Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_29P-111-2025.pdf
PDF · 96.3 KB
Case nature
Subarea
29P/111/2025
Uznesenie
Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. A. XXXX/X, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948 a E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. A. XXXX/X, toho času bytom C., G. XXX/XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia – dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, v celom rozsahu zamieta.
II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 220 € mesačne, a to s účinnosťou od doručenia tohto uznesenia, až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou 29P/111/2025, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd začal dňa 12.11.2025 na návrh navrhovateľky – matky maloletého konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému. Matka sa návrhom domáha určenia vyživovacej povinnosti otcovi sumou 250 € mesačne s účinnosťou od 01.07.2024. V návrhu neuvádza, ako navrhuje upraviť ostatné rodičovské práva a povinnosti. 2. Pri prvom stretnutí rodičov pred vyššou súdnou úradníčkou dňa 13.01.2026 matka uviedla, že žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne s účinnosťou od 01.07.2024. Žiadala upraviť styk otca s maloletým. Otec prejavil ochotu platiť výživné vo výške 200 € mesačne s účinnosťou od 01.12.2025. 3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 29.01.2026 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 38 vyplýva, že matka býva so svojimi tromi maloletými deťmi v prenajatom byte v C.. Matka uviedla, že na maloletého A. má výdavky na ZRPŠ 20 € ročne, na stravu v škole 10 € mesačne, na stravu doma 200 € mesačne, na oblečenie a obuv 80 € mesačne, na drogériu a kozmetiku 40 € mesačne, na lieky 33 € a na vitamíny 25 € mesačne. Maloletý A. navštevuje materskú školu. Má rád súrodencov, otca aj matku. S otcom sa stretáva, kúpil mu oblečenie a sladkosti. Do materskej školy ho vozí matka. Maloletého navrhli zveriť do osobnej starostlivosti matky. 4. Na pojednávaní dňa 23.02.2026 účastníci navrhli schváliť rodičovskú dohodu podľa záznamu z informatívneho stretnutia rodičov na č.l. 35 (vrátane zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky). 5. Matka na pojednávaní uviedla, že otec zaplatil maloletému od začatia konania spolu 200 € na výživné, v decembri 2025 zaplatil za škôlku a prispel sumou 15 € na lieky. Matka uviedla, že jej otec a sestry jej mesačne posielajú 1 200 až 1 300 €. Za stravu v škôlke platil v roku 2025 otec. V roku 2026 dal matke 20 €. Otec zarobil vo Švajčiarsku 2 500 frankov za 15 dní (po zistení z verejne dostupného webu
www.nbs.sk súd konštatuje, že ide o sumu 2 731 € /kurz 0,9153 €/CHF). Doteraz vedel zarobiť 1 100 € v čistom. 6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.03.2026 matka uviedla, že navrhuje, aby sa o maloletého na 6 mesiacov staral jeho otec, pričom momentálne je vo Švajčiarsku na 8 týždňov. 7. Matka súdu nedoručila výpisy z účtu, na doručenie ktorých bola vyzvaná. 8. Dňa 23.03.2026 matka doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha „subsidiárne“ zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca alebo zaviazať otca na výživu maloletého sumou 300 € mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Návrh odôvodnila tým, že sa o maloletého osobne stará. Jej finančná situácia sa zhoršila, nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb maloletého. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní, na výživu neprispieva a nekomunikuje. Do ďalšieho pojednávania nie je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého bez pomoci otca. Ak súd nepristúpi k dočasnému zvereniu maloletého do starostlivosti otca, žiada, aby otcovi určil povinnosť platiť dočasné výživné. 9. V doplnení svojich podaní doručenom súdu dňa 24.03.2026 matka uvádza, že bola upovedomená o zastavení rodinných prídavkov na základe žiadosti otca o rodinné prídavky vo Švajčiarsku. Uvedenú skutočnosť však nijako nepreukázala. 10. Súd aplikoval pre konanie o neodkladnom opatrení nasledujúce právne predpisy: 11. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 12. Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 13. Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 14. Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 15. Podľa § 62 ods. 1 až ods. 3 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 16. Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. 17. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 18. Podľa § 360 ods. 2 CMP ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. 19. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 20. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
21. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 25. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 26. Podľa § 329 ods. 1 až ods. 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 27. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 28. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 29. Podľa čl. 5 ZR Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä 1) úroveň starostlivosti o dieťa, 2) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, 3) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, 4) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, 5) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, 6) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, 7) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, 8) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, 9) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 30. Súd po preštudovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je len čiastočne dôvodný. 31. Účelom neodkladného opatrenia je neodkladná a rýchla, spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Pre jeho nariadenie je potrebné aspoň osvedčiť alebo preukázať nárok a potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd nevykonáva v konaní o neodkladnom opatrení dokazovanie v plnom rozsahu, len skúma, či sú tvrdené skutočnosti osvedčené. Súd hodnotí na jednej strane riziko, ktoré hrozí účastníkom, ak by ich pomery neboli upravené bezodkladne a na strane druhej ujmu, ktorá hrozí z účinkov nariadeného neodkladného opatrenia. Ak preváži potreba bezodkladnej úpravy pomerov (ak by ujma v prípade neupravenia pomerov neodkladným opatrením mohla byť väčšia) nad potenciálnou ujmou účastníkov vyplývajúcou z rozsahu zisťovania podstatných skutkových okolností (v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania), súd neodkladné opatrenie nariadi. Vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa súd vždy riadi pri posudzovaní uvedených východísk najlepším záujmom detí (čl. 5 ZR, Dohovor o právach dieťaťa). 32. K výroku o osobnej starostlivosti o maloletého (výrok I.):
32.1. Z listín obsiahnutých v spise vyplýva, že matka doteraz riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Otec sa má zdržiavať pracovne vo Švajčiarsku, už to je samo osebe prekážkou vyhoveniu návrhu na začatie konania. Matka je pritom nezamestnaná, uviedla, že sa riadne a sústavne o maloletého stará. Rodičia sa dohodli o starostlivosti matky o maloletého. Matka na jednej strane tvrdí, že otec sa o maloletého dostatočne nezaujíma a na strane druhej navrhuje zverenie maloletého do jeho starostlivosti. Tieto dve skutočnosti si pritom výslovne odporujú. Je v záujme maloletého, aby ostal aj naďalej v osobnej starostlivosti matky. Zlú sociálnu situáciu matky (hoci tvrdí, že dostáva mesačne od príbuzných do 1 300 €, jej staršie deti majú príjem z výživného a ostáva jej pritom dostatok prostriedkov na manikúru, solárium a cigarety) je potrebné riešiť iným spôsobom ako zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca. Také rozhodnutie by nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletého. Skutočnosť, že situácia nie je natoľko naliehavá, že by jej riešenie nemohlo vyčkať do riadneho rozhodnutia vo veci, implicitne vyplýva už zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – matka sa domáha zverenia maloletého otcovi len ako alternatívy v prípade nerozhodnutia o výživnom (inými slovami, ak by bolo určené výživné, v starostlivosti o maloletého chce pokračovať). Maloleté dieťa nemôže byť prostriedkom nátlaku na rodiča, ktorý si riadne a dostatočne neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Pri posudzovaní starostlivosti o maloletého je potrebné myslieť v prvom rade na citovú závislosť maloletého na niektorom z rodičov, na potrebu stability výchovného prostredia i na bezpečnosť jeho výchovného prostredia. Nič z toho v posudzovanej veci neodôvodňuje vyňatie maloletého zo starostlivosti matky a jeho zverenie otcovi. 32.2. Nebola teda osvedčená potreba naliehavej úpravy pomerov v otázke zverenia maloletého do starostlivosti jedného z rodičov, o ktorej by nebolo možné vyčkať na rozhodnutie do rozhodnutia vo veci samej. 33. K výroku o vyživovacej povinnosti otca (výrok II.) 33.1. Z doteraz zabezpečených dôkazov a zo skutkových tvrdení účastníkov vyplýva, že otec si vyživovaciu povinnosť doteraz plnil len čiastočne. Hoci sám uviedol, že je schopný platiť sumu 200 € mesačne, výživné v takejto sume doteraz riadne neplatil. Uviedol pričom, že zarobil 2 500 frankov za 15 dní práce vo Švajčiarsku, prostriedky na platenie výživného teda má mať. Vyživovacia povinnosť má pritom prednosť pred inými jeho výdavkami. Drvivú väčšinu výdavkov maloletého musí zabezpečovať v súčasnosti matka, ktorá zabezpečuje aj sústavnú starostlivosť o neho. 33.2. Neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné, avšak nie v plnom rozsahu ako je uvedené v ustanovení § 62 ods. 2 a v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ale len v „nevyhnutnej miere“, to znamená len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie nevyhnutných, základných potrieb oprávnených (maloletých detí), tak aby sa nedostali do stavu hmotnej núdze. Ide najmä o bývanie, stravu a ošatenie. V tomto prípade z podaní matky vyplýva, že má výdavky na bývanie 480 € na 4 osoby, čo je 120 € na osobu. Na maloletého má výdavky na stravu 200 € mesačne, čo ale súd považuje za neprimerané, keďže vlastné výdavky má 300 € mesačne a uviedla, že doma varí. Dieťa predškolského veku bez osobitných výživových potrieb nemôže mať výdavky na stravu vo výške dvoch tretín výdavkov dospelého človeka. Napríklad stravná jednotka pre dieťa v predškolskom veku podľa vyhlášky č. 103/2018 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je do 3,9% životného minima pre maloleté dieťa, čo je v súčasnosti 129,74 €, stravná jednotka na maloletého by teda bola 5,06 € na deň. Pri 30-dňovom mesiaci je to 151,80 €, avšak dieťa sa stravuje aj v materskej škole, preto súd považuje za primeranú sumu na stravu 100 € mesačne, ktorá zohľadňuje nevyhnutnú stravu i v materskej škole, i cez víkendy. Opäť súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením určuje výživné len v nevyhnutnej miere, nie na uspokojenie všetkých dôvodných potrieb maloletého. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by maloletý trpel akútnym nedostatkom ošatenia, ostáva v starostlivosti matky, ktorá pre neho oblečenie nepochybne má a nie je odkázaná na jeho urýchlený nákup, preto tieto náklady nie sú akútne nevyhnutné pre zabezpečenie základných potrieb maloletého a súd pri rozhodovaní o určení výživného neodkladným opatrením na ne prihliadať nebude (zohľadní ich pri rozhodovaní o veci samej). S prihliadnutím na nevyhnutné potreby maloletého na stravu a bývanie vo výške 220 € mesačne súd považuje túto sumu za nevyhnutné výživné, ktoré maloletému od rodiča, ktorý o neho nezabezpečuje starostlivosť, momentálne patrí. 33.3. Súd skúmal aj možnosti otca, a to v tom rozsahu, či je schopný výživné v takto určenej minimálnej miere platiť. Otec je schopný zarobiť na Slovensku najmenej do 1 100 € mesačne, výživné podľa Metodiky pre určovanie výživného by malo byť pri tomto príjme 18% z tejto sumy, čo je 198 €. Suma 220 € mesačne predstavuje 20% z potenciálneho príjmu otca v Slovenskej republike. Otec však uviedol, že dva týždne pracoval vo Švajčiarsku, kde zarobil v prepočte 2700 €. Bude predmetom ďalšieho dokazovania, či je otec schopný takýto príjem si udržať, aj s prihliadnutím na prípadné rozhodnutie o stretávaní
s maloletým, avšak súd vychádza z toho, že takúto sumu už zarobil a maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, teda sčasti aj na tejto sume. Otec teda má dostatočne zdroje a možnosti, aby aspoň do právoplatného skončenia konania platil výživné v určenej sume 220 € mesačne. Výživné má pritom prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. V rozhodnutí o veci samej potom súd zváži, aký je skutočný alebo potenciálny príjem otca a v prípade, ak maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, bude „definitívne“ výživné vychádzať z takto zistenej sumy. Súd pritom môže určiť výživné aj vo vyššej výške ako 220 € mesačne, a to prípadne aj spätne. 33.4. Nebol dôvod neodkladným opatrením určovať výživné spätne, pretože na spätné určenie výživného musí byť daný vážny dôvod (podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine musí ísť o dôvod hodný osobitného zreteľa). Žiaden taký dôvod však ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z obsahu spisu nevyplýva. Výživa maloletého nebola do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená s prihliadnutím na matkou deklarované príjmy a výdavky i na čiastočné plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca, i keď nižšími sumami, a od vykonateľnosti tohto rozhodnutia bude vyživovacia povinnosť zo strany otca zabezpečená aspoň v minimálnom rozsahu týmto rozhodnutím, pričom v rozhodnutí o veci samej súd môže určiť výživné aj spätne a aj vo vyššej výške, ako v tomto uznesení. 34. Súd o neodkladnom opatrení rozhodol v zmysle § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. 35. Toto rozhodnutie je vo výroku II. vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.