Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/11/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX D., zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 475/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 540 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 540 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 540 eur od 28.12.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 540 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 540 eur od 28.12.2024 do zaplatenia z titulu náhrady škody. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 18.09.2024 došlo k škodovej udalosti na jeho motorovom vozidle LAND ROVER model RANGE ROVER SPORT, EČV: E. (ďalej aj „motorové vozidlo“), a to zavinením vodiča na motorovom vozidle, ktorý mal ako poistený so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „škodca“). Poukázal na to, že nakoľko motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti poškodené, uzavrel so spoločnosťou VALCOM RENT s.r.o., so sídlom Strážska cesta 10262/24, 960 01 Zvolen, IČO: 55 549 331 (ďalej len „VALCOM RENT s.r.o.“) zmluvu o nájme motorového vozidla značky NISSAN NP300 NAVARA, EČV: E. (ďalej aj „náhradné vozidlo“), ktoré bolo prenajaté na obdobie od dňa 19.09.2024 do dňa 08.10.2024, t. j. 20 dní, za dennú sadzbu prenájmu po odpočítaní zľavy 10% vo výške 108,- eur s DPH/deň. Uviedol, že predmetná spoločnosť mu vystavila za prenájom náhradného vozidla faktúru č. 20240087 na sumu 2.160,- eur, pričom sumu 540,- eur zaplatil v hotovosti z vlastných prostriedkov. Ďalej uviedol, že žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poukázaní náhrady škody“ zo dňa 12.12.2024 (ďalej aj „oznámenie“) oznámil, že spoločnosti VALCOM RENT s.r.o. poukazuje náhradu škody za prenájom náhradného vozidla vo výške 1.620,- eur s DPH, pričom žalovaný krátil poistné plnenie tak, že miesto fakturovaných 2.160,- eur za prenájom náhradného vozidla, priznal plnenie len vo výške 1.620,- eur, pričom poistné plnenie krátil z dôvodu, že k uplatneniu nároku na náhradu škody došlo až dňa 24.09.2024, hoci náhradné vozidlo mal žalobca prenajaté už od dňa 19.09.2024. Poukázal na to, že zo správy o nehode je zrejmé, že ku škodovej udalosti došlo dňa 18.09.2024 a táto bola žalovanému nahlásená dňa 24.09.2024, teda 6 dní po jej vzniku. Dôvodil, že skutočnou škodou v zmysle ust. je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo, ktoré si bol nútený zapožičať od spoločnosti VALCOM RENT s.r.o., pričom žalovaný

neoprávnene krátil poistné plnenie z dôvodu neskorého hlásenia škody resp. uplatnenia nároku na náhradu škody.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. dňa 04.02.2025 poukázal na to, že na základe uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nahradil za poisteného skutočnú škodu vzniknutú na poškodenom motorovom vozidle priamo na účet žalobcu vo výške 6.536,12 eura dňa 21.11.2024, pričom žalobca si z predmetnej poistnej udalosti uplatnil aj právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nákladov vynaložených za prenájom motorového vozidla v celkovej sume 2.160,00 eur s DPH za 20 dní prenájmu náhradného vozidla na základe faktúry č. 20240087 od spoločnosti VALCOM RENT s.r.o.. Uviedol, že časť nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.620,00 eur zaplatil dňa 13.12.2024, čo predstavuje náhradu škody za prenájom náhradného vozidla za 15 dní dĺžky trvania prenájmu, pričom vo zvyšku považuje nárok žalobcu za nedôvodný, keď dopravná nehoda sa stala dňa 18.09.2024 (streda). dňa 19.09.2024 (štvrtok) žalobca uzatvoril zmluvu o nájme motorového vozidla so spoločnosťou VALCOM RENT s.r.o., škodová udalosť mu bola žalobcom ako poškodeným nahlásená až dňa 24.09.2024, pričom až po nahlásení škodovej udalosti mohol pristúpiť k riešeniu poistnej udalosti a k odstráneniu škody spôsobenej jeho poisteným a k naplánovaniu obhliadky poškodeného vozidla. Poukázal na to, že práve za obdobie od 19.09.2024 až do dňa 24.09.2024 (hlásenie škody) nepriznal nárok na nájomné za náhradné motorové vozidlo, a to z toho dôvodu,. že za uvedenú dobu, o ktorú sa predĺžil čas prenájmu náhradného vozidla, nesie zodpovednosť výlučne poškodený žalobca, keďže škodová udalosť bola nahlásená až dňa 24.09.2024. Ďalej uviedol, že motorové vozidlo bolo obhliadnuté dňa 30.09.2024 a dňa 07.10.2024 bolo žalobcovi oznámené, že nakoľko predpokladané náklady na opravu poškodeného motorového vozila prevyšujú všeobecnú hodnotu vozidla, škodu na vozidle bude žalovaný likvidovať ako totálnu škodu. Argumentoval, že aj keď poškodený nemá žiadnu zákonnú lehotu na nahlásenie škodovej udalosti, od času nahlásenia škody poškodeným závisí výška uplatneného nároku (nájomného za náhradné vozidlo, ktoré sa počíta za dni), takže je v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou aj zásadou bdelým patria práva nahlásiť škodovú udalosť a uplatniť si svoj nárok čo najskôr, aby aj poisťovňa mohla začať s úkonmi smerujúcimi k odstráneniu následkov škody. Mal za to, že ak by poškodený konal v súlade s ust. a zároveň aj v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, náklady na prenájom náhradného vozidla by boli vo výrazne nižšej sume. Poukázal na to, že skutočnosť, že poškodený nenahlásil škodovú udalosť a svoj nárok si u žalovaného neuplatnil, nemá svoj pôvod v konaní škodcu, a teda nie je dôvod na priznanie nároku za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 19.09.2024 do 23.09.2024, keďže náklady za prenájom náhradného vozidla za toto obdobie vznikli výlučne v príčinnej súvislosti s nekonaním poškodeného a nie s konaním škodcu. Mal tiež za to, že konanie poškodeného je v rozpore aj so zásadou práva patria bdelým, keď poškodený sa nestaral o svoj nárok, avšak následne si uplatňuje právo na zaplatenie nájomného za prenájom náhradného vozidla aj za obdobie nečinnosti. t.j. od 19.09.2024 do 23.09.2024.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že ak žalovaný poukazuje na to, že v zmysle , je lehota na nahlásenie poistnej udalosti stanovená pre poisteného a nie pre poškodeného, tak aj samotná ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje len na poisteného a nie na poškodeného. Postup žalovaného preto nemá základ v žiadnom právnom predpise a ide len o subjektívne tvrdenia o tom, ako by mal poškodený postupovať, aby žalovanému náhodou nevznikli vyššie náklady. Mal za to, že hoci 15 dňová oznamovacia lehota sa na neho nevzťahuje, nemá za preukázané, že by malo ísť v jeho prípade o kratšiu lehotu, naopak, ako od osoby, ktorá nie je klientom žalovaného od neho nemožno očakávať rýchlejšiu komunikáciu než v prípade poisteného. Dôvodil, že nemožno hovoriť o jeho nečinnosti, keď nad rámec svojej zákonnej povinnosti nahlásil škodovú udalosť v zákonom stanovenej lehote, pričom kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti prenájmu náhradného motorového vozidla je začiatok prenájmu, ktorým má byť deň, kedy poškodenému zanikla možnosť užívať svoje motorové vozidlo z dôvodu škodovej udalosti či jeho opravy, a skončenie prenájmu dňom, kedy mu je doručené oznámenie o tom, že došlo k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti a sú mu poukázané finančné prostriedky. Poukázal na to, že mal vozidlo prenajaté výlučne v časovom rozmedzí od vzniku škody do oznámenia o totálnej škode, a preto mu patrí náhrada práve za túto dobu.

4. Žalovaný v duplike zotrval na tom, že žalobca nemá nárok na akékoľvek náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, ale len tie, ktoré boli nutne a účelne vynaložené počas nevyhnutnej doby opravy poškodeného vozidla a len vo výlučnej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu.

Bol toho názoru, že bezodkladné nahlásenie poistnej udalosti poškodeným nie je bez významu pre rozhodnutie súdu, nakoľko práve v tomto konkrétnom prípade poškodený svojim pasívnym prístupom a neuplatnením náhrady škody priamo v poisťovni sa podieľal na predĺžení celkového času, kedy bolo jeho vozidlo nepojazdné v autoservise, čím došlo k zvýšeniu nájomného za náhradné vozidlo o 5 dní. Zopakoval, že on ako poisťovňa bez nahlásenia škodovej udalosti poškodeným a uplatnenia si nároku na náhradu škody nemá na základe čoho pristúpiť k úkonom smerujúcim k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Mal tiež za to, že nahlásenie škodovej udalosti poisteným je vo vzťahu k poškodenému irelevantná, nakoľko poisťovateľ sa nárokmi poškodeného zaoberá okamžite po nahlásení škodovej udalosti poškodeným, aj pred nahlásením poistnej udalosti poisteným. Na základe uvedeného mal za to, že skutočnosť, že škodová udalosť nebola žalobcom - poškodeným nahlásená v čase od 19.09.2024 do 24.09.2024 je okolnosťou, ktorá nemá pôvod v konaní škodcu, ale v nekonaní poškodeného, a preto za tento čas, kedy poškodený užíval náhradné vozidlo, nie je povinný nahradiť náklady za prenájom náhradného vozidla. Teda škoda spočívajúca v nájomnom vo výške 540 eur za 5 dní nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním škodcu, ale s nekonaním poškodeného, ktorý nenahlásil škodovú udalosť. Zároveň mal za to, že náklady na nájomné za náhradné vozidlo od 19.09.2024 do 24.09.2024 nemožno považovať za účelne a nevyhnutne vynaložené, nakoľko k ich vzniku došlo zavinením na strane poškodeného, ktorý škodovú udalosť nenahlásil a neuplatnil si nárok na náhradu škody bezodkladne po dopravnej nehode.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

5.1. Dňa 18.09.2024 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle žalobcu zavinením vodiča motorového vozidla, ktorý mal ako poistený so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko motorové vozidlo žalobcu bolo po škodovej udalosti poškodené, žalobca uzavrel so spoločnosťou VALCOM RENT s.r.o. zmluvu o nájme motorového vozidla, ktoré bolo prenajaté na obdobie od dňa 19.09.2024 do dňa 08.10.2024, t. j. 20 dní, za dennú sadzbu prenájmu po odpočítaní zľavy 10% vo výške 108,- eur s DPH/deň. Spoločnosť F. G. H. vystavila žalobcovi za prenájom náhradného vozidla faktúru č. 20240087 na sumu 2.160,- eur, pričom sumu 540,- eur zaplatil žalobca v hotovosti z vlastných prostriedkov. Žalobca oznámil škodovú udalosť žalovanému dňa 24.09.2024, dňa 25.09.2024 žalovaný požiadal žalobcu o vloženie fotiek poškodenia a chýbajúcich dokladov do elektronického systému žalovaného, dňa 30.09.2024 vykonal žalovaný obhliadku poškodeného motorového vozidla žalobcu. Listom označeným ako „Oznámenie o totálnej škode“ zo dňa 07.10.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že nakoľko predpokladané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu prevyšujú všeobecnú hodnotu vozidla, škodu na jeho vozidle bude likvidovať ako totálnu škodu s tým, že totálna škoda sa vyčísľuje ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla v čase dopravnej nehody a hodnoty použiteľných zvyškov, pričom všeobecná hodnota vozidla predstavuje 9.636,12 eura. Ďalej mu oznámil, že pre stanovenie hodnoty zvyškov bolo vozidlo zadané na anonymnú burzu, pričom v priebehu najbližších dní príde ponuka, o ktorej ho bude informovať. Listom označeným ako „Oznámenie o poukázaní náhrady škody“ zo dňa 20.11.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že v nasledujúcich dňoch mu z povinného zmluvného postenia svojho poistenca poukáže náhradu škody za poškodenie vozidla vo výške 6.536,12 eura, pričom nakoľko kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie ako všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti, likvidovali škodu na jeho vozidle ako totálnu škodu nasledovne: všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti 9.636,12 eura – hodnota použiteľných zvyškov 3.100 eur = náhrada skutočnej škody 6.536,12 eura. Listom označeným ako „Oznámenie o poukázaní náhrady škody“ zo dňa 12.12.2024 žalovaný oznámil spoločnosti VALCOM RENT s.r.o., že jej v nasledujúcich dňoch poukáže náhradu škody za prenájom náhradného vozidla vo výške 1.620,- eur s DPH, pričom z fakturovanej sumy 2.160,- eur za prenájom náhradného vozidla priznal plnenie len vo výške 1.620,- eur z dôvodu, že k uplatneniu nároku na náhradu škody došlo až dňa 24.09.2024, hoci náhradné vozidlo mal žalobca prenajaté už od dňa 19.09.2024, a k prvotným likvidačným úkonom (posudzovaniu rozsahu poškodenia, prípadne rozhodnutí o TŠ) mohol žalovaný pristúpiť až na základe riadne uplatneného nároku na náhradu škody za poškodené vozidlo. Vzhľadom na uvedené nárok na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla od 19.09.2024 do 23.09.2024, teda 5 dní nezahrnul do výšky poistného plnenia,

5.2. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z predložených listinných dôkazov (správa o nehode zo dňa 18.09.2024, zmluva o nájme motorového vozidla zo dňa 19.09.2024, faktúra č. 20240087, potvrdenka o úhrade zo dňa 13.12.2024, listy zo dňa 07.10.2024, 20.11.2024

a 12.12.2024, poistka č. 8020213998, sprievodný list k návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 09.04.2021, návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 09.04.2021, zápis o poškodení vozidla zo dňa 30.09.2024, zápis z obhliadky vozidla zo dňa 30.09.2024, print screeny obrazovky žalovaného).

6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

6.1. Podľa Občianky zákonník (ďalej len „“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

6.2. Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

6.3. Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

6.4. Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

6.5. Podľa § 663 O.z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

6.6. Podľa § 671 ods. 1 O.z. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

6.7. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

6.8. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

6.9. Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

6.10. Podľa náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

6.11. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

6.12. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

6.13. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

6.14. Podľa nariadenia č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za preukázané, že dňa 18.09.2024 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Tým bola s poukazom na pojení s daná zodpovednosť a zároveň pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Nakoľko motorové vozidlo žalobcu bolo po škodovej udalosti poškodené, žalobca uzavrel so spoločnosťou VALCOM RENT s.r.o. zmluvu o nájme motorového vozidla, ktoré bolo prenajaté na obdobie od 19.09.2024 do 08.10.2024, t. j. 20 dní, za dennú sadzbu prenájmu po odpočítaní zľavy 10% vo výške 108,- eur s DPH/deň, pričom spoločnosť VALCOM RENT s.r.o. vystavila žalobcovi za prenájom náhradného vozidla faktúru č. 20240087 na sumu 2.160,- eur, z čoho sumu 540,- eur zaplatil žalobca v hotovosti z vlastných prostriedkov. Tým bola s poukazom na daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Listom označeným ako „Oznámenie o totálnej škode“ zo dňa 07.10.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že nakoľko predpokladané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu prevyšujú všeobecnú hodnotu vozidla, škodu na jeho vozidle bude likvidovať ako totálnu škodu s tým, že totálna škoda sa vyčísľuje ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla v čase dopravnej nehody a hodnoty použiteľných zvyškov, pričom všeobecná hodnota vozidla predstavuje 9.636,12 eura. ďalej mu oznámil, že pre stanovenie hodnoty zvyškov bolo vozidlo zadané na anonymnú burzu, pričom v priebehu najbližších dní príde ponuka, o ktorej ho bude informovať. Listom označeným ako „Oznámenie o poukázaní náhrady škody“ zo dňa 20.11.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že v nasledujúcich dňoch mu z povinného zmluvného postenia svojho poistenca poukáže náhradu škody za poškodenie vozidla vo výške 6.536,12 eura, pričom nakoľko kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie ako všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti, likvidovali škodu na jeho vozidle ako totálnu škodu nasledovne: všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti 9.636,12 eura – hodnota použiteľných zvyškov 3.100 eur = náhrada skutočnej škody 6.536,12 eura. Listom označeným ako „Oznámenie o poukázaní náhrady škody“ zo dňa 12.12.2024 žalovaný oznámil spoločnosti VALCOM RENT s.r.o., že jej v nasledujúcich dňoch poukáže náhradu škody za prenájom náhradného vozidla vo výške 1.620,- eur s DPH, pričom z fakturovanej sumy 2.160,- eur za prenájom náhradného vozidla priznal plnenie len vo výške 1.620,- eur z dôvodu, že k uplatneniu nároku na náhradu škody došlo až dňa 24.09.2024, hoci náhradné vozidlo mal žalobca prenajaté už od dňa 19.09.2024, a k prvotným likvidačným úkonom (posudzovaniu rozsahu poškodenia, prípadne rozhodnutí o TŠ) mohol žalovaný pristúpiť až na základe riadne uplatneného nároku na náhradu škody za poškodené vozidlo. Vzhľadom na uvedené nárok na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla od 19.09.2024 do 23.09.2024, teda 5 dní nezahrnul do výšky poistného plnenia.

8. Zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v danom prípade v nákladoch na nájom náhradného vozidla nebola v konaní sporná, keď napokon žalovaný vedomý si tejto svojej zodpovednosti už čiastočne žalobcovi z tohto titulu plnil (vyplatením sumy 1.620 eur). Okrem toho súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúrne závery súdov, podľa ktorých skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, a ďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 16.10.2008).

9. V posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného (táto nebola zo strany žalovaného nijako rozporovaná), rovnako nebola sporná nutnosť prenájmu náhradného vozidla žalobcom. Medzi stranami bola v podstate sporná iba otázka dôvodnosti (účelnosti) dĺžky nájmu náhradného vozidla žalobcom vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcom v nájme náhradného vozidla, keď žalovaný namietal, že doba nájmu náhradného vozidla bola dôvodná (účelná) iba od oznámenia škodovej udalosti žalobcom žalovanému dňa 24.09.2024 do ukončenia nájmu náhradného

vozidla žalobcom dňa 08.10.2024, a nie už od začiatku nájmu náhradného vozidla žalobcom dňa 19.09.2024 (žalovaný neakceptoval dobu nájmu náhradného vozidla od 19.09.2024 do 23.09.2024, t. j. v rozsahu 5 dní).

10. K tomu súd uvádza, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť poškodeného v určitej konkrétnej lehote oznámiť vznik škodovej udalosti poisťovateľovi škodcu, v ktorej má škodca (poistený) uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na rozdiel od poisteného, ktorému zákon ukladá túto povinnosť splniť do 15 dní po jej vzniku (ak vznikla na území Slovenskej republiky, 30 dní ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky – porov. ). Pokiaľ žalovaný poukazoval na všeobecnú prevenčnú povinnosť a zásadu „bdelým patria práva“, súd uvádza, že žalobca oznámením škodovej udalosti žalovanému 6 dní po jej vzniku nekonal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou ani so zásadou „bdelým patria práva“. To platí o to viac, ak zákon ukladá poistenému (škodcovi), ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovateľom (na rozdiel od poškodeného) lehotu na splnenie tejto povinnosti (až) 15 dní. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že ak by poškodený oznámil škodovú udalosť skôr, náklady na prenájom náhradného vozidla by boli vo výrazne nižšej sume, súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaný nijako nepreukázal, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že po oznámení škodovej udalosti zo strany žalobcu dňa 24.09.2024, vykonal žalovaný obhliadku poškodeného motorového vozidla (až) dňa 30.09.2024, (až) dňa 07.10.2024 oznámil žalobcovi, že škodu na jeho vozidle bude likvidovať ako totálnu škodu, pričom celkovú likvidáciu škodovej udalosti ukončil (až) dňa 20.11.2024, keď žalobcovi oznámil, že škodu na jeho vozidle likvidoval ako totálnu škodu a v nasledujúcich dňoch mu z povinného zmluvného postenia svojho poistenca poukáže náhradu škody za poškodenie vozidla vo výške 6.536,12 eura. Žalovanému teda trvalo zlikvidovanie uvedenej škodovej udalosti od jej oznámenia žalobcom do oznámenia o ukončení jej likvidácie a oznámenia výšky plnenia žalovaným takmer dva mesiace. Z tohto pohľadu je tvrdené „omeškanie“ žalobcu s oznámením škodovej udalosti v rozsahu 6 dní od jej vzniku zanedbateľné. Rozhodne však žalovaný v konaní nepreukázal (a z ničoho to ani nevplýva), že by oznámenie škodovej udalosti žalobcom o 6 dní skôr malo za následok ukončenie likvidácie škodovej udalosti žalovaným rovnako o 6 dní skôr. Nebolo teda preukázané, že tvrdené nekonanie žalobcu je v príčinnej súvislosti s predĺžením času ukončenia likvidácie žalovaným. Navyše, v konaní prezentovaný výklad žalovaného by viedol k tomu, že poškodený (ktorý utrpel škodu na svojom majetku v dôsledku konania tretej osoby poistenej pre tento prípad u žalovaného, a teda škodu si nijako nezavinil), by sa vyhol „potrestaniu“ zo strany žalovaného v podobe kráteniu vyplateného plnenia (náhrady škody) iba v tom prípade, keby oznámil vznik škodovej udalosti žalovanému okamžite (v deň vzniku škodovej udalosti), resp. najneskôr nasledujúci deň po jej vzniku (ako sa toho v tomto prípade domáhal žalovaný od žalobcu, ktorý si zhodou okolností práve v tento deň prenajal náhradné vozidlo). Tým kladie žalovaný na poškodeného nepomerne väčšie nároky ako kladie zákon na poisteného škodcu, ktorému stanovuje lehotu na splnenie tejto povinnosti (až) 15 dní od vzniku škodovej udalosti, čím žalovaný vytvára ničím neodôvodnenú nerovnováhu v právnom postavení poškodeného a poisteného škodcu. Okrem toho nie je zrejmé, či v prípade, keby si žalobca prenajal náhradné vozidlo s väčším časovým odstupom po vzniku škodovej udalosti, bolo by pre žalovaného akceptovateľné, aby žalobca nahlásil vznik škodovej udalosti s rovnako väčším časovým odstupom od vzniku škodovej udalosti. Aj z uvedeného je zrejmé, že medzi oznámením škodovej udalosti poisťovni škodcu zo strany poškodeného a vznikom nároku na náhradu škody v podobe nákladov na nájom náhradného vozidla nie je vzťah kauzality.

11. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. februára 2023, v ktorom ústavný súd konštatoval, cit.: „19. ... Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. 20. Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku určil moment zániku účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla poškodeným v závislosti od toho, či ide o škodu čiastočnú alebo totálnu. V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje. V prípade totálnej škody ale krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné, že oprava poškodeného vozidla je neúčelná, a v prípade sťažovateľky

tento moment nastal, keď jej žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla). Tento záver však ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný. 21. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. 22. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze č. k. zo 14. januára 2021.“

12. Z vyššie uvedeného výkladu ústavného súdu vyplýva nie len to, že poškodenému vzniká nárok na náhradu škody v podobe nákladov na nájom náhradného vozidla od momentu nájmu náhradného vozidla (a nie od oznámenia škodovej udalosti poisťovni škodcu zo strany poškodeného), ale aj to, že tento nárok mu trvá až do momentu oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia podľa zo strany poisťovne škodcu poškodenému, resp. poukázania finančných prostriedkov. Oznámenie o totálnej škode zo dňa 07.10.2024, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, akým spôsobom bude ďalej pri likvidácii škodovej udalosti postupovať, nemožno z toho hľadiska považovať za rozhodujúce, keďže poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. V podmienkach posudzovanej vec to znamená, že žalobca bol oprávnený mať prenajaté náhradné vozidlo (mal by nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla) až do dňa 20.11.2024 (namiesto do dňa 08.10.2024, kedy žalobca dobrovoľne ukončil nájom náhradného vozidla, čím žalovanému ušetril nemalý obnos finančných prostriedkov), kedy žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie škodovej udalosti a zároveň oznámil výšku plnenia. Aj z tohto pohľadu sa javí postup žalovaného, ktorý krátil vyplatené plnenie za 5 dní (čo viedlo až k / zbytočnému/ súdnemu sporu) za celkom neadekvátny a neúčelný.

13. Vzhľadom na uvedené (ako aj vyššie vyslovený právny názor ústavného, s ktorým sa tunajší súd v celom rozsahu stotožňuje a nemá dôvod sa od neho v čomkoľvek odchyľovať) možno konštatovať, že nájom náhradného vozidla zo strany žalobcu bol dôvodný a účelný od začiatku prenájmu dňa 19.09.2024 až do jeho ukončenia dňa 08.10.2024 v celkovej sume 2.160 eur. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi iba sumu 1.620 eur (za obdobie nájmu náhradného vozidla od 24.09.2024 do 08.10.224), súd dôvodne podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi uvedenými sumami (2.160 eur – 1.620 eur = 540 eur), a to vrátane úrokov z omeškania (keďže žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 8,15 % ročne ( prvá veta. v spojení s nariadenia č. ), a to v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od oznámenia žalovaného o poukázaní náhrady škody zo dňa 12.12.2024 ( ). K dôvodnosti nároku na úroky z omeškania v sporoch proti poisťovni podľa súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.10.2021 a sp. zn. zo dňa 14.10.2021, ako aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.04.2022, sp. zn. zo dňa 25.04.2022 a sp. zn. zo dňa 20.07.2022.

14. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v sadzbe 8,40 % ročne (čo potvrdil výslovne aj na pojednávaní konanom dňa 09.04.2026), súd žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania nad sadzbu 8,15 % ročne ako nedôvodnú zamietol.

15. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní konanom dňa 09.04.2026 poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18.12.2025, ktoré malo potvrdzovať jeho názor o dôvodnosti krátenia plnenia za čas do oznámenia škodovej udalosti poškodeným, súd uvádza, že odhliadnuc od toho, že nie je viazaný rozhodnutím súdu v inej veci, skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal krajský súd boli odlišné od posudzovanej veci (už len v tom, že škodovú udalosť v danom prípade nenahlásil poisťovni zamestnanec autorizovaného autoservisu vykonávajúceho opravu poškodeného motorového vozidla, pričom k jej nahláseniu došlo až po 37 dňoch od prevzatia motorového vozidla do opravy, počas ktorej doby sa nevykonávali na motorovom vozidle žiadne opravárenské práce). Závery krajského súdu (s ktorými sa navyše tunajší súd ani celkom nestotožňuje) boli preto na posudzovanú vec neaplikovateľné.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu (keď jeho neúspech iba v časti príslušenstva bol celkom zanedbateľný) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.