Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/53/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpená advokátom: JUDr. Ján Schweitzer, so sídlom Šafárikova 1522/43, Galanta, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, o zaplatenie 3.600,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -159 zo dňa 9. septembra 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3.600,- eur od 11.03.2023 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 950,17 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. a bod 8, o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), y Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovujú štandardy kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny (ďalej len „“), , , až 3, (ďalej len „“) a nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania dospel k čiastočnému právnemu záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď žalobkyňa v konaní vystupuje ako koncový odberateľ elektrickej energie v zmysle a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle . Dodávku elektrickej energie do odberného miesta žalobkyne zabezpečuje spoločnosť ZSE Energia, a.s. Súd uviedol, že pre správne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie má rozhodujúcu úlohu skúmanie dôvodu, prečo došlo v rodinnom dome žalobkyne k prepätiu a nie skúmanie následku v podobe existencie prepätia. K prepätiu v distribučnej sústave a u koncového odberateľa elektrickej energie môže dôjsť v dôsledku pochybenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy napríklad aj tým, že zanedbá údržbu distribučnej elektrickej sústavy, ale aj v dôsledku pochybenia dodávateľa elektrickej energie tým, že

v rozpore s príslušnou STN normou pustí do odberného miesta vyššie napätie, ako je maximálne povolené, a to bez zavinenia a pričinenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Preto musel súd identifikovať pravú príčinu vzniku prepätia v rodinnom dome žalobkyne a súčasne aj protiprávny úkon žalovaného, ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 21.11.2021 došlo k poruche na distribučnej sústave v spojovacej spojke „T“ odpálením nulovacieho ochranného vodiča. Dňa 22.11.2021 bolo identifikované miesto poruchy zo strany žalovaného a zo strany žalobkyne boli identifikované elektrické spotrebiče, na ktorých nastala škoda a dňa 23.11.2021 žalovaný odstránil poruchu na distribučnej sústave. Porucha spočívala v spojovacej spojte „T“ odpálením nulovacieho ochranného vodiča a porucha v distribučnej sústave nastala na úseku a na zariadení, ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného a na pozemku parcely registra „C“ s par. č. 4021/57 v kat. úz. E. na úseku medzi elektrickými skriňami SR 2193/3 a SR 2193/2 vo vlastníctve žalovaného. Na uvedený úsek distribučnej sústavy má žalovaný platné povolenie č. 2007E 0258 na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a v rozsahu ktorého zabezpečuje ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho a časti Trenčianskeho kraja. Elektrické zariadenie v podobe spojovacej spojky „T“ bolo vo vlastníctve žalovaného. Keďže sa ukázalo, že príčinou poruchy na distribučnej sústave bolo odpálenie nulovacieho ochranného vodiča v spojovacej spojke „T“, ktorá časť distribučnej elektrickej sústavy je v réžii prevádzkovania žalovaného, spojovacia spojka „T“ ako elektrické zariadenie bolo vo vlastníctve žalovaného, v rámci ktorého žalovaný bol povinný vykonávať bežnú údržbu a pravou príčinou prepätia v rodinnom dome žalobkyne bolo pochybenie žalovaného v dôsledku zanedbania riadnej údržby tohto elektrického zariadenia a nie v dôsledku pochybenia dodávateľa elektrickej energie tým, že v rozpore s príslušnou STN normou by pustil do odberného miesta vyššie napätie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Žalobkyňa si neuplatňovala zmluvné nároky vyplývajúce zo zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie, ale zákonný nárok zo spôsobenej škody v dôsledku prepätia elektrického napätia v rodinnom dome, čo spôsobilo pokazenie elektrických spotrebičov v rodinnom dome žalobkyne.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podstatou argumentácie žalovaného bolo, že skutkový priebeh udalostí vedúcich k poruche bol: porucha > obmedzenie distribúcie elektriny > škoda. Zo súkromného znaleckého posudku č. 07/2022 vypracovaného znalcom Ing. Ľubomírom Streicherom vyplynul jednoznačný záver, že porucha v distribučnom rozvode na F. D. G. E. spôsobila zvýšené fázové napätie v distribučnej sieti (za miestom poruchy) a mala priamu súvislosť/príčinu na vznik škody na elektrických spotrebičoch a zariadeniach v domácnosti rodiny C. na ul. D. H. XX G. E.. Z predloženého znaleckého posudku vyplynul jednoznačný záver, že škoda vznikla následkom poruchy. Priebeh udalostí vedúcich ku škode bol teda: porucha > škoda, a nie tak ako sa ho domáha žalovaný: porucha > obmedzenie distribúcie elektriny > škoda. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného v otázke un block aplikácie pojmov „obmedzenie distribúcie elektriny“, ktoré sú upravené v y č. na zodpovednostné právne vzťahy upravené v , pretože vyhláška patrí medzi vykonávací právny predpis hlavne k o regulácii v sieťových odvetviach a nie k .

5. Podľa súdu ust. bodu 6 je potrebné vykladať tak, že prevádzkovateľ má právo obmedziť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny alebo prístup do distribučnej sústavy pri vzniku poruchy alebo pri jej odstraňovaní. V prípade, že sa na distribučnej elektrickej sústave vyskytne porucha a pri jej odstraňovaní je potrebné dočasne na nevyhnutne potrebný čas a nevyhnutnom rozsahu obmedziť distribúciu elektriny na danom úseku elektrickej siete, prevádzkovateľ distribučnej sústavy tak v zmysle bodu 6 môže urobiť bez toho, aby zodpovedal za prípadné škody, ak škoda nevznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Ďalšou situáciou je, keď sa jedná o vopred plánované odstávky distribučnej sústavy pri plánovaných prácach, čo napríklad predstavuje situáciu v . V prejednávanom prípade však došlo k poruche, ktorá mala automaticky za následok vznik prepätia a škody u koncového odberateľa elektriny, t. j. u žalobkyne. Vznik prepätia ako predpoklad škody na majetku žalobkyne bol z fyzikálneho hľadiska logickým následkom odpálenia ochranného vodiča PEN v spojke „T“. Medzi takýmto sledom udalostí v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k uplatneniu práva prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť prístup do distribučnej sústavy. K tomuto právu mohol žalovaný pristúpiť logicky až potom, ako vznikla škoda u žalobkyne, a to v čase odstraňovania vzniknutej poruchy. Pri odstraňovaní vzniknutej poruchy poverení zamestnanci

žalovaného mali právo obmedziť prístup žalobkyne do distribučnej sústavy elektriny tým, že ju dočasne odpoja od tejto sústavy, kým sa porucha neodstráni.

6. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný vznik škody zavinil porušením svojich zákonných povinností. Z ust. vyplýva zákonná povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy zabezpečovať pravidelnú údržbu a obnovu distribučnej sústavy na udržanie kapacity distribučnej sústavy. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že k uvedenej poruche v podobe odpálenia ochranného vodiča PEN v spojke „T“ došlo v dôsledku dlhodobej degradácii tohto vodiča, ktorý bol prerušený a vyhorený. Tento záver znalec zopakoval aj na pojednávaní. Predložená revízna správa ev. č.: zo dňa 11.12.2019 podľa súdu nevylučuje vyššie popísanú poruchu v distribučnej sústave. Osvedčuje len to, že elektrické zariadenie je po elektrickej stránke schopné bezpečnej prevádzky, a to ku dňu vykonania odbornej skúšky a odbornej prehliadky. V žiadnom prípade sa netýka času po nej. Pravidelné vykonávanie revíznych správ automaticky neznamená, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy splnil aj zákonom ustanovenú povinnosť v . Predmetná revízna správa bola pritom vyhotovená v roku 2019 a k poruche došlo v roku 2021.

7. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v zmysle , pretože nezabezpečil riadnu a pravidelnú údržbu predmetného elektrického zariadenia, v dôsledku čoho došlo k degradácií ochranného voziča PEN v spojke „T“, v dôsledku čoho vznikla škoda na majetku žalobkyne. Porušenie v tomto prípade znamená, že žalovaný zavinil vznik škody žalobkyne tým, že porušil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v , v dôsledku čoho nemožno v žiadnom prípade aplikovať ustanovenie , pretože žalovaný porušením ustanovenia zavinil vznik škody na majetku žalobkyne.

8. Argumenty žalovaného ohľadom nedostatočných záverov a chýb v znaleckom posudku, najmä ako mohol znalec prísť k svojim záverom, keď na mieste poruchy ani nebol, súd prvej inštancie vyhodnotil ako právne irelevantné, pretože väčšina znaleckých posudkov pri poruchách vyhodnocuje stav ex post, t. j. takmer vždy po odstránení poruchy na elektrickom zariadení. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila v rámci svojej žaloby, že uvedená porucha vznikla v dôsledku dlhodobej degradácie ochranného kábla PEN v spojke „T“, pričom svoje tvrdenia náležite preukázala predloženým znaleckým posudkom, potom žalovanému nemohlo v tejto časti postačovať len tvrdiť okolnosti vylučujúce uplatnený nárok žalobkyne, ale žalovaný bol povinný tieto tvrdené skutočnosti aj náležite preukázať, čo neurobil, ba dokonca nenavrhol ani žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom náležitého preukázania tvrdených skutočností.

9. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa si nesplnila svoju generálnu prevenčnú povinnosť najmä tým, že nebola pre prípad prepätia v dôsledku poruchy poistená, resp. nemala nainštalované tzv. prepäťové ochrany, súd prvej inštancie uviedol, že poistenie domácnosti ako súkromný produkt nerieši poistencovi prevenciu a ochranu pred zhorením spotrebičov v jeho domácnosti v dôsledku zvýšených hodnôt napätia v elektrickej sústave, ale pokrýva až prípadný vzniknutý následok v podobe vyplatenia poistného plnenia. Uzatvorenie poistnej zmluvy nemá žiadny právny súvis s generálnou prevenčnou povinnosťou upravenou v . Žiadny právny prepis neukladá odberateľovi elektrickej energie povinnosť, aby mal nainštalované v rámci svojho rodinného domu tzv. prepäťové ochrany. Žalovaný nijako nešpecifikoval, akú kategóriu prepäťovej ochrany mala mať žalobkyňa v rámci svojho rodinného domu nainštalovanú. Prepäťová ochrana je ochranou proti blesku a nemá za následok ochranu spotrebičov pred poruchou a škodou, ktorá je predmetom tohto konania. Navyše rodinný dom žalobkyne mal nainštalované tzv. prepäťové ochrany a to, že uvedené prepäťové ochrany nemohli zabrániť vzniku škody, potvrdil aj samotný znalec na pojednávaní ktorý uviedol, že prepäťová ochrana nebráni pred zvýšeným napätím.

10. Súd prvej inštancie v predmetnej veci dospel k právnemu záveru, že ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle , teda nedal za pravdu žalobkyni, že ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle . Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho úkonu tým, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v zmysle , pretože nezabezpečil riadnu a pravidelnú

údržbu predmetného elektrického zariadenia, v dôsledku čoho došlo k degradácii ochranného vodiča PEN v spojke „T“, v dôsledku čoho vznikla škoda na majetku žalobkyne. Uvedené mal súd preukázané aj z predloženého znaleckého posudku, keď znalec jednoznačne stanovil, že degradácia ochranného vodiča PEN vznikla v dôsledku dlhodobého zanedbania údržby tohto elektrického zariadenia. Vznik škody žalobkyňa preukázala odborným posudkom č. 01/2022 vo výške 3.600,- eur, pričom vznik škody a výška škody neboli v priebehu konania žalovaným spochybnené. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody súd považoval za preukázanú tým, že priebeh udalostí vedúcich ku škode bol porucha > škoda. V dôsledku zanedbania údržby na elektrickom zariadení zo strany žalovaného došlo k odpáleniu, resp. prerušeniu ochranného kábla PEN v spojke „T“, čo malo za následok vznik škody tým, že v elektrických obvodoch v rodinnom dome zvýšilo napätie, ktoré spôsobilo škodu na majetku žalobkyne. Žalovaný nezabezpečením riadnej údržby svojej časti elektrického zariadenia v rámci distribučnej sústavy zavinil vznik škody, pretože škoda žalobkyne vznikla ako priamy dôsledok poruchy na elektrickom zariadení, ktorá spočívala v odpálení, resp. prerušení ochranného vodiča PEN v spojke „T“, pričom pôvodcom vzniku tejto poruchy bolo porušenie .

11. Čo sa týka nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ich výška nebola žalovaným spochybnená a bola spoľahlivo zo strany žalobkyne preukázaná faktúrou č. 01/2022 zo dňa 30.12.2021 a faktúrou č. 07/2022 zo dňa 30.11.2022 od Ing. Ľubomíra Streichera.

12. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobkyňa si v súlade s uplatnila zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 7,50 % ročne bola správne určená v súlade s nariadenia vlády č. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa (ďalej len „“) v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalobkyni v rozsahu 100 % voči žalovanému, pretože žalobkyňa mala vo veci úspech v plnom rozsahu.

14. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodov podľa d nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný namietal, že napriek tomu, že znalec uviedol ako príčinu vzniku škody zvýšenie napätia v distribučnej sústave, súd dospel bez akéhokoľvek zdôvodnenia k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že príčinou vzniku škody bola porucha elektrického vedenia. Ak platí, že bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo zvýšené napätie v distribučnej sústave, platí taktiež, že bezprostrednou príčinou vzniku škody, ktorá žalobkyni vznikla, bolo obmedzenie distribúcie elektriny. Obmedzenie distribúcie elektriny totiž znamená, že distribúcia elektriny bola síce uskutočňovaná, avšak bola uskutočňovaná obmedzene

- v rozpore s príslušnými normami, napr. s vyšším ako prípustným napätím. Pojem „obmedzenie distribúcie elektriny“ ani pojem „prerušenie distribúcie elektriny“, či pojem „porucha“ Súd nesprávne vyložil pojem obmedzenia distribúcie elektriny a ignoroval jeho definíciu podľa cit. vyhlášky, čo žalovaný považuje za arbitrárne rozhodnutie. Právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny je pritom upravené výlučne v . Súd tak na jednej strane pripúšťa, že na právny vzťah vymedzený v možný, na druhej strane v úplnom protiklade tvrdí, že možný nie je. Takáto argumentácia súdu je zmätočná. Podľa vyhlášky č. obmedzenie distribúcie elektriny je stav, kedy distribúcia elektriny nie je prerušená, ale je uskutočňovaná v rozpore s príslušnými normami, a teda napr. s vyšším ako prípustným napätím, čo je aj tento prípad. Z uvedeného je potom zrejmé, že príčinou vzniku škody bolo obmedzenie distribúcie elektriny, čo je správnou právnou kvalifikáciou skutočnosti, ktorá bola bezprostrednou príčinou škody, ktorá žalobcovi vznikla. Súd tak v podstate vôbec neinterpretoval pojem „obmedzenie distribúcie elektriny“, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný ďalej uviedol, že súd si pletie pojem „obmedzenie

distribúcie“ s pojmom „prerušenie distribúcie“. V prípade obmedzenia distribúcie elektriny je distribúcia uskutočňovaná, ale v rozpore s príslušnými normami, zariadenia distribučnej sústavy sú pod napätím a odber elektriny je možný, nie je však vylúčený vznik škody na odbernom elektrickom zariadení (najmä, ak nie je koncovým odberateľom elektriny zabezpečená jeho bezpečná a spoľahlivá prevádzka). Naopak v prípade prerušenia distribúcie elektriny, distribúcia elektriny nie je vôbec uskutočňovaná, zariadenia distribučnej sústavy nie sú pod napätím a odber elektriny nie je možný. V posudzovanom prípade teda išlo o obmedzenie distribúcie elektriny, nie o jej prerušenie.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má podľa právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny bez nároku na náhradu škody, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Pri poruche na zariadení distribučnej sústavy, ak je jej následkom obmedzenie a/alebo prerušenie distribúcie elektriny, dochádza k nim následkom poruchy zariadení distribučnej sústavy, pričom žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, má na to právo, pričom výnimka zo zodpovednosti za škodu sa neuplatní len v prípade zavinenia prevádzkovateľa. Z cit. ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť žalovaného za škodu je vylúčená, ak k jej vzniku došlo v súvislosti s obmedzením distribúcie elektriny pri poruche na zariadení distribučnej sústavy alebo počas jej odstraňovania, ak bolo obmedzenie uskutočnené v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu a ak žalovaný vznik škody nezavinil. Zákon pritom rozlišuje právo obmedziť distribúciu elektriny nielen počas odstraňovania poruchy, ale aj už pri samotnej poruche na zariadení. Ak teda pri poruche dôjde k obmedzeniu distribúcie elektriny, ide o zákonom predvídaný a oprávnený stav, nie o protiprávne konanie. Podľa žalovaného boli splnené všetky zákonné podmienky vylučujúce jeho zodpovednosť ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy za škodu, vyplývajúce z . K vzniku škody došlo z dôvodu, že distribúcia elektriny bola obmedzená pri poruche na zariadení distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a trvalo iba nevyhnutný čas. Žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy vznik škody nezavinil, a to ani úmyselne a ani z nedbanlivosti.

16. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu, že vznik škody zavinil porušením povinnosti zabezpečovať pravidelnú údržbu a obnovu distribučnej sústavy podľa , keďže takýto záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaný namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces, keďže súd založil svoje rozhodnutie na tvrdení o porušení povinností, ktoré netvrdil ani žalobca a ani súd v rámci svojho predbežného právneho posúdenia veci a ku ktorému sa žalovaný nemal možnosť vyjadriť. Zároveň žalovaný odmietol tvrdenie, že by údržbu elektrického vedenia zanedbal. Revíznu činnosť a odborné prehliadky vykonáva v stanovených intervaloch, pričom naposledy (pred vznikom poruchy) bola vykonaná odborná prehliadka elektrického vedenia dňa 25.11.2019 so záverom, že je spôsobilé bezpečnej prevádzky. Z revíznej správy neboli zistené žiadne vady ani nedostatky, ktoré by bolo potrebné v rámci údržby elektrického vedenia odstrániť. V čase poruchy (21.11.2021) tak žalovaný nebol v omeškaní s plnením povinnosti vykonať odbornú prehliadku. Nie je zrejmé, akú konkrétnu povinnosť a ako pri vykonávaní údržby porušil, preto je rozsudok nepreskúmateľný. Nemožno vyvodiť záver o zanedbaní údržby len na základe samotného vzniku poruchy, keďže poruchy technických zariadení môžu nastať aj pri riadnej údržbe. s touto možnosťou počíta a výslovne ju rieši režimom obmedzenia distribúcie elektriny bez vzniku zodpovednosti za škodu. Žalovaný namietal aj nesprávne hodnotenie dôkazov, najmä znaleckého posudku, ktorý podľa jeho názoru neobsahuje dostatočné odborné odôvodnenie záverov o príčine poruchy, keďže tieto závery nie sú podložené analýzou ani priamym skúmaním elektrického vedenia. Uviedol, že úlohou znalca nebolo stanoviť a analyzovať príčinu poruchy elektrického vedenia, ale iba odborne vysvetliť vplyv poruchy v distribučnej sústave na škodovú udalosť, a preto jeho závery o údajnej degradácii či chybnej montáži sú nepreskúmateľné a nepreukázané. Žalovaný poukázal na to, že predložil viacero dôkazov preukazujúcich riadny stav zariadenia, najmä kolaudačné rozhodnutie a revíznu správu, z ktorých vyplýva, že elektrické vedenie bolo spôsobilé bezpečnej prevádzky a neobsahovalo zistené vady, čím si svoju dôkaznú povinnosť splnil dostatočne, Súd však v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci na tieto dôkazy neprihliadal, resp. ich považoval za nedostatočné.

17. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie, čo odôvodňoval tým, že predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody vzniknutej v dôsledku obmedzenia distribúcie elektriny, pričom záväzok zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta žalobkyne vznikol zo zmluvy o združenej dodávke elektriny uzatvorenej medzi žalobkyňou a dodávateľom elektriny ZSE Energia, a.s. Zo vyplýva, že dodávateľ elektriny sa touto zmluvou zaväzuje nielen dodávať elektrinu, ale aj zabezpečiť jej distribúciu do odberného miesta

vrátane súvisiacich služieb. Z toho vyplýva, že všetky nároky súvisiace s distribúciou elektriny (a teda aj jej obmedzenia) si má žalobkyňa uplatňovať voči dodávateľovi elektriny, a nie voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Žalovaný vystupuje v tomto vzťahu ako subdodávateľ, ktorý poskytuje službu distribúcie elektriny dodávateľovi elektriny na základe rámcovej distribučnej zmluvy. Dodávateľ elektriny si tak zabezpečuje plnenie svojich záväzkov voči odberateľovi prostredníctvom žalovaného, avšak zodpovednosť voči odberateľovi nesie naďalej dodávateľ.

18. Podľa žalovaného za škodu vzniknutú na odberných elektrických zariadeniach zodpovedá výlučne žalobkyňa, a to s poukazom na jej všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa , podľa ktorej je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a zároveň aj podľa , podľa ktorého zodpovedá za zriadenie, prevádzku, údržbu a bezpečnú a spoľahlivú prevádzku odberného elektrického zariadenia osoba, ktorá má s prevádzkovateľom sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení. Z uvedeného vyplýva, že za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku odberného elektrického zariadenia (elektrickej inštalácie a elektrických spotrebičov) zodpovedá žalobkyňa, keďže má so žalovaným uzatvorenú zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy. Žalovaný pritom nemá žiadnu povinnosť špecifikovať, ako si má žalobca zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie svojich odberných elektrických zariadení a už vôbec nie v tomto konaní, ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie. Keďže následkom obmedzenia distribúcie elektriny žalobkyni vznikla na odberných elektrických zariadeniach škoda, je zrejmé, že si svoju povinnosť zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie svojich odberných elektrických zariadení, ako aj svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť, splnila nedostatočne. Úvaha súdu o tom, či práve prepäťová ochrana mohla vzniku škody zabrániť, je bez významu.

19. K odvolaniu žalovaného podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobkyňa písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že zistenie súdu, podľa ktorého príčinou vzniku škody bola porucha na elektrickom vedení, predstavuje správne skutkové zistenie. Súd správne vyložil pojmy obmedzenie a prerušenie distribúcie elektriny. Zároveň namietla aplikovateľnosť ust. v prejednávanom prípade. Uviedla, že toto ustanovenie upravuje právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny rozhodnutím a konaním, pričom zároveň upravuje aj liberáciu zo zodpovednosti za škodu v prípade, že žalovaný škodu nezavinil. V prejednávanom prípade však podľa žalobkyne došlo k poruche na elektrickej sústave, ktorá ihneď spôsobila prepätie v rodinnom dome žalobkyne, v dôsledku čoho došlo k zhoreniu elektrických zariadení. Preto nie je možné hovoriť ani o obmedzení, ani o prerušení distribúcie elektriny. Podľa žalobkyne súd správne aplikoval objektívnu zodpovednosť podľa , teda osobitný typ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pri ktorej sa zavinenie žalovaného predpokladá. Súd zároveň správne vyhodnotil, že žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Za škodu nezodpovedá žalobkyňa, ale žalovaný, a to podľa . Na záver žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 03.07.2018, v ktorom súd riešil skutkovo podobný prípad, pričom tiež aplikoval .

20. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa len všeobecne konštatuje správnosť rozsudku a postupu súdu, pričom nereaguje na konkrétne argumenty žalovaného týkajúce sa príčiny škody, výkladu pojmov obmedzenie a prerušenie distribúcie elektriny ani otázky pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že práve prepätie (zvýšené napätie v distribučnej sústave) predstavuje obmedzenie distribúcie elektriny, v dôsledku ktorého došlo ku škode na odberných elektrických zariadeniach žalobkyne. Žalobkyňa taktiež nesprávne tvrdí aplikáciu . Súd totiž ust. vôbec neaplikoval. Naopak, podľa žalovaného súd aplikoval ust. o všeobecnej zodpovednosti za škodu, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku, a preto nie je zrejmé ako žalobkyňa dospela k opačnému záveru. Žalovaný odmieta aj odkaz žalobkyne na rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 03.07.2018, pretože ide o skutkovo odlišný prípad, v ktorom došlo k poruche transformátora v dôsledku jeho preťaženia spôsobeného predimenzovaním hlavného ističa, čo zavinil prevádzkovateľ inštaláciou nevhodného ističa. Naproti tomu v tomto prípade došlo k poruche elektrického vedenia, pričom jej vznik žalovaný nijako nezavinil, keďže si svoje povinnosti riadne plnil. Súd sa nezaoberal právnymi otázkami, ktorých zodpovedanie je relevantné pre rozhodnutie v tomto konaní, a preto jeho závery nie sú na daný prípad aplikovateľné. Na záver žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom odvolacom návrhu.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (/ napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaného odvolania a uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobe žalobkyne o náhradu škody vo výške 3.600,- eur s príslušenstvom vyhovel dôvodiac, že dňa 21.11.2021 došlo k poruche na distribučnej sústave v spojovacej spojke „T“ odpálením nulovacieho ochranného vodiča na úseku a na zariadení, ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného a na pozemku parcely registra „C“ s par. č. 4021/57 v kat. úz. E. na úseku medzi elektrickými skriňami SR 2193/3 a SR 2193/2 vo vlastníctve žalovaného, pričom na uvedený úsek distribučnej sústavy má žalovaný platné povolenie č. 2007E 0258 na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a v rozsahu ktorého zabezpečuje ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy. Príčinou prepätia v rodinnom dome žalobkyne podľa súdu bolo pochybenie žalovaného v dôsledku zanedbania riadnej údržby tohto elektrického zariadenia (nesplnením zákonom stanovenej povinnosti v zmysle / ), pričom v dôsledku prepätia elektrického napätia v rodinnom dome žalobkyne, došlo k poškodeniu elektrických spotrebičov, preto je žalovaný v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Zo súkromného znaleckého posudku č. 07/2022 vypracovaného znalcom Ing. Ľubomírom Streicherom mal súd jednoznačne preukázané, že porucha v distribučnom rozvode na ul. D. G. E. spôsobila zvýšené fázové napätie v distribučnej sieti (za miestom poruchy) a mala priamu súvislosť/príčinu na vznik škody na elektrických spotrebičoch a zariadeniach v domácnosti rodiny C. na ul. D. H. XX G. E., t. j. škoda vznikla následkom poruchy. Ust. bodu 6 súd vykladal tak, že v prípade, že sa na distribučnej elektrickej sústave vyskytne porucha a pri jej odstraňovaní je potrebné dočasne na nevyhnutne potrebný čas a nevyhnutnom rozsahu obmedziť distribúciu elektriny na danom úseku elektrickej siete, prevádzkovateľ distribučnej sústavy tak v zmysle bodu 6 môže urobiť bez toho, aby zodpovedal za prípadné škody, ak škoda nevznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V danom prípade však došlo k poruche, ktorá mala automaticky za následok vznik prepätia a škody u koncového odberateľa elektriny, t. j. u žalobkyne. Pri odstraňovaní vzniknutej poruchy poverení zamestnanci žalovaného mali potom právo obmedziť prístup žalobkyne do distribučnej sústavy elektriny tým, že ju dočasne odpojili od tejto sústavy, kým sa porucha neodstránila. Ustanovenie nemožno aplikovať ani pre to, že žalovaný porušením ustanovenia zavinil vznik škody na majetku žalobcu. Tvrdenia žalovaného o nesprávnosti predloženého znaleckého posudku súd neakceptoval, pretože žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle (nie o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle ako uplatňovala žalobkyňa). Obranu žalovaného, že žalobkyňa si nesplnila svoju generálnu prevenčnú povinnosť najmä tým, že nebola pre prípad prepätia v dôsledku poruchy poistená, resp. nemala nainštalované tzv. prepäťové ochrany, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože poistenie domácnosti nerieši poistencovi prevenciu a ochranu pred zhorením spotrebičov v jeho domácnosti v dôsledku zvýšených hodnôt napätia v elektrickej sústave a zároveň žiadny právny prepis neukladá odberateľovi elektrickej energie povinnosť, aby mal nainštalované v rámci svojho rodinného domu tzv. prepäťové ochrany, keď žalovaný ani nešpecifikoval, akú kategóriu prepäťovej ochrany mala mať žalobkyňa nainštalovanú, pričom samotný znalec na pojednávaní uviedol, že prepäťová ochrana nebráni pred zvýšeným napätím. Vznik škody a

výška škody neboli v priebehu konania žalovaným spochybnené. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody bola daná tým, že v dôsledku zanedbania údržby na elektrickom zariadení zo strany žalovaného, došlo k odpáleniu, resp. prerušeniu ochranného kábla PEN v spojke „T“, čo malo za následok vznik škody tým, že sa v elektrických obvodoch v rodinnom dome zvýšilo napätie, ktoré spôsobilo škodu na majetku žalobkyne. Škoda žalobkyne vznikla ako priamy dôsledok poruchy na elektrickom zariadení žalovaného. Výška nákladov spojených s uplatnením pohľadávky rovnako nebola žalovaným spochybnená, pričom žalobkyni vznikol tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

23. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom súdu, že bezprostrednou príčinou vzniku škody bola porucha na elektrickom vedení, pretože podľa žalovaného touto príčinou bolo zvýšené napätie v distribučnej sústave, čo znamená, že distribúcia elektriny bola žalovaným uskutočňovaná síce v rozpore s príslušnými normami vyšším ako prípustným napätím, avšak došlo k tzv. obmedzeniu distribúcie elektriny, pričom ust. , upravuje právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť distribúciu elektriny pri poruchách na zariadeniach distribučnej sústavy a počas ich odstraňovania, kedy je zodpovednosť žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy vylúčená, za splnenia zákonom stanovených podmienok – nevyhnutný rozsah, na nevyhnutne potrebnú dobu a ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy vznik škody nezavinil. Podľa žalovaného má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo obmedziť distribúciu elektriny už aj pri samotnej poruche na zariadení distribučnej sústavy, pričom nejde o stav protiprávny, ale v zmysle ide o stav oprávnený, na ktorý má žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy podľa citovaného ustanovenia právo, a to bez nároku poškodeného voči nemu na náhradu škody. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyložil pojem obmedzenie distribúcie elektriny, pričom bezprostrednou príčinou vzniku škody nebola porucha na distribučnej sústave žalovaného, ale zvýšené napätie v distribučnej sústave, čo v zmysle vyhlášky č. predstavuje obmedzenie distribúcie elektriny, na ktoré má žalovaný podľa právo, bez nároku poškodeného voči nemu na náhradu škody. Žalovaný pritom vznik škody nezavinil, pričom súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o porušení ust. , t. j. povinnosti zabezpečovať pravidelnú údržbu distribučnej sústavy, pričom tento záver súdu považoval žalovaný za prekvapivý a nepreskúmateľný, pričom žalovaný dôkaznými prostriedkami preukázal zabezpečenie spôsobilej bezpečnej prevádzky elektrického vedenia a závery znalca v znaleckom posudku o tom, že príčinou poruchy na elektrickom vedení bola dlhodobá degradácia vodiča, sú nesprávne a nepodložené. Žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že škoda mala žalobkyni vzniknúť z dôvodu obmedzenia distribúcie elektriny, pričom záväzok zabezpečiť žalobkyni distribúciu elektriny do jej odberného miesta vznikol na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej so spoločnosťou ZSE Energia, a.s., ako dodávateľom elektriny žalobkyne, preto si predmetný nárok mala žalobkyňa uplatňovať voči nemu a nie voči žalovanému, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Navyše za škodu si žalobkyňa zodpovedá výlučne sama, pretože porušila svoju prevenčnú povinnosť podľa , teda podľa zabezpečiť si bezpečnú a spoľahlivú prevádzku svojich odberných elektrických zariadení.

24. V predmetnej právnej veci bolo predovšetkým rozhodujúce správne právne posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore, ktorá súvisela so správnym právnym posúdením druhu zodpovednosti za škodu, predstavujúcu v danom prípade poškodenie elektrických spotrebičov v rodinnom dome žalobkyne v dôsledku prepätia elektrického napätia na tomto odbernom mieste, ktoré vzniklo poruchou na distribučnej sústave v spojovacej spojke „T“ odpálením nulovacieho ochranného vodiča na úseku medzi elektrickými skriňami SR 2193/3 a SR 2193/2, na pozemku parcely registra „C“ s par. č. 4021/57 v kat. úz. E., pričom v konaní nebolo sporné, že predmetný úsek distribučnej sústavy na ktorej došlo dňa 21.11.2021 k poruche, prevádzkoval práve žalovaný. Nakoľko žalovaný v podanom odvolaní vznik škody na elektrických spotrebičoch a zariadeniach v dome žalobkyne v dôsledku prepätia, ani výšku škody nenamietal, nie sú tieto skutočnosti medzi sporovými stranami viac sporné, navyše boli v konaní preukázané znaleckým posudkom a odborným vyjadrením predloženými žalobkyňou, ako aj výsluchmi svedkov I. C. C., J. K., ako aj znalca Ing. Ľubomíra Štreichera. Medzi stranami teda nie je sporné, ako - t. j. že v dôsledku prepätia, došlo k poškodeniu elektrických spotrebičov a zariadení v domácnosti žalobkyne. Sporná nie je ani skutočnosť, že zvýšené elektrické napätie v domácnosti spôsobila porucha na distribučnej sústave, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný (konkrétne išlo o odpálenie ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“).

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si v spore náhradu škody uplatňovala titulom zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou podľa , keď mala za to, že preukázateľne k zvýšenému elektrickému napätiu v jej rodinnom dome, prekračujúcemu normami stanovené hodnoty napätia, došlo v dôsledku poruchy dňa 21.11.2021 na distribučnom rozvode žalovaného, konkrétne na káblovom súbore v zemi, odpálením ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“, kde vyhorel ochranný nulovací vodič a fázové ostali v prevádzke, ktorá porucha bola lokalizovaná žalovaným dňa 22.11.2021 a odstránená dňa 23.11.2021. Poukazovala na znalecký posudok č. 07/2022 znalca Ing. Ľubomíra Streichera, ktorý dospel k záveru, že porucha v distribučnom rozvode na ul. D. G. E. mala priamu súvislosť so vznikom škody na elektrických spotrebičoch a zariadeniach v domácnosti žalobkyne. Výšku škody žalobkyňa preukazovala odborným posudkom č. 1/2022. Zo znaleckého posudku č. 7/2022 tiež vyplýva záver znalca, že škoda na el. spotrebičoch v domácnosti žalobkyne bola spôsobená zvýšeným prevádzkovým napätím v distribučnej sústave NN na ul. D. G. E.. Príčinou zvýšeného napätia dňa 21.11.2021 podľa znalca bola degradácia spoja stredného pracovného vodiča v káblovej spojke typu „T“ s následným prerušením spoja vodiča PEN v káblovom rozvode na D. ulici. Škoda na el. spotrebičoch bola spôsobená zvýšeným napätím, ktoré bolo dňa 22.11.2021 vyššie ako maximálne prevádzkové napätie určené pre jednotlivé spotrebiče, z dôvodu prerušenia vodiča PEN v spojke typu „T“. Znalec teda uviedol záver, že porucha v distribučnom rozvode na ul. D. G. E., spôsobila zvýšené fázové napätie v distribučnej sieti (za miestom poruchy) a mala priamu súvislosť so vznikom škody na elektrických spotrebičoch a zariadeniach nachádzajúcich sa v domácnosti žalobkyne, do ktorej tým bola dodávaná el. energia vo výške nad normou stanovenú hodnotu. Žalovaný sám vo svojom stanovisku zaslanom žalobkyni zo dňa 07.12.2021 potvrdil, že dňa 22.11.2021 došlo na káblovom súbore v zemi k poruche - odpáleniu ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ – čím bolo spôsobené prepätie, ktorú poruchu dňa 23.11.2021 žalovaný odstránil. Žalovaný tiež uvádzal (v odpore proti platobnému rozkazu z 10.05.2023), že na Základe zmluvy o pripojení, sú odberné elektrické zariadenia rodinného domu žalobkyne pripojené (od 13.02.2009) do distribučnej sústavy

- na pozemné elektrické vedenie nízkeho napätia distribučnej sústavy vyvedeného z transformačnej stanice TS 0084-183 prevádzkovateľa, pričom predmetom zmluvy o pripojení nie je zabezpečenie dodávky elektriny, ktorú pre žalobkyňu zabezpečuje dodávateľ elektriny ZSE Energia, a.s. na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny. Zmluvný záväzkový vzťah, predmetom ktorého je zabezpečenie distribúcie elektriny a ostatných distribučných služieb do odberného miesta existuje na základe Rámcovej distribučnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a dodávateľom elektriny. Žalovaný preto dôvodil, že nároky týkajúce sa distribúcie elektriny, by si mala žalobkyňa uplatňovať voči dodávateľovi elektriny a nie voči žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, a to napriek tomu, že žalovaný distribúciu elektriny do daného odberného miesta a ostatné distribučné služby zabezpečuje. Žalovaný uvádzal, že porucha elektrického vedenia žalovaného mala za následok obmedzenie distribúcie elektriny, čo mohlo spôsobiť vznik škody na odberných elektrických zariadeniach, ak dotknutí koncoví odberatelia elektriny nemali dostatočne chránené svoje odberné el. zariadenia pripojené do distribučnej sústavy. Príčinu poruchy sa žalovanému nepodarilo identifikovať, nedošlo k nej však zavinením žalovaného. Podľa žalovaného je tvrdenie znalca, že k poruche zariadenia došlo následkom dlhodobej degradácie, nepravdivé. Obrana žalovaného v spore spočívala v tom, že podľa o energetike v znení účinnom do 31.03.2022, prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri poruchách na zariadeniach sústavy a počas ich odstraňovania; pričom predmetné ustanovenie predstavuje podľa žalovaného lex specialis k úprave zodpovednosti za škodu podľa , ako aj k právnej úprave osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkovou činnosťou. Pojem porucha pritom upravuje vyhlášky č. , ako neplánované prerušenie alebo obmedzenie prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny do odberného miesta na čas dlhší ako tri minúty, ktoré vzniklo následkom narušenia alebo poškodenia zariadenia prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, okrem prerušenia prenosu alebo distribúcie elektriny istiacim prvkom koncového odberateľa elektriny. V danom prípade obmedzenie distribúcie elektriny nastalo iba v rozsahu, ktorý vyvolala porucha, t. j. v nevyhnutnom rozsahu a trvalo iba nevyhnutný čas. Žalovaný mal za to, že nakoľko je v danom prípade úplne vylúčené zavinenie žalovaného, sú naplnené všetky znaky vylučujúce zavinenie žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy za škodu, ktorá žalobkyni vznikla. Poukazoval tiež na účel ustanovenia , ktorým je ochrana majetku a investícií prevádzkovateľov distribučných sústav, ktorí nie sú objektívne schopní poruchy svojich distribučných sústav vylúčiť. Žalovaný argumentoval, že žalobkyni vznikla škoda v dôsledku obmedzenia distribúcie elektriny, ku ktorému došlo v dôsledku poruchy, nie však

samotnou poruchou. Žalobkyňa si za škodu zodpovedá sama, pretože zanedbala všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa , inštalovať zariadenia, ktoré by chránili jej odberné el. zariadenia pred náhlym a nečakaným obmedzením distribúcie elektriny (zvýšením napätia v sústave), napr. z dôvodu poruchy na zariadeniach distribučnej sústavy. Z predloženej Zmluvy o pripojení odberného miesta žalobkyne do distribučnej sústavy žalovaného zo dňa 23.01.2008 (č. l. 65) vyplýva, že žalovaný sa zaviazal umožniť pripojenie odberného miesta žalobkyne do distribučnej sústavy prevádzkovateľa a dodržať technické podmienky pripojenia v zmysle zmluvy. Zmluva upravovala aj povinnosti žalobkyne, o. i. aj povinnosť pred elektromerom osadiť hlavný istič a vykonať tiež odbornú prehliadku a odbornú skúšku el. zariadenia, na základe čoho bola následne žalobkyňa oprávnená uzavrieť zmluvu o dodávke el. energie. Kópie dokladov – správ o odbornej skúške a odbornej prehliadke sú súčasťou znaleckého posudku. Žalobkyňa trvala na tom (vyjadrenie z 25.08.2023), že príčinou škody bola porucha, ktorá nastala na distribučnej sústave, ktorej vlastníkom a prevádzkovateľom je žalovaný, pričom dodávateľ elektriny ZSE Energia, a.s. nemal žiadny vplyv na poruchu ani škodu. Poukazovala na to, že podľa ust. , má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny, upravuje teda právo prevádzkovateľa obmedziť distribúciu elektriny. Žalovaným tvrdené obmedzenie distribúcie elektriny nevzniklo tak, ako to predpokladá uvedené ustanovenie, t. j. s využitím práva obmedziť distribúciu elektriny, čiže konaním žalovaného. Žalobkyni nevznikla škoda v dôsledku obmedzenia distribúcie elektriny, ale v dôsledku poruchy na káblovom vedení, ktorá spôsobila zvýšené napätie v distribučnej sústave, v dôsledku čoho sa odpálili spotrebiče v jej rodinnom dome. Škoda teda bola vyvolaná poruchou v distribučnej sústave, za ktorú žalovaný zodpovedá podľa . Škoda bola spôsobená poruchou, pričom škoda vznikla ešte pred tým, ako došlo k údajnému obmedzeniu distribúcie elektriny. Žalobkyňa teda mala za to, že v čase škodovej udalosti v jej domácnosti nešlo o obmedzenie distribúcie elektriny v zmysle , pretože žalovaný nevykonal žiaden úkon smerujúci k obmedzeniu distribúcie elektriny, ale v danom prípade išlo o poruchu v distribučnej sústave, ktorého následkom bol stav zvýšeného napätia, ktoré spôsobilo škodu. Žalovaný s takýmto názorom nesúhlasil (vyjadrenie z 01.12.2023), pretože mal za to, že právo žalovaného v zmysle existuje tak pri poruchách na zariadeniach distribučnej sústavy, ako aj počas ich odstraňovania. Podľa žalovaného ust. upravuje osobitnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú obmedzením distribúcie elektriny. Znalec na pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedol, že na rodinnom dome boli nainštalované prepäťové ochrany, avšak prepäťová ochrana nechráni pred zvýšeným napätím, iba pred krátkodobým napätím ktoré môže byť spôsobené atmosferickým prepätím, alebo spínacím javom veľkých elektrospotrebičov, pričom trvanie takéhoto prepäťového javu je rádovo v milisekundách.

26. So zreteľom na skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie, má odvolací súd za to, že dňa 21.11.2021 bola nahlásená porucha na distribučnej sústave žalovaného – výpadok dodávok el. energie v rodinnom dome žalobkyne ale aj v susedných domoch na ul. D. G. E., pričom žalovaný ešte dňa 21.11.2021 po nahlásení tejto poruchy a zistení zvýšeného napätia v distribučnej sústave, najskôr vykonal dočasné opatrenie, ktoré malo za následok, že porucha elektrického vedenia distribučnej sústavy zvýšené napätie v distribučnej sústave viac nespôsobovala, dňa 22.11.2021 žalovaný lokalizoval poruchu (odpálenie ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ v časti elektrického vedenia distribučnej sústavy) a až dňa 23.11.2021 žalovaný poruchu elektrického vedenia distribučnej sústavy odstránil (viď. záverečná reč žalovaného zo dňa 07.08.2024). Žalobkyňa v dňoch zistila poškodenie viacerých el. spotrebičov a el. zariadení vo svojej domácnosti.

27. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu v danom prípade, bolo potrebné vykonať relevantné právne posúdenie a výklad príslušných zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade ide o všeobecnú zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle , pričom ust. na danú vec aplikovať nemožno. Žalovaný naopak dôvodil, že na zodpovednosť žalovaného ustanovania , ani OZ ako tvrdila žalobkyňa, aplikovať nemožno, pretože na žalovaného sa vzťahuje špeciálne ustanovenie , osobitne upravujúce zodpovednosť za škodu spôsobenú obmedzením distribúcie elektriny, ktoré vylučuje jeho zodpovednosť za škodu v tomto prípade pri poruchách na zariadeniach sústavy, lebo dodávka elektriny nad normou stanovenú hodnotu – prepätie, predstavuje v zmysle výkladu pojmov podľa vyhlášky č. obmedzenie distribúcie elektriny, za ktorú škodu v tej súvislosti spôsobenú žalovaný podľa nezodpovedá.

28. Podľa o energetike v znení účinnom do 31.03.2022, prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo a) zriaďovať a prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť potrebnú na riadenie prevádzky sústavy a na zabezpečenie prenosu informácií potrebných na automatizáciu riadenia v súlade s osobitným predpisom, b) nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny v sústave transparentným a nediskriminačným spôsobom a na základe trhových postupov, c) nakupovať elektrinu pre vlastnú spotrebu transparentným a nediskriminačným spôsobom, d) odmietnuť prístup do sústavy z dôvodu nedostatku kapacity sústavy, e) obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri 1. bezprostrednom ohrození života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov, 2. stavoch núdze alebo pri predchádzaní stavu núdze, 3. neoprávnenom odbere elektriny, a to až do nahradenia škody spôsobenej neoprávneným odberom a splnenia podmienok podľa , ak sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy, dodávateľ elektriny a odberateľ elektriny nedohodnú inakení alebo opakovanom neumožnení prístupu k meraciemu zariadeniu odberateľom elektriny alebo výrobcom elektriny, 5. prácach na zariadeniach sústavy alebo v ochrannom pásme, ak sú plánované, 6. poruchách na zariadeniach sústavy a počas ich odstraňovania, 7. dodávke alebo odbere elektriny zariadeniami, ktoré ohrozujú život, zdravie alebo majetok osôb, 8. odbere elektriny zariadeniami, ktoré ovplyvňujú kvalitu a spoľahlivosť dodávky elektriny, a ak odberateľ elektriny nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami, 9. dodávke elektriny zariadeniami, ktoré ovplyvňujú kvalitu a spoľahlivosť dodávky elektriny, a ak výrobca elektriny nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami, 10. neplnení zmluvne dohodnutých platobných podmienok za distribúciu elektriny po predchádzajúcej výzve alebo neplnení povinností podľa a ti dodávateľa elektriny podľa miesto technickým zariadením regulujúcim veľkosť odberuastníkov trhu s elektrinou údaje potrebné na prípravu a riadenie prevádzky sústavy vo všetkých jej etapách, a to ročnej, mesačnej, týždennej a dennej, na plánovanie kapacity sústavy a na finančné vysporiadanie v rozsahu podľa obchodných podmienok prevádzkovateľa distribučnej sústavy, h) preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku účastníka trhu s elektrinou na iného účastníka trhu s elektrinou na základe zmluvy o prevzatí zodpovednosti za odchýlku, i) zúčastňovať sa organizovaného krátkodobého cezhraničného trhu s elektrinou, ak je subjektom zúčtovania a uzatvoril s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o prístupe a podmienkach účasti na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu s elektrinou.

29. Ust. podrobne definuje jednotlivé oprávnenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Uvedené ustanovenie je upravené v tretej časti – Elektroenergetika, ktorá upravuje práva a povinnosti výrobcu elektriny, prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa distribučnej sústavy, dodávateľa elektriny, odberateľa elektriny, odberateľa elektriny v domácnosti a organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Ust. uvádza v písm. e) právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny bez nároku na náhradu škody v prípade splnenia zákonom špecifikovaných podmienok, pričom sú to predovšetkým povinnosť dodržať nevyhnutný rozsah a nevyhnutnú dobu obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny, ale aj vznik zákonom definovaných okolností vylučujúcich zodpovednosť (body 1 až 11). Užívateľ sústavy si nemôže voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy uplatňovať právo na náhradu škody (zahŕňajúcej skutočnú škodu a ušlý zisk), ak také obmedzenie a prerušenie distribúcie elektriny nebolo spôsobené zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri zákonom stanovených situáciách, medzi ktoré podľa bodu 6 patria poruchy na zariadeniach sústavy a počas ich odstraňovania. Typicky v praxi ide o prípady, kedy z dôvodu nepredvídateľných okolností spôsobených extrémnym počasím, dochádza k poruchám na zariadeniach, pričom spravidla vplyvom automatického vypnutia týchto zariadení sa preruší prenos elektriny dovtedy, kým nedôjde k odstráneniu vzniknutej poruchy. Ust. potom upravuje jednotlivé povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy, pričom sú to aj technicko – prevádzkové povinnosti, ktoré spočívajú v povinnosti zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú prevádzku distribučnej sústavy.

30. Podľa vyhlášky č. , sa rozumie poruchou, neplánované prerušenie alebo obmedzenie prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny do odberného miesta na čas dlhší ako tri minúty, ktoré vzniklo následkom narušenia alebo poškodenia zariadenia prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, okrem prerušenia prenosu alebo distribúcie elektriny istiacim prvkom koncového odberateľa elektriny.

31. Podľa vyhlášky č. sa rozumie obmedzením prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny stav, keď prenos elektriny alebo distribúcia elektriny nie sú uskutočňované podľa technických podmienok prístupu a pripojenia do sústavy prevádzkovateľa sústavy.

32. Odvolací súd má za to, že žalovaný nesprávne právne vykladá ustanovenie tak, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy podľa neho nezodpovedá za škodu v prípade poruchy na jeho distribučnej sústave spôsobujúcej zvýšené napätie nad ustanovenú normu, predstavujúcej obmedzenie distribúcie elektriny, na ktoré má prevádzkovateľ podľa právo.

33. Je potrebné uviesť, že ust. , nepredstavuje celkovú špeciálnu úpravu zodpovednosti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy vo vzťahu k úprave zodpovednosti za škodu upravenú , ale ide iba o úpravu jeho liberácie zo zodpovednosti za škodu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, za podmienok predpokladaných týmto ustanovením. Vyplýva to jednak zo systematického zaradenia tohto ustanovenia v , pričom škoda sa uvádza iba v písm. e) ustanovenia , ktoré inak upravuje práva prevádzkovateľa distribučnej sústavy v písmenách a) až i). Predmetné ustanovenie nevylučuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za škodu spôsobenú priamo v dôsledku poruchy na jeho distribučnej sústave, ale upravuje liberačný dôvod pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy, za podmienok predpokladaných týmto ustanovením, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej sústavy nezodpovedá za škodu spôsobenú obmedzením alebo prerušením distribúcie elektriny (okrem prípadov škody vzniknutej zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy), v prípade porúch na zariadeniach sústavy a pri ich odstraňovaní, kedy je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny alebo prístup do distribučnej sústavy.

34. Je potrebné rozlišovať škodu spôsobenú priamo v dôsledku poruchy na distribučnej sústave a škodu, spôsobenú obmedzením alebo prerušením distribúcie elektriny pri poruche a jej odstraňovaní. Porucha na distribučnej sústave totiž môže priamo spôsobiť určitú škodu, ako to bolo aj v danom konkrétnom prípade, keď v dôsledku odpálenia ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ v časti elektrického vedenia distribučnej sústavy žalovaného vzniklo v sústave zvýšené napätie, ktoré poškodilo spotrebiče v domácnosti žalobkyne. Žalovaný bol potom podľa oprávnený obmedziť až prerušiť distribúciu elektriny do odberného miesta žalobkyne pri poruche – trvajúcom normu prekračujúcom napätí v distribučnej sústave, s ktorým obmedzením a prerušením dodávky elektriny počas trvania poruchy a jej odstraňovaní, môže dôsledku obmedzenia alebo prerušenia dodávky elektriny do odberného miesta vznikať na odbernom mieste ďalšia škoda – napr. by žalobkyňa v dôsledku prerušenia elektriny nemohla prevádzkovať svoj podnik na odbernom mieste a vznikal by jej tým ušlý zisk; alebo by napr. nemohla prevádzkovať skleník napojený na el. ventiláciu a zničila by sa jej úroda a pod.; čiže ide o škodu ktorá nevznikla priamo v dôsledku poruchy na distribučnej sústave, ale vzniká v dôsledku obmedzenia a prerušenia dodávky elektriny ku ktorej prevádzkovateľ sústavy prikročí pre poruchu a pri jej odstraňovaní.

35. Aj v predmetnej veci v dôsledku poruchy na distribučnej sústave došlo k prepätiu, ktoré poškodilo el. spotrebiče a zariadenia v domácnosti žalobkyne, porucha sústavy bola žalovanému nahlásená dňa 21.11.2021, ktorého dňa žalovaný uviedol, že vykonal dočasné opatrenie, ktoré malo za následok, že porucha elektrického vedenia distribučnej sústavy zvýšené napätie v distribučnej sústave viac nespôsobovala – t. j. využil podľa právo obmedziť alebo prerušiť – tu už bez nároku žalovanej na náhradu škody s takýmto opatrením žalovaného spojenou – dodávku elektriny do domácnosti žalovanej; následne dňa 22.11.2021 žalovaný lokalizoval poruchu a až dňa 23.11.2021 žalovaný poruchu elektrického vedenia distribučnej sústavy odstránil – dovtedy teda trvalo

obmedzenie a prerušenie dodávky elektriny do domácnosti žalobkyne, za ktoré obmedzenie jej však už náhrada škody s tým prípadne spôsobená (ak ju prevádzkovateľ nezavinil) nepatrí.

36. Žalovaný však nesprávne uvedené ustanovenie vykladá tak, že vylučuje jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú poruchou distribučnej sústavy, keď dôvodí, že už samotná porucha (tu zvýšené napätie) napĺňa pojem „obmedzenie distribúcie elektriny“ v zmysle vyhlášky č. , na ktorú má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo a za ktorú škodu v súvislosti s ňou spôsobenú žalovaný nezodpovedá. V predmetnej právnej veci ku škode na majetku žalobkyne došlo priamo v príčinnej súvislosti s prepätím vyvolaným odpálením ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ v časti elektrického vedenia distribučnej sústavy žalovaného, teda v súvislosti s poruchou na distribučnej sústave žalovaného. Nejde o škodu, ktorá by vznikla v dôsledku toho, že žalovaný prijal opatrenie obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny pre poruchu na zariadení sústavy a pri jej odstraňovaní. Ust. , upravuje právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny v tam vymenovaných špecifických prípadoch (ohrozenie života, stav núdze, pri neoprávnenom odbere elektriny), nejde o vylúčenie jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou, ale upravuje liberáciu žalovaného zo škody spôsobenej v dôsledku toho, že žalovaný pri poruche a jej odstraňovaní musí obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny. V danom prípade došlo k poruche na elektrickej sústave žalovaného, ktorá ihneď spôsobila prepätie v rodinnom dome žalobkyne, ktoré poškodilo elektrické zariadenia v dome, zo zodpovednosti za ktorú škodu ustanovenie žalovaného neoslobodzuje, ale na ktorú zodpovednosť žalovaného, je - na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie, ktorý ju nesprávne posudzoval ako všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa - potrebné správne aplikovať ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou.

37. Podľa ý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou (ods. 1). Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti (ods. 2). Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (ods. 3).

38. Citované ustanovenie upravuje osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania a neprihliada sa ani na zavinenie škodcu; ide teda o zodpovednosť za výsledok. V zmysle uvedeného ustanovenia, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Ustanovenie je špeciálnym ustanovením vo vzťahu . Účelom ustanovenia je ochrana pred nepriaznivým vplyvom a zásahom rôznych druhov prevádzkovej činnosti a vyjadruje zásadu, že ten, kto prevádzkuje činnosť, musí niesť riziká s tým spojené. Pre vznik zodpovednostných následkov postačuje, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil nejakú právom uloženú povinnosť.

39. Konkrétnymi prípadmi škôd spôsobených prevádzkovou činnosťou sú: podľa ods. 2 písm. a) cit. ust. je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti; podľa písm. b) je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie a podľa písm. c) škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Vo všetkých uvedených prípadoch má škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou vplyv na okolie.

40. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. vymedzil prevádzkovú činnosť nasledovne: „Prevádzková činnosť... je taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva.“ Vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody môže byť samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, avšak len vtedy, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej typickými či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok. Vyvolávajúcim činiteľom môže byť aj vec použitá pri prevádzkovej činnosti.

Nerozhoduje pritom, či prevádzková činnosť prebiehala bezvadne, podstatné je, či práve samotná činnosť, či pri nej použitá vec, svojou povahou zapríčinili vznik škody. Škoda vyvolaná prevádzkovou činnosťou je totiž dôsledkom špecifického charakteru prevádzky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

41. Predpokladom zodpovednosti podľa je buď samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu a tiež vec, pri tejto činnosti použitá, keď vyvolávajúcimi činiteľmi vzniku škody môžu byť fyzikálne, chemické či biologické vplyvy prevádzky na okolie. Hľadisko zodpovednosti podľa je naplnené nielen škodlivým pôsobením prevádzky pri jej činnosti, ale aj pôsobením prevádzkového zariadenia, ktorého samotná existencia má na danom mieste škodlivý vplyv (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Zo súdnej praxe napr. vyplýva, že ak zásah elektrickým prúdom poškodeného počas inštalácie hudobnej aparatúry, spôsobila elektrinou napájaná aparatúra, bol nepriaznivý účinok na zdraví žalobcu vyvolaný vecou, ktorú žalovaná organizujúca danú kultúrnu akciu spojenú s hudobnou produkciou, použila pre svoju prevádzkovú činnosť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Súdy napr. určili zodpovednosť podľa aj u prevádzkovateľa termálneho kúpaliska a krytej plavárne za škodu spôsobenú žalobcovi skokom tretej osoby do bazéna; resp. u stavebnej spoločnosti za poškodenie zdravia osoby pádom do otvorenej jamy v objekte rozostavanej garáže; tiež ťažobnej spoločnosti za škodu poškodenému v dôsledku nezabezpečenia priestoru ukončenej ťažby piesku; tiež banky za škodu spôsobenú užívateľovi bezpečnostnej schránky v banke jej poruchou.

42. Odvolací súd má za to, že činnosť žalovaného, ktorý prevádzkuje distribučnú sústavu na prenos elektrickej energie, je držiteľom povolenia na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na základe a v rozsahu ktorého zabezpečuje ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území, spĺňa pojem prevádzkovej činnosti v zmysle , nakoľko žalovaný zriaďuje, prevádzkuje a riadi distribučnú sústavu na prevádzku el. energie a distribúciu elektriny v nej zabezpečuje.

43. Ustanovenie potom formuluje dva liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa takýto prevádzkovateľ môže zbaviť svojej zodpovednosti buď úplne alebo sčasti. Jedným z dôvodov je dôkaz o tom, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, čo nie je daný prípad. Ak teda príčinou vzniku škody bola tzv. vnútorná škodná udalosť – tu odpálenie ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ v časti elektrického vedenia distribučnej sústavy - neprichádza do úvahy liberácia prevádzkovateľa, a to bez ohľadu na to, či sa dalo alebo nedalo škode zabrániť. Neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, je mienená živelná pohroma, či iná obdobná udalosť, resp. okolnosť, ktorá objektívne nemá pôvod vo vnútri prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky, ktorej prevádzkovateľ nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré bolo možné vynaložiť. Ide v podstate o kvalifikovanú náhodu, alebo o vyššiu moc. V predmetnej veci sa o takúto neodvrátiteľnú udalosť nejedná. Druhým dôvodom liberácie prevádzkovateľa je dôkaz o tom, že ku škode došlo vlastným konaním poškodeného, čo rovnako nie je predmetný prípad, pretože nebolo tvrdené ani preukazované, že by žalobkyňa nejako do distribučnej sústavy žalovaného zasahovala.

44. Podľa za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou poškodenému zodpovedá prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou. Ide o objektívnu zodpovednosť, teda poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná povahou prevádzkovej činnosti. Prevádzkovateľ sa súčasne nemôže zbaviť zodpovednosti tak, že by dokázal, že škodu nezavinil, lebo ust. za povinného nahradiť škodu označuje každého, kto svojou prevádzkovou činnosťou spôsobil inému škodu.

45. Súd prvej inštancie v predmetnej veci dospel k nesprávnemu posúdeniu zodpovednosti žalovaného ako všeobecnej zodpovednosti za škodu, v dôsledku čoho sa nadbytočne zaoberal aj otázkou existencie protiprávneho úkonu žalovaného, ktorý mal za to, že spočíval v porušení povinnosti podľa , zabezpečiť riadnu a pravidelnú údržbu elektrického zariadenia, ku ktorému záveru dospel napriek nedostatočne zistenému a vyhodnotenému skutkovému stavu a jeho záver je v tomto smere nepreskúmateľný, a treba prisvedčiť aj námietke žalovaného, že je prekvapivý, avšak

vzhľadom na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť podľa , postačuje, že škoda bola vyvolaná povahou prevádzkovej činnosti žalovaného, nie je rozhodujúce či v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného, ktorý nebolo potrebné preukazovať, ako ani jeho zavinenie, keďže ide o druh objektívnej zodpovednosti za škodu.

46. Vznik škody na majetku žalobkyne v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného bol pritom v danom prípade preukázaný (znaleckým posudkom, odborným vyjadrením, listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov a znalca), keď v dôsledku prevádzky žalovaného, v priamej príčinnej súvislosti s prepätím v jeho distribučnej sústave spôsobeným poruchou jeho zariadenia, došlo k poškodeniu spotrebičov v domácnosti žalobkyne, čím sú splnené všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle , pričom vzhľadom na to, že príčinou vzniku škody bola tzv. vnútorná škodná udalosť (odpálenie ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ v časti elektrického vedenia distribučnej sústavy) neprichádza do úvahy ani liberácia prevádzkovateľa, pretože škoda nebola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke a ku škode nedošlo ani vlastným konaním poškodeného. V danom prípade došlo k priamemu pôsobeniu príčiny (porucha na sústave spôsobujúca zvýšené napätie) na následok (poškodenie el. zariadení), ktorá príčina priamo (bezprostredne) predchádzala danému následku a vyvolala ho, ktorý vzťah príčiny a následku je priamy, bezprostredný a neprerušený. A ako už bolo uvedené vyššie, nejde ani o prípad vylúčenia zodpovednosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy za škodu, ktorá by nastala v dôsledku toho, že by prevádzkovateľ pristúpil k obmedzeniu alebo prerušeniu distribúcie elektriny pre túto poruchu a pri jej odstraňovaní, pretože škoda na majetku žalobkyne nevznikla v dôsledku opatrenia, ktoré poškodený prijal na základe uvedenej poruchy, na druhý deň po jej zistení, kedy podľa vlastného vyjadrenia dňa 22.11.2021 vykonal dočasné opatrenie, aby porucha elektrického vedenia distribučnej sústavy zvýšené napätie v distribučnej sústave viac nespôsobovala, t. j. využil právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny podľa , pričom škodu, v dôsledku takéhoto obmedzenia distribúcie elektriny do domácnosti žalobkyne, si žalobkyňa v tomto konaní ani neuplatňuje. Výška škody bola preukázaná odborným vyjadrením a žalovaný ju v odvolaní ani nerozporoval.

47. Nebola teda relevantná obrana žalovaného v konaní a v podanom odvolaní, že prepätie v distribučnej sústave predstavuje v zmysle vyhlášky č. obmedzenie distribúcie elektriny, na ktoré má žalovaný podľa právo, preto za škodu nezodpovedá. Technicky obmedzením distribúcie elektriny môže byť v zmysle výkladu žalovaného aj zvýšené napätie v distribučnej sústave, predstavujúce poruchu v distribučnej sústave, avšak právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť distribúciu elektriny bez zodpovednosti za škodu tým spôsobenú podľa neznamená, že žalovaný nezodpovedá za škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s poruchou na distribučnej sústave, ale upravuje iba jeho liberáciu v prípade, keď pri poruche na zariadeniach sústavy alebo ich odstraňovaní, oprávnene vykoná na ich základe opatrenie, ktorým obmedzí alebo preruší distribúciu elektriny v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu. Teda v tomto prípade účelom obmedzenia distribúcie elektriny je obmedzenie a odstránenie poruchy na distribučnej sústave. Ust. by totiž v zmysle výkladu žalovaného (že obmedzením distribúcie elektriny je aj zvýšené napätie v distribučnej sústave) znamenalo, že zákon by oprávňoval prevádzkovateľa na poruchy v distribučnej sústave (napr. zvýšiť napätie v distribučnej sústave nad prípustnú normu), pričom za škody tým spôsobené by prevádzkovateľ nezodpovedal, čo nie je logickým, ani prijateľným záverom.

48. V zmysle vyššie uvedeného, keďže žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu podľa , je v predmetnom spore tiež pasívne vecne legitimovaný, pričom jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že za škodu žalobkyni zodpovedá jej dodávateľ elektriny, neobstojí, pretože tento neporušil vo vzťahu k žalobkyni žiadnu zo svojich zmluvných povinností, ani sa nedopustil konkrétneho protiprávneho úkonu, v súvislosti s ktorým by žalobkyni vznikla predmetná škoda na majetku (za dodanie zvýšeného napätia do domácnosti žalobkyne nezodpovedá on ale, ale žalovaný).

49. Žalovaný sa svojej zodpovednosti snažil zbaviť poukazom na porušenie prevenčnej povinnosti žalobkyňou, keď v odvolaní dôvodil, že žalobkyňa porušila povinnosť podľa , zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku svojich odberných elektrických zariadení. Toto všeobecné tvrdenie však žalovaný bližšie nekonkretizoval. V konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že žalovaná nemala prepäťovú ochranu, avšak neuviedol konkrétne, z čoho by

takáto povinnosť žalobkyne vyplývala, pričom z výpovede znalca na pojednávaní napokon vyplynulo, že rodinný dom žalobkyne mal nainštalované prepäťové ochrany, pričom však takáto prepäťová ochrana pred zvýšeným napätím ako v danom prípade ani nechráni. Žalovaný v odvolaní dôvodil, že nemá povinnosť špecifikovať, ako si má žalobkyňa zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie svojich odberných elektrických zariadení, avšak nakoľko došlo k ich poškodeniu, podľa žalovaného si žalobkyňa takúto ochranu nezabezpečila. Tvrdenia žalovaného o porušení prevenčnej povinnosti žalobkyne sú tak len všeobecné, bez konkretizácie porušenia akej preventívnej povinnosti sa žalobkyňa mala dopustiť. Prevenčná povinnosť v zmysle ust. je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa . Ide o subjektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa zavinenie prezumuje. Na vznik tejto zodpovednosti sa vyžaduje protiprávnosť konania, alebo výnimočne aj iný dôvod vzniku zodpovednosti. Dôkazné bremeno o splnení predpokladov zodpovednosti za škodu, aj pri tvrdenom porušení prevenčnej povinnosti zaťažuje toho, kto vznik škody v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti tvrdí, t. j. tu žalovaného, ktorého teda zaťažovalo bremeno tvrdenia o tom, akú konkrétnu prevenčnú povinnosť žalobkyňa zanedbala, t. j. akého protiprávneho úkonu sa dopustila, ako aj dôkazné bremeno na preukázanie takejto skutočnosti. Až v prípade unesenia takéhoto dôkazného bremena zo strany žalovaného, by potom žalobkyňu zaťažovalo obrátené dôkazné bremeno o vynaložení potrebnej starostlivosti. Pretože však žalovaný dôkazné bremeno o porušení prevenčnej povinnosti žalobkyňou neuniesol, nemohla byť táto jeho obrana úspešná.

50. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej ako vecne správny podľa potvrdil, hoci na základe iného právneho posúdenia veci, a to vrátane vecne správneho závislého výroku II. o trovách konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo sporových strán osobitne nenapadnutého.

51. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

52. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím v zmysle CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).