Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-156-2025.pdf
PDF · 118.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/156/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C. (odporca z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, 917 01 Trnava, voči žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. B. (navrhovateľ neodkladného opatrenia), zastúpený: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 724 111, so sídlom Mostová 2, 811 01 Bratislava, vo veci určenia vlastníckeho práva, o spojení vecí a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17C/28/2025 - 120 zo dňa 14. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. spojil konania vedené pod sp. zn. 17C/28/2025 a 17C/40/2025 na spoločné konanie, ktoré sa bude viesť pod sp. zn. 17C/28/2025. Výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým A. B. (v ďalšom texte aj „odporca z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia“, resp. „odporca“) uložil do právoplatného skončenia konania o žalobe zo dňa 04.06.2025 v rámci spojeného konania sp. zn. 17C/28/2025 zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX G. XXXX, katastrálne územie: H. I., obec: I., okres: Dunajská Streda, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, a to: a) s pozemkom -
- parcela registra „C“ parc. č. 314/208, s výmerou 34 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, v pomere 1/1 k celku,
- parcela registra „C“ parc č. 314/202, s výmerou 98 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, v pomere 1/1 k celku,
- parcela registra „C“, parc. č. 314/278, s výmerou 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, v pomere 1/1 k celku a pozemku,
- parcela registra „C“, parc. č. 314/201, s výmerou 78 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, v pomere 1/3 k celku; b) s bytom č. 1, nachádzajúcim sa na 1. poschodí bytového domu s vchodom č. 19, so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku - parcele registra „C“ č. 314/32, s výmerou 225 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, v pomere 1/1 k celku; a c) so spoluvlastníckym podielom
- na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s vchodom č. 19, so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku - parcele registra „C“ č. 314/32 s výmerou 225 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda,
- na príslušenstve a zastavanom pozemku - parcele č. 314/32 s výmerou 225 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 12293/36879 k celku (v ďalšom texte „predmetné nehnuteľnosti“); a to najmä zdržať sa ich predaja, darovania, zámeny za iný majetok, vkladu do majetku obchodnej spoločnosti, zriadenia záložného práva alebo vecného bremena na nich v prospech tretej osoby, vypožičania, prenajatia a vykonania akýchkoľvek stavebných prác a činností alebo iných obdobných úkonov.
1.1 V rozhodnutí aplikoval ustanovenia § 166 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
1.2 Súd prvej inštancie výrokom I. spojil dve samostatné konania týkajúce sa tých istých nehnuteľností v katastrálnom území H. I.. V poradí prvou žalobou (vedenou pod sp. zn. 17C/28/2025) sa A. B. domáhal určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam voči D. E. (v ďalšom texte aj „navrhovateľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia“, resp. „navrhovateľ“) a v poradí druhou žalobou (vedenou pod sp. zn. 17C/40/2025) sa D. E. domáhal určenia vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam voči A. B.. Ďalej sa bude vec prejednávať pod spisovou značkou 17C/28/2025.
1.3 Súčasne so žalobou D. E. navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd A. B. zakáže akékoľvek nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej tak, ako je uvedené v napadnutom výroku II. prvoinštančného rozhodnutia. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so žalobou vo veci samej, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinami - kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2023, dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 23.03.2023, kúpnou zmluvou zo dňa 31.03.2023, výpismi z listov vlastníctva č. XXXX, J. XXXX G. J. XXXX, pre katastrálne územie H. I., odstúpením od kúpnych zmlúv zo dňa 27.02.2024 spolu s podpísanou doručenkou od odporcu zo dňa 06.03.2025 a návrhom na vykonanie záznamu do katastra zo dňa 13.03.2025 mal za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, zároveň vyhodnotil ako nesporné, že navrhované neodkladné opatrenie má priamu väzbu na konanie vo veci samej, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia, že v dôsledku obnovenia jeho vlastníckeho práva je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Uplatnený nárok nie je zjavne neopodstatnený, pričom z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zachovanie existujúceho právneho a faktického stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel podľa prvoinštančného súdu vyplýva z dôvodnej obavy navrhovateľa neodkladného opatrenia, že akákoľvek dispozícia s predmetnými nehnuteľnosťami by mohla spôsobiť zhoršenie jeho právneho (ale i faktického) postavenia v spore vo veci samej, prípadne by tým mohlo dôjsť aj k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Ak by totiž nadobudla k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke alebo iné vecné právo tretia osoba, navrhovateľ by bol nútený sa domáhať svojich práv v súdnom konaní voči tejto ďalšej osobe, a to aj za prípadných odlišných (preňho nevýhodnejších) hmotnoprávnych podmienok. Odporcovi (ktorý je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností) v súčasnosti formálne nič nebráni v disponovaní so spornými nehnuteľnosťami, pričom ak by počas predmetného súdneho konania zaťažil sporné nehnuteľnosti ďalšími vecnými právami tretích osôb (napr. aj záložnými právami alebo právom zodpovedajúcim vecnému bremenu), rozhodnutie o určení vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa by samo o sebe neznamenalo zánik týchto vecných práv a nepredstavovalo by to ani podklad spôsobilý na automatický výmaz týchto práv z katastra nehnuteľností. Napriek vyznačeným plombám na listoch vlastníctva sa súd prvej inštancie priklonil k názoru, že navrhnuté neodkladné opatrenie zabezpečí najrýchlejšiu a najlepšiu ochranu práv navrhovateľa, ktorý sa súdnej ochrany dožaduje. Zároveň považoval zásah do práv a oprávnených záujmov odporcu za primeraný sledovanému legitímnemu účelu, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia mu nevznikne nenávratný stav a ani žiadna zásadná ujma, pretože jeho súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nariadeným neodkladným opatrením zásadne nezmení. Súd prvej inštancie vychádzal aj z toho odôvodnenia navrhovateľa, že odporca ako daňový dlžník má daňový nedoplatok v sume 144 078,33 eura v dôsledku čoho Daňový úrad Bratislava rozhodnutím zo dňa 06.02.2025 zriadil záložné právo k niektorým nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu, ktorý z obavy pred stratou majetku darovacou zmluvou previedol vlastnícke právo k inej (v návrhu opísanej) nehnuteľnosti
na tretiu osobu. Za daného stavu, vzhľadom na osvedčenú naliehavosť poskytnutia ochrany, a to aj bez uvedenia konkrétnych bezprostredných hrozieb vo vzťahu k možnej dispozícii s predmetnými nehnuteľnosťami, súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za pochopiteľný, vhodný a v danej situácii za primeraný a účinný prostriedok ochrany práv. Prvoinštančný súd tiež poukázal na rozhodovaciu prax odvolacích súdov (napr. uznesenia KS TT sp. zn. 9Co/68/2017 z 19.04.2017 a 26Co/89/2017 z 27.06.2017, uznesenie KS ZA sp. zn. 7Co/32/2017 z 28.02.2017, uznesenie KS BB sp. zn. 12Co/4/20018 z 09.02.2018), v zmysle záverov ktorých za daných okolností nie je potrebné čakať až do začatia prípadnej realizácie úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťou, pretože za takého stavu by už nemuselo byť možné nariadenie neodkladného opatrenia, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Uložením požadovanej povinnosti je zároveň objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha, pretože neodkladným opatrením bude zabránené prípadnému nakladaniu so spornými nehnuteľnosťami zo strany odporcu.
1.4 O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že o tomto nároku bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie odporca (ďalej aj ako „odvolateľ“) z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
2.1 Odvolateľ v prvom rade spochybnil pravosť dôkazov predložených navrhovateľom, konkrétne faktúr a zmlúv o výstavbe a garanciách, vrátane ich dodatkov. Tvrdí, že tieto listiny nikdy nevidel, nepodpísal a považuje ich za falzifikáty. Podľa odvolateľa trpí formálnymi vadami aj listina o odstúpení od kúpnych zmlúv, ktorú označil za zmätočnú a neplatnú kvôli výskytu dvoch diametrálne odlišných dátumov vyhotovenia (rok 2024 a 2025). Odvolateľ poukázal na dlhodobú obchodnú spoluprácu a majetkové prepojenie v spoločnostiach Kessel Konštruct a ZAHARY, kde vzájomné vzťahy sporových strán fungovali na báze neformálnosti a dôvery. Podľa odvolateľa kúpna cena v zmluvách neodzrkadľovala realitu, ale bola len formálne zakomponovaná navrhovateľom. Skutočným dôvodom prevodu nehnuteľností medzi stranami malo byť započítanie pohľadávok, ktoré odvolateľovi vznikli voči navrhovateľovi a jeho spriazneným firmám z titulu poskytnutých pôžičiek v celkovej výške 511 400 eur. K definitívnemu vyrovnaniu malo dôjsť doplatením sumy 100 000 eur v hotovosti, čo odvolateľ preukazuje bankovými výpismi a vlastnoručnými poznámkami navrhovateľa, ktoré presne korešpondujú s celkovou sumou 611 400 eur. Odvolateľ argumentuje, že ak by kúpna cena skutočne nebola uhradená, navrhovateľ by od zmlúv neodstupoval až s odstupom dvoch rokov a bez predchádzajúcej výzvy na zaplatenie. Takéto konanie považuje za účelové a špekulatívne. Čo sa týka samotného neodkladného opatrenia, odvolateľ ho považuje za neodôvodnené, pretože počas dvoch rokov vlastníctva nehnuteľnosti nepreviedol a neexistuje tak bezprostredná hrozba. Podľa odvolateľa navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal konkrétnu bezprostrednú hrozbu, ktorá mu hrozí, pričom by postačovali miernejšie formy ochrany, ktoré sú v danom prípade vhodnejšie a menej zasahujú do právnej sféry odvolateľa (poznámka na liste vlastníctva). Nariadené neodkladné opatrenie je podľa odvolateľa nevykonateľné, pretože zakazuje odvolateľovi „akokoľvek nakladať“ s predmetnými nehnuteľnosťami, čo nespĺňa podmienku určitosti žalobného návrhu. Nespĺňa ani podmienku primeranosti, nakoľko existujú a navrhovateľovi neodkladného opatrenia svedčia aj iné formy ochrany, než je nariadenie neodkladného opatrenia (napr. zápis poznámky, existujúca plomba) pri ktorých sa zmysel a účel neodkladného opatrenia míňa.
2.2 Navrhovaný petit neodkladného opatrenia podľa odvolateľa trpel vadou nevykonateľnosti, pričom sám súd v odôvodnení neodkladného opatrenia konštatoval, že tento upravil „v znení prispôsobenom zákonnej úprave“. Tento postup odvolateľ považuje za neprípustný, ide o závažný zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, pretože uvedeným postupom súd prvej inštancie porušil rovnosť sporových strán, keď si prispôsobil žalobný návrh napriek výslovnej dikcii Civilného sporového poriadku o tom, že súd je viazaný žalobným návrhom.
2.3 Odvolacím návrhom žiadal zmenu napadnutého uznesenia tak, že odvolací súd návrh na neodkladné opatrenie zamietne, alternatívne sa domáhal zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia, resp. toho, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že zúži rozsah zákazu nakladania s nehnuteľnosťami tak, aby bol vykonateľný a primeraný.
3. Navrhovateľ neodkladného opatrenia vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za zákonné, vecne správne a logicky odôvodnené, pričom navrhol, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. V rámci argumentácie zdôraznil, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia správne vychádzal z osvedčenej pravdepodobnosti nároku a nebol povinný vykonávať detailné dokazovanie pravosti listín, ktoré odporca bezdôvodne označuje za falzifikáty. Navrhovateľ tvrdí, že všetky predložené faktúry a zmluvy sú autentické, čo dokazuje aj ich dlhodobá obchodná spolupráca, počas ktorej bolo bežné podpisovať množstvo dokumentácie, ktorú si on na rozdiel od protistrany riadne evidoval. otázke platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy vysvetľuje nesúlad v dátumoch ako zrejmú chybu v písaní, kedy bol dokument vyhotovený na počítači v jeden deň a reálne podpísaný v deň nasledujúci. Podstatným argumentom pre platnosť tohto úkonu je skutočnosť, že odporca odstúpenie fakticky akceptoval tým, že navrhovateľovi odovzdal kľúče od nehnuteľností a prístupové kódy k zabezpečeniu, pričom sa o majetok následne nestaral ani zaň neplatil dane. Vo vyjadrení sa zaoberá aj otázkou časového odstupu pri odstúpení od zmluvy, ktorý odôvodnil pôvodne nadštandardnými priateľskými vzťahmi a snahou o zmierlivé riešenie meškajúcich platieb. K radikálnemu kroku pristúpil až v momente, keď sa odporca dostal do pozornosti daňových úradov a začal sa zbavovať svojho majetku, čo je preukázané aj prevodom inej nehnuteľnosti na tretiu osobu. Z tohto dôvodu je nariadené neodkladné opatrenie nevyhnutné, pretože samotná poznámka v katastri o súdnom spore by nezabránila prevodu vlastníckeho práva alebo inému zaťaženiu nehnuteľností, ktoré by v budúcnosti skomplikovalo výkon práva. Súd pri formulácii výroku postupoval správne, uprednostnil materiálnu spravodlivosť pred prehnaným formalizmom a účinne zmrazil aktuálny stav až do konečného rozhodnutia vo veci samej.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia i argumenty odvolateľa predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správe vyhodnotil osvedčenie skutkových okolností za dostatočné pre posúdenie uplatneného nároku na nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia a rozhodnutie o tomto návrhu. Dospel pritom k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie riadne, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami odporcu odvolací súd konštatuje nasledovné:
9. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že odporca aj navrhovateľ sa v konaní vo veci samej (v opačnom procesnom postavení) domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Kúpnymi zmluvami uzatvorenými medzi sporovými stranami v marci 2023 nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam odporca ako kupujúci od navrhovateľa ako predávajúceho. V marci 2025 od kúpnych zmlúv navrhovateľ odstúpil z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti kupujúcim. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil jeho navrhovateľ tým, že následne po odstúpení od kúpnych zmlúv podal dňa 13.03.2025 návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, katastrálny úrad ku dňu spísania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (30.05.2025) záznam nevykonal. Odporca ako domnelý vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností môže predmetné nehnuteľnosti scudziť, založiť, zaťažiť vecným alebo obligačným právom, z ktorého dôvodu má navrhovateľ neodkladného opatrenia obavy, že bude jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, vyplývajúce mu zo zákona ohrozené. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava eviduje voči odporcovi pohľadávku (nedoplatok) vo výške 144 078,33 eura a z dôvodu Daňový úrad zriadil záložné právo k niektorým nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu, čo potvrdzuje plomba vyznačená katastrálnym úradom na listoch vlastníctva č. XXXX G. XXXX pre k. ú. H. I., je tu preto hrozba, že odporca bude vedome znižovať reálny majetok, spôsobilý a dostupný na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Navrhovateľ ďalej dôvodil tým, že plomba upravená v ustanovení § 44 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam nie je inštitútom spôsobilým dostatočne chrániť jeho vlastnícke práva pred zaťažením či iným nakladaním s nehnuteľnosťami.
10. Odvolací súd sa predovšetkým vyjadrí k námietke odporcu, ktorú vzniesol v rámci svojho odvolania, keď namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti petitu – teda slovnej formulácie výroku súdu, ktorého sa navrhovateľ domáhal, upravil „v znení prispôsobenom zákonnej úprave“. Takýto postup odvolateľ považuje za neprípustný, pretože uvedeným postupom súd prvej inštancie porušil rovnosť sporových strán v konaní, keď si prispôsobil návrh napriek výslovnej dikcii Civilného sporového poriadku o tom, že súd je viazaný žalobným návrhom.
11. Podľa § 216 ods. 1 C. s. p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 7 Cdo 268/2019, publikovaného pod č. 14 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. V rozsudku zo dňa 31.01.2023 sp. zn. 5Cdo/20/2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalobca vymedzuje predmet sporového konania konkrétnym právnym vzťahom, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, konkrétnym nárokom z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, druhom, výškou alebo rozsahom plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať resp. spôsobom ochrany, ktorú žiada poskytnúť formou zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia. Viazanosť súdu žalobným návrhom však neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou, doslovným znením, slovným vyjadrením petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha a týmto je súd viazaný. Nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti, súd posudzuje podanie, a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu, podľa obsahu. Odborná spisba aj judikatúra (7Cdo/268/2019, 7Cdo/268/2019, 3Cdo/128/2010, 3Cdo/128/2010, 4Cdo/144/2011, 4Cdo/144/2011) je zhodná v názore, že súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore.
13. Porovnaním formulácie petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutého výroku II. prvoinštančného uznesenia je zrejmé, že ide o totožný obsah petitu, keď súd prvej inštancie nahradil navrhovanú formuláciu „Žalovanému sa do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej zakazuje akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami....“ formuláciou „A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, C., sa ukladá do právoplatného skončenia konania o žalobe zo dňa 04.06.2025 v rámci spojeného konania sp.
zn. 17C/28/2025 zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami...“ Vo zvyšku je slovná formulácia napadnutého výroku totožná s navrhovaným znením.
14. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie neporušil citované ustanovenie § 216 ods. 1 C. s. p., ani žiadne iné zákonné ustanovenie, keď navrhovanú formuláciu vo výroku II. upravil tak, že použil slovné spojenie vychádzajúce zo znenia zákonného ustanovenia upravujúceho neodkladné opatrenie (§ 325 ods. 1 písm. c) a d) C. s. p.), pričom vecný obsah návrhu zostal zachovaný v celom rozsahu. Prvoinštančný súd uvedeným postupom neporušil rovnosť sporových strán v konaní. Odvolací súd súčasne konštatuje, že nezistil ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, jeho odvolacia námietka je preto nedôvodná a k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. nedošlo.
15. Odvolateľ ďalej namietal, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nepreukázal konkrétnu bezprostrednú hrozbu, ktorá mu hrozí, pričom sú k dispozícií aj iné miernejšie prostriedky ochrany, tieto však súd prvej inštancie nevyhodnotil a neposúdil správne. Nariadené neodkladné opatrenie je naviac nevykonateľné, pretože zakazuje odvolateľovi „akokoľvek nakladať“ s predmetnými nehnuteľnosťami, čo nespĺňa podmienku určitosti a nespĺňa tiež podmienku primeranosti, pretože navrhovateľovi svedčia aj iné formy ochrany, než je nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Odvolací súd tu predovšetkým konštatuje, že popri potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi stranami v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p. musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, ktoré umožnia súdu prijať záver o dôvodnosti a o trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k inštitútu osvedčenia Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 1 Cdo 201/2019 zo dňa 16. decembra 2019 konštatoval, že „pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019 Najvyšší súd SR zdôraznil, že „pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní. S poukazom aj na uvedenú argumentáciu odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, skutočnosti uvádzané odporcom v jeho odvolaní a súvisiace s uzatvorením kúpnych zmlúv a iných dohôd ako aj okolnosti odstúpenia navrhovateľa neodkladného opatrenia od zmluvy budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
19. V súvislosti s námietkou o nepreukázaní konkrétnej bezprostrednej hrozby, ktorá hrozí navrhovateľovi neodkladného opatrenia má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie skutočnosti zistené z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listín, s ktorými sa oboznámil, správne vyhodnotil a dospel k záveru o dostatočnom osvedčení dôvodnosti nároku navrhovateľa. Miera osvedčenia zodpovedá súčasnej skutkovej situácii, pričom je potrebné mať na pamäti aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa formalizmu v konaniach súdov: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený
len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017). Prvoinštančný súd prihliadal najmä na účel inštitútu neodkladného opatrenia a je potrebné sa stotožniť s jeho záverom, že vyčkaním na konkrétny úkon odporcu, z ktorého by bolo možné vyvodiť uskutočnenie bezprostredného nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, by už nariadenie neodkladného opatrenia ako oneskorené a neefektívne stratilo na význame. V súvislosti s potrebou bezodkladne upraviť pomery je logické i odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom, ktorý potrebu podania uvedeného návrhu vyvodil z úkonov Daňového riaditeľstva Bratislava voči odporcovi ako daňovému dlžníkovi. Touto skutočnosťou dôvodil aj prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí, pričom odporca v rámci odvolania uvedené dôvody nijako nenapadol a nespochybnil. K prípadnému použitiu iných prostriedkov ochrany a primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia sa prvoinštančný súd dostatočne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia (najmä ods. 12. a 13.), pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Ani námietku o nepreukázaní konkrétnej bezprostrednej hrozby ako zákonnej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
20. Dôvodné nie sú ani ďalšie námietky odvolateľa – neodkladné opatrenie je vykonateľné, pretože napadnutý výrok jasne a zrozumiteľne uvádza, najmä akého konania v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami sa má odvolateľ zdržať - „...najmä zdržať sa ich predaja, darovania, zámeny za iný majetok, vkladu do majetku obchodnej spoločnosti, zriadenia záložného práva alebo vecného bremena na nich v prospech tretej osoby, vypožičania, prenajatia a vykonania akýchkoľvek stavebných prác a činností alebo iných obdobných úkonov.“ Podmienka určitosti je teda splnená.
21. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy (uvedené aj v bode 1.1 tohto uznesenia) na správne zistený a osvedčený skutkový stav, tieto normy aj správne interpretoval, odvolacie dôvody uplatnené odporcom v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. preto neobstoja.
22. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a náležite odôvodnené. Postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. preto bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. potvrdiť.
23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.).
24. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).