťami výkonu jeho podnikania. Otec podľa týchto faktúr odpracoval len 19 pracovných dní za obdobie piatich mesiacov, čo by znamenalo, že počas zvyšných pracovných dní nepracoval a nevytváral žiadny príjem. Takýto záver považuje matka za zjavne nepravdivý a účelový, keďže podľa jej tvrdení otec pracuje denne, často aj viac hodín denne a aj v soboty, pričom bežne vybaví viacero zákaziek za deň. Podľa matky jednotlivé pracovné výkony otca majú krátkodobý charakter, trvajú často len niekoľko minút až hodín, pričom za ne otec inkasuje vysoké sumy. Na podporu svojich tvrdení uvádza konkrétne príklady fakturovaných výkonov (napr. uvedenie tepelného čerpadla alebo kotla do prevádzky), ktoré podľa nej spočívajú len v základnom úkone zapnutia zariadenia. Zároveň poukazuje na konkrétne dni, v ktorých otec podľa vlastných faktúr vykonal viacero zákaziek v rôznych mestách a ešte v ten istý deň absolvoval ďalšie aktivity, čo podľa nej preukazuje, že tieto činnosti nemohli trvať celý pracovný deň. Matka ďalej poukazuje na to, že otec nepreukázal všetky svoje príjmy, najmä príjmy z hotovostných platieb, ktoré podľa nej tvoria podstatnú časť jeho podnikania. V tejto súvislosti namieta, že otec nepredložil evidenciu z registračnej pokladne a časť jeho príjmov nie je riadne zdanená. Aj z tohto dôvodu považuje jeho oficiálne deklarovaný príjem za nevierohodný a výrazne podhodnotený. Osobitne poukazuje na rozpory vo výpovediach otca týkajúcich sa údajnej pôžičky vo výške 50.000 eur od jeho otca. Otec podľa nej v rôznych konaniach uvádzal protichodné tvrdenia o tom, či a v akej výške túto pôžičku spláca, ako aj o účele jej použitia (kúpa pozemku, resp. aj výstavba domu). Matka z týchto rozporov vyvodzuje záver, že predmetná pôžička je účelová alebo fiktívna a slúži len na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Poukazuje tiež na to, že otec žije na vysokej životnej úrovni, býva v novom rodinnom dome a používa
nové motorové vozidlá, čo je v rozpore s jeho deklarovanými príjmami. Matka zároveň namieta aj vierohodnosť otcom predložených faktúr, keďže podľa jej tvrdenia neobsahujú zákonom požadované náležitosti (identifikácia vyhotoviteľa, podpisy, pečiatka), a preto ich nemožno považovať za relevantný dôkaz o jeho príjmoch. Na základe uvedeného je matka presvedčená, že reálny príjem otca je podstatne vyšší, minimálne na úrovni niekoľkých tisíc eur mesačne, pričom jeho životná úroveň tomu zodpovedá. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že výživné má podľa zákona prednosť pred inými výdavkami rodiča, a preto nie je možné prihliadať na účelovo vytvárané náklady alebo tvrdené dlhy. Namieta, že súd prvej inštancie určil výživné len v rozsahu pokrývajúcom základné potreby detí, čím nerešpektoval ich právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Pokiaľ ide o potreby maloletých detí, matka zdôrazňuje, že ide o deti so zvýšenými zdravotnými potrebami, najmä maloletá D. trpí závažným genetickým ochorením, ktoré si vyžaduje zvýšenú zdravotnú starostlivosť, rehabilitácie a pravidelné sledovanie zdravotného stavu. Rovnako poukazuje na zdravotné problémy maloletej T. a s tým spojené zvýšené náklady na liečbu, prevenciu a zdravotnú starostlivosť. Namieta, že súd neprihliadol na niektoré výdavky, ktoré považoval za neúčelné (napr. nepovinné očkovanie či uskladnenie pupočníkovej krvi), hoci podľa nej ide o výdavky odôvodnené zdravotným stavom detí. Vo vzťahu k svojim pomerom matka uvádza, že zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o deti, býva v byte patriacom príbuzným a je nútená si požičiavať finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb detí, pričom jej zadlženie presahuje 18.000 eur. V časti týkajúcej sa úpravy styku matka namieta, že súd prvej inštancie neprimerane rozšíril styk otca s maloletými deťmi bez toho, aby dostatočne zohľadnil jeho doterajší prístup k deťom a kvalitu starostlivosti, ktorú im poskytuje. Tvrdí, že otec nezvláda základnú starostlivosť o deti, nerešpektuje ich zdravotný stav, nedodržiava liečebný režim, zanedbáva hygienu a denný režim detí a neposkytuje jej informácie o ich zdravotnom stave. Podľa jej tvrdení deti po návrate zo styku bývajú v zhoršenom zdravotnom stave, unavené, s narušeným režimom a často aj choré. Matka ďalej poukazuje na to, že otec si nevytvoril s deťmi primeraný vzťah, dlhodobo sa im nevenoval a ani v súčasnosti sa o ne nestará samostatne, pričom starostlivosť o deti počas styku zabezpečujú prevažne jeho rodičia. V tejto súvislosti vyjadruje obavu o bezpečnosť detí, najmä počas nočných pobytov, a namieta, že súd neurčil adaptačné obdobie pre mladšie dieťa, ktoré u otca doposiaľ neprespávalo. Namieta tiež konkrétne podmienky styku, najmä čas odovzdávania detí, absenciu zohľadnenia jej budúceho pracovného režimu, ako aj nedostatočný priestor na trávenie času s deťmi z jej strany. Zdôrazňuje, že súčasná úprava jej neumožňuje tráviť s deťmi ani predĺžené víkendy či plánovať rehabilitačné pobyty. Na záver matka uvádza, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal vykonanými dôkazmi, nevyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach a neprihliadol na najlepší záujem maloletých detí. Zároveň kritizuje postup kolízneho opatrovníka, ktorý podľa jej názoru bagatelizoval nedostatky v starostlivosti otca. Matka navrhuje, aby odvolací zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch tak, otec je povinný prispievať na výživu mal. D. sumou 1.300 eur mesačne a na výživu mal. T. sumou 900 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna a upravil stretávanie otca s deťmi počas bežného roka v párny týždeň vo štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod., v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 9,00 hod. do 17,00 hod. a v nepárny týždeň vo štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod., počas Vianočných sviatkov: každý párny rok 24.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. a 1.1. od 9,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny rok 25.12. od 9.00 hod. 18,00 a 31.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod., počas Veľkonočných sviatkov: každý párny rok Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny rok Veľkonočný pondelok od 9,00 hod. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin prvú sobotu jarných prázdnin od 9,00 hod. do 18,00 hod., prvú nedeľu jarných prázdnin od 9,00 hod. do 18,00 hod., štvrtok počas jarných prázdnin od 7,00 hod. do 18,00 hod., piatok počas jarných prázdnin od 7,00 hod. do 18,00 hod., počas letných prázdnin tak, ako počas bežného roka, s tým, že otec je povinný v dňoch školského vyučovania prevziať mal. D. v O. T. X, X. a mal. T. v R. Y. XX, X., a vrátiť ich v mieste bydliska navrhovateľky v určený deň a čas a v mieste bydliska navrhovateľky v určený deň a čas ich navrhovateľke riadne odovzdať, v ostatných dňoch prevziať mal. deti v mieste bydliska navrhovateľky v určený deň a čas a v mieste bydliska navrhovateľky v určený deň a čas ich navrhovateľke riadne odovzdať, navrhovateľka je povinná mal. deti na styk s odporcom riadne pripraviť.
8. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj otec maloletých detí, voči jeho výrokom II. až VI., z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj § 62 ods. 1 CMP. Napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnený, s prihliadnutím na lakonickú právnu argumentáciu a taktiež nepresvedčivý s ohľadom na absenciu čo i len jedného odkazu na konštantnú rozhodovaciu prax vyšších súdov. Je teda neodôvodnený, nepreskúmateľný, svojvoľný a arbitrárny. Odvolacia argumentácia otca je rozsiahla
a systematicky smeruje proti všetkým podstatným výrokom napadnutého rozsudku, pričom ju možno podrobnejšie rozčleniť do viacerých nosných okruhov. V prvom rade otec namieta výrok II. o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky uprednostňujúci matku pred otcom, a povrchne odôvodnený väzbou medzi matkou a mal. deťmi, a tiež stotožnením sa so znaleckým posudkom znalkyne R.. K.. K.. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynuli úplne iné závery vo vzťahu k matke a jej konaniu, ako to opisuje súd prvej inštancie, pretože konanie matky bolo postupné a cielené na úplné zničenie otca (dostať ho do väzby a úplne mu zamedziť styk s mal. deťmi), prv išlo o marenie styku s mal. deťmi, negatívne ovplyvňovanie mal. detí proti otcovi, neskôr podávanie nepravdivých trestných oznámení (pre sexuálne zneužívanie mal. dieťaťa a iné). Otec už v návrhu poukazoval na to, že u matky je znížená rodičovská spôsobilosť, pretože matka nie príliš dobre zvládala rodičovstvo, pretože sa neustále sťažovala na mal. deti, že tieto nespolupracujú (podľa jej predstáv) a že v noci nespia, a toto bolo sprevádzané aj nadávkami na mal. deti, že sú odporné, že ich nechá zamrznúť na balkóne, alebo nech vypadnú z kočíka a zabijú sa. Tieto problémy na strane matky vyústili na konci mája 2023 k tomu, že matka oznámila otcovi po príchode z práce, že odchádza a mal. deti necháva otcovi. Matka sa však po niekoľkých hodinách vrátila späť domov a začala vykrikovať, že ona nie je slúžka a nikomu nebude slúžiť, a otcovi vyčítala, že sa nevie postarať o mal. T. (táto vtedy nemala ani 1 rok a bola kojená zo strany matky). Namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výkonu styku s maloletými deťmi a k hodnoteniu správania matky. Tvrdí, že medzi ním a maloletými deťmi existuje riadny, pozitívny a citovo silný vzťah, pričom deti sa na stretnutia s ním tešia a kontakt prebiehal bez problémov. Popiera tvrdenia matky, že by deťom neposkytoval základnú starostlivosť (strava, pitie), a tieto označuje za účelové. Zdôrazňuje, že matka dlhodobo a systematicky bráni realizácii jeho rodičovských práv, nerešpektuje súdne rozhodnutia (najmä neodkladné opatrenie), znemožňuje styk a deti na stretnutia s otcom nepripravuje. Takéto konanie podľa neho predstavuje zásah do jeho rodičovských práv a zároveň svedčí o nedostatočnej výchovnej spôsobilosti matky. V tomto kontexte poukazuje aj na konkrétne skutkové okolnosti, a to opakované zmarené styky v rokoch 2024 a 2025, ako aj na skutočnosť, že matka sa voči nemu vyjadruje negatívne a snaží sa dosiahnuť úplné vylúčenie jeho kontaktu s deťmi. Osobitne zdôrazňuje, že matka premiestnila maloleté deti bez jeho súhlasu do iného okresu, čím podľa jeho názoru porušila zákonné ustanovenia o výkone rodičovských práv a zároveň vytvorila umelú vzdialenostnú prekážku pre realizáciu styku. Ďalším zásadným okruhom odvolacej argumentácie je namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, predovšetkým znaleckých posudkov a výsledkov trestného konania. Otec poukazuje na to, že v trestnom konaní vedenom pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej D. neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho protiprávnemu konaniu. Naopak, zo zápisnice o výsluchu maloletej vyplýva, že jej neublížil. Rovnako odkazuje na znalecký posudok, podľa ktorého nedošlo k žiadnemu zraneniu svedčiacemu o zneužívaní a bola potvrdená citová väzba dieťaťa k otcovi. Zásadne spochybňuje znalecký posudok vypracovaný znalkyňou R.. K., ktorý podľa neho trpí viacerými závažnými vadami. Namieta jeho nepreskúmateľnosť, keďže neobsahuje zákonom požadované náležitosti, najmä opis použitých metód, prílohy a dostatočné odôvodnenie záverov. Tvrdí, že posudok je nezrozumiteľný, formálne aj obsahovo nedostatočný a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi znaleckú činnosť. Z tohto dôvodu ho považuje za nepoužiteľný dôkaz. Zároveň poukazuje na iné znalecké posudky, ktoré podľa neho spochybňujú závery uvedenej znalkyne, ako aj na postoj odvolacieho súdu v inej veci, ktorý mal vyjadriť pochybnosti o správnosti tohto posudku. Otec ďalej namieta procesné pochybenia súdu prvej inštancie. Tvrdí, že súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, nekriticky prevzal tvrdenia matky a svoje rozhodnutie oprel aj o nepreukázané alebo neexistujúce skutočnosti (napríklad o údajné pracovné príležitosti s vyšším príjmom). Rozhodnutie podľa neho trpí znakmi arbitrárnosti, je vnútorne rozporné a nedostatočne odôvodnené, čím je nepreskúmateľné. Samostatnú časť odvolania tvorí námietka proti výroku o výživnom. Otec uvádza, že súd nesprávne zistil jeho príjem a majetkové pomery. Zdôrazňuje, že jeho reálny príjem vyplývajúci z daňových priznaní predstavuje približne 950 eur mesačne. Namieta, že súd nesprávne interpretoval peňažný denník a bankové výpisy, keď napríklad prevod finančných prostriedkov medzi jeho účtami alebo splátku dlhu voči jeho otcovi považoval za príjem alebo osobnú spotrebu. Rovnako namieta, že súd duplicitne započítaval príjmy a dospel k nesprávnym matematickým záverom. Kritizuje aj aplikáciu princípu potencionality príjmu, keďže súd podľa neho nepreukázal existenciu reálnych pracovných možností s vyšším príjmom. Zároveň poukazuje na to, že súd neurčil konkrétnu výšku odôvodnených potrieb maloletých detí, čo považuje za zásadný nedostatok odôvodnenia. Vo vzťahu k výroku o úprave styku otec namieta, že súd určil styk v neprimerane úzkom rozsahu, ktorý nezodpovedá najlepšiemu záujmu detí, ani existujúcej citovej väzbe. Tvrdí, že nič nebránilo širšej úprave styku v rozsahu víkendov, prázdnin a sviatkov, ako to navrhoval. Zároveň poukazuje na nepraktickosť úpravy odovzdávania detí, keďže celú prepravnú záťaž nesie on,
a navrhuje jej spravodlivejšie rozdelenie. Napokon namieta aj výrok o telefonickom kontakte, ktorý bol podľa neho bezdôvodne obmedzený, hoci deti sú staršie a neexistuje dôvod na redukciu rozsahu komunikácie. Na základe všetkých uvedených skutočností otec tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne, nedostatočne odôvodnené a zaťažené viacerými vadami konania, pričom navrhuje jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie, prípadne jeho zmenu, vrátane zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pozná anamnézu problému v rodine, rovnako rodinné, bytové a sociálne pomery jej členov, je mu známy postoj oboch rodičov voči sebe navzájom, je oboznámený s vypracovanými znaleckými posudkami a priebežne sa oboznamuje so všetkými dôkazmi, ktoré sú v konaní predkladané. Tieto kolízny opatrovník vyhodnocuje v kontexte dlhodobo pretrvávajúceho partnerského a rodičovského konfliktu s prihliadnutím na osobnostné črty rodičov a limity, ktoré určuje správanie a konanie. Kolízny opatrovník si, na rozdiel od rodičov, uvedomuje, že zatiaľ čo oni poukazujú na jednotlivosti, ktoré majú preukazovať neschopnosť toho druhého a ktoré by podľa nich mali byť základom rozhodnutia ich sporu, na pozadí toho obaja páchajú na zdravom všestrannom vývine svojich mal. detí oveľa väčšie a trvalejšie škody. Tak, ako je kolízny opatrovník presvedčený o tom, že matka je dostatočne kompetentná, zručná a schopná zabezpečovať mal. D. a mal. T. základnú starostlivosť, je pre ne zárukou istoty, bezpečia a stability, vytvára im hranice, je citovo vrelá a vytváraním vhodných podnetov dokáže ďalej rozvíjať ich schopnosti a danosti (s týmto hodnotením matka mal. detí bez výhrad súhlasí a opiera sa oň), je presvedčený aj o tom, že otec je schopný postarať sa o mal. D. a mal. T. v rozsahu, ktorý kolízny opatrovník navrhuje. Ani jeden z rodičov mal. D. a mal. T. nebol zbavený svojich rodičovských práv a povinností a ani jednému z nich nebol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený, preto nikto iný okrem rodičov za ich výchovu, starostlivosť a prípadné zlyhania zodpovednosť nemá. Výhrady matky (napr. nepodanie liekov, zanedbanie cvičenia, vynechanie obedného spánku a podobne) kolízny opatrovník nebagatelizuje, ale ani ich nepovyšuje na základné kritérium kvality starostlivosti a času stráveného s druhým rodičom. Zatiaľ je kolízny opatrovník iba svedkom presadzovania si vlastných predstáv o usporiadaní rodinnej situácie a podnikaní krokov, ktoré spochybňujú zámer či odbornosť kohokoľvek, kto tieto predstavy neprijíma za vlastné a neobhajuje ich. Želaný výsledok zatiaľ nepriniesla ani spolupráca rodičov s A. Y. E. D. I. T., Y. X., ktorá prebieha na základe súdom uloženého výchovného opatrenia. Kolízny opatrovník považuje za nevyhnutné zaoberať sa v časti odvolania matky k úprave styku odvolacími námietkami týkajúcimi sa času navrátenia mal. detí matke, ktorý bol stanovený na 19,00 hod. a ktorý aj kolízny opatrovník považuje za pomerne neskorý a v časti odvolania matky k určenej výške vyživovacej povinnosti všetkými podrobnými zisteniami a poznatkami matky, ktorá s otcom mal. detí zdieľala spoločnú domácnosť, mala prehľad o jeho pracovných návykoch a spolu s deťmi sa podieľala na nadpriemernej životnej úrovni, ktorú im otec mal. detí svojou prácou dokázal zabezpečiť.
10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádza, že zotrváva na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach a vo vzťahu k napadnutému súdnemu rozhodnutiu poukazuje aj na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 27.08.2025 (nie 2028), ktorým reagoval na odvolanie matky. Kolízny opatrovník konštatuje, že podstatná časť tohto odvolania je venovaná napádaniu a spochybňovaniu znaleckého posudku R.. K. K., jej odbornosti, postupov i záverov. Kolízny opatrovník má za to, že závery tohto znaleckého posudku korešpondujú s jeho vlastnými zisteniami vyplývajúcimi zo spolupráce s rodinou, preto voči nim nemal a nemá výhrady. V závere znaleckého posudku, pri odpovedi na otázku č. 6 znalkyňa síce uznáva, že rodičovské kritériá otca sa nejavia byť po komplexnom psychologickom vyšetrení znížené forenzne významným spôsobom, avšak vo všeobecnosti sa ako znížené javia byť. Kolízny opatrovník tomu preto rozumie tak, že samotné ukončenie vyšetrovania údajného skutku (N.-XXX/X-L.-Y.-XXXX zo dňa 30.05.2025) vo svojej podstate túto absenciu forenzného zníženia rodičovských kritérií otca iba potvrdilo, avšak samo osebe nemení pohľad na jeho osobnosť, jeho povahové predpoklady a spôsobilosť vychovávať mal. deti v súlade s ich najlepším záujmom do takej miery, ako to dokáže ich matka. Kolízny opatrovník súhlasí so záverom znalkyne R.. K. K., že rodičovské kompetencie na strane matky sú oveľa vyššie, pričom svoje stanovisko účastníkom konania odôvodnil a vysvetlil aj na pojednávaní konanom dňa 08.07.2025. Pochybuje preto o tom, že nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania by vo vzťahu k rodičovskej kapacite otca mohlo priniesť také zásadné zistenia, ktoré by boli dôvodom na zmenu postoja kolízneho opatrovníka, čo sa týka zverenia mal. detí do starostlivosti matky, na ktorú sú navyše, prirodzeným spôsobom citovo naviazané. Kolízny opatrovník považuje napadnuté rozhodnutie vo výroku II. za vecne správne a vydané v súlade s najlepším záujmom mal. detí.
11. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniam navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil, keďže napadnuté výroky rozsudku považuje za vecne správne a zákonné.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom
- účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, nariadil odvolacie pojednávanie, doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pričom dospel k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej časti vo výrokoch II. (o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky a o oprávnení zastupovať a správe ich majetku oboma rodičmi), IV., V. (o úprave styku) je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. V časti odvolaním napadnutého výroku III. (o určení výživného) podľa § 388 CSP boli splnené podmienky pre jeho zmenu, keďže skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie v tejto časti neboli správne.
13. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, najmä zverenia detí do osobnej starostlivosti matke (výrok II.), určenia vyživovacej povinnosti otca (výrok III.), ako aj úpravy styku otca s maloletými deťmi (výroky IV., V.).
14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam rodičov odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3 umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
15. K námietkam otca vo vzťahu k forme osobnej starostlivosti matky (výrok II.) a k námietkam oboch rodičov vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi (výroky IV., V.), smerujúcim proti skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové závery a vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej
inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej rozsiahlej a zrozumiteľnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd vo vzťahu k výrokom II., IV., V. konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 75.-84., 101.-106. odôvodnenia napadnutého rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Uplatnené odvolacie dôvody oboch rodičov vo vzťahu k výrokom II., IV., V. nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty rodičov maloletých detí v odvolaní.
16. Súd prvej inštancie vo vzťahu k forme osobnej starostlivosti matky (výrok II.) a vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi (výroky IV., V.), v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
17. K rodičom namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Z uvedeného dôvodu je nedôvodná námietka rodičov o účelovom vyhodnotení vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie. Posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.
18. Otec sa domáha zverenia detí do svojej osobnej starostlivosti odôvodňujúc to najmä neoprávneným presťahovaním detí z miesta trvalého bydliska, ako aj marením stretávaní sa s maloletými deťmi matkou, podaním trestného oznámenia, ktoré vníma iba ako naťahovanie času a ktoré bolo podané manželkou účelovo. Zo zisteného skutočného stavu veci a obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že rodičia maloletých do septembra 2024 viedli spoločnú domácnosť, ich vzťah je vážne narušený, komunikácia značne konfliktná, zo strany oboch rodičov, aj napriek intervencii opatrovníka, ako aj súdu, v snahe eliminovať konflikt, tento naďalej pokračuje. Rodičovský konflikt sa vyostril do takej miery, že úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností nemožno učiniť dohodou. Vyostrený konflikt rodičov sa časom nezmierňuje, práve naopak, eskaluje vyvolávaním konfliktov oboch rodičov maloletých detí. Pri riešení vzájomného konfliktu rodičov intervenoval aj Referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny realizáciou výchovného opatrenia formou odborného poradenstva.
19. Otec zásadne spochybňuje znalecký posudok vypracovaný znalkyňou R.. K. K., ktorý podľa neho trpí viacerými závažnými vadami. Namieta jeho nepreskúmateľnosť, keďže neobsahuje zákonom požadované náležitosti, najmä opis použitých metód, prílohy a dostatočné odôvodnenie záverov. Tvrdí, že posudok je nezrozumiteľný, formálne aj obsahovo nedostatočný a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi znaleckú činnosť. Z tohto dôvodu ho považuje za nepoužiteľný dôkaz. Zároveň poukazuje na iné znalecké posudky, ktoré podľa neho spochybňujú závery uvedenej znalkyne, ako aj na postoj odvolacieho súdu v inej veci, ktorý mal vyjadriť pochybnosti o správnosti tohto posudku. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca vo vzťahu k relevantnosti znaleckého dokazovania, túto vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191 CSP) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré účastníci vnímajú svojimi zmyslami. Znalkyňa v prejednávanej veci tak vychádzala z vyhodnotenia psychologického vyšetrenia rodičov maloletých prostredníctvom psychodiagnostických metód, keď v danom prípade bolo potrebné zistiť, ktoré výchovné prostredie je najvhodnejšie na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletých detí. Po oboznámení sa s namietaným znaleckým posudkom odvolací súd konštatuje, že znalkyňa ustanovená vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a vykonané psychologické vyšetrenie, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložila svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jej zadaných odborných otázok postupovala. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi, skúmania osobnostných predpokladov rodičov pre zabezpečenie ďalšej starostlivosti o maloleté deti, dopadu konfliktov medzi rodičmi na maloleté deti a aj pokiaľ ide o skúmanie prípadného ovplyvňovania maloletých a v nadväznosti na to i vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté deti.
20. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého dokazovania. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak považoval za jeden z ťažiskových, nie však rozhodujúci práve Znalecký posudok znalkyne R.. K. K.Y.. Žiada sa však zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky nezaložil výlučne na záveroch znaleckého dokazovania svedčiacich v prospech matky maloletých detí, keď závery znaleckého dokazovania sú akceptovateľné aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov (rozvedených podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku), najmä výsluchov a vyjadrení rodičov, ako aj listinných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie, vyjadrení kolízneho opatrovníka, priebehu a výsledkov realizovaného výchovného opatrenia. Oproti predchádzajúcej úprave CSP už výslovne neupravuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným, tzv. kontrolným znaleckým posudkom, nie je však vylúčená možnosť vypracovania druhého znaleckého posudku v tej istej veci. CSP predpokladá aj možnosť rozporu dvoch alebo viacerých znaleckých posudkov a preto v takýchto prípadoch pripúšťa znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Ak existujú pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho súd nahradiť vlastným názorom, pretože na to nemá odborné znalosti, resp. ich nemá v takej miere, aby mohol toto preskúmanie zodpovedne uskutočniť, pričom pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku vznikajú predovšetkým v prípade existencie niekoľkých rozporných posudkov. V uvedenej veci však tento postup vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebol namieste, pričom je potrebné konštatovať, že subjektívna nepokojnosť otca so závermi posudku nemôže mať za následok ich nesprávnosť. Odvolací súd preto nevidí dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku, pričom opakovane zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku je potrebné hodnotiť z hľadiska ich logickosti a presvedčivosti s tým, že účastník konania ani súd nemôže znalecký posudok hodnotiť z hľadiska odbornosti, keďže na to nemá potrebné znalosti. Odvolací súd na základe obsahu preskúmavaného spisu a v kontexte všetkých skutočností daného prípadu, dospel k presvedčeniu, že je absurdné bezdôvodne sa domnievať, že by si znalkyňa dovolila vedome podať nepravdivý znalecký posudok. Odvolací súd preto dospel k záveru, že otec neuviedol v zásade žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o obsahu a záveroch predmetného znaleckého posudku.
21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
23. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. detí. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine.
24. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca vo vzťahu k forme osobnej starostlivosti matky, tieto vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. Po vykonanom skúmaní genézy rodinných vzťahov, osobností jednotlivých členov rodiny, správ odborníkov, správ z priebehu súdnych konaní medzi účastníkmi konania, dospel odvolací súd k záveru, že obaja rodičia žijú v iracionálnom presvedčení o negatívnom obraze druhého rodiča. Zo spisového materiálu vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo konfliktné, čo sa negatívne premieta aj do realizácie styku otca s maloletými deťmi. Pokiaľ otec namieta, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi a nerešpektuje súdne rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia neboli preukázané v takej miere, aby odôvodňovali zmenu rozhodnutia vo veci samej. Zo zistení súdu prvej inštancie nevyplýva, že by konanie matky dosahovalo intenzitu, ktorá by odôvodňovala zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Konfliktná komunikácia medzi rodičmi bola preukázaná, avšak ide o obojstranný problém, ktorý nemožno pričítať výlučne na ťarchu matky. Pokiaľ ide o námietky otca týkajúce sa trestného konania vedeného pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadnil, pričom absencia preukázania takéhoto konania nebola jediným, ani rozhodujúcim kritériom pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletých detí. Rozhodujúcim kritériom je najlepší záujem maloletých detí, ktorý súd prvej inštancie posudzoval komplexne.
25. Otec vo svojom odvolaní poukazoval najmä na silnú citovú väzbu s maloletými deťmi, na bránenie styku zo strany matky a na svoju schopnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o deti. Odvolací súd uznáva, že citová väzba medzi otcom a maloletými deťmi predstavuje významné kritérium pri rozhodovaní. Toto kritérium však nie je jediné a musí byť posudzované v súvislosti s ostatnými hľadiskami, najmä so stabilitou výchovného prostredia a schopnosťou rodiča zabezpečiť každodennú starostlivosť. Odvolací súd prihliadol na schopnosť matky zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloleté deti, pričom zo spisu vyplýva, že matka dlhodobo zabezpečuje ich základné potreby a poskytuje im stabilné výchovné prostredie. Táto skutočnosť odôvodňuje zachovanie zverenia detí do jej osobnej starostlivosti. Zmena zverenia by preto predstavovala zásah do stability ich výchovného prostredia, ktorý nie je odôvodnený takými okolnosťami, ktoré by prevažovali nad záujmom na zachovaní kontinuity starostlivosti.
26. Odvolací súd uzatvoril, že rodinné prostredie mal. detí nevyžaduje zmenu za účelom zlepšenia ich priaznivého vývinu. Pridržiavajúc sa aj výsledkov vykonaného dokazovania, aktuálne lepšie výchovné prostredie poskytne deťom ich matka. Po komplexnom posúdení všetkých kritérií odvolací súd dospel k záveru, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky zodpovedá požiadavke stability a kontinuity výchovného prostredia, neboli preukázané také okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali jeho vylúčenie zo života detí, zároveň neboli preukázané ani také nedostatky na strane matky, ktoré by odôvodňovali zmenu zverenia, úprava styku zabezpečuje zachovanie a rozvoj citových väzieb detí s otcom v primeranom rozsahu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s kritériami najlepšieho záujmu maloletých detí podľa čl. 5 Zákona o rodine, a preto odvolacie námietky otca v tomto smere neobstoja.
27. Súd prvej inštancie dôvodne upravil aj zastupovanie maloletých a spravovanie ich majetku, k čomu určil obidvoch rodičov. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletých, okrem prípadov, keď jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.
28. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými poukazuje odvolací súd na odôvodnenie tohto rozsudku v bodoch 101.-106. Odvolací súd dodáva, že pre zdravý vývin maloletých je v prvom rade potrebná konštruktívna komunikácia rodičov, bez spochybňovania schopností druhého rodiča a vzájomného osočovania. V danom prípade však táto komunikácia zo strany oboch rodičov maloletých úplne absentuje. V zásade súd pri rozhodovaní o úprave styku dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V posudzovanom prípade správne súd prvej inštancie vychádzal zo špecifických okolností, ktoré v konaní boli preukázané. Podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné prehodnotenie vzájomné negatívne nastavenie oboch rodičov, bez čoho nie je možné účinne napraviť, zlepšiť rodičovské kompetencie. Úprava styku bola podľa názoru odvolacieho súdu stanovená primerane, so zohľadnením veku detí, ich potrieb a konfliktného vzťahu medzi rodičmi. Určený rozsah styku predstavuje primeraný kompromis medzi právom otca na kontakt s deťmi a potrebou stability ich výchovného prostredia. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani námietky smerujúce proti úprave telefonického kontaktu, keďže aj táto bola určená s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Je potrebné poznamenať, že súčasná úprava styku vychádza z aktuálneho súčasného stavu.
29. Matka vo svojom odvolaní namietala predovšetkým, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil riziká na strane otca a že styk otca s maloletými deťmi mal byť výrazne obmedzený, prípadne vylúčený. Poukazovala najmä na svoje obavy o riadnu starostlivosť o deti zo strany otca, ako aj na okolnosti súvisiace s podozrením zo sexuálneho zneužívania maloletej. Odvolací súd však konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by kontakt otca s maloletými deťmi predstavoval ohrozenie ich fyzického alebo psychického vývinu. Trestné konanie vedené pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania nepreukázalo protiprávne konanie otca, pričom ani ďalšie dôkazy nepotvrdili existenciu rizikového správania z jeho strany. Z pohľadu kritéria bezpečia a ochrany zdravého vývinu detí preto neboli splnené podmienky na obmedzenie styku v rozsahu navrhovanom matkou. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedným zo základných kritérií podľa čl. 5 Zákona o rodine je aj zachovanie a rozvoj citových väzieb dieťaťa s oboma rodičmi. Neprimerané obmedzenie styku by bolo v rozpore s týmto princípom, najmä ak neexistujú objektívne preukázané riziká na strane otca. K týmto námietkam odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa uvedenými tvrdeniami matky zaoberal a vykonal k nim dokazovanie. Bolo preukázané, že medzi otcom a deťmi existuje citová väzba a kontakt s otcom je v zásade v ich záujme. Obavy matky tak zostali v rovine subjektívnych tvrdení, ktoré neboli objektívne preukázané.
30. Odvolací súd konštatuje, že rozsah styku určený súdom prvej inštancie je primeraný a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí. Neprimerané obmedzenie styku s jedným z rodičov by nebolo v súlade s ich právom na udržiavanie pravidelného kontaktu s oboma rodičmi. K námietkam otca o bránení styku zo strany matky odvolací súd uvádza, že aj keď medzi rodičmi existujú konflikty, tieto nemožno hodnotiť jednostranne. Z hľadiska kritéria schopnosti rodičov spolupracovať v záujme dieťaťa je zrejmé, že komunikácia medzi rodičmi je narušená na oboch stranách, čo si vyžaduje skôr postupné stabilizovanie pomerov než radikálnu zmenu výchovného prostredia. Pokiaľ otec namieta rozsah styku, odvolací súd konštatuje, že určená úprava predstavuje vyvážené riešenie, ktoré zohľadňuje potrebu zachovania a rozvoja vzťahu detí s otcom, avšak zároveň rešpektuje ich vek, režim a potrebu stability.
31. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo vzťahu k výrokom II. (o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky a o oprávnení zastupovať maloleté deti a správe ich majetku obom rodičom), IV., V. (o úprave styku otca s maloletými deťmi) ako vecne správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
32. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva aj výška vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou
350 eur mesačne a maloletej T. sumou 300 eur mesačne. V kontexte uplatnených odvolacích námietok rodičov vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť súdom prvej inštancie určený rozsah sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaných odvolaní oboch rodičov a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom nie je vecne správne, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
33. Odôvodnené potreby maloletých detí matkou v konaní vyčíslené (body 36.-39. napadnutého rozhodnutia) otec spochybňuje. Aj odvolací súd považuje niektoré položky za nadhodnotené a nedôvodné (napr. nepovinné očkovanie, uskladnenie pupočníkovej krvi). Súd prvej inštancie zisťoval odôvodnené potreby maloletých, správne akceptoval výdavky, ako sú lieky, vitamíny pre obe deti, benzín na cestu k odborným lekárom, výdavky na stravu, oblečenie a obuv, najmä ortopedickú obuv pre maloletú D., tiež potreby drogérie, ale najmä výdavky potrebné pre školské a predškolské zariadenie. Mal. D. je ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom, navštevuje viacero odborných ambulancií, pravidelne absolvuje rehabilitácie. V septembri XXXX nastúpila na základnú školu, čím sa jej výdavky podstatným spôsobom zvýšili (učebné pomôcky, školské potreby, ošatenie, stravu). Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany otca bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Odôvodnené potreby mal. detí boli v konaní kvantifikované v bodoch 36.-39. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že súdom určená suma síce prekračuje odôvodnené potreby maloletých detí (výdavky spojené s plnením školskej a predškolskej dochádzky, potrebami všeobecného charakteru na bývanie, zdravotné potreby, stravu a oblečenie), na druhej strane však zodpovedá ich zdravotnému stavu a zároveň obom deťom umožní podieľať sa na životnej úrovni ich otca. Bolo preukázané, že otec sa na týchto výdavkoch podieľal minimálnou výškou výživného, pričom jeho príjem je podstatne vyšší ako je príjem na strane matky. Otec býva v rodinnom dome, kde predtým býval spolu s maloletými deťmi a s matkou detí, pričom matka aktuálne býva iba v podnájme, nemá zabezpečené stabilné bývanie pre deti a výdavky na toto bývanie sú podstatne vyššie ako u otca. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletých detí tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť určenú vyživovaciu povinnosť otca. Pokiaľ ide o výdavky na maloleté dieťa, odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade maloletých detí ide o bežné, opakujúce sa náklady, ktoré nie je vždy možné exaktne preukazovať jednotlivými dokladmi.
34. Vo vzťahu k pomerom matky (matka bola na materskej dovolenke s maloletou T., jej príjmom bol rodičovský príspevok, rodinné prídavky, výživné platené otcom na základe neodkladného opatrenia 100 eur mesačne na každé dieťa a manželské výživné v sume 50 eur mesačne; od 1.12.2025 je matka zamestnaná s príjmom 969 eur mesačne) odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky, matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletým varí, perie, pomáha s prípravou do školy, zabezpečuje zdravotnú starostlivosť a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň zabezpečuje chod domácnosti, členom ktorej sú aj mal. deti. Odvolací súd teda k uvedenému konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v tomto prípade otca). Pri určení výživného je potrebné zohľadniť uvedenú skutočnosť. Jedným zo zákonných kritérií, na ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada, je miera výkonu osobnej starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).
35. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z výživného, otca maloletých. Otec pracuje ako živnostník, podniká v F. Y., T. Y.A. Q., v podnikaní sa mu darí. Vykonaným dokazovaním boli preukázané časté prevody finančných prostriedkov z podnikateľského účtu na súkromný účet a rozdiely boli aj v peňažných denníkoch za roky 2023, 2024. Zároveň výrazný úbytok finančných prostriedkov bol u otca preukázaný výpismi z jeho účtov za roky 2024. Z podnikateľského účtu z roku 2025 vyplýva, že otec si na osobný účet zasiela finančné
prostriedky, pričom, ak súd vzal do úvahy súčet celkových kreditných obratov za jednotlivé mesiace roku 2025 a súčet debetných položiek, ktoré si otec zaslal z podnikateľského účtu na súkromný súčet, predstavuje celková finančná čiastka okolo 2.000 eur. Otec v konaní uvádzal, že vykonával práce na základe faktúr, resp. vo veľkom rozsahu len na základe hotovosti. Čo sa týka jeho priemerného čistého mesačného príjmu, otec uviedol dosahovaný príjem 800 až 900 eur, čo z predložených účtovných dokladov nevyplýva. Matka poukázala na obsah prác, faktúr za roky 2023, 2024 a 2025, kedy výška príjmov otca dosahovala aj 20.000 eur mesačne, pričom dôvodila poukazom na konkrétne faktúry s presným vyčíslením finančných súm. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie taktiež neobjasnil ani samotnú pôžičku od jeho otca na zakúpenie pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom, ani finančné prostriedky na samotnú výstavbu rodinného domu, na ktorú nepoužil otec maloletých detí žiadny úver.
36. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na princípe potencionality príjmu otca. Takýto postup však odvolací súd považuje za nesprávny, pretože v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedené ustanovenie predstavuje osobitnú právnu úpravu pre prípady, keď povinný rodič nepreukáže svoje skutočné príjmy alebo ich úmyselne znižuje, pričom v takom prípade súd vychádza z príjmu, ktorý by mohol dosahovať, a prihliadne aj na jeho majetkové pomery. Na rozdiel od princípu potencionality, ktorý má subsidiárny charakter, ide o normu sankčného charakteru, ktorej účelom je zabrániť tomu, aby sa povinný rodič vyhol svojej vyživovacej povinnosti prostredníctvom nepoctivého konania.
37. Odvolací súd poukazuje na to, že zavedenie právnej domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine do právneho poriadku bolo iniciované problémami, ktoré sa vyskytovali v praxi pri preukazovaní, presnejšie neochote preukazovania príjmov rodičmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť. Súdy narážali na neochotu preukazovania výšky príjmov (ako to bolo aj v práve prejednávanej veci), vykazovanie straty, na snahu „tlačiť“ príjmy čo najnižšie, a tým minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť.
38. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinnú osobu). Vymenúva tri navzájom sa prelínajúce povinnosti: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej nezávislej činnosti, povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
39. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetky, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
40. Druhou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 63 ods. 1 je edičná povinnosť, t. j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Zjavne ide o širšie vymedzenie ako pri prvej povinnosti, keďže požadované podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nielen príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností.
41. Treťou povinnosťou je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. V texte zákona nie je uvedený odkaz na osobitný predpis. V dôvodovej správe sa však spomína § 23 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý však ustanovuje zákonnú licenciu na sprístupnenie údajov, ktoré sú predmetom daňového tajomstva pre potreby súdneho konania. Obdobne pri bankovom tajomstve podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách platí povinnosť oznámiť súdu potrebné údaje. Predmetom utajovania sú aj údaje vedené v evidencii centrálneho depozitára podľa § 109 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách.
42. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, „ak si rodič nesplní túto povinnosť“. Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola oproti predchádzajúcemu právnemu stavu zvýšená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu treba aplikovať ustanovenie zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, keď poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.
43. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Nepredložil súdu ucelený, pravdivý a preskúmateľný obraz o svojich príjmoch a majetkových pomeroch, jeho tvrdenia boli v rozpore s obsahom listinných dôkazov, najmä bankových výpisov a peňažných denníkov, a zároveň vykazovali výrazné nelogickosti. Zistený nesúlad medzi deklarovanými príjmami a reálnymi finančnými tokmi, ako aj medzi deklarovanými príjmami a životnou úrovňou otca, odôvodňuje záver, že otec svoje príjmy minimálne skresľuje, ak ich priamo nezatajuje.
44. Odvolací súd považuje za preukázané, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť v odbore, ktorý je dlhodobo stabilný a dopyt po jeho službách je vysoký, pričom disponuje potrebnou kvalifikáciou a praxou. Napriek tomu deklaruje príjem na úrovni, ktorá je v zjavnom rozpore s objektívnymi možnosťami dosahovania zárobku v danom odvetví, ako aj s rozsahom jeho pracovnej činnosti. Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, že časť jeho príjmov je realizovaná v hotovosti bez riadnej evidencie, čo otec nijakým spôsobom nevyvrátil. Nejasné a rozporné sú aj jeho tvrdenia o finančných operáciách, vrátane prevodov finančných prostriedkov na účty tretích osôb a údajného splácania pôžičiek, ktoré neboli hodnoverne preukázané.
45. Za tejto situácie nebolo možné vychádzať z údajov prezentovaných otcom. Naopak, bolo potrebné aplikovať § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vyvodiť dôsledky z toho, že otec si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dlhodobo zdôrazňuje, že ak si povinný rodič neplní svoju dôkaznú povinnosť a nepreukáže svoje skutočné príjmy, súd je oprávnený vychádzať z príjmu, ktorý by mohol dosahovať, pričom nejasnosti idú na jeho ťarchu. Rovnako bolo judikované, že súd nesmie tolerovať účelové znižovanie príjmov povinného rodiča a musí na takéto konanie reagovať určením výživného podľa jeho reálnych možností, nie podľa formálne deklarovaných údajov. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami a rodič sa jej nemôže zbaviť účelovým znižovaním svojich príjmov alebo skrývaním majetku.
46. Odvolací súd sa podrobne zaoberal aj námietkami matky, ktoré v podstatnej časti považuje za dôvodné. Matka správne poukazuje na to, že otec nepreukazuje svoje skutočné príjmy, jeho ekonomická situácia nezodpovedá deklarovaným údajom a deti majú právo podieľať sa na jeho reálnej životnej úrovni. Rovnako je opodstatnená jej argumentácia týkajúca sa zvýšených potrieb maloletých detí, najmä maloletej D., ktorej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a ďalšie súvisiace výdavky. Na druhej strane aj pri aplikácii § 63 ods. 1 Zákona o rodine musí byť zachovaná zásada primeranosti a proporcionality medzi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodiča a odôvodnenými potrebami detí.
47. Pokiaľ ide o odvolanie otca, odvolací súd ho považuje za nedôvodné. Argumentácia otca je založená predovšetkým na formálnych údajoch z daňových priznaní a na účelovom výklade jednotlivých finančných operácií, pričom nereflektuje jeho dôkaznú povinnosť, ani výsledky vykonaného dokazovania. Otec sa snaží navodiť dojem nízkeho príjmu, ktorý je však v zjavnom rozpore s jeho reálnou ekonomickou aktivitou a životnou úrovňou. Takýto postup odvolací súd hodnotí ako účelový a smerujúci k minimalizácii jeho vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nie je úlohou súdu aktívne zisťovať príjmy povinného rodiča namiesto neho, ak tento vedome znemožňuje ich zistenie.
48. Pri určení výšky výživného odvolací súd vychádzal zo zásady, že nejasnosti v príjmoch povinného rodiča idú na jeho ťarchu, ako aj zo zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zohľadnil pritom zvýšené potreby maloletých detí, najmä zdravotný stav maloletej D., ako aj skutočnosť,
že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti a jej príjmové možnosti sú v súčasnosti obmedzené. Zároveň prihliadol na pravdepodobné reálne príjmové a majetkové pomery otca, ktoré sú zjavne vyššie než ním deklarované. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov ustálil príjem otca na 20-násobok sumy životného minima, ktorý predstavoval v roku 2025 sumu 5.479,80 eur a v roku 2026 sumu 5.682,60 eur.
49. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného, a aplikoval pri posúdení pomerov otca maloletých - výšky jeho priemerného mesačného príjmu ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pričom ustálil výšku výživného. Na základe uvedeného odvolací súd považuje za primerané určiť výživné pre maloletú D. vo výške 750 eur mesačne, pre maloletú T. vo výške 630 eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá reálnym potrebám detí, reflektuje pravdepodobné príjmové možnosti otca, rešpektuje zásadu podielu detí na životnej úrovni rodičov, a zároveň nepredstavuje neprimerané zaťaženie povinného rodiča. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok vo výroku III. o výživnom zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
50. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).