Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-813-2025.pdf
PDF · 92.66 KB
Case nature
Subarea
13Ek/813/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Urbár Námestovo, pozemkové spoločenstvo, A. XXX/XX, XXX XX B., IČO: 14 224 861, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., C. D. XXXX/X, XXX XX E., IČO: 52 959 601, proti povinnému: SKI - GRÚNIKY s. r. o., F. XXX/XXX, XXX XX G. F., IČO: 36 380 555, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária AK - AK, s.r.o., Na Revíne 37, 831 04 Bratislava, IČO: 55 629 679, o vymoženie 551,51 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: František Radzo, so sídlom exekútorského úradu ul.Radlinského č. 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 133 019, pod sp. zn. 138EX 173/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 13Ek/813/2025 zo dňa 17.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.07.2025 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.), povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie (výrok II.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 40,70 EUR (výrok III.). V odôvodnení, za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 48 ods. 2, § 61k ods. 1, ods. 2 a ods. 5, § 61l ods. 3 a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) uviedol, že návrh povinného bol podaný v zákonnej 15- dňovej lehote, teda má odkladný účinok, ale nie je dôvodný. Povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie v deň vyhotovenia doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov, bez toho, aby oznámil číslo účtu právneho zástupcu, na ktoré mal povinný plniť. Povinný uhradil pohľadávku priznanú exekučným titulom dňa 01.04.2025, kedy mu bolo oznámené číslo účtu. Poukázal tiež na povinnosť každého správať sa v súlade s dobrými mravmi [§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)], pričom také správanie oprávneného považoval za šikanózne.
2/ Po preskúmaní návrhu povinného a vyjadrenia oprávneného vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený podal dňa 26.03.2025 návrh na vykonanie exekúcie po nadobudnutí formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, čo je v súlade so zákonom. Povinnému bolo vykonávané rozhodnutie riadne doručené (ktorú skutočnosť ani nenamietal), pričom rozhodnutie napadol opravným prostriedkom (sťažnosťou). Sťažnosť bola zamietnutá uznesením súdu v základnom konaní č.k. 7Cb/53/2022-2018 zo dňa 17.12.2024. Námietku povinného, že nemal vedomosť o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie pred doručením doložiek povinnému, vyhodnotil vyšší súdny úradník ako irelevantnú. CSP ako všeobecný procesný predpis neupravuje povinnosť súdu doručiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti stranám konania. Jej
doručovanie bližšie upravuje Vyhláška MS SR 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, v zmysle ktorej tak súd robí na základe žiadosti (§ 63 ods. 1, príp. ods. 5 vyhlášky). Vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti samo osebe nie je rozhodnutím, ale len administratívno-technickým úkonom zamestnanca súdu. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona (v tomto prípade CSP), t.j. splnením procesných podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia (§ 238 CSP). Doručením uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. č.k. 7Cb/53/2022-1961 zo dňa 22.07.2024, voči ktorému bola podaná sťažnosť, následným doručením uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/53/2022-2018 zo dňa 17.12.2024 o zamietnutí sťažnosti, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie (viď časť Poučenie) a márnym uplynutím lehoty na plnenie vznikol riadny exekučný titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak právo ním priznané povinný dobrovoľne nesplnil, mal oprávnený právo domáhať sa jeho núteného splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný čakal na doručenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu, a až po jej doručení kontaktoval oprávneného za účelom úhrady pohľadávky, pričom medzičasom oprávnený podal v súlade so zákonom návrh na vykonanie exekúcie, nezakladá žiaden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Povinnému nič nebránilo, aby kontaktoval oprávneného za účelom poskytnutia čísla bankového účtu bezprostredne po vydaní uznesenia o zamietnutí sťažnosti (17.12.2024), resp. po jeho doručení.
3/ Povinný plnil dňa 01.04.2025, teda až po začatí exekučného konania, a preto nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Tento dôvod je daný len vtedy, ak k splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Úhradu povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak nemožno pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas alebo nútene počas exekúcie. Ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. K skončeniu exekučného konania preto dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom vrátane trov exekúcie. Vyšší súdny úradník preto uzavrel, že kým nedôjde k vymoženiu celej pohľadávky, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania. Tvrdeniami povinného o komplikovanom vzťahu s oprávneným sa z dôvodu ich irelevantnosti vyšší súdny úradník nezaoberal. V čase začatia exekučného konania bola splnená podmienka vymáhateľnosti exekučných titulov, ktoré boli a naďalej sú vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke, a teda jedna z podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Po úhrade vymáhanej pohľadávky predmetom exekúcie zostali trovy exekúcie oprávneného a trovy súdneho exekútora špecifikované v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 31.03.2025. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu voči jeho osobe zastaviť, v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
4/ O trovách rozhodol tak, že povinnému, ktorý si nárok na ich náhradu uplatnil, nepriznal, nakoľko bol v súvislosti so svojim návrhom neúspešný. Oprávnenému ako úspešnému účastníkovi exekučného konania priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 40,70 EUR (1 x polovičný úkon vo výške 18,26 EUR za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 EUR + 23 % DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
5/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, nakoľko sa vyšší súdny úradník nezaoberal vzťahom oprávneného a povinného, t.j. konaním oprávneného v rozpore s dobrými mravmi a zjavným zneužitím práva oprávneného (napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. 195/2012). Neposkytnutím súčinnosti pri plnení nároku (čísla bankového účtu), oprávnený zmaril povinnému možnosť na úhradu súdom priznanej pohľadávky, a to i v súčinnosti s jeho právnym zástupcom, ktorý je povinný vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou a v zmysle morálnych a etických zásad dodržiavať právny poriadok SR. Fakt, že oprávnený poskytol povinnému číslo účtu až po začatí exekúcie považoval za skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a je dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k
ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Z uvedeného hľadiska považoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za nepreskúmateľné a jeho postup za prílišne formalistický. Výpočet dôvodov zastavenia exekúcie exekučným súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku je demonštratívny, a preto medzi možno podľa povinného zaradiť i neposkytnutie súčinnosti oprávneného so splnením vymáhaného nároku, ktoré spočívalo v minimálne špekulatívnom konaní pri komunikácii ohľadom poskytnutia čísla bankového účtu na účely splnenia dlhu a ktoré existovalo v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie. Zamestnanec povinného ešte dňa 31.03.2025 telefonicky kontaktoval právneho zástupcu oprávneného a požiadal ho o zaslanie čísla bankového účtu, ten si vypýtal e-mailovú adresu povinného do SMS správy, a to opakovane. Medzičasom z opatrnosti i aktivity povinného jeho zamestnanec dohľadal posledné číslo bankového účtu oprávneného, na ktoré bolo v minulosti plnené, keďže nejde o prvé konanie medzi povinným a oprávneným a požiadal právneho zástupcu oprávneného o jeho potvrdenie. Právny zástupca oprávneného uviedol, že číslo je nesprávne a že ho zašle e-mailom. Urobil tak dňa 01.04.2025 a v ten istý deň povinný sumu aj uhradil. V ten istý deň si povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie. Oprávnený v súčinnosti so svojim právnym zástupcom povinnému úmyselne zabránili riadne splniť dlh, podali šikanózny návrh na vykonanie exekúcie a splnenie dlhu si aj napriek jeho podaniu zabezpečili priamo od povinného tým, že mu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie zaslali číslo bankového účtu. Na dôkaz svojich tvrdení povinný doložil výpis hovorov, SMS a e-mailovú komunikáciu. Vyšší súdny úradník sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou povinného v kontexte zjavného zneužívania práva zo strany oprávneného, vedením exekučného konania v rozpore s dobrými mravmi a taktiež s omeškaním veriteľa z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti s poukazom na § 522 OZ, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva povinného na spravodlivý proces. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť alebo zmeniť.
6/ Oprávnený sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením, ktoré považoval za vecne správne. Navrhol preto, aby súd, s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1 CSP sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12/ Podľa § 568 OZ ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
13/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
14/ Exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/53/2022-1961 zo dňa 22.07.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo, č.k. 7Cb/53/2022-2018 zo dňa 17.12.2024, a ktorým boli oprávnenému priznané trovy základného konania. Podľa oprávneným predloženej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sa rozhodnutie stalo právoplatným dňa 21.02.2025 a vykonateľným dňa 25.02.2025. Povinný sa bránil tvrdením o šikanóznom vedení exekúcie, pretože oprávnený mu neposkytol súčinnosť - neoznámil číslo účtu, na ktorý mal plniť. Číslo účtu mu oprávnený oznámil až po začatí exekučného konania a povinný naň ihneď plnil.
15/ Tvrdenie povinného o neposkytnutí súčinnosti je nedôvodné a nemôže viesť k zastaveniu exekúcie. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť 21.02.2025, a najneskôr týmto dňom mal povinný nespochybniteľnú vedomosť o svojej povinnosti v jej definitívnej podobe. Proti rozhodnutiu nebol prípustný riadny opravný prostriedok, a preto sa jeho právoplatnosť viazala výlučne na doručenie (§ 238 ods. 1 CSP). Povinný netvrdil, že by mu rozhodnutie doručené nebolo, a preto od uvedeného momentu mohol a mal plniť svoju povinnosť.
16/ Od právoplatnosti rozhodnutia (21.02.2025) ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (26.03.2025) uplynul viac než mesiac, no povinný sa o splnenie svojej povinnosti nezaujímal v čase, v ktorom mal podľa exekučného titulu plniť, v tzv. paričnej lehote (do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia). Jeho obrana o tom, že v čase začatia exekúcie mu nebola doručená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, je právne bezvýznamná. Doručenie doložky stranám (účastníkom konania) sa nijako nedotýka povinnosti povinného plniť. Doložka právoplatnosti (a vykonateľnosti) je administratívnym potvrdením stavu, ktorý už nastal, a jej doručenie účastníkom konania nemá žiadny vplyv na vznik, trvanie ani splatnosť povinnosti. Paričná lehota (lehota na plnenie) sa nepredlžuje doručením doložky, ale plynie zo zákona (§ 238 ods. 3 CSP). Ak sám povinný navyše priznal, že oprávneného kontaktoval až koncom marca 2025 (presnejšie 31.03.2025), hoci tak mal urobiť bezodkladne po doručení rozhodnutia, nekonal v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt, a práve jeho pasivita zapríčinila, že sa voči nemu začalo exekučné konanie.
17/ Ani zo samotných tvrdení povinného nemožno usudzovať, že by oprávnený maril splnenie nároku povinného, keď hneď na druhý deň po tom, čo ho povinný o súčinnosť (poskytnutie čísla účtu) požiadal, mu ten toto číslo oznámil. Oprávnený teda bezodkladne poskytol súčinnosť, o ktorú sám povinný žiadal až v čase začatého exekučného konania. Oprávnený nebol povinný povinného po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia upozorňovať, urgovať, ani mu iniciatívne oznamovať číslo bankového účtu svojho právneho zástupcu. Povinný mal navyše viacero reálnych možností splniť peňažnú povinnosť, pretože výrok exekučného titulu neukladal povinnému povinnosť zaplatiť trovy konania na bankový účet právneho zástupcu oprávneného, ale len k rukám splnomocneného zástupcu oprávneného, a preto poukaz povinného na ustanovenie § 522 OZ je v tomto prípade neopodstatnený. V zmysle § 561 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Povinný súdu nepreukázal, že by sa akýmkoľvek spôsobom snažil vykonať úhradu (napr. osobne, prostredníctvom poštového podniku na adresu právneho zástupcu oprávneného) alebo kontaktovaním zástupcu oprávneného za účelom poskytnutia platobných údajov už hneď po doručení rozhodnutia Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/53/2022-2018 zo dňa 17.12.2024. Bolo vecou povinného, aby vyvinul (dostatočnú) aktivitu vo vzťahu k úhrade trov konania, nakoľko sa jednalo o jeho povinnosť, ktorá mu bola uložená rozhodnutím súdu. Napokon ustanovenie § 568 Občianskeho zákonníka pamätá aj na prípady, kedy povinný nemôže splniť svoj dlh veriteľovi (pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná) mal povinný ako dlžník možnosť zložiť predmet dlhu do úradnej úschovy. Povinný však ani túto možnosť priamo predpokladanú zákonom nevyužil a nezložil trovy, ktorých vymoženie je predmetom exekúcie, do úradnej úschovy, čím by došlo k splneniu dlhu.
18/ Oprávnený bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie už okamihom nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia, no urobil tak až o mesiac neskôr, čo nemožno považovať za zneužitie práva; ide o legitímny výkon práva garantovaný § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Zneužitie práva predstavuje výnimočný inštitút, ktorý prichádza do úvahy len v situáciách, keď oprávnený vykonáva svoje subjektívne právo spôsobom odporujúcim jeho účelu, zásadám poctivého obchodného styku alebo dobrým mravom. Ide o výnimku z princípu, že každý má právo domáhať sa ochrany svojho práva zákonom predpokladaným spôsobom. Existencia zneužitia práva musí byť preukázaná jasne, konkrétne
a nesmie byť založená len na subjektívnom pocite povinného. Judikatúra dlhodobo zdôrazňuje, že zneužitie práva nemožno vyvodzovať len z toho, že výkon práva má pre druhú stranu nepriaznivé následky. Každá exekúcia má pre povinného negatívne dôsledky, avšak to samo osebe neznamená, že oprávnený konal šikanózne. Aby bolo možné hovoriť o zneužití práva, musel by oprávnený sledovať iný cieľ než vymoženie svojej pohľadávky – napríklad úmysel poškodiť povinného, spôsobiť mu neprimeranú ujmu alebo konať v rozpore s dobrými mravmi. Povinný však nepreukázal, že oprávnený sledoval iný cieľ než vymoženie priznaného nároku. Rovnako neobstojí ani námietka rozporu s dobrými mravmi. Exekúcia je legitímnym následkom nesplnenia povinnosti, nie prejavom nemravnosti. Dobré mravy nemožno vykladať tak, aby chránili neplniaceho povinného na úkor oprávneného, ktorý postupuje v súlade so zákonom. Tvrdenie povinného o nemožnosti plnenia pre nedostatok súčinnosti je preto účelové, resp. nezodpovedá skutočnosti, ale predstavuje len snahu ospravedlniť vlastnú pasivitu, nie reálny dôvod zastavenia exekúcie (ani podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, na ktorý sa odvolával). Ak povinný následne plnil až v exekúcii (ktorá začala dňa 28.03.2025), také plnenie nie je dôvodom jej zastavenia, ako už správne uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení.
19/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vydanom vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 13Ek/813/2025 zo dňa 17.07.2025 ako nedôvodnú.
20/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22/ O trovách sťažnostného konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu, keď nárok na ich náhradu vznikol len oprávnenému, avšak vzhľadom na to, že si trovy sťažnostného konania neuplatnil, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).