Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-701-2015.pdf
PDF · 84.83 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/701/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v spore žalobcu: G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. XE, L., zast. Mgr. Oliver Krust, advokát so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 31 811 671, proti žalovanému: 1/ E. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.K. XX, L., 2/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.Á. XX, L., o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 6.000,- eur predstavujúcu nájomné za obdobie od 01.11.2012 do 31.05.2013, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.000,- eur od 30.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.000,- eur od 31.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.000,- eur od 31.01.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75% ročne zo sumy 1.000,- eur od 28.02.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75% ročne zo sumy 1.000,- eur od 31.03.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75 ročne eur zo sumy 1.000,- od 30.04.2013 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.000,- eur od 31.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2015 voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 6.000 eur s príslušenstvom titulom nezaplateného nájomného, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovanými zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. s tým, že tento nebytový priestor si žalovaní prevezmú a budú ho užívať v súlade s dohodnutým účelom. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú v trvaní 5 rokov, pričom začiatok nájmu bol určený od XX.XX.XXXX a nájomné vo výške 1.000 eur. V priebehu roka 2012 sa žalovaní niekoľkokrát dostali s platením nájomného do omeškania. Žalobca upozornil žalovaných, že v prípade, ak sa dostanú do omeškania opakovane, môže využiť § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a dať im výpoveď z prenajatých priestorov. Žalobca zistil v X. XXXX, že sa žalovaní sťahujú z predmetu nájmu, pričom za X. XXXX nemali uhradené ani splatné nájomné. Žalovaní zanechali predmet nájmu v dezolátnom stave. Žalobcovi bol v polovici G. XXXX doručený list - výpoveď z nájmu, ktorý nespĺňa znaky výpovede z nájmu podľa zákona. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca domáha voči žalovaným úhrady nájomného za mesiace od G. XXXX do H. XXXX (6 mesiacov), keďže vinou protiprávneho konania zo strany žalovaných došlo k neplatnému ukončeniu nájmu ako aj nemožnosti prenajať uvedené priestory, nakoľko tieto neboli schopné ďalšieho prenajímania z dôvodu poškodenia zo strany žalovaných.
3. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, ukončenie nájmu.
4. Keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalovaným (fyzickým osobám) žalobu na jeho adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a úkony potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu boli neúspešné, súd dňa 03.03.2021 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") zverejnil oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj v prípade, keď sa o tom adresát nedozvedel. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, v konaní zostali nečinní.
5. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Žalobca uzatvoril so žalovanými zmluvu o nájme podľa zákona č. 116/1990 Zb., pričom nájom bol dohodnutý na dobu určitú v trvaní 5 rokov, pričom začiatok bol stanovený od XX.XX.XXXX. Výška nájomného bola dohodnutá v sume 1.000 eur/mesiac. Skutkový stav nebol sporný. Uplatnený nárok súd posúdil ako nárok zo Zmluvy o nájme uzatvorenej podľa zákona č. 116/1990 Zb. a Občianskeho zákonníka.
7. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
9. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
10. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
11. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
12. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“) tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
13. Podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 5 zákona č. 116/1990 Zb. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
15. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
17. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, dospel súd k záveru, že žalovaný nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu, keď žalovaní žalobcovi nezaplatili nájomné za mesiace november 2012 - marec 2013, preto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 6.000 eur spolu s príslušenstvom žalobcovi.
18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z."), účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Ak nájomca nezaplatí nájomné v určenom termíne, dostane sa do omeškania a postihnú ho následky omeškania ustanovené v § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní nezaplatili riadne a včas nájomné žalobcovi, a to ani v dodatočnej lehote na základe výzvy žalobcu, dostali sa do omeškania s plnením svojho záväzku voči žalobcovi, ktorému tým vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd posudzujúc úspech žalobcu podľa výšky priznanej istiny, priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.