Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2C-10-2019.pdf
PDF · 125.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zast. JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 331,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 331,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,92 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 30.11.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 331,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,92 Eur od 20.04.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalovanému oznámil.
3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 07.01.2019 vydaním platobného rozkazu sp. zn. 21Up/1113/2018 (č. l. 14 spisu).
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Namietal, že žaloba nespĺňa kritéria podľa § 132 CSP, žalobca nešpecifikoval základné údaje napr. o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca údaje o o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto
vyplývajú len z príloh. Žalobca nešpecifikoval dôkazy na ktoré sa odvoláva, neboli predložené VOP žalobcu, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Zo zmluvy o nájme nie je zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla a tento údaj je iba ručne dopísaný na faktúre č. 180181 zo dňa 20.03.2018. Ďalej tvrdil, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, a tak je konanie žalobcu neoprávneným podnikaním. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že žalobca nekonkretizuje svoj nárok, iba odkazuje na ustanovenia zákonov. Mal za to, že uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z., a ani z Občianskeho zákonníka. Zároveň namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Poukázal na § 524 Občianskeho zákonníka, pričom bol názoru, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že k úhrade faktúry nemohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu. Prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo 20/2007 zo dňa 29.01.2008. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh považuje za neopodstatnené a účelové. Zdôraznil, že ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Opätovne zdôraznil, že žalobca požaduje náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému prenájmom náhradného vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe doplnil, že dňa 23.02.2018 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Š. U., EČV: Z. XXX J., spôsobenej poškodenému P. T.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla H. H. EČV: Z. XXX V., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Š. C. N., EČV: X. XXX L. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 159 zo dňa 09.03.2018.Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180181 zo dňa 20.03.2018, s dátumom splatnosti 03.04.2018 na sumu 532,80 Eur. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Žalobca zdôraznil, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok považoval za neopodstatnenú. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 20.03.2018 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 23.02.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. Predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu,
v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za platnú. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považoval za nepodložené a účelové. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Čo sa týka tvrdenia, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, tento údaj vyplýva z iného dokumentu, a síce z predloženej faktúry č. 180181. Pokiaľ však ide o námietku neuvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla poškodeným, v danom smere uviedol, že vozidlo je zapožičiavané na dni, nezávisle od počtu najazdených kilometrov. Pokiaľ ide o nepredloženie všeobecných obchodných podmienok žalobcu spolu so žalobným návrhom, tieto sú riadne zverejnené na webovom sídle spoločnosti SetCar sk, a.s. a poškodený ich má k dispozícii vždy pri podpise zmluvy. Nakoľko však v predmetnom konaní nie je sporná samotná skutočnosť prenájmu vozidla v zmysle zmluvy o nájme, čo žalovaný sám potvrdil čiastočnou úhradou poistného plnenia, námietka žalovaného je irelevantná. Tvrdenia žalovaného je potom potrebné posudzovať aj v zmysle § 151 CSP. Žalobca doplnil, že práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Poškodený je oprávnený prevziať si svoje motorové vozidlo nasledujúci deň po ukončení opravných prác a do tejto doby je oprávnený používať náhradné motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov SR. Všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.07.2021, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 14.07.2021 z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie bez ohľadu na ukončenie núdzového stavu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Súčasne navrhol, aby bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP, nakoľko mál za to, že ospravedlnenie, ktoré doručil súdu žalovaný, neobsahuje dôvody, ktoré sú vážne. K návrhu právneho zástupcu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a ním uvádzané okolnosti vyhodnotil súd za vážne vzhľadom na neustále pretrvávajúcu pandémiu spôsobenú šírením koronavírusu vyvolávajúceho ochorenie COVID-19.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Zmluvou o nájme č. 159 zo dňa 09.03.2018 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca sa dohodli na nájme náhradného motorového vozidla P. C. N., EČV: X. XXX L. od 09.03.2018 počas nevyhnutného času opravy, so zmluvným denným nájomným vo výške 44,40 Eur (č. l. 7 rub spisu).
11. Žalobca vystavil poškodenému dňa 20.03.2018 faktúru č. 180181 splatnú dňa 03.04.2018 na sumu 532,80 Eur za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 159, za obdobie od 09.03.2018 do 20.03.2018, t. j. 12 dní nájmu (č. l. 8 spisu).
12. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2018 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 532,80 Eur z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 532,80 Eur z titulu faktúry č. 180181. Podľa
čl. 5 Zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali. SetCar si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet (č. l. 9 spisu).
13. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 20.03.2018 (č. l. 9 rub spisu).
14. Poškodený čestným prehlásením vyhlásil, že počas opravy vozidla na bežné používanie do práce a zabezpečenie chodu domácnosti (č. l. 8 rub spisu).
15. Z faktúry č. OF 1825 850904 vystavenej spoločnosťou GALIMEX vyplýva príjem automobilu zn. P. U. EČV: Z. XXX J. patriaceho poškodenému dňa 07.03.2018, pričom faktúra za opravu vozidla bola vystavená dňa 19.03.2018 (č. l. 10 rub a nasl. spisu).
16. Žalobca upomienkou zo dňa 20.07.2018, odosielanou žalovanému dňa 30.07.2018 vyzval žalovaného na vyrovnanie záväzku podľa faktúry č. 180181 do 31.07.2018. Z uvedenej upomienky vyplýva, že z fakturovanej sumy 532,80 Eur uhradil žalovaný sumu 200,88 Eur (č. l. 6 - 7 spisu).
17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj z ust. § 442 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 23.02.2018 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného zn. Š. U., EČV: Z. XXX J.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. 159 zo dňa 09.03.2018 poškodený užíval vozidlo Š. C. N., EČV: X. XXX L. v rozsahu od 09.03.2018. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 180181 za prenájom vozidla v dĺžke 12 dní od 09.03.2018 do 20.03.2018, spolu vo výške 532,80 Eur, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Žalovaný podľa nepopretého a nerozporovaného tvrdenia žalobcu poskytol žalobcovi plnenie vo výške 200,88 Eur zo sumy 532,80 Eur. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
19. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatuje, že dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2018 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 532,80 Eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 20.03.2018. Zo Zmluvy o postúpení tak nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 532,80 Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 532,80 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 180181. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenej ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zároveň súd dodáva, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.
20. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.
21. Žalovaný v podanom odpore namietal platnosť postúpenia pohľadávky a aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, avšak k ostatným okolnostiam sa nevyjadril. Zo skutkového opisu okolností a listinných dôkazov predložených v spore výlučne žalobcom, (žalovaný neprodukoval žiadne listinné dôkazy) mal súd za nepochybné, že žalobca vystavil poškodenému faktúru za 12 dní nájmu náhradného vozidla, t.j. od 09.03.2018 do 20.03.2018, čo bolo medzi stranami nesporné. Samotný žalovaný nespochybnil ani dĺžku doby opravy vozidla a ani výšku denného nájomného, žalovaný ich účinné nepoprel a sú teda nesporné. Súd preto, pokiaľ ide o samotný žalobný nárok žalobcu, vychádzal z vykonaného dokazovania, ktorým mal preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostal do situácie že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Žalobca preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 09.03.2018 do 20.03.2018, počas jeho opravy v autoservise. Žalobca podľa názoru súdu preukázal ujmu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti nemohol užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhrada nákladov len reparuje poškodenému stav, keď nemôže svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch ba prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové vozidlo.
22. Pokiaľ ide o dĺžku doby prenájmu náhradného motorového vozidla, súd mal vykonaným dokazovaním riadne preukázanú aj dobu prenájmu, pričom z listín, ako je Zmluva o nájme, Faktúra č. 180181, či čestné prehlásenie poškodeného a faktúra vystavená spoločnosťou GALIMEX za opravu vlastného vozidla poškodeného, vyplýva dôvodnosť aj účelnosť dĺžky nájmu náhradného vozidla. Žalobca poskytuje náhradné vozidlo v prípade dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé, ako dlho bude poškodené vozidlo v servise, a teda poskytuje vozidlo do doby opravy vozidla. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného motorového vozidla, t.j. od 09.03.2018 až do 20.03.2018, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Poškodený má nárok na náhradu nájomného od nemožnosti používania svojho poškodeného vozidla, t. j. od odovzdania vozidla do opravy až do dňa, do ktorého bolo vozidlo v oprave v autoservise. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo bolo opravované v autoservise od 07.03.2018 a dňa 19.03.2018 bola vystavená autoservisom faktúra a nasledujúci deň si poškodený vozidlo mohol prevziať. Poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy, jedná sa o objektívnu skutočnosť, na ktorú nemohol mať poškodený vplyv, a teda nemôže byť na jeho ťarchu znižovať poistné plnenie, že servis opravoval motorové vozidlo dlhšie, resp. nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu,
v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Opak nebol žalovaným preukázaný nijakými dôkazmi ani relevantnou argumentáciou. Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať u poškodeného neprimeraným zaťažovaním a požadovať o neho, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného motorového vozidla zisťoval alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla, tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný. Žalovaný zároveň nenamietal ani výšku denného nájomného, súd v tomto smere konštatuje, že cena 44,40 Eur je bežná, obvyklá, primeraná, pričom nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla, nie za počet kilometrov, preto ani námietka o absencii údaju najazdeného počtu kilometrov nie je pre rozhodnutie veci relevantná. Žalovaný k výške denného nájmu neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia a ani neprodukoval žiadne dôkazy. Naopak z Nájomnej zmluvy č. 159 vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo 44,40 Eur. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške.
23. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
24. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 200,88 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 331,92 Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 532,80 Eur - priznaná suma 200,88 Eur = žalovaná istina 331,92 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.
25. Pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia súd uvádza, že v danej veci na strane žalobcu nejde o neoprávnené podnikanie, ale v danom prípade bol žalobcom a poškodeným využitý zákonný inštitút postúpenia pohľadávky v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka.
26. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 20.04.2018. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo ( §524 ods. 2, § §121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd priznal žalobcovi
aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., a to odo dňa 01.08.2018, t. j. po uplynutí lehoty určenej v upomienke adresovanej žalovanému. Keďže neboli predložené súdu dokumenty preukazujúce kedy presne bolo ukončené poistné šetrenie zo strany žalovaného potrebné na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z.), súd vychádzal z dátumu 31.07.2018 a preto nárok priznal od 01.08.2018. Vo zvyšnej časti vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania od 20.04.2018 do 31.07.2018 preto žalobu zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovanému. Súd vychádzal len z uplatnenej istiny, z ktorej bol vyrubovaný aj súdny poplatok.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.