Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-102-2025.pdf
PDF · 144.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/102/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: Juraj Didík, nar. 31.05.1968, podnikajúci pod obchodným menom L. Y., s miestom podnikania F. XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 45 009 538, proti žalovanému: FOPA WORLD s.r.o., so sídlom Ulica Jozefa Adamca 9983/24, 917 01 Trnava, IČO: 54 751 021, právne zast.: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 491 300, o zaplatenie 9.009 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20Cb/161/2024-118 zo dňa 30.04.2025, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20Cb/161/2024-118 zo dňa 30.04.2025 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.
II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného zo dňa 10.06.2025 proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20Cb/161/2024-118 zo dňa 30.04.2025 odmieta.
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom č.k. 20Cb/161/2024-118 zo dňa 30.04.2025, výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 9.009,00 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 924,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 1.155,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 280,00 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. napadnutého rozsudku v ostatnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 426, § 436 ods. 1, 2, 3, § 536, § 564, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 255 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v žalobe uviedol, že na základe ústne dohodnutej zmluvy o dielo žalobca vykonával pre žalovaného sadrokartonárske práce v meste Magdeburg v Nemecku. Predmetom zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa vykonávať sadrokartonárske práce a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu 22 eur za hodinu práce. Postupne
žalobca na týždennej báze fakturoval vykonané práce. Faktúry č. 20240008 až 20240011 boli žalovaným uhradené v plnej výške. Dňa 23.6.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240012 vo výške 1.386,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 17.06.2024 do 22.06.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola odsúhlasená a podpísaná zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 07.07.2024 a nebola uhradená. Dňa 30.06.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240013 vo výške 1.386,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 24.06.2024 do 29.06.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola odsúhlasená a podpísaná zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 14.07.2024 a nebola uhradená. Dňa 08.07.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240014 vo výške 1.386,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 01.07.2024 do 06.07.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola odsúhlasená a podpísaná zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 22.07.2024 a nebola uhradená. Dňa 15.07.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240015 vo výške 1.386,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 08.07.2024 do 13.07.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 29.07.2024 a nebola uhradená. Dňa 12.08.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240016 vo výške 924,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 07.08.2024 do 10.08.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 26.8.2024 a nebola uhradená. Dňa 19.08.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240017 vo výške 1.386,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 12.08.2024 do 17.08.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 02.09.2024 a nebola uhradená. Dňa 26.8.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240018 vo výške 1.155,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 19.08.2024 do 23.08.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 09.09.2024 a nebola uhradená. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie.
3. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená rámcová zmluva o dielo. Žalobca však svoju prácu nevykonával a nepostupoval v zmysle ustanovení predmetnej rámcovej zmluvy. Faktúra je podľa žalovaného v prvom rade daňovým a účtovným dokladom v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Faktúra ako taká nie je žiadnym relevantným dokumentom potvrdzujúcim reálne a riadne vykonané práce, ale hlavne dokladom vyhotovovaným za účelom náležitého vedenia účtovníctva a z toho plynúcich práv a povinností pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty. Prehľad neuhradených faktúr je interný účtovný doklad žalobcu, ktorý bez ďalších dôkazov konštatuje skutočnosť, že mu žalovaný neuhradil uvedené faktúry. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca nie len že vznik svojej pohľadávky nepreukazuje žiadnym iným relevantným spôsobom, ale ani nepreukazuje reálne vykonanie prác. Naopak žalovaný má za to, že dohodnutá práca vykonaná riadne nebola. Žalovaný odkazuje na § 325 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OBZ“). Žalovaný má za to, že domáhanie sa pohľadávky nemôže byť bez ďalšieho založené len na vystavených faktúrach žalobcu. V zmysle ods. 3 bodu 3 rámcovej zmluvy „Prílohou je evidencia dochádzky alebo súpis vykonaných prác a táto musí byť podpísaná okrem zhotoviteľa aj vedúcim stavby alebo majstrom za stranu objednávateľa, aby bola platným podkladom pre fakturáciu.“ Žalovaný uvádza, že zakaždým, keď žalobca vykonal práce náležite, riadne a včas, na základe faktúry mu bola uhradená cena za dielo, čo žalobca sám potvrdil v rámci svojich vyjadrení. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že majster stavby prestal podpisovať žalobcovi evidenciu dochádzky z dôvodu nekvalitne spravenej práce resp. neodovzdania diela riadne, preto žalovanému nie je jasné, z čoho žalobca fakturuje svoju prácu, ak nedisponuje evidenciou odpracovaných hodín. Dôkazom o nekvalitne vykonanej práce žalobcu a neodovzdania vykonaného diela riadne je skutočnosť, že nemecká firma vypovedala zmluvu a ukončila zmluvný vzťah ohľadom predmetnej stavby so slovenskou spoločnosťou, s ktorou žalovaný podnikal v Nemecku. Zároveň od tej istej firmy žalovaný obdržal aj výzvu na opravu s vytknutím konkrétnych chýba a nedostatkov na predmetnej stavbe. V dôsledku tohto konania žalobcu bude musieť žalovaný opraviť škody na stavbe na vlastné náklady (oprava stien, kúpa ďalšieho materiálu), pričom momentálne čaká na vyčíslenie spôsobených škôd nemeckou firmou, pre ktorú bola práca vykonávaná. Následne si túto pohľadávku bude či už v tomto konaní uplatňovať ako vzájomnú žalobu alebo v inom samostatnom konaní.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v replike žalobca poukázal, že k podpísaniu rámcovej zmluvy nedošlo a pre takéto tvrdenie žalovaný nepredložil podpísanú rámcovú zmluvu. Preto zotrváva na tvrdení, že zmluva o dielo bola dohodnutá ústne a jej obsahom bol záväzok zhotoviteľa vykonávať pre objednávateľa sadrokartonárske práce a povinnosť objednávateľa za tieto práce uhrádzať hodinovú odmenu vo výške 22,00 eur. Týmto obsahom sa strany sporu aj riadili. Samotné znenie podpísanej
zmluvy žalovaný nepredložil, takže v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. So znením rámcovej zmluvy však žalobca nesúhlasil a odmietol ju dodatočne podpísať. Podkladom pre vystavenie faktúry č. 20240012 vo výške 1.386,00 eur a faktúry č. 20240013 vo výške 1.386,00 eur a faktúry č. 20240014 vo výške 1.386,00 eur bola predsa odsúhlasená a podpísaná zmenovka. Zmenovku odsúhlasil priamo na mieste každý týždeň majster, ktorý bol na to pridelený priamo na mieste výkonu práce. Takýto postup bol obvyklý a na rovnakom základe boli odsúhlasované aj predošlé zmenovky, ktoré žalovaný uhradil. Pri zmenovkách ku faktúram č. 20240012 a č. 20240013 to bol majster ktorého identitu žalobca nepozná, ale bolo zo strany žalovaného uvedené, že mu bude odsúhlasovať zmenovky. Pri zmenovke ku faktúre č. 20240014 ide o majstra ktorý sa volal Biener a bol žalovaným označený ako osoba oprávnená na odsúhlasovanie zmenoviek. Žalobca nemá možnosť overovať identitu osoby, ktorú označí objednávateľ za majstra zodpovedného za potvrdenie zmenovky. Taktiež žalobca nevie v akom právnom vzťahu sú títo majstri vo vzťahu k žalovanému. So znením rámcovej zmluvy však žalobca nesúhlasil a odmietol ju dodatočne podpísať. Minimálne v tomto rozsahu sú tak zmenovky relevantným podkladom pre vystavenie faktúr. Pripojená fotodokumentácia však preukazuje vykonanie prác aj za ďalšie obdobia. Ďalšou osobou, ktorá bola prítomná na mieste výkonu práce a bola predstavená žalobcovi ako manažér spoločnosti je E. V., občan SR. Po jeho odchode prevzal jeho funkcie M. M.. Ďalej, žalovaný má za to, že dohodnutá práca nebola vykonaná riadne. Pre toto tvrdenie žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz a citoval § 325 Obchodného zákonníka, ktorý je však v tomto prípade nepoužiteľný. Žalobca pracoval na čas a odmeňovaný bol za počet odpracovaných hodín každý týždeň. K dvom predloženým dôkazom v cudzom jazyku svedčiacom o údajnej nekvalitne vykonanej práci žalobcu uvádzame, že žalobcovi nikdy nebola vyčítaná nekvalita práce. Žalobca namieta listiny v cudzom jazyku, nepreložené do úradného jazyka, pokiaľ tento jazyk neovláda. Takéto listiny nespĺňajú náležitosti dôkazného prostriedku. Žalobca nemeckému jazyku nerozumie, avšak z predložených listín je zrejmé, že sa netýkajú vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale ide o listiny od nemeckej spoločnosti adresované spoločnosti Adon Group s.r.o. s ktorou žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu. Takisto tieto listiny podľa nás nepreukazujú, že by to bol práve žalobca, komu bola vyčítaná nekvalitná práca. Na stavbe pracovalo približne 10 pracovníkov, ale ich počet sa postupne zmenšoval po tom ako žalobca prestal platiť a odsúhlasovať zmenovky.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že faktúra nepotvrdzuje žiadnym dostatočným spôsobom reálne a riadne vykonané práce. Prehľad neuhradených faktúr je interný účtovný doklad žalobcu, ktoré si sám vyhotovuje vo svojej aplikácii, čo ale pre nárok, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, nie je žiadnym dostatočným podkladom s potrebnou dôkaznou hodnotou. Žalobca ďalej vo vyjadrení svoj nárok okrem faktúr opiera aj o tzv. zmenovky. Na uvedených zmenovkách, ktoré žalobca predložil, absentuje esenciálna náležitosť, a to podpis na to oprávnenej osoby. Pritom žalobca sám vo svojom vyjadrení uvádza, že išlo obvyklý postup, kedy majster každý týždeň odsúhlasoval podpisom zmenovky priamo na mieste výkonu práce. Na chýbajúce podpisy žalovaný žalobcu viackrát upozorňoval. Žalobca preto objektívne nedisponuje evidenciou odpracovaných hodín a riadne vykonaných prác. Predložené zmenovky preto nemožno v žiadnom ohľade považovať za relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval tvrdený nárok žalobcu. Reálne vykonanie prác žiaľ nepreukazujú ani ďalšie doložené podklady so spisu, a to fotodokumentácia k 17.08.2024 a 23.08.2024, ktorých dôveryhodnosť a autentickosť je minimálne otázna. Fotografie mohli byť vyhotovené kdekoľvek a kýmkoľvek. Práce vykonané žalobcom neboli vykonané riadne, keďže majster stavby prestal žalobcovi podpisovať zmenovky práve z dôvodu nekvalitne spravenej práce. O uvedenom bol žalobca viackrát upovedomovaný a na nedostatky bol upozorňovaný. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemal žiadnu vedomosť o vadách vykonanej práce je preto zavádzajúce a účelové. Ako žalovaný už v odpore uvádzal, z dôvodu neodovzdania diela riadne zo strany žalobcu nemecká firma vypovedala zmluvu a ukončila zmluvný vzťah ohľadom predmetnej stavby so slovenskou spoločnosťou, s ktorou žalovaný podnikal v Nemecku. Tie isté vady, ktoré boli vytýkané žalobcovi, sa nachádzali aj vo výzve uvádzanej nemeckej spoločnosti na opravu.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 15.01.2025 bolo súdu zo strany žalovaného doručené podanie spolu s výzvou na odstránenie vád zo dňa 03.01.2025, výzvou na dokončenie a odstránenie nedostatkov zo dňa 03.09.2024, Uplatnenie sankcie podľa zmluvných podmienok zo dňa 30.12.2024, protokol o škode zo dňa 13.01.2025, fotodokumentáciu. V podaní navrhol výsluch strán sporu a svedkov.
7. Súd prvej inštancie v ďalšej časti napadnutého rozsudku zhrnul vyjadrenia strán na pojednávaní dňa 30.04.2025 a po vykonanom dokazovaní skutkovo ustálil, že žalobca v konaní tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonával sadrokartonárske práce, pričom dohodnutá
odmena bola vo výške 22,00 eur za hodinu práce. Žalobca vystavoval žalovanému faktúry (č.l. 10-16), pričom vo faktúrach bol uvedený počet odpracovaných hodín. Žalovaný riadne a včas nespochybnil uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo, nespochybnil počet odpracovaných hodín, ani dohodnutú hodinovú odmenu vo výške 22,00 eur. Ak aj žalovaný argumentuje, že žalobca nefakturoval v súlade s odsekom 3 bod 3 Rámcovej zmluvy, súd uvádza, že žalovaný svoje tvrdenia o písomne uzatvorenej Rámcovej zmluvy nijako nepreukázal, písomnú rámcovú zmluvu podpísanú žalobcom a žalovaným nepredložil. K novým skutkovým tvrdeniam žalovaného uvádzaných v záverečnej reči (rozporovanie uzatvorenia ústnej Rámcovej zmluvy o dielo, dohodu na cene, tvrdenia o uzatváraní samostatných zmlúv o dielo) súd neprihliadal z dôvodu koncentrácie konania, o ktorej boli strany poučené. Zároveň žalovaný podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že by predkladanie podpísaných zmenoviek bolo výsledkom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným. Zo žaloby vyplýva, a žalovaný nespochybnil, že nezaplatil ani za faktúry, ktoré boli vydané na základe podpísanej zmenovky. Z uvedeného dôvodu je obrana žalovaného v tomto smere účelová. Ak by teda žalovaný chcel namietať počet odpracovaných hodín a s tým spojenú výšku odmeny žalobcu uvádzanú vo faktúrach, mal tak urobiť v rámci svojich písomných vyjadrení adresovaných súdu, čo sa však nestalo. Žalobca nijakým iným spôsobom faktúry žalobcu nespochybnil (okrem nepodpísaných zmenoviek). Žalovaný ani netvrdil, že by žalobca v takomto rozsahu nepracoval na diele. Súd tak vyhodnotil, že žalovaný nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky riadne a účinne nesporoval, keď súdu ohľadom nároku a jej výšky neposkytol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, ktoré by aj zároveň preukázal, resp. by navrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca dielo - sadrokartonárske práce, nevykonal náležite, riadne a včas. Ak sa aj žalovaný odvoláva na vypovedanie zmluvy nemeckou firmou a ukončenie zmluvného vzťahu, tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Žalovaný ďalej tvrdil, nemecká firma má vyčísliť spôsobené škody, pričom následne si bude žalovaný uplatňovať nárok vzájomnou žalobou. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný počas celého konania svoje tvrdenia nepreukázal. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovaným nevyplýva, že by žalobca nevykonával dielo riadne. Z Výzvy na dokončenie a odstránenie nedostatkov upozornením na možnosť vypovedania zmluvy zo dňa 03.09.2024 (č.l. 89 rub-90) nevyplýva, že vady spôsobil žalobca (prílohy k tomuto dokumentu absentujú). Súd na protokol o škode (č.l. 92 rub) neprihliadal, nakoľko sa nejedná o protokol spísaný nemeckou spoločnosťou, ale len sprostredkovateľom žalovaného, pričom bol spísaný až 13.01.2025 a nevedno na akom podklade bol vypracovaný. Zároveň je tento dôkaz v logickom a časovom rozpore s výzvou žalovaného na odstránenie vád zo dňa 03.01.2025 (č.l. 86) a tvrdením žalovaného, že tak učiní po vyčíslení škôd nemeckou firmou (č.l. 28). Súd poukazuje na to, že žalovaný nepredložil ani doklad o odoslaní takejto výzvy žalobcovi, hoci sa na to v záverečnej reči odvoláva. Zároveň, výzva nemeckej obchodnej spoločnosti je datovaná k 03.09.2024, avšak Protokol o škode je spísaný až 13.01.2025, čo nemožno považovať za včasné vytknutie vád žalobcovi, pričom znova súd podotýka, že nevedno jednoznačne určiť o aké konkrétne vady sa jedná a či tieto spôsobil žalobca, keď na mieste pracovalo niekoľko sadrokartonistov. Súd prvej inštancie nevykonal výsluchy osôb navrhovaných žalobcom a žalovaných. Navrhované osoby mali podľa spisového materiálu len potvrdiť vykonanie diela žalobcom s vadami (č.l. 101). Pričom vady bolo potrebné v súlade s Obchodným zákonníkom riadne vytknúť. Žalobca v konaní tvrdil, že mu nikto nevytýkal kvalitu vykonaných prác. Pričom, aj keby sa vyskytovali vady na diele, zo spisového materiálu je možné usudzovať, že vady neboli žalovaným riadne vytknuté. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal celú žalovanú istinu vo výške 9 099,00 eur, ale nepriznal úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, nakoľko sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať doručenie faktúr žalovanému. Preto súd splatnosť faktúr určil odo dňa nasledujúceho po dni doručenia platobného rozkazu spolu so žalobou a prílohami (23.10.2024). Dňa 24.10.2024 bol žalovaný povinný plniť a dňa 25.10.2024 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Súd preto v ostatnej časti úrokov z omeškania žalobu vo výroku II. tohto rozsudku zamietol. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa u stanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol úspešný v celom rozsahu. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Žalovaný uviedol, že rozsudok súdu rešpektuje, avšak nesúhlasí s ním. V zmysle Obchodného zákonníka síce zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu, avšak účastníci takéhoto zmluvného vzťahu musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre ústnu formu zmluvy. Žalobca mal povinnosť preukázať nielen existenciu ústnej zmluvy o dielo, ale aj jej konkrétny obsah vrátane dohodnutej hodinovej sadzby a skutočne odpracovaných hodín. Samotné vystavenie faktúr žalobcom nemôže byť automaticky považované za dostačujúci dôkaz uzavretia zmluvy a jej obsahu, keďže faktúry predstavujú
jednostranný úkon žalobcu. Žalovaný tak na základe uvedeného nemôže byť zaviazaný na úhradu prác, pri ktorých nebola jednoznačne preukázaná existencia zmluvy a jej podstatných náležitosti. Žalovaný má na základe uvedeného za to, že v konaní nebol dostatočne preukázaný obsah ústnej zmluvy a nebola preukázaná akákoľvek zhoda strán na cene diela. V predmetnom prípade chýbajú aj dôkazy o tom, že strany konkrétne dohodli hodinovú sadzbu 22 eur a takéto určenie ceny vyžaduje podľa Obchodného zákonníka buď písomnú dohodu, alebo objektívne preukázateľnú obchodnú prax. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že neprihliadal na nové skutkové tvrdenia žalovaného z dôvodu koncentrácie konania. Žalovaný má za to, že tento postup je sporný z viacerých dôvodov. Podľa Civilného sporového poriadku sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, avšak koncentrácia konania má svoje hranice a výnimky. Koncentrácia konania sa vzťahuje na situácie, kde strana mohla určité tvrdenia alebo dôkazy predložiť už skôr, ak by konala starostlivo. V danom prípade však žalovaný nemohol argumentovať, keďže niektoré skutočnosti sa dozvedel až v priebehu konania, a to konkrétne na základe predložených faktúr žalobcu, ktoré obsahovali údaje o práci a odmene o ktorej žalovaný predtým nevedel a jej rozsah nespochybňoval. Na druhej strane, ani dôkazy navrhované zo strany žalovaného na preukázanie svojich tvrdení, ktoré boli predložené včas neboli zo strany súdu akceptované. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že žalovaný nepreukázal vady diela, avšak je potrebné poukázať na problematické aspekty tohto záveru. Žalovaný predložil výzvu nemeckej spoločnosti na dokončenie a odstránenie nedostatkov zo dňa 03.09.2024, ako aj protokol o škode. Hoci súd na tieto dôkazy neprihliadal z formálnych dôvodov, ich existencia naznačuje, že v súvislosti s dielom skutočne vznikli nedostatky. Oznámenie vád bolo zo strany žalovaného urobené bez zbytočného odkladu, na základe čoho žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Ustálená prax súdov sa jednoznačne zhoduje na tom, že objednávateľ nemusí zaplatiť za dodané dielo v prípade, ak dielo nie je dodané bez vád. V súvislosti s konaním žalobcu vznikli žalovanému škody a dielo (stavba) tak malo vady, ktoré mal žalobca opraviť, nakoľko ich sám spôsobil. Napriek uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že vady diela neboli dostatočne preukázané a konkretizované, a to napriek predloženému protokolu o škode, ktorý však bol vyhotovený za účelom bližšieho špecifikovania vád spôsobených žalobcom. K vytknutiu vád došlo už 03.09.2024 zo strany nemeckej spoločnosti u žalovaného, ktorý následne zaslal výzvu žalobcovi. Spochybňovanie časových súvislosti je preto v danom ohľade absolútne nedôvodné. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že na stavbe pracovalo viacero sadrokartonistov, čo sťažuje identifikáciu konkrétneho pôvodcu vád. Uvedené nás však súčasne privádza k záveru, že nie je možné jednoznačne preukázať ani to, že žalobca práce vykonal a že ich vykonal riadne a bez vád. Reálne vykonanie prác tak nepotvrdzujú faktúry a ani zmenovky, na ktorých absentuje esenciálna náležitosť, a to podpis na to oprávnenej osoby. Pritom žalobca sám vo svojom vyjadrení uvádza, že išlo obvyklý postup, kedy majster každý týždeň odsúhlasoval podpisom zmenovky priamo na mieste výkonu práce. Reálne vykonanie prác nepreukazujú ani ďalšie doložené podklady so spisu, a to fotodokumentácia k 17.8.2024 a 23.08.2024, ktorých dôveryhodnosť a autentickosť je naďalej otázna a fotodokumentácia bola spochybnená súdom aj v prípade preukazovania vád diela. Žalobca v konaní nepredložil taký dôkaz, ktorý by objektívne preukazoval evidenciu odpracovaných hodín a riadne vykonaných prác, ich riadne dodanie a odovzdanie žalovanému. Obdobne ako žalovaný uvádza vo svojom predošlom vyjadrení, žalobca mal na stavbe opravovať škody spôsobené jeho chybou, avšak opravu sabotoval pomalou prácou. V súvislosti s konaním žalobcu vznikli žalovanému škody a dielo (stavba) tak malo vady, ktoré mal žalobca opraviť, nakoľko ich sám spôsobil. V zmysle vyššie uvedeného máme za to, že pokiaľ žalobca spôsobil na diele vadu, žalovaný nie je povinný mu zaplatiť za vykonanú prácu pokiaľ má dielo v čase odovzdania vadu. Žalovaný poukázal na rozhodnutia súdov týkajúce sa nárokov plynúcich z vád diela a povinnosťou úhrady ceny diala. Žalovaný na preukázanie skutočností, že žalobca nedodal dielo riadne navrhol riadne a včas aj návrhy na vykonanie dokazovania. Súd prvej inštancie však v odôvodnení nedostatočne zdôvodnil, prečo považoval svedkov za irelevantných a apriori zamietol ich výsluchu. Odmietnutím vypočuť svedkov súd znemožnil žalovanému doložiť skutočnosť faktického upozornenia na nedostatky. Žalovaný zároveň namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Napadnuté rozhodnutie, ktoré neobsahuje úvahy, ktorými sa súd spravoval, je podľa neho nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, a teda nezákonné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v doterajších vyjadreniach sa žalovaný odvolával na jednotlivé ustanovenia rámcovej zmluvy o dielo. Žalovaný však nepredložil podpísanú rámcovú zmluvu a teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a nemôže sa odvolávať na jednotlivé ustanovenia rámcovej zmluvy. Žalobca má za to, že v konaní dostatočne preukázal ústne dojednanie
podstatných náležitostí zmluvy o dielo a to medzi kým bola zmluva dojednaná, takisto dohodu o cene prác vyjadrenej sumou 22 eur za hodinu, ako aj označenie predmetu diela, ktorým je výkon sadrokartonárskych prác. Napokon žalovaný ani nespochybňoval predmet zmluvy, počet odpracovaných hodín, ani dohodnutú hodinovú odmenu vo výške 22,00 eur. Žalobca neopieral svoj nárok len o samotné vystavenie faktúr, ale aj o skutočnosť, že žalovaný od začiatku takto vystavené faktúry č.20240008 až 20240011 akceptoval, akceptoval v nich uvedený obsah faktúr (sadrokartonárske práce) akceptoval v nich uvedenú cenu (22 eur za hodinu) a akceptoval aj predložený rozsah prác vyjadrený počtom odpracovaných hodín na základe priloženej zmenovky. Akceptácia žalovaného bola vyjadrená tým, že tieto faktúry v plnej výške uhrádzal. Žalovaný tieto skutočnosti vo svojich vyjadreniach ani nenamietal. Žalovaný v doterajšom konaní namietal len to, že žalobca dielo nevykonal riadne a včas, avšak pre toto tvrdenie nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Dokonca ani na podpísaných zmenovkách sa nenachádza žiadny údaj o vadách. Žalovaný tiež ani nepreukázal existenciu dohody o potrebe predkladaní zmenoviek k faktúre. Žalovaný bol o koncentrácii konania poučený v predvolaní na pojednávanie zo dňa 19.12.2024, ktoré bolo žalovanému v ten istý deň doručené. Faktúry spolu so zmenovkami boli žalovanému doručené už v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica spolu s platobným rozkazom. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že niektoré skutočnosti sa dozvedel až v priebehu konania. Zo žalovaným predloženej výzvy na dokončenie a odstránenie nedostatkov zo dňa 03.09.2024 nevyplýva, že by mal vady spôsobiť žalobca. Žalovaným predložený protokol o škode bol spísaný až dňa 13.01.2025 teda po súdom stanovenej lehote na predloženie dôkazov a navyše tu nejde o vadu vytknutú žalobcovi žalovaným. Takisto žalovaný nepredložil žiadny doklad, že by bol tento protokol doručený včas žalobcovi. Z predložených dôkazov nie je ani jasné o aké konkrétne vady sa jedná a či tieto vôbec spôsobil výlučne žalobca. Žalobca predložil v konaní včas na výzvu súdu fotodokumentáciu preukazujúcu vykonanie prác. Žalovaný autentickosť fotodokumentácie doteraz nespochybňoval a nespochybňoval ani to že by žalobca nepracoval na diele v takomto rozsahu. Ďalej žalovaný uviedol, že riadne a včas navrhol vykonanie dokazovania výsluchmi strán sporu a navrhnutých svedkov. Pokiaľ ide o výsluch žalovaného máme zato, že žalovaný bol na pojednávanie včas predvolaný a právna zástupkyňa ani jeho neúčasť dostatočne nezdôvodnila. V tejto súvislosti nemohli byť jeho procesné práva porušené. Ďalší žalovaným navrhnutý svedkovia mali len potvrdiť, že sa žalovaný na stavbe správal nevhodne, že nevykonával stavebné práce riadne a že im bola uhradená odmena za ich prácu, čo nie sú relevantné skutočnosti v tomto konaní. Podľa žalobcu je rozsudok dostatočne odôvodnený.
10. V replike žalovaný poukázal, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať obsah údajne uzatvorenej ústnej zmluvy, ktorá by jasne definovala práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobcove argumenty o akceptácii faktúr ich uhrádzaním sú neudržateľné. Platenie faktúr nevytvára automaticky platnú zmluvu ani nedefinuje obsah zmluvného záväzku. Faktúry či zmenovky sú iba nepriamymi dôkazmi a samy osebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie služieb. Žalovaný má naďalej za to, že nebol dostatočné preukázaný obsah ústnej zmluvy a už vôbec nie za podmienok, ktoré žalobca len tvrdí no doposiaľ dostatočne nepreukázal. Žalobca nesprávne interpretuje inštitút koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Žalovaný všetky námietky a tvrdenia uplatnil v súlade so zákonom, zásadou koncentrácie konania. Žalovaný uplatnil všetky prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný rozporuje tvrdenia žalobcu, že vady neboli riadne a včas vytknuté. V tejto súvislosti odkazuje na dokument z 13.01.2025. Žalovaný má za problematický záver súdu o nepreukázaní existencii vád diela. Žalovaný riadne predložil relevantné dôkazy, konkrétne výzvu nemeckej spoločnosti na dokončenie a odstránenie nedostatkov z 03.09.2024 a protokol o škode. Argumentácia žalobcu stojí v priamom rozpore s konštantnou judikatúrou. Žalovaný namieta žalobcovu fotodokumentáciu zo 17.08.2024 a 23.08.2024 nakoľko táto nie je dostatočným dôkazom o riadnom vykonaní prác. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje úvahy súdu, na základe ktorých dospel k meritórnemu rozhodnutiu, a preto je nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, a teda nezákonné. Rozsudok nespĺňa požiadavku spravodlivého zákonného rozhodnutia v zmysle relevantnej judikatúry.
11. V duplike žalobca uviedol, že dostatočným spôsobom bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo v ústnej forme k dojednaniu podstatných náležitostí zmluvy o dielo a týmto sa strany aj spravovali. Dohodnutú cenu prác žalovaný akceptoval aj tým, že uhrádzal žalobcom vystavené faktúry. Žalovaný nespochybňoval v konaní predmet zmluvy, počet odpracovaných hodín, ani dohodnutú hodinovú odmenu. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením, že faktúry, či zmenovky nie sú dostatočnými dôkazmi. Spolu s ostatnými predloženými dôkazmi vytvárajú ucelenú reťaz na seba nadväzujúcich dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu. Žalobca má za to, že ak žalovaným nebola preukázaná dohoda o
spôsobe predkladania zmenoviek a ich potvrdzovanie, tak nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalobcu a žalovaný sa nemôže dovolávať potreby ich odsúhlasovania. Žalobca sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že „Účelom a zmyslom koncentrácie konania je v civilnom sporovom konaní najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu“. Žalovaný však v tomto duchu nepostupoval. Žalovaný bol 19.12.2024 v predvolaní poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Súd v uvedenom predvolaní dôležitosť uvedeného poučenia vrátane výzvy na predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany zvýraznil červenou farbou a zväčšil veľkosť písma. K protokolu o škode z 13.01.2025 a výzvy na dokončenie a odstránenie nedostatkov z 03.09.2024 žalobca uviedol, že protokol bol spísaný až po prvej súdom stanovenej lehote na predloženie dôkazov a nejde tu o vadu vytknutú žalobcovi žalovaným. Žalovaný nepredložil žiadny doklad o tom, že by tento protokol bol žalobcovi doručený včas. Z fotografie poškodeného materiálu a chýbajúcich šrubiek nevyplýva, že by išlo o vady, ani to že by to mal spôsobiť žalobca. Žalobca tvrdí, že chýbajúce šrubky na fotodokumentácii nie sú z dôvodu nadväzujúcich stavebných prác a až po ich vykonaní sa chýbajúce šrubky mali aplikovať. Dokument bol žalobcovi predložený až prostredníctvom súdu dňa 31.01.2025. K spochybnenej fotodokumentácií z 17.08.2024 a 23.08.2024 treba podotknúť, že sa jedná o ďalší z ucelenej série dôkazov preukazujúcich vykonanie prác žalobcom.
12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku I. a III. nie je dôvodné, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody. Termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 17.03.2026 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.03.2026. Odvolanie proti výroku II. nie je prípustné.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné proti výroku I. a III.. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku I. a III., pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Súd prvej inštancie sa podrobne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami. Rozhodnutie spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaním napadnuté rozhodnutie je v potrebnom rozsahu odôvodnené a zrozumiteľné. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje, nakoľko sa s ním stotožňuje a na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, uvádza nasledovné:
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
17. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
18. Podľa § 562 ods. 2 písm. b) ObZ, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí.
19. Ako vyplýva z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vykonával v rozhodnom období pre žalovaného sadrokartonárske
práce. Žalovaný uviedol v konaní tvrdenie, že tak mal žalobca konať na základe uzavretej rámcovej zmluvy, z ktorej žalovaný odvodzoval povinnosti strán zmluvného záväzku, okrem iného aj predkladanie smenoviek potrebných pre následnú fakturáciu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný svoje tvrdenia o písomne uzatvorenej rámcovej zmluve nijako nepreukázal, písomnú rámcovú zmluvu podpísanú žalobcom a žalovaným nepredložil. Žalovaný namietal v odvolaní, že žalobca mal povinnosť preukázať nielen existenciu ústnej zmluvy o dielo, ale aj jej konkrétny obsah, vrátane dohodnutej hodinovej sadzby a skutočne odpracovaných hodín. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný riadne a včas nespochybnil tvrdenia žalobcu o uzatvorení ústnej zmluvy o dielo, nespochybnil počet odpracovaných hodín, ani dohodnutú hodinovú odmenu vo výške 22,00 eur/hod.. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností odvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. (uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn. II.ÚS 38/2015). Odvolací súd uvádza, že riadne a včasné popretie skutkových tvrdení protistrany, má vplyv na úspech v sporovom konaní. Skutkové tvrdenia, ktoré strana riadna nepoprie v zmysle § 151 CSP sú považované za nesporné. Riadne popretie je ďalej podmienené jeho včasnosťou, inak sa strana vystavuje možným účinkom aplikácie koncentrácie konania súdom v súlade s naplnením zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. Aplikácia koncentrácie konania tak bola v plnej možnosti súdu prvej inštancie, ktorý ju aj aplikoval. K novým skutkovým tvrdeniam žalovaného uvádzaných v záverečnej reči (rozporovanie uzatvorenia ústnej rámcovej zmluvy o dielo, dohodu na cene, tvrdenia o uzatváraní samostatných zmlúv o dielo) súd prvej inštancie neprihliadal z dôvodu koncentrácie konania, o ktorej boli strany poučené a toto konanie je plne v súlade s ustanoveniami civilného sporového poriadku.
20. K samotnej absencii podpísaných zsmenoviek zároveň odvolací súd uvádza, že ich absencia sama o sebe pri riadnom vykonaní diela, nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala objednávateľovi brániť v splnení povinnosti úhrady ceny za dielo. Pokiaľ zhotoviteľ riadne dielo vykoná a objednávateľ včas a riadne neuplatní vady, je povinnosťou objednávateľa plniť svoj záväzok. Na obdobný záver odvolací súd poukazuje v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 8Cob/67/2020 z 28.10.2020, ktorý uviedol, že ak zmluva o dielo obsahuje dojednanie o spôsobe evidencie odpracovaných hodín (z dôvodu odmeňovania za hodinu vykonanej práce), pri akceptovaní takého právneho záveru, podľa ktorého zhotoviteľ môže požadovať zaplatenie ceny diela, len ak disponuje odsúhlaseným výkazom o rozsahu prác od objednávateľa, ak sa na tom dohodli v zmluve, by totiž mohla nastať situácia, že nepodpísaním takého výkazu zo strany objednávateľa by zhotoviteľ nemal možnosť domôcť sa odplaty za dielo, hoci reálne ho vykonal. Takéto praktiky však nemôžu požívať súdnu ochranu - okrem toho, že sú v rozpore s kogentným ustanovením § 536 Obchodného zákonníka, odporujú aj zásadám poctivého obchodného styku. V predmetnom spore však žalovaný ani dohodu o spôsobe evidencie hodín za účelom odmeňovania nepreukázal.
21. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie, týkajúce sa žalovaným tvrdených vád vykonaného diela. Žalovaný uviedol, že oznámenie vád bolo zo strany žalovaného urobené bez zbytočného odkladu, na základe čoho žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Ustálená prax súdov sa podľa neho jednoznačne zhoduje na tom, že objednávateľ nemusí zaplatiť za dodané dielo v prípade, ak dielo nie je dodané bez vád. V súvislosti s konaním žalobcu vznikli žalovanému škody a dielo (stavba) tak malo vady, ktoré mal žalobca opraviť, nakoľko ich sám spôsobil. Právna úprava zmluvy o dielo, ktorá má charakter odplatnej zmluvy, ustanovuje záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo, čomu zodpovedá záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Ak zhotoviteľ splní povinnosť zo zmluvy a dielo riadne zhotoví, objednávateľovi vznikne povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovené dielo. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca si riadne nesplnil zmluvnú povinnosť vykonať dielo, resp. že plnil vadne, nie v požadovanej kvalite, bol povinný vady včas žalobcovi vytknúť a svoje tvrdenie o tom preukázať. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vady bolo potrebné v súlade s Obchodným zákonníkom riadne vytknúť. Súd prvej inštancie zároveň správne na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že z výzvy na dokončenie a odstránenie nedostatkov upozornením na možnosť vypovedania zmluvy zo dňa 03.09.2024 (č.l. 89 rub -90) nevyplýva, že vady spôsobil žalobca. Súd prvej inštancie správne ako irelevantný vyhodnotil aj protokol o škode (č.l. 92 rub) keď uviedol, že naň neprihliadal, nakoľko sa nejedná o protokol spísaný nemeckou spoločnosťou, ale len sprostredkovateľom žalovaného, pričom bol spísaný až 13.01.2025 a nevedno na akom podklade bol vypracovaný. Zároveň je tento dôkaz v logickom a časovom rozpore s výzvou žalovaného na odstránenie vád zo dňa 03.01.2025 (č.l. 86) a tvrdením žalovaného, že tak učiní po vyčíslení škôd nemeckou firmou (č.l. 28). Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaný nepredložil ani doklad o odoslaní takejto výzvy žalobcovi, hoci sa na to v záverečnej reči odvoláva. Zároveň, výzva nemeckej obchodnej
spoločnosti je datovaná k 03.09.2024, avšak Protokol o škode je spísaný až 13.01.2025, čo nemožno považovať za včasné vytknutie vád žalobcovi. Odvolací súd uvádza, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva, žeby žalovaný včasné uplatnenie vád preukázal. Pokiaľ žalovaný v konaní riadne tvrdenie žalobcu o vykonaní diela nesporoval a zároveň nepreukázal včasné a riadne uplatnenie vád, je záver súdu prvej inštancie o povinnosti úhrady ceny diela žalovaným vecne správny.
22. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že na stavbe pracovalo viacero sadrokartonistov, čo sťažuje identifikáciu konkrétneho pôvodcu vád. Uvedené však podľa žalovaného súčasne vedie k záveru, že nie je možné jednoznačne preukázať ani to, že žalobca práce vykonal a že ich vykonal riadne a bez vád. Uvedené tvrdenie je bez relevancie vo vzťahu k správnemu záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní včasného uplatnenia vád žalovaným.
23. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení nedostatočne zdôvodnil, prečo považoval svedkov za irelevantných a apriori zamietol ich výsluchu. Namietal teda, že ani dôkazy navrhované zo strany žalovaného na preukázanie svojich tvrdení, ktoré boli predložené včas neboli zo strany súdu akceptované. Odmietnutím vypočuť svedkov podľa žalovaného súd prvej inštancie znemožnil žalovanému doložiť skutočnosť faktického upozornenia na nedostatky. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že nevykonal výsluchy osôb navrhovaných žalobcom a žalovaných, nakoľko navrhované osoby mali podľa spisového materiálu len potvrdiť vykonanie diela žalobcom s vadami (č.l. 101). Uvedený záver je plne súladný so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko pri jednoznačnom závere súdu prvej inštancie o včasnom neuplatnení vád zo strany žalovaného, je bezpredmetné v predmetnom konaní preukazovať, či dielo v skutočnosti nejaké vady malo. Pokiaľ strana neoznámi vady bezodkladne nie je jej zo strany súdu možné v zmysle § 562 ods. 2 ObZ priznať nároky. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že vady bolo potrebné v súlade s Obchodným zákonníkom riadne vytknúť. Žalobca v konaní tvrdil, že mu nikto nevytýkal kvalitu vykonaných prác. Pričom, aj keby sa vyskytovali vady na diele, zo spisového materiálu je možné usudzovať, že vady neboli žalovaným riadne vytknuté.
24. Žalovaný zároveň namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žalovaný však podľa odvolacieho súdu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Preto uvedená odvolacia námietka ostala len vo všeobecnej rovine. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpovede na všetky relevantné skutočnosti a rozhodnutie napĺňa dikciu ustanovenia § 220 CSP. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným sobom nespochybnili ani nevyvrátili podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie vo výroku I. súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku I. vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku III. o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej
inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou pomeru úspechu v konaní.
26. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
27. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
28. Žalovaný podal odvolanie voči celému rozsudku, odvolací súd odvolanie žalovanie voči výroku II. napadnutého rozsudku odmietol, ako podané neoprávnenou osobou, nakoľko bolo podané voči výroku, ktorý nie je v neprospech odvolateľa.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu § 257 CSP súd nezistil.
32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).