Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/129/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v súdnom konaní, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 29. októbra 2025, č. k. -29, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „ I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že v danej veci vzhľadom na predmet sporu uplatnený žalobcom, a to nárok na náhradu škody podľa a v zmysle a uvedeného zákona sa pred konaním na súde obligatórne vyžaduje predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Až v prípade, ak príslušný orgán uplatnený nárok, čo i len čiastočne, neprizná v lehote šiestich mesiacov od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, je žiadateľ oprávnený domáhať sa priznania náhrady škody na súde. Žalobca požiadal MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody o deň pozdejšie (dňa 03.10.2025), ako podal žalobu na začatie konania na súde (dňa 02.10.2025). Keďže v danom prípade ide o delenú právomoc, t. j. riešenie tejto otázky patrí do právomoci dvoch orgánov, pričom právomoc súdu v danom prípade vznikne až po tom, čo žiadateľ nebol so svojim nárokom úspešný (čo aj čiastočne) na orgáne, ktorý má na prejednanie veci prvotnú právomoc. Ministerstvu spravodlivosti SR ešte neuplynula lehota 6 mesiacov, počas ktorej má o žiadosti žiadateľa (žalobcu) rozhodnúť. Na základe týchto skutočností niet žiadnych pochybností o tom, že v tomto štádiu nie je daná právomoc súdu v spore konať, preto súd v zmysle konanie zastavil, nakoľko ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. O trovách konania rozhodol podľa , lovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne trovy doposiaľ nevznikli.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie žalobca v celom rozsahu. Mal za to, že je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, formalizme, v rozpore s SR, nesprávnom vyhodnotení procesnej podmienky ako neodstrániteľnej, porušení zásady hospodárnosti konania ( ), ignorovaní ustálenej judikatúry, ktorá pripúšťa splnenie tejto podmienky aj počas priebehu konania. Poukázal na to, že podľa ide o podmienku, ktorá je odstrániteľná plynutím času, procesná podmienka bude objektívne splnená po uplynutí 6-mesačnej lehoty, najneskôr 03.04.2026, teda nejde o stav, ktorý by bolo nemožné napraviť; naopak, zákon s touto situáciou počíta. Ďalej namietal, že súd pochybil, keď konanie neprerušil podľa §

161 ods. . Postup súdu žalobca považuje za arbitrárny, formalistický a odporujúci účelu práva, keď konanie zastavil. Uviedol, že súd založil zastavenie konania na formálnom rozdiele jedného dňa medzi dátumom podania žaloby (02.10.2025) a dátumom žiadosti o predbežné prerokovanie (03.10.2025). Takýto extrémny formalizmus dostáva žalobcu do situácie, ktorou musí všetko začať odznova, čo zákon nevyžaduje. Ústavný súd SR vo svojej stabilnej judikatúre opakovane konštatuje, že súdy sú povinné uprednostniť materiálnu spravodlivosť pred formalizmom, čo okresný súd úplne ignoroval. Existujú viaceré rozhodnutia slovenských súdov, ktoré uvádzajú, že predbežné prerokovanie môže byť podané aj počas priebehu súdneho konania. Súd má počkať na splnenie podmienky a následne pokračovať. Zastavením konania súd núti žalobcu podávať žalobu opakovane, spôsobuje ďalšiu časovú stratu, zaťažuje súdny systém novým konaním, ide priamo proti cieľu - zrýchleniu a efektívnosti konaní. Žalobca navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ľa mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom; c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako aj medzi odvolacie dôvody patrí námietka týkajúca sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu, ktoré sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne a odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Výklad právnej úpravy predbežného prerokovania návrhu je potrebné uskutočniť v súlade s ich účelovým zameraním. Podľa dôvodovej správy k , „V snahe zabrániť zbytočným súdnym sporom sa ponecháva v zákone inštitút predbežného prerokovania nároku. Zákon stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch, keď k škode došlo protiprávnym rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Z praxe súdov vyplýva, že sa poškodení spravidla obracajú na súd s nárokom na náhradu škody iba vtedy, ak príslušný orgán v zákonom stanovenej lehote ich nárok celkom alebo sčasti neuspokojil. Zmyslom predbežného prejednania nároku roku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát, respektíve územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Toto prerokovanie by malo prispieť k objasneniu veci a vytvoriť tak podmienky pre uzatvorenie mimosúdnej dohody o uspokojení nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konanie zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. V prípade, ak by napriek tomu, nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy o zastavení konania. Orgán príslušný na prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci správneho poriadku a nevydáva o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote buď nárok uspokojí, alebo neuspokojí.“

9. Aj z dôvodovej správy k uvedenému zákonu vyplýva, že zmyslom predbežného prerokovania nárokov je snaha o rýchle a mimosúdne usporiadanie vzťahov. Nie je teda ich zmyslom vytvorenie procesných prekážok pre usporiadanie vzťahov a už vôbec nie snaha procesnými prostriedkami zabrániť uspokojeniu nárokov. Preto ustanovenia, ktoré ukladajú poškodenému najskôr sa obrátiť s návrhom na mimosúdne uspokojenie nárokov na orgán verejnej moci alebo územnej samosprávy, nemožno vykladať formálne tak, ako to urobil okresný súd, keď konanie zastavil. Nemožno teda akceptovať procesnú prekážku uplatnenia hmotnoprávneho nároku v právnej úprave sledujúcej iba mimosúdne uspokojenie nároku. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že podanie žiadosti na predbežné prerokovanie nie je procesnou podmienkou, ktorá by zakladala tzv. delenú právomoc, ktorá prichádza do úvahy len vtedy, ak orgán, ktorý vo veci pôvodne koná, je oprávnený vydať autoritatívne rozhodnutie. V danej veci však konanie o predbežnom prerokovaní návrhu má charakter mimosporového zmierovacieho konania. To napokon vyplýva aj z toho, že ani „prísľub“ príslušného orgánu o tom, že uspokojí nárok poškodeného nemožno nútene vykonať a poškodený musí nárok uplatniť v konaní na súde. Z týchto dôvodov (s prihliadnutím aj na odlišnosť právnej úpravy upravujúcej dôsledky neodstránenia nedostatkov žiadosti) je považovaná aj skoršia judikatúra k , ktorá považovala absenciu predbežného prerokovania žiadosti za prekážku súdneho konania podľa , za prekonanú. V rozpore so zmyslom predbežného prerokovania sa javí aj požiadavka vyčkať uplynutie lehoty 6 mesiacov aj v prípade, ak zo správania zodpovedného subjektu je zrejmé negatívne stanovisko k náhrade škody.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi ako poškodenému nič nebránilo v tom, aby žalobu na súd podal pred tým, než sa príslušný úrad o jeho nároku vyjadrí, obzvlášť ak mu hrozí premlčanie práva. Okresný súd teda v takomto prípade počká na vyjadrenie príslušného orgánu a potom bude pokračovať v konaní (rozhodnutie NS ČR; rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 21.12.2011).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že ak si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom dňa 02.10.2025 na príslušnom súde a až o deň pozdejšie, teda dňa 03.10.2025, podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, okresný súd nebol oprávnený zastaviť súdne konanie z dôvodu, že súd nie je príslušný v tomto štádiu konať, nakoľko nie je daná právomoc súdu s poukazom na ust. (rozhodnutie NS SR zo dňa 25.11.2020).

12. Za daného stavu odvolací súd uznesenie okresného súdu o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude konať o nároku žalobcu uplatnenom žalobou. Zároveň odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj v závislom výroku o trovách konania.

13. V ďalšom konaní pri novom rozhodnutí okresný súd opätovne rozhodne o trovách konania, pričom v zmysle zároveň rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania.

14. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.