Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B1-22C-51-2018.pdf
PDF · 72.87 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-22C/51/2018
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Y.. W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX pružina, zastúpený: W.. Marián Sikora, advokát, so sídlom ul. Námestie slobody č. 1406/38, 020 01 Púchov, IČO: 42 147 549, proti žalovanému: W.. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXXX/X, XXX XX S., zast. : Mgr. Jana Volná LLM advokát, so sídlom ul. Porubského č. 1143/2, 811 06 Bratislava, IČO: 42 129 427, o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zastavenie konania, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.07.2018, (sp.zn. 21Up/470/2018) prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia 50.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom.
2. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 02.04.2026 (l. č. 381), doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 02.04.2026 vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že s ohľadom na výpoveď svedka K. a s ohľadom na dôkaznú núdzu. O trovách konania navrhol rozhodnúť podľa § 257 CSP a žalovanému nepriznať náhradu trov konania pričom dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca videl v tom, že žaloba bola podaná dôvodne a ku späťvzatiu a zastaveniu konania došlo iba z dôvodu dôkaznej núdze.
3.Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
4.Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5.Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6.Nakoľko žalobca zobral žalobu späť po otvorení pojednávania súd vyzval žalovaného na vyjadrenie v zmysle CSP (l. č. 386). Žalovaný podaním zo dňa 08.04.2026 (l. č. 390) „Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby a uplatnenie náhrady trov konania“ okrem iného uviedol, že so späťvzatím žaloby v celom rozsahu súhlasí. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania s tým, že vo veci nie sú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od povinnosti súdu rozhodnúť v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok a to za 1.musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a za 2. musí ísť o výnimočné okolnosti. Vo veci nie je splnená ani jedna z podmienok stanovených pre aplikáciu § 257 CSP. Dôvod hodný osobitného zreteľa je daný buď charakterom sporového konania, alebo charakterom procesnej situácie, v ktorej je o náhrade trov konania rozhodované (ÚS SR sp.zn. I.ÚS/469/2013). Vo veci sa jedná o bežný majetkový spor, ktorého premetom bolo bezúspešné a bezdôvodné uplatňovanie žalobcom vyfabulovaných nárokov na peňažné plnenie voči žalovanému a z hľadiska charakteru konania nie je možné ani uvažovať o výnimočnosti, ktorá by čo i len pripúšťala aplikáciu § 257 CSP. Z hľadiska charakteru procesnej situácie, v ktorej najvyššie súdne autority pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania vnímajú dôvod hodný osobitného zreteľa , možno uviesť ako ukážkový príklad zmenu zákonnej úpravy. Vo veci je žalobca zastúpený advokátom, pričom procesná situácia žalobcu je v celom rozsahu daná jeho vlastnou procesnou aktivitou, keďže to bol žalobca, kto sporové konanie vo veci inicioval. Je teda zrejmé, že na charaktere procesnej situácie žalobcu nie je nič výnimočné a nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania . Žalovaný si týmto uplatnil náhradu trov konania vo výške 100%.
7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Žalobca o trovách konania navrhol súdu rozhodnúť podľa § 257 CSP a žalovanému nepriznať náhradu trov konania a dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca videl v tom, že žaloba bola podaná podľa žalobcu dôvodne a ku späťvzatiu a zastaveniu konania došlo iba z dôvodu dôkaznej núdze žalobcu. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
11. V sporovom konaní platí, že povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi/ strane sporu priznať náhradu trov konania (§ 257 CSP). Rozhodnutie o náhrade trov konania musí byť v súlade s priebehom konkrétneho konania a každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane, čí štátu.
12. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
13. Citované ustanovenie § 257 CSP nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 122/2009 je potrebné pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky na výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné) náhrady trov konania úspešnej procesnej strane, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 63/2009).
14. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá). V neposlednom rade je potrebné všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (porovnaj R 24/1964). Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (porovnaj sp. zn. 4MCdo/2/2008).
15. Súd v danom prípade nezistil existenciu výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali záver, že je v tomto prípade boli splnené podmienky pre uplatnenie § 257 CSP v intenciách vyššie prezentovanej ustálenej rozhodovacej praxe a po zohľadnení tvrdení i postojov strán sporu v tomto konaní o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný svojim konaním, keď po podaní žaloby a vykonaní dokazovania zvážil svoju dôkaznú núdzu, vzal žalobu späť a teda procesne zavinil zastavenie konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Mestský súd Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).