Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sf/15/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Coral, spol. s r. o. , so sídlom Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpeného JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., advokátkou, so sídlom Štefánikova 4, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102497347/2025 zo dňa 24. 06. 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 01. 09. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 04. 09. 2025 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 102497347/2025 zo dňa 24. 06. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 100898160/2025 zo dňa 10. 03. 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán podľa daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 577 997,20 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku (ďalej len „návrh“) podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a finančná škoda, keďže výkon právnej povinnosti ohrozuje samotnú existenciu žalobcu ako podnikateľského subjektu. Existencia je podľa žalobcu ohrozená tým, že sú voči nemu vedené viaceré daňové kontroly, ktoré doposiaľ nie sú skončené a ktoré negatívne až likvidačne ovplyvnili žalobcovu podnikateľskú činnosť, keďže prvostupňový orgán zadržiava žalobcovi nárok na vrátenie odpočtu DPH. Žalobca ďalej uviedol, že zadržiavané prostriedky negatívne ovplyvnili chod firmy. Podľa vyjadrení žalobcu musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov, znížiť počet zamestnancov a obmedziť obchodnú činnosť na úplné minimum, čo podľa neho deklarujú aj daňové priznania za posledné zdaňovacie obdobia. Záverom žalobca dodal, že akékoľvek ďalšie finančné zaťaženie ohrozuje existenciu jeho spoločnosti.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 03. 12. 2025, pričom administratívny spis doručil dňa 09. 12. 2025. Žalovaný navrhol návrh zamietnuť, keďže žalobu považuje za nedôvodnú.

4. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v až má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 6. 2024, sp. zn. ). Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné, keďže na jeho základe sa pozastavujú účinky právoplatného, a teda vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v súdnom konaní považuje za zákonné. (obdobne aj Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 5. 2017, sp. zn. ). Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou, kedy návrh na jeho priznanie by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu podľa alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2022, sp. zn. ). Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil. (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. zo dňa 24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. zo dňa 10. 09.2021, bod 7)

7. Od preukázania hrozby závažnej ujmy, ako jedného zo zákonných materiálnych znakov, závisí, či správny súd prizná žalobe odkladný účinok alebo návrh na jeho priznanie zamietne. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť hypotetická, príp. nepatrná, musí byť priama a musí mať závažný dopad na subjektívne práva. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. (obdobne aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 26. januára 2022, bod 34).

8. So zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil správny súd k posudzovaniu dôvodnosti návrhu, ktorého podstata spočívala v konštatovaniach žalobcu o jeho existenčnom ohrození z dôvodu vedenia viacerých neukončených daňových kontrol a tiež z dôvodu zadržiavania nároku na vrátenie odpočtu DPH. 9. Úvodom správny súd konštatuje, že len samotná požiadavka na splnenie povinnosti, ktorá bola uložená napadnutým rozhodnutím (v tomto prípade zaplatiť určený rozdiel dane), nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Opačný postup by odporoval citovanej zákonnej úprave tohto procesného inštitútu, ktorý je výnimočnej povahy. Rovnako je potrebné uviesť, že tento inštitút neslúži len na všeobecné oddialenie účinkov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby došlo k reálnemu naplneniu zákonných podmienok podľa . Vykonávanie daňových kontrol voči žalobcovi, o výkone ktorých inak žalobca neuviedol bližšie skutočnosti, je realizáciou oprávnení a zákonných povinností daňových úradov ako štátnych orgánov a preto samé o sebe nemôžu predstavovať ujmu na žalobcových právach.

10. Pokiaľ žalobca uvádzal, že napadnuté rozhodnutie negatívne ovplyvnili chod jeho firmy správny súd prijal záver, že žalobca v tejto súvislosti neuviedol žiadne bližšie skutkové okolnosti a nepredložil žiadne dôkazy o jeho aktuálnej finančnej situácii, o disponibilných finančných prostriedkoch a tiež o stave vlastnej prevádzkovej činnosti. Žalobcom prezentovanú argumentáciu preto správny súd vyhodnotil ako všeobecnú, keďže nedošlo z jeho strany k vymedzeniu konkrétnych dopadov na samotnú činnosť žalobcu, do jeho majetkových sfér a dopadov na jeho ekonomickú činnosť. Z uvádzaných tvrdení nebolo možné bližšie vydedukovať porovnanie medzi aktuálnou finančnou (hospodárskou) situáciou, príp. aktuálnou situáciou žalobcu ako podnikateľa v rámci postavenia na trhu, a predpokladanou situáciou, ktorá by nastala v prípade ponechania právnych účinkov napadnutého rozhodnutia. Týmto nebolo možné zistiť príčinnú súvislosť medzi výkonom rozhodnutia žalovaného a následným vznikom ujmy, kedy by bolo možné následne vyhodnotiť stupeň jej závažnosti.

11. Z návrhu žalobcu okrem iného nie je zrejmé, či k samotnému výkonu napadnutého rozhodnutia vôbec došlo. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že aj v prípade výkonu rozhodnutia v rámci daňovej exekúcie má žalobca možnosť uplatňovať rôzne prostriedky procesnej obrany, pričom nie je vylúčené ani právo domáhať sa vo vymedzených prípadoch aj súdneho prieskumu niektorých procesných úkonov, ktoré by boli v rámci daňového exekučného konania realizované. Priznanie odkladného účinku preto nie je jediným účinným nástrojom ochrany a žalobca sa preto musí najskôr domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom tých procesných inštitútov, ktoré mu priznáva (obdobne aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 01. 09. 2021 bod 10, tiež uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. ?5 Afs 50/2020 zo dňa 26.03.2020, bod 10).

12. Správny súd tiež opätovne pripomína, že návrh na priznanie odkladného účinku je vo výlučnej dispozičnej sfére žalobcu a od vymedzenia relevantných dôvodov a ich preukázania na základe predložených dôkazov závisí v konečnom dôsledku aj rozsah odôvodnenia uznesenia správneho súdu o tomto návrhu (bod 6 uznesenia). Nie je úlohou správneho súdu nahrádzať povinnosť žalobcu a predpokladať možné dopady do jeho sfér v prípade ponechania účinkov napadnutého rozhodnutia.

13. Správny súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k relevantnému preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky. Následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku správny súd ďalej neskúmal. V konaní preto neboli naplnené materiálne dôvody podľa citovaných ustanovení na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného žalovaným.

14. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd podľa zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

15. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).