Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-106-2025.pdf
PDF · 108.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/106/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 34 904 620 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, v spore o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „ Flexipôžička“ reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 08.08.2014, a to v Článku I. Základné podmienky, v bode 7. Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy v znení: „Poplatok za I. upomienku: 10,00 EUR splatný ku dňu odoslania upomienky, poplatok za každú ďalšiu upomienku: 40 EUR splatný ku dňu odoslania upomienky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „ Flexipôžička“ reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 08.08.2014 v čl. II., bod 5. v znení: „Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2025 žiadal, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým určí zmluvné podmienky uvedené v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 08.08.2014, za neprijateľné, a to pokiaľ ide o poplatky za upomienky, ako aj rozhodcovskú doložku. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 08.08.2014. Táto zmluva má formulárový charakter a je ju potrebné podrobiť kontrole neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Obidve neprijateľné zmluvné podmienky, pokiaľ ide o poplatky za upomienky, ako aj rozhodcovskú doložku, považuje žalobca za neprijateľné zmluvné podmienky, pričom v písomnom vyhotovení žaloby poukázal na jednotlivé odôvodnenia všeobecných súdov, ktorými už táto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neplatnú.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 03.10.2025 žiadal žalobu zamietnuť. Poprel tvrdenia žalobcu, aby mal obmedzenú zmluvnú voľnosť, keďže podľa žalobcu nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Žalovaný uviedol, že žalobca akceptoval navrhované podmienky a uviedol, že individuálne dojednanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt, a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí, je v praxi nepredstaviteľný a nereálny a navyše by sa neúmerne zvýšili náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, žalovaný ich nepovažuje za neprijateľné, nakoľko uviedol, že za neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle zmluvy povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný, nie je pre takýto predpoklad základom. Žalovaný je toho názoru, že táto podmienka nespĺňa primárny predpoklad na určenie neprijateľnosti, a to neprimerane vysokú sumu za neplnenie záväzkov. Nie je zrejmé žalovanému z akého dôvodu by mala byť táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, priamo v ustanovení napadanej zmluvnej podmienky je uvedené, aby prípadné spory boli prednostne riešené v rozhodcovskom konaní, ale nie výlučne. Žalovanému nie je zrejmé, prečo by táto podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň poukázal na to, že ide o zmluvu z roku 2014, pričom žaloba žalobcu bola súdu doručená v roku 2025. Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný je toho názoru, že je potrebné vychádzať z jedného predmetu konania. 3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 17.10.2025 zotrval na svojej právnej argumentácii a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť, rovnako tak žalovaný vo svojej duplike zo dňa 14.11.2025.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 08.08.2014 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexi pôžička číslo XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnúť úver vo výške 25.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v lehote splatnosti 120 mesiacov, v počte splátok 119, s termínom konečnej splatnosti 16.07.2024. V článku 7. tejto zmluvy je uvedený poplatok za prvú upomienku 10 eur splatný ku dňu odoslania upomienky, ako aj poplatok za každú ďalšiu upomienku 40 eur splatnú ku dňu odoslania upomienky. V článku 8., bod 5. dlžník podpisom zmluvy súhlasil s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu bolo rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným zákonom číslo 492/2009 Z.z. o platobných službách.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.01.2026 žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a poukázal na písomné vyhotovenie žaloby, ako aj prednes na tomto pojednávaní. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, považoval ju za nedôvodnú a odkázal na svoje písomné vyjadrenia.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r)
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Novelizácie
Podľa § 298 ods. 2 C.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúce, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Podľa ustálenej judikatúry súdov systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (Rozsudky Súdneho dvora EU z 27.06.2000, Oceano Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/98, ako aj rozhodnutie C-168/05 a rovnako aj Uznesenie Súdneho dvora vo veci C-76/10). Smernica rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (Uznesenie Súdneho dvora EU vo veci C-76/10 Pohotovosť /X bod 50).
9. Súd vychádzal z rozhodnutia najvyššej súdnej autority Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 z ktorého súd cituje: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky, zánik záväzku splnením nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok, a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového
právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Smernici rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.“
10. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí C-473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa článku 3 ods. 1 Smernice rady 93/13. Obdobný názor pre súd vyplynul aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 6Cdo/27/2018. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že táto zmluvná podmienka nebola vo vzťahu k žalobcovi aplikovateľná a uplynula dlhá doba, tu súd poukazuje na závery najvyššej súdnej autority, a to Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/149/2020, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-19/2022, podľa ktorého súd môže vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj tú, ktorá je neplatná a aj tú, ktorá sa nepoužíva.
11. K jednotlivým zmluvným podmienkam súd uvádza:
12. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, uzavretej dňa 08.08.2014 v čl. I. Základné podmienky, v bode 7 Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. v znení: ,, Poplatok za I. upomienku: 10 Eur Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 40 Eur, splatný ku dňu odoslania upomienky,“
13. Súd tieto poplatky za upomienky, považuje za neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 2CoCsp/7/2024 zo dňa 18.09.2024, z ktorého sú cituje: „V prípade, ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby tento úver následne aj spravoval. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol mať prehľad o realizovaných platbách zo strany spotrebiteľa, a teda o výške svojej pohľadávky voči spotrebiteľovi. Správa úveru v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právne bezvýznamný je poukaz na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-621/17 zo dňa 03.10.2019. Tento rozsudok sa týkal výkladu Smernice rady 93/13 EHS vo vzťahu k maďarskému právu a nie k právu platnému na území Slovenskej republiky. Navyše, v tomto rozhodnutí Súdny dvor EÚ v súvislosti s výkladom článku 4 ods. 2 a článku 5 Smernice rady 93/13 EHS vyslovil len to, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky služby poskytované ako protihodnotu dotknutých súm. Aj z tohto rozhodnutia vyplýva, že musí ísť o služby poskytované spotrebiteľom ako protihodnota súm obsiahnutých v zmluve o úvere. Teda musí ísť o služby sledujúce záujmy spotrebiteľa a nie dodávateľa. Explicitne je to vyjadrené v ustanovení § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.“ Súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva a jej súčastí je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom. Citovanú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú, pretože nebola individuálne dohodnutá a súčasne jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor
žalobcu ako spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľa v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby súd pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne záujmu dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou navyše predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobcovi, keďže neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o obdobnú neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 18CoCsp/13/2022 z 24.11.2022, Okresný súd Kežmarok 10C/4/2014 zo dňa 17.01.2018, Okresný súd Prešov 20Csp/46/2021 z 24.09.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov 15Csp/95/2020 z 28.06.2022.
14. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžičky, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 08.08.2014, v čl. II., bod 5. v znení: „ Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby spotrebiteľ mal možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. V spotrebiteľských zmluvách je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom vopred vybraným dodávateľom a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje tým zmluvné postavenie. Navyše, je súd toho názoru, že táto podmienka nebola individuálne so žalobcom dohodnutá. Zo strany žalovaného nebolo v spore preukázané, aby žalobca ako dlžník bol pri uzatváraní v rámci kontraktačného procesu upovedomený, čo znamená rozhodcovské konanie a aký je rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a konaním pred rozhodcovským súdom. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd odkazuje na rozhodnutia Krajského súdu Prešov 18CoCsp/13/2022 z 24.11.2022, Krajský súd Prešov 13Co/97/2019, rozsudok Okresného súdu Prešov 14Csp/187/2020 a 15Csp/95/2020 z 28.06.2022, od záverov a odôvodnení ktorých sa súd v tomto spore nemá dôvod odkloniť.
15. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p. Súd uvádza, že v tomto spore nevzhliadol dôvod na aplikáciu výnimočného zákonného ustanovenia § 257 C.s.p., prečo by úspešnému žalobcovi nepriznal vo vzťahu k dodávateľovi nárok na náhradu trov konania. Bol to žalovaný, ktorý ako veľký bankový korporát a dodávateľ predložil na podpis žalobcovi ako dlžníkovi priemernému spotrebiteľovi zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Za takéhoto stavu by súd považoval za nespravodlivé, aby úspešnej strane sporu, t.j. žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.