Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/140/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: K&K-Systems, s.r.o., so sídlom Rampová 6, 040 01 Košice - mestská časť Džungľa, IČO: 47 179 228, zastúpený Advokátska kancelária GOGA a spol. s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, proti žalovanému: SPORTxLysa s.r.o., so sídlom Budovateľská 34, 080 01 Prešov, IČO: 52 705 153, zastúpený JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, Grešova 7, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 518, o zaplatenie sumy 12.864,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. - 71 zo dňa 20.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok č.k. -71 zo dňa 20.02.2024 v jeho III. a IV. výroku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho I. výroku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že: I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 4.4.2023 z a m i e t a. II. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 4.914 eur, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 4.914 eur od 10.12.2020 do zaplatenia z a s t a v u je. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej pôvodne upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 30.09.2022, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 12.864,88 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.864,88 eura od 10.12.2020 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

3. Žalobca dôvodil, že u spoločnosti AURIOL spol. s r.o., IČO: 45 504 831, objednal výkopové práce pásovým bagrom a IPH kladivom, čím zabezpečoval svoj záväzok podzemného uloženia vysokonapäťového kábla pre spoločnosť Východoslovenská distribučná, a. s., Košice, IČO: 36 599 361 s miestom výkopových prác - lyžiarsky svah pri obci Olejníkov. AURIOL spol. s r.o. výkopové práce na lyžiarskom stredisku zrealizovala, ich cenu vyúčtovala faktúrou č. 20B1073 zo dňa 09.11.2020 vo výške 25.729,75 eur bez DPH. Do vykopaných priestorov si žalovaný bez právneho titulu uložil svoju techniku pre potreby umelého zasnežovania, čím sa bezdôvodne obohatil, pretože vykopané priestory využil pre svoje potreby, t. j. pre potreby umelého zasnežovania lyžiarskeho vleku, ktorý prevádzkuje, a to bez

primeraného protiplnenia voči žalobcovi, ktorému vznikol záväzok zaplatiť spoločnosti AURIOL spol. s r.o. odmenu za výkopové práce. Keďže žalobca aj žalovaný využili výkopové práce na lyžiarskom svahu rovnako, teda na podzemné uloženie svojej veci, mali by sa rovnakou mierou podieľať na nákladoch spojených za zrealizovanie výkopu, čo zodpovedá odmene spoločnosti AURIOL spol. s.r.o. za vykonané dielo, t.j. žalovaný vo výške jednej polovice (1/2 z 25.729,75 eura), teda v sume v 12.864.88 eura. Na pojednávaní konanom dňa 20.02.2024 uviedol, že podľa dohody medzi ním a spoločnosťou AURIOL spol. s r.o., ako aj vyplývajúc z projektovej dokumentácie k dielu, resp. zákazke boli dohodnuté rozmery výkopu o šírke 0,7 m a hĺbke 1,2 m. Spoločnosť AURIOL vykonávala pre žalovaného na iných miestach výkopové práce pre účely uloženia zasnežovacej techniky, čo bol aj základný motív, prečo sa žalobca obrátil na spoločnosť AURIOL spol. s r.o. , aby v subdodávke vykonala dielo. Pri realizácii diela bol okrem zástupcu žalobcu a zástupcu spoločnosti AURIOL spol. s r.o. vždy prítomný aj zástupca žalovaného pán A., ktorí spolu komunikovali. Výkop bol teda ovplyvňovaný z hľadiska žalovaného a aj jeho predstáv. Z uvedeného dôvodu žalobca spoločnosti AURIOL, spol. s r.o. nenamietal šírku výkopu, ktorý vnímal a videl, že je širší ako tá, ktorá bola dohodnutá, pretože mal vedomosť o skutočnosti, že žalovaný mal v úmysle do výkopu vložiť techniku umelého zasnežovania. Preto očakával, že spoločnosť AURIOL spol. s r.o. časť výkopu podľa dohodnutých rozmerov vyúčtuje žalobcovi a časť, že si vysporiada so žalovaným, čo sa nestalo.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, argumentujúc, že je síce pravdou, že si do výkopu uložil svoju techniku pre potreby umelého zasnežovania, ale vykonal tak so súhlasom vlastníka a investora stavby (Východoslovenská distribučná, a.s. - ďalej len VSD, a.s.), s ktorou má žalovaný vysporiadané všetky práva a povinnosti, ktoré mu z tohto titulu vznikli. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobcova povinnosť uloženia vysokonapäťového kábla pre investora VSD, a.s. nespočívala len v prevedení výkopových prác (podľa faktúry od spoločnosti AURIOL spol. s r.o.), ale aj z vykonania obsypov (uloženie kábla do pieskového vlôžka) a následných zásypov výkopu, ktoré činnosti nevykonal žalobca, ale žalovaný na vlastné náklady, napriek tomu, že za tieto činnosti bola žalobcovi zo strany VSD, a.s. zaplatená odmena. Namiesto žalobcu, žalovaný vykonal aj výkopové práce na časti výkopu, ktorý nezrealizovala pre žalobcu spoločnosť AURIOL spol. s r.o., a aj za tento úsek zaplatil investor žalobcovi odmenu v plnej výške.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

- žalobca si u spoločnosti AURIOL spol. s r.o. objednal výkopové práce pásovým bagrom a IPH kladivom (objednávka č. 10092020/2 zo dňa 10.09.2020 – výkop s pásovým bagrom 1m3/15 eur bez DPH, práca s kladivom 1m3/40 eur bez DPH), čím zabezpečoval svoj záväzok podzemného uloženia vysokonapäťového kábla pre spoločnosť Východoslovenská distribučná, a. s., Košice, IČO: 36 599 361. Miestom výkopových prác bol lyžiarsky svah pri obci Olejníkov. Cenu výkopových prác vyúčtovala spoločnosť AURIOL spol. s r.o. faktúrou č: 20B1073 zo dňa 9.11.2020 vystavenou na sumu 25.729,75 eur bez DPH. Do vykopaných priestorov si žalovaný uložil svoju techniku pre potreby umelého zasnežovania (uvedené skutočnosti boli skutočnosťami nespornými);

- spoločnosť AURIOL spol. s r.o. si v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. uplatnila voči žalobcovi zaplatenie sumy 25.729,75 eur ako nezaplatenej ceny za vykonané práce na základe objednávky č. 10092020/2. Keďže žalobca v priebehu konania zaplatil spoločnosti AURIOL spol. s r.o. sumu zodpovedajúcu objednávke VSD a.s. (9.828,- eur), v uvedenom konaní vzala spoločnosť AURIOL spol. s r.o. žalobu v tejto časti späť (predmetom konania tak ostalo zaplatenie sumy 15.901,75 eur).

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa v platnom znení - ďalej len alebo len (právna úprava zmluvy o dielo), , OBZ (právna úprava vzniku povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo), – alebo (právna úprava bezdôvodného obohatenia), (právna úprava vydania bezdôvodného obohatenia).

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod vyššie uvedené právne normy súd prvej inštancie žalobu zamietol argumentujúc, že žalobca tvrdený nárok nepreukázal. Nepreukázal, že rozmery výkopu realizované spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. boli väčšie (čomu by mala zodpovedať vyššia suma vyúčtovaná spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. v porovnaní so sumou, ktorú žalobca vyúčtoval VSD a.s.) keďže nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho vzťah so spoločnosťou VSD a.s. (napr. zmluvu o dielo, alebo objednávku, faktúru, ktorú vystavil spoločnosti VSD a.s., projektovú dokumentáciu, podľa

ktorej sa mal výkop zrealizovať), na základe ktorých by súd mohol preveriť pravdivosť jeho tvrdenia porovnaním týchto dokladov s objednávkou zo dňa 10.9.2020 a faktúrou č. 20B1073, ktorá mu bola vystavená spoločnosťou AURIOL spol. s r.o.. Pre úplnosť uviedol, že ak by aj žalovaný preukázal vyššie uvedené tvrdenie (že rozmery výkopu realizované spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. boli väčšie, čomu by mala zodpovedať vyššia suma vyúčtovaná spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. v porovnaní so sumou, ktorú žalobca vyúčtoval VSD a.s.) nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalobca za žalovaného spoločnosti AURIOL spol. s r.o. v súvislosti s predmetným výkopom doposiaľ nič neuhradil.

7.1. Ako irelevantný pre rozhodnutie označil súd prvej inštancie argument žalobcu, že nemal vedomosť o súhlase spoločnosti VSD a.s. s uložením zasnežovacej techniky do výkopu pre žalovaného. Žalobca totiž nepreukázal, že by mal byť účastníkom takejto dohody a prípadná dohoda uzatvorená medzi žalovaným a VSD a.s. sa ho netýkala (nakoľko ide o odlišný právny vzťah od právneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou VSD a.s., na základe ktorého vykonal žalobca výkopové práce pre VSD a.s. prostredníctvom AURIOL spol. s r.o.). Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca mal pre VSD a.s. zabezpečiť výkop za dohodnutých podmienok a nebolo jeho vecou rozhodovať o tom, čo bude do výkopu uložené. Zdôraznil aj to,že ak žalobca tvrdí, že žalovaný uviedol nepravdivé skutočnosti o existencii súhlasu VSD a.s. s uložením zasnežovacej techniky do výkopu, je na ňom, aby svoje tvrdenie preukázal (čo sa však v priebehu dokazovania nestalo). O tom, že spoločnosť VSD a.s. udelila žalovanému súhlas svedčí to, že ako VSD a.s., tak aj žalovaný svoje inžinierske stavby riadne skolaudovali podľa v stavebnom povolení schválenej totožnej projektovej dokumentácie. Preto je nemysliteľné, aby kolaudácia prebehla bez vedomosti jednej, či druhej strany o tom, že svoju techniku majú uloženú v spoločnom výkope. Pokiaľ ide o opakované vyjadrenia žalobcu v jeho písomných podaniach, kde sa odvolával na skutočnosť, že vykonanie diela spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. nezodpovedalo objednávke zo strany VSD a.s. vo vzťahu k žalobcovi (ani nezodpovedalo ňou zaplatenou časťou odmeny za toto dielo), tieto tvrdenia opäť neboli v priebehu konania preukázané. Nepreukázaným bolo aj tvrdenie žalobcu, že by žalovaný bol v právnom vzťahu so žalobcom, prípadne so spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. ohľadne výkopu, z ktorého vzťahu by mu vyplývala povinnosť zaplatiť odplatu za zrealizovanie predmetného výkopu. Nepreukazaným ostalo aj tvrdenie, že žalovaný mal vplyv na rozsah výkopových prác a ani tvrdenie, že v zákazke boli dohodnuté rozmery výkopu o šírke 0,7m, hĺbke 1,2m, dĺžke približne 500m s tým, že vzhľadom na členitosť terénu sa bude účtovať skutočná dĺžka v rámci porealizačného zamerania (uvedené skutočnosti nevyplývajú zo žalobcom predloženej objednávky č. 10092020/2 zo dňa 10.9.2020, v ktorej je predmet objednávky definovaný inak ako tvrdí žalobca).

8. Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2024 súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazov argumentujúc koncentráciou konania. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je ešte potrebné uviesť, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, keďže rozhodnutie v prejednávanej veci nezávisí od otázky, ktorá je riešená v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. , ktorú by nebol oprávnený riešiť konajúci súd v tomto konaní.

9. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s a 262 ods. 1 CSP s tým, že priznal ich v plnom rozsahu úspešnému žalovanému.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie - jeho I., III. a IV. výroku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa , e), f), h) .

10.1. Dôvodí, že súd prvej inštancie viacerými protirečivými argumentmi zaťažil napadnuté rozhodnutie zmätočnosťou a nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivú súdnu ochranu.

10.2. Argumentuje, že uplatnený nárok je regresným nárokom závislým od výsledku sporu vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. na tom základe, že výkop bol zrealizovaný o väčších rozmeroch, ako si VSD a.s. (objednávateľ žalobcu) objednala, prevzala a zaplatila, teda žalobca má za to, že je aktívne legitimovaný domáhať sa voči žalovanému nároku z bezdôvodného obohatenia za uloženie zasnežovacej techniky do tej časti výkopu, ktorá rozmerovo prevyšovala rozmery objednané zo strany VSD a.s. Náklady za realizáciu na prevyšujúcej časti výkopu má podľa uplatnených nárokov spoločnosti AURIOL spol. s r.o. v inom konaní znášať žalobca, preto má byť žalobca v prípade neúspechu v spore so spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. považovaný za oprávnený subjekt k tejto prevyšujúcej časti výkopu, ktorá nebola krytá objednávkou a platbou zo strany VSD a.s.. Žalobca chcel výkop len o rozmeroch potrebných pre svojho objednávateľa VSD a.s. Spoločnosť AURIOL spol. s r.o.

ho vykopala 2,5 krát väčší. Ak teda v zmysle rozhodnutia Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. , kde žalobca vystupuje ako žalovaný, bude zaviazaný doplatiť spoločnosti AURIOL spol. s r.o. aj za prevyšujúcu časť výkopu, potom je na mieste, aby si časť nákladov na časť výkopu prevyšujúci potreby a platbu VSD a.s. uplatnil voči žalovanému, ktorý ju využil pre svoje účely bez akéhokoľvek vzťahu s inou osobou.

10.3. Žalobca k skutkovému tvrdeniu uvedenému v odseku 33 rozhodnutia súdu prvej inštancie zdôraznil, že nikdy netvrdil, že by využil výkopové práce na lyžiarskom vleku na podzemné uloženie svojej veci. Žalobca iba zabezpečoval výkop pre VSD a.s., pričom do výkopu si uložil svoju vec VSD a.s. a žalovaný (VSD a.s. do svojej časti, ktorá bola rozmerovo užšia a žalovaný do zvyšnej). Keďže žalovaný nemal vzťah so žiadnym subjektom, t.j. ani so žalobcom, ani s realizátorom výkopu AURIOL spol. s r.o. a ani s VSD a.s., (čo iba tvrdil, ale nepreukázal) je zrejmé, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keď bezplatne a bez súhlasu akejkoľvek oprávnenej osoby uložil svoju vec do výkopu, ktorého zrealizovanie má hodnotu, ktorú by mal žalovaný znášať. Sporným je, na úkor koho došlo k takémuto obohateniu zo strany žalovaného.

10.4. K odseku 34. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ uviedol, že vzťah žalobcu a VSD a.s. bol nesporný, žalovaný ho nespochybňoval. Práve naopak, vychádzal z toho vzťahu, keď v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že mal vopred s VSD a.s. dohodnuté, že si môže uložiť svoju techniku umelého zasnežovania do výkopu (ktorý si objednal VSD a.s.), aj keď túto dohodu s VSD a.s. nepreukázal (dôkazná povinnosť zaťažovala žalovaného a nemôže byť na ťarchu žalobcovi).

10.5. V ďalšom zdôraznil, že bolo v konaní pred súdom prvej inštancie navrhované vykonanie viacerých dôkazov, ktoré súd nevykonal. Zo strany žalobcu bol navrhnutý listinný dôkaz – žiadosť žalobcu adresovanú AURIOL spol. s r.o. o opravu faktúry z dôvodu objednaných menších výkopových rozmerov, v ktorej tieto rozmery boli presne špecifikované (s tým, že toto boli pôvodne dohodnuté rozmery). Žalobca zdôraznil, že po predbežnom právnom názore súdu prvej inštancie nedostal priestor na doplnenie dokazovania za účelom preukázania sporných skutočností. Uviedol, že právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 13.2.2023 navrhol vypočuť za žalovanú stranu B. C., D. E. E., B. C. (konateľov žalovaného), svedkov F. A. (zodpovedného zástupcu žalovaného na stavbe), G. F. H. (konateľa spoločnosti AURIOL spol. s r.o.) a zároveň navrhol pripojiť aj súdny spis sp. zn. . Žalobca sa s týmito navrhnutými dôkazmi stotožnil, pretože smerovali k objektivizáciu skutkového stavu, teda k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, ktoré súd prvej inštancie nakoniec považoval za nepreukázané. Žalobca v žiadnom z vyjadrení nenamietal ich nedôvodnosť a keďže ich navrhol už žalovaný, nenamietal ich duplicitne. Odvolateľ tak tvrdí, že ak súd tieto dôkazy nevykonal (hoci ich vykonanie nebolo žalobcom namietané a nebolo povinnosťou žalobcu navrhovať dôkazy, ktorých vykonanie už navrhovala protistrana) a potom skutočnosti, ktoré sa nimi mali preukázať, považoval za nepreukázané, ide o nesprávny procesný postup, ktorým nebolo umožnené žalobcovi uplatňovať jeho procesné práva.

10.6. Ako nesprávne označuje odvolateľ aj zamietnutie návrhu na prerušenie konania z dôvodu hospodárnosti do skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. , argumentujúc, že v konaní skutkovo aj právne od začiatku nadväzoval na uvedené konanie s tým, že v prípade úspechu si nároky voči žalovanému nebude uplatňovať. Žalovaný potvrdzoval existenciu skutkových dejov a základ vzťahu medzi žalobcom, žalovaným, AURIOL spol. s r.o. a VSD a.s. vo väzbe na ukladanie jeho techniky umelého zasnežovania. Žalovaný popieral iba právne tituly niektorých vzťahov, nie to, že vzťahy a väzby tam neexistovali.

11. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. e), t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

14.1. Odvolací dôvod podľa / (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14.2. Odvolací dôvod podľa / (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

14.3. Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

14.4. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (/ ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

15. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na nasledovné zákonné ustanovenia:

15.1. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

15.2. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

- ). Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je uplatnený včas, nebude sa naň prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( ). Včas nie je uplatnený, ak to strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ). Najneskôr je možné ich predložiť do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania ( ).

16. Podľa obsahu spisu žalobca v žalobe uvádza skutkové tvrdenia, od ktorých odvodzuje uplatnený nárok a ako dôkazy ho preukazujúce označuje fa. č. 20B1073 a predžalobnú výzvu. Žalovaný v odpore nárok popiera, keď tvrdí, že síce je pravdou, že si do výkopu uložil svoju zasnežovaciu techniku, no urobil tak so súhlasom VSD a.s., ktorá si u žalobcu výkop objednala. Ako dôkaz preukazujúci toto tvrdenie označuje výsluch žalovaného a výsluch Bc. Juraja Figuru (konateľa AURIOL spol. s r.o.). Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, súd uznesením vydaným podľa vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Reagujúc na uznesenie žalovaný navrhuje výsluch G. F. H., F. A., starostu obce Drienica za príslušný stavebný úrad, B. C., D. E. E., B. C. a vykonanie listinného dôkazu – pripojenie spisu vedeného na Mestskom súde v Košiciach sp.zn. . Následne bolo vo veci vytýčené pojednávanie, kde súd po úvodných prednesoch strán a úkonoch podľa (určenie, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, uvedenie predbežného právneho posúdenia veci) zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov (prednesené na tomto pojednávaní), argumentujúc koncentráciou konania s tým, že ani v žalobe, ani vo vyjadrení k odporu žalovaného uvedené neboli.

17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, čo je účelom a zmyslom predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Jeho účelom je, aby sporové strany neboli „prekvapené“ právnym názorom súdu uvedeným v rozhodnutí, aby vedeli, ktoré skutkové okolnosti považuje súd za právne významné pre rozhodnutie a mohli sa tak zamerať na tvrdenia (a predkladať k nim dôkazy) počas konania. Zhrnúc uvedené, ide o prevenciu prekvapivého rozhodnutia súdu a „usmernenie“ procesnej aktivity strán.

Vzhľadom na tento účel predbežného právneho posúdenia je súd povinný po jeho poskytnutí umožniť stranám sporu adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku/obrany.

18. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie svojim postupom, keď nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom na pojednávaní, kde bola ním vec predbežne právne posúdená (argumentujúc koncentráciou konania), odňal žalobcovi jemu patriace procesné právo (navrhovať dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení), a to v intenzite dosahujúcej porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedené je vypuklejšie o to viac, keď zároveň nevykonal ani dôkazy navrhnuté žalovaným (o ktorých žalobca tvrdí, že s ich vykonaním sa stotožnil a nevidel „potrebu“ navrhovať ich duplicitne). Nie je totiž zákonnou povinnosťou navrhovať vykonanie dôkazov, ktoré navrhla protistrana, aj keď z dôvodu „opatrnosti“ je to žiadúce, ako to napokon vyplýva aj v prejednávanom spore zo vzniknutej situácie.

19. Pretože došlo v konaní pred súdom prvej inštancie k naplneniu odvolateľom tvrdeného odvolacieho dôvodu podľa , odvolací súd uznesenie v jeho III. a IV. výroku zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

20. Po vrátení veci súd prvej inštancie umožní stranám sporu realizovať im priznané sporovými predpismi procesné práva a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo atribúty podľa . V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

21. Pokiaľ ide o výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom bol potvrdený ako vecne správny, pretože aj odvolací súd má za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky na prerušenie konania. Všetky otázky, ktoré rieši súd prvej inštancie v konaní vedenom na Mestskom súde v Košiciach pod sp.zn. , relevantné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom v tomto konaní si môže vyriešiť sám.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).