Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-114-2021.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Subarea
24CoP/114/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky T. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpená JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti manželovi X. B., Z.. XX.XX.XXXX, K.J. B. O. XXX/ XX, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní účastníkov konania proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 3Pc/5/2021-20 zo dňa 13.04.2021 takto
rozhodol:
I. Mení uznesenie vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamieta.
II. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.
III. Zrušuje uznesenie vo výroku III.
IV. Mení uznesenie vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu manželovi vstúpiť do izby č.X, nachádzajúcej sa na prízemí D. K., ul. A. X., XXX XX Q. a priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených , na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
3. Podľa názoru súdu navrhovateľa osvedčila oprávnenosť svojho nároku predložením lekárskej správy chirurgického oddelenia I. zo dňa 25.01.2021. V nej sa uvádza, že navrhovateľke bola spôsobená otvorená rana hlavy po tom, čo ju manžel po hádke hodil o posteľ, kde si o čelo postele udrela hlavu. Z potvrdenia o prijatí oznámenia vydaného dňa 25.03.2021 OO PZ vo Q., odbor poriadkovej polície, OO
PZ Q., mal súd zároveň preukázané podanie oznámenia navrhovateľky vo veci podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že na strane navrhovateľky existuje dôvodná obava o život a zdravie, preto súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
III. Obsah odvolania navrhovateľky
4. Proti výroku III. uznesenia podala odvolanie navrhovateľka, namietajúc časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, vedeného na Okresnom súde Svidník sp. zn. 5Pc/3/2021. Termín konania vo veci rozvodu je vytýčený na deň 28.04.2021. Ak súd rozhodne a rozsudok nadobudne právoplatnosť, ochrana navrhovateľky pred manželom skončí. Navrhovateľka preto trvá na tom, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené na dobu neurčitú alebo do doby právoplatného rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vedených na OR PZ vo Q., OO PZ Q. č. ID:XX.XX/XXXX.
IV. Obsah odvolania manžela
5. Proti uzneseniu podal odvolanie manžel, nesúhlasiac s odôvodnením napadnutého uznesenia. K zraneniu navrhovateľky zo dňa 25.01.2021 došlo úplne iným spôsobom a bez akéhokoľvek zavinenia manžela. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil manžel súdu hlásenie k škodovej udalosti spoločnosti T. zo dňa 01.03.2021, v ktorom navrhovateľka uviedla, že sa potme vracala z toalety, zakopla o posteľ a udrela si hlavu o čelo postele. Manžel zároveň poukázal na rozsudok o rozvode manželstva, po vydaní ktorého už účastníci konania nemajú dôvod na spoločné trávenie času. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Žiaden z účastníkov nemá mať nárok na náhradu trov konania.
6. Navrhovateľka s odvolaním manžela nesúhlasí. Manželstvo bolo síce rozvedené, k vyporiadaniu BSM však nedošlo. Všetky osobné veci navrhovateľky sú v spoločnom byte účastníkov, pričom manžel robí všetko pre to, aby boli v byte sami, keď si navrhovateľka po veci príde. Vo veci fyzického napadnutia podala na manžela trestné oznámenie, vo veci sa začalo trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví. Navyše, manžel na verejnosti navrhovateľku verbálne vulgárne atakuje a sleduje ju z parku pri jej ubytovni.
7. V rámci odvolacej repliky manžel opakovane poukázal na právoplatné skončenie konania o rozvod manželstva. Účastníci konania sa viac nestretávajú, osobné veci si môže navrhovateľka kedykoľvek vziať za súčinnosti ich dospelých detí. Na vyriešenie BSM nie je potrebné nariadiť takto obmedzujúce neodkladné opatrenie.
8. Navrhovateľka v odvolacej duplike doplnila, že verbálne útoky manžela sa rozšírila už aj na jej priateľa, ktorý to mieni riešiť pred súdom.
V. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolania účastníkov konania boli sčasti dôvodné.
10. Z obsahu preskúmavaného spisu sú zrejmé konflikty účastníkov konania, ktoré podľa vyjadrení navrhovateľky mali vyústiť až do jej fyzického napadnutia zo strany teraz už bývalého manžela. O spôsobených zraneniach predložila súdu lekárske správy. Z dôvodu pretrvávajúcej obavy navrhovateľky o jej život a zdravie, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým manželovi zakázal vstup do bytu navrhovateľky, rovnako tak zákaz priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
11. Vychádzajúc z obsahu podaných odvolaní, odvolací súd učinil vecný prieskum napadnutého uznesenia ako celku, pričom dospel k nasledovným záverom.
12. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia je potrebné dať do pozornosti, že izba č. X., nachádzajúca sa na prízemí D. K., ul. A. X, XXX XX Q., nie je spoločným obydlím účastníkov konania. Podľa obsahu spisu účastníci konania ešte ako manželia žili spoločne na adrese O. XXX/XX, XXX XX Q.. Pre nezhody v manželstve sa navrhovateľka zo spoločného bytu odsťahovala a prenajala si izbu na D. K., ul. A. X., XXX XX Q., o čom súdu predložila preberací protokol, znejúci výlučne na jej meno. V nadväznosti na uvedené je namieste konštatovať, že manžel sa fakticky v súčasnom obydlí navrhovateľky nezdržiava.
13. Pre posúdenie dôvodnosti obáv navrhovateľky o jej život a zdravie, vyplývajúcej z možnosti vstupu manžela do jej súčasného obydlia, skúmal odvolací súd existenciu právneho nároku manžela na takéto konanie.
14. Podľa § 703 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
15. Z preberacieho protokolu je zrejmé, že navrhovateľka si prevzala izbu dňa 31.03.2021, ešte za trvania manželstva. Je preto potrebné posúdiť či manželovi odvodene vzniklo užívacie právo k bytu, ktoré by ho lege artis oprávnilo na vstup do obydlia navrhovateľky. Keďže izba č. X, nachádzajúca sa na prízemí D. K., ul. A. X, XXX XX Q., celkom zrejme slúži na účely bývania, otázku možného spoločného nájmu manželov posudzoval odvolací súd v zmysle ust. § 703 Občianskeho zákonníka.
16. Skutočný stav veci svedčí tvrdeniu, že manželia spolu trvale nežijú, preto citované ust. § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V preskúmavanej veci to znamená, že výlučným nájomcom izby č. X, nachádzajúcej sa na prízemí D. K., ul. A. X, XXX XX Q., je navrhovateľka. Manželovi neprislúcha žiadne užívacie právo k tejto izbe, preto jeho vstup do obydlia navrhovateľky, bez jej súhlasu, bude v každom prípade považovaný za neoprávnený.
17. Ochrana obydlia je ústavné garantovaným právom, vychádzajúc z čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého, cit.: „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.“ . Pre prípad porušenia ústavnej ochrany obydlia nastupujú sankčné mechanizmy v podobe trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa pre spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona.
18. Zhrnúc doposiaľ uvedené, obydlie navrhovateľky je cez prizmu predpisov najvyššej právnej sily chránené pred neoprávneným vstupom iných osôb, bez jej súhlasu. Výrok I. napadnutého uznesenia vyznieva v tomto kontexte nadbytočne, pretože nie je spôsobilý privodiť navrhovateľke vyššiu mieru ochrany, než akú jej poskytuje zákon. Z tohto dôvodu odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zmenil uznesenie v jeho výroku I. tak, že návrh navrhovateľky v tejto časti zamieta.
19. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie o bezodkladnej potrebe zásahu súdu do pomerov medzi účastníkmi konania. Vzťahy medzi účastníkmi sú totižto vyostrené a nezmiernili sa ani po rozdelení domácností bývalých manželov. Tvrdené fyzické útoky manžela voči navrhovateľke mali prejsť do útokov verbálnych, namierených voči navrhovateľke samotnej aj jej súčasnému partnerovi. K jednému z útokov privolala navrhovateľku na pomoc políciu, ktorá vec vyšetrila a postúpila ju na Okresný úrad Q. na priestupkové konanie. Keďže vulgarizmy, ktoré pri strete účastníkov konania zaznievajú z úst manžela môžu vyústiť do fyzických útokov a aj sami o sebe sú spôsobilé zasiahnuť do ochrany osobnosti navrhovateľky, je potrebné im do budúcna predchádzať, k čomu účelne poslúži nariadené neodkladné opatrenia súdu podľa výroku II. napadnutého uznesenia. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v tejto časti ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
20. S výrokom III. napadnutého uznesenia sa odvolací súd nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu konflikty manželov spočívajú v problémoch ich partnerského súžitia a nezvládnutia rozpadu ich
partnerského vzťahu. Limitovať nariadené neodkladné opatrenie právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva nemožno považovať za účelné, keďže nie je zrejmé, akým spôsobom tým dôjde k zmierneniu konfliktov účastníkov konania, a tým aj zmierneniu obáv navrhovateľky o svoj život a zdravie. Je iluzórne predstavovať si, že rozhodnutie súdu zmení citové rozpoloženie účastníkov konania a tí upustia od citu nenávisti či hnevu, ktorý možno vyčítať z tvrdeného správania manžela. Za najvhodnejšie sa javí nariadené neodkladné opatrenie nateraz nelimitovať a vyčkať, ako sa do budúcnosti vyústia vzťahy medzi bývalými manželmi. Ak manžel tvrdí, že po rozvode manželstva odpadol na jeho strane dôvod na stretávanie sa s navrhovateľkou, v tom prípade nemožno považovať nariadené neodkladné opatrenia za obmedzujúce. Navyše, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, možno ho na návrh zrušiť. Toho času však dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné vo výroku III. zrušiť postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
21. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia dvoch samostatných zákazov manželovi, pričom úspešná bola čo do len jedného z nich. Uvedené je potrebné vykladať tak, že úspešnosť účastníkov konania bola rovnaká, preto odvolací rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V tomto zmysle odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v jeho výroku IV. postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania sa odvolací súd riadil totožnými úvahami ako v predchádzajúcom bode odôvodnenia, preto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).