Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Csp-18-2025.pdf
PDF · 68.09 KB
Case nature
Subarea
47Csp/18/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - Petržalka, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan C. D., o zaplatenie 2.446,82 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 63 Eur a žalobcovi a u k l a d á prevádzkovateľovi systému - Slovenskej pošte, a. s. - prevádzkovateľ systému so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby uvedenú sumu vrátil žalobcom v lehote 30 dní odo dňa doručenia rovnopisu právoplatného rozhodnutia k ich rukám.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2446,82 Eur s príslušenstvom, a to na základe regresného nároku plynúceho z § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej udalosti v meste Norimberg (Nemecko).
2. Žalovaný je štátnym príslušníkom C. D.. Preto ide o konanie s tzv. cudzím prvkom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd skúmal otázku právomoci konať voči žalovanému.
3. Súd posudzoval právomoc podľa ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. (ďalej len "o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom").
4. Podľa § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Podľa § 37a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
Podľa § 37b zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky, b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní, c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
Podľa § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom daná právomoc slovenských súdov nie je z dôvodu, že žalovaný nemá na území Slovenskej republiky bydlisko (ani tu nemá majetok, pričom v tomto prípade ani nejde o majetkové práva). Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Súd mal z lustrácie z Registra obyvateľov zo dňa 8.1.2026 preukázané, že žalovaný je občanom Srbskej republiky, ktorý mal povolený pobyt na území Slovenskej republiky do 20.2.2022. Z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že aktuálny trvalý pobyt žalovaného je mimo územia SR (nešpecifikovaný).
6. Podľa § 37a a § 37b zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom daná právomoc slovenských súdov nie je. Žalobca si uplatňuje regresný nárok podľa § 12 od. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý však v § 37a a 37b zákona o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom upravený nie je. Nakoľko spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastavil podľa § 9 CSP.
7. Keďže ide o konanie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania (§ 262 ods. 1 CSP). Pri zastavení konanie sa aplikuje § 256 CSP. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 73 eur, preto mu súd postupujúc podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 písm. a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov, prostredníctvom prevádzkovateľa systému vracia alikvotnú časť ním zaplateného súdneho poplatku, po príslušnom krátení, t. j. 63 eur. Realizáciu vrátenia tohto súdneho poplatku v súlade s § 11 odsek 6 písmeno b) Zákona o súdnych poplatkoch vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľ platobného systému uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch I. a II. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP. O odvolaní je funkčne príslušný rozhodovať krajský súd (§ 34 CSP).