Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-130-2025.pdf
PDF · 119.08 KB
Case nature
Subarea
43Cob/130/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu KRAJSPOL SK, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 14, 010 01 Žilina, IČO: 36 712 736 v konaní zast. AKSK, s. r. o., so sídlom: Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 proti žalovanému Unistav Teplička s.r.o., so sídlom Fatranská 1326/124, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 36 418 633 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/204/2025-76 zo dňa 26. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/204/2025-76 zo dňa 26. septembra 2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu elektronicky dňa 04.09.2025, doplnený podaním zo dňa 05.09.2025 a vo výroku II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 04.09.2025, doplneným podaním dňa 05.09.2025, sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd v prospech žalobcu ako záložného veriteľa zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, okres: A., obec: B. C. D., kat. územie: B. C. D., na LV č. XXXX, ako 1. stavba so súp. č. 1326, označená ako predajno-obchodné priestory a kancelária a postavená na pozemku s parc. č. 1470/76 a 2. stavba so súp. č. 1357, označená ako garáže a skladové priestory a postavená na pozemku s parc. č. 1470/74, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorej zaplatenie je predmetom upomínacieho konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod číslom konania 33Up/15/2025. Uviedol, že je majiteľom pohľadávky voči žalovanému vo výške 9.480,- Eur s príslušenstvom, a to na základe dodania tovaru diela vykonaného na základe objednávky žalovaného č. 13/2024/MV a následne vyúčtovaného faktúrou č. V240515 zo dňa 14.05.2024, pričom Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 33Up/15/2025 zo dňa 23.01.2025, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom spochybňuje nárok žalobcu z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb (diela). Zároveň ale žalovaný navrhol žalobcovi uzatvorenie dohody, na základe ktorej mal záujem zaplatiť istinu a náhradu trov konania s tým, že žalobca si nebude uplatňovať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upomínací súd nerozhodol o ďalšom postupe. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, okres: A., obec: B. C. D., kat. územie: B. C. D., na LV č. XXXX, 1. stavba so súp. č. 1326, označená ako predajno-obchodné priestory a kancelária, postavená na pozemku s parc. č. 1470/76 a 2. stavba so súp. č. 1357, označená ako garáže a skladové priestory a postavená na
pozemku s parc. č. 1470/74. Od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu sa situácia žalovaného zhoršuje, je evidovaný ako dlžník Všeobecnej zdravotnej poisťovne z titulu nezaplateného zdravotného poistenia vo výške 3.780,31 Eur, pričom predpis poistného predstavuje priamo exekučný titul, ako dlžník Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade vo výške 123,75 Eur, ako osoba, voči ktorej je vedené exekučné konanie Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/2004/2025 na základe exekučného titulu z 23.01.2025. Zároveň je všetok dohľadateľný majetok žalovaného založený v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, IČO: 00 151 653, a to vrátane nehnuteľností popísaných žalobcom ako vlastníctvo žalovaného, existujúcich zásob bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú; budúcich zásob, ktoré žalovaný nadobudne a pohľadávok žalovaného voči jeho odberateľom z predaja zásob. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6NCdo/5/2022 zo dňa 28.11.2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/39/2018 zo dňa 28.02.2018 zdôraznil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia nie je posilniť postavenie veriteľa, ale zabrániť zhoršeniu jeho pozície. Samotný žalovaný si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi a len plnenie odďaľuje. Nehnuteľnosti sú jediným zistiteľným majetkom žalovaného, a teda jediný majetok, z ktorého prichádza do úvahy uspokojenie aj pohľadávky žalobcu. Žalovanému aktuálne nič nebráni v tom, aby nehnuteľnosti previedol. Ak by žalovaný nehnuteľnosti previedol na tretie osoby bez toho, aby na nich viazlo sudcovské záložné právo, žalobca „stratí“ na tieto nehnuteľnosti akýkoľvek dosah, a teda aj možnosť uspokojiť sa ich predajom, a to aj v prípade, ak by bol v tomto konaní úspešný. Prípadný úspech by teda mal už len akademický, ale nie reálny význam, keďže reálne uspokojenie v rámci exekučného konania bude zmarené alebo výrazne sťažené. Takýmto konaním dôjde k reálnemu zhoršeniu pozície žalobcu ako veriteľa. Pre žalovaného pritom zriadenie záložného práva nebude v zásade predstavovať žiadne obmedzenie, žiadny zásadnejší zásah do jeho aktuálne existujúcich práv.
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že mal osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to obchodno-záväzkový vzťah a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 9.480,- Eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu, avšak nemal osvedčenú ďalšiu základnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť. Nestačí len domnienka žalobcu, že v prípade, ak by žalovaný previedol dotknuté nehnuteľnosti na tretie osoby bez toho, aby na nich viazlo sudcovské záložné právo, žalobca stratí dosah na predmetné nehnuteľnosti, a teda aj možnosť uspokojiť sa ich predajom. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť, pričom táto skutočnosť nijakým spôsobom nebola osvedčená či preukázaná. Ak by súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe žalobcom tvrdených skutočností, potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo žalobcu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, čím by bola zjavne porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiadúci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku a že žalovaný môže vykonať také úkony, ktorými by mohol ohroziť exekúciu pohľadávky žalobcu.
4. Súd prvej inštancie ku žalobcom doloženým úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv konštatoval, že i keď preukazujú existenciu záväzkov na strane žalovaného, zároveň preukazujú, že ich úhrada je zabezpečená zriadením záložných práv na jednotlivé zálohy, a teda, že existencia predmetných záväzkov žalovaného ako dlžníka neohrozuje uspokojenie žalobcovej pohľadávky, nakoľko ich úhrada je krytá dotknutými záložnými právami. Zároveň podľa predmetných úradných výpisov, ako aj podľa výpisu (výsledky vyhľadania) z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, údaje týkajúce sa záložných práv zriadených v prospech záložných veriteľov boli registrované v rokoch 2021 až 2024 (august) a podľa dodatočných informácií na predmetných úradných výpisoch, dňa 19.08.2024, dňa 11.07.2024 a dňa 26.09.2023 pri predmetných záložných právach bolo registrované vzdanie sa časti záložného práva zo strany záložného veriteľa a nie vznik nového záložného práva, príp. jeho rozšírenie. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že aj keby mal žalobca záväzky voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Poprade, čo
žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, a hoci je evidovaný ako osoba, voči ktorej je vedené exekučné konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/2004/2025, uvedená skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje, že exekúcia pohľadávky žalobcu je bezprostredne ohrozená. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že podľa výpisu zo stránky E., ktorý bol doložený žalobcom do spisu ako dôkaz, vyplýva, že žalobca (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalovaný“) v roku 2024 dosiahol zisk vo výške 29.888,- Eur, kým v roku 2023 dosiahol stratu, s tým, že hodnota jeho pohľadávok je vyššia ako hodnota záväzkov. Zároveň je z predmetného dokumentu zrejmé, že celkové výnosy žalovaného za rok 2024 boli vo výške 8,26 miliónov eur, kým v roku 2023 boli len vo výške 8,13 miliónov eur. Z uvedeného je zrejmé, že u žalovaného nedochádza k zásadným kvalitatívnym (keďže záložné práva boli zriadené podľa čísla ich registrácie minimálne pred dvomi rokmi), ani kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcim odôvodnenú obavu, že prípadná exekúcia bude zmarená, sťažená alebo úplne znemožnená. Napriek tomu, že má žalovaný viacero záväzkov, ktoré mnohé sú zabezpečené záložnými právami a hoci aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu žalobcu, sú predmetom zálohu, pričom súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že predmetné záložné právo bolo zriadené pred viac ako štyrmi rokmi - 29.03.2021, nakoľko súd prvej inštancie nemal osvedčené také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený - viď ekonomické ukazovatele žalovaného - prehľad o firme zo stránky E., súd prvej inštancie nemal osvedčenú druhú kumulatívnu podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to bezprostredné ohrozenie výkonu exekúcie.
5. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že z e-mailovej komunikácie právnych zástupcov žalobcu a žalovaného je zrejmé, že žalovaný má záujem uzavrieť so žalobcom dohodu o urovnaní, na základe ktorej by uhradil žalobcovi istinu a trovy konania bez úrokov z omeškania. Nakoľko v predmetnom maili je vyjadrená vôľa žalovaného predmetnú pohľadávku, aj keď bez úrokov z omeškania, žalobcovi uhradiť, napriek tomu, že mail je zo dňa 24.02.2025 a žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu poprel existenciu žalobcovej pohľadávky, súd prvej inštancie nemal osvedčené, že by prípadná exekúcia žalobcovej pohľadávky bola ohrozená bezprostredne. Žalobca tvrdil, že navrhnutím dohody žalovaný chcel len natiahnuť čas, ale žalobca ani netvrdil, ani neosvedčil také konanie žalovaného, ktoré by uvedené osvedčovalo. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť zaťažené sudcovským záložným právom, a teda samotná primeranosť požadovaného zásahu formou zriadenia záložného práva nebola osvedčená. Súd prvej inštancie pritom primárne konštatoval, že z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom nevyplýva iné zabezpečenie žalobcovej pohľadávky.
6. Súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, hoci išlo o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po začatí konania, ktoré vo veci samej je vedené v rámci upomínacieho konania a keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalobca v celom rozsahu odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie.
8. Žalobca mal v odvolaní za to, že z podaného návrhu a k nemu priložených dôkazov nepochybne vyplývala reálna, bezprostredná obava z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, ako aj primeranosť navrhovaného zásahu do práv žalovaného, ktoré spolu s osvedčením existencie a dôvodnosti peňažného nároku žalobcu plne odôvodňovali jeho nariadenie. Súd prvej inštancie v rozpore so zákonným znením § 343 ods. 1 CSP pri svojom právnom posúdení vychádzal z právneho záveru, že ohrozenie exekúcie musí vzniknúť len ako dôsledok právnych alebo faktických úkonov dlžníka a nie vyplynúť z celkových skutkových okolností prípadu, keď obava z ohrozenia exekúcie môže byť daná nielen v prípade konania samotného dlžníka, ale aj v prípade skutočností vzniknutých bez prispenia dlžníka, resp. aj nekonaním dlžníka, čo sa deje aj v súdenej veci. Žalobca nemá do dnešného dňa voči žalovanému judikovanú pohľadávku a nemôže viesť proti nemu exekúciu. Napriek tomu, že návrh na vydanie platobného rozkazu podal pred tým ako boli vydané exekučné tituly pre nižšie popísané
exekúcie. A to za stavu, kedy narastajú a pribúdajú dlhy ako aj exekúcie žalovaného a jeho jediný majetok je zaťažený v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s.. Žalovaný napriek tomu, že v mailovej komunikácii z 24.02.2025 navrhol uzavretie dohody, do dnešného dňa neuhradil ani len istinu. Všetok majetok dlžníka je zaťažený záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., čo dokladá záver, že záväzok žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a. s. musí byť vysoký, keď je potrebný taký široký rozsah, založenie celého majetku žalovaného. Táto skutočnosť za stavu, kedy žalovaný neplatí ani ostatné svoje záväzky, vyvoláva dôvodný predpoklad blízkej realizácie záložného práva, pri ktorom môže dôjsť k celému spotrebovaniu výťažku získaného realizáciou záložného práva. Žalovanému rovnako nič nebráni v tom, aby svoj majetok, najmä predmetné nehnuteľnosti, previedol na tretiu osobu.
9. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že žalovaný mal už v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie záväzok voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 3.780,31 Eur, ktorý v zmysle údajov internetovej stránky E. ku dňu 23.09.2025 narástol na 5.547,52 Eur; záväzok voči Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Poprade vo výške 123,75 Eur; záväzok voči veriteľovi KJJ Group, s.r.o., Mojš, pre ktorý je vedená Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/2004/2025 exekúcia, ktorá bola nariadená na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Up/35/2025 zo dňa 23.01.2025, dátum vydania poverenia 24.07.2025, dátum zverejnenia poverenia 03.08.2025. K predmetným záväzkom v priebehu rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj následne pribudol záväzok voči Sociálnej poisťovni vo výške 5.946,91 Eur, ako aj ďalšie štyri exekúcie, a to záväzok voči veriteľovi Katarína Michalingová, IČO: 53 500 041, pre ktorý je Okresným súdom Banská Bystrica vedená exekúcia pod sp. zn. 49K/2109/2025, nariadená na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/896/2025 zo dňa 03.07.2025, dátum vydania poverenia 10.09.2025; záväzok voči veriteľovi Štefan Budzák, IČO: 44 407 165, pre ktorý je vedená Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 45Ek/1992/2025 exekúcia, nariadená na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Up/134/2025 zo dňa 10.02.2025, dátum vydania poverenia: 22.09.2025; záväzok voči veriteľovi J-D Company SK, s.r.o., IČO: 51 293 862, pre ktorý je vedená Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 67Ek/2328/2025 exekúcia, nariadená na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Up/51/2025 zo dňa 12.05.2025, dátum vydania poverenia: 24.09.2025; záväzok voči veriteľovi KRANKAS, s.r.o., IČO: 36 372 111, pre ktorý je vedená Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 17Ek/2336/2025 exekúcia, nariadená na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Up/1013/2025 zo dňa 04.08.2025, dátum vydania poverenia: 29.09.2025. Všetci piati exekuční veritelia sú pritom, ako plynie aj z predmetu ich a žalovaného podnikateľskej činnosti, jeho dodávateľmi, t.j. ich činnosť je nevyhnutná pre fungovanie jeho podnikania. V prípade všetkých popísaných exekúcii žalovaný nepodal odpor, teda tieto záväzky uznáva, napriek tomu ich do dnešného dňa neuhradil, čo dokladá radikálne zhoršenie jeho finančnej situácie od počiatku roku 2025. Keby mal potrebné peniaze na ich úhradu zo svojej podnikateľskej činnosti, svoje uznávané záväzky by nepochybne uhradil. Žalovaný však tieto záväzky neplní, dôsledkom čoho sú aj prebiehajúce exekúcie, kedy rastie zadlženosť žalovaného o úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, náklady trov právneho zastúpenia, ako aj náklady exekučného konania a hrozí bezprostredná realizácia záložného práva Slovenskej sporiteľne, a. s. na jeho jediný majetok. Predmetné skutočnosti dokladajú, že finančná situácia žalovaného v roku 2025 nie je taká priaznivá a nezmenená ako uzatvoril súd prvej inštancie z údajov internetovej stránky E. za roky 2023 a 2024, ale naopak sú prítomné výrazné kvalitatívne a kvantitatívne zmeny majetkovej podstaty žalovaného, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobcu po jej judikovaní príslušným súdom. Podľa žalobcu z popísaných okolností a konania samotného dlžníka, ktorý dlhodobo neplní svoje uznávame záväzky, ktoré dlhy a exekúcie kontinuálne narastajú a pribúdajú od počiatku roka 2025 a ich prítomnosť indikuje výrazné kvalitatívne a kvantitatívne zmeny majetkovej podstaty dlžníka, ktorého jediný majetok je založený v prospech jediného veriteľa a žalovaný ho môže kedykoľvek previesť, ktorý napriek tomu, že následne vyjadril ochotu uhradiť žalobcovi istinu a trovy právneho zastúpenia, tieto do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani dodnes žalobcovi neuhradil, plynie reálna a bezprostredná obava z ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobcu, o ktorej po podaní odporu žalovaného nebolo dosiaľ stále rozhodnuté a žalobca teda nemôže viesť exekúciu, hoci jeho pohľadávka vznikla skôr ako pohľadávky, resp. exekučné tituly, na podklade ktorých sú v súčasnosti proti žalovanému vedené exekúcie.
10. Podľa žalobcu nemožno sa plne stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie, že záväzky žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré sú kryté záložným právom, neohrozujú uspokojenie pohľadávky žalobcu. Splnenie týchto záväzkov je zabezpečené záložným právom viaznucim na jedinom
majetku žalovaného. A to za stavu, kedy žalovaný neplní ani svoje ostatné záväzky. V prípade realizácie záložného práva môže dôjsť k spotrebovaniu celého výťažku realizácie záložného práva a žalovaný iný majetok, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku, nemá. Finančná situácia žalovaného sa zhoršila od počiatku roku 2025, a teda skutočnosť, že predmetné záložné práva boli zriadené v roku 2025 a čiastočne zmenené v roku 2024, nemôže mať pre posúdenie miery ohrozenia uspokojenia pohľadávky žalobcu podstatný význam. K záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčil existenciu záväzkov žalovaného, uviedol, že tieto ako i doba, od ktorej boli detekované, plynie z výpisu zo stránky E., ktorý žalobca predložil ako dôkaz a ktorý súd prvej inštancie bez ďalšieho pokladal za dôkaz vo vzťahu k ekonomickým ukazovateľom žalovaného. Keby bola finančná situácia žalovaného taká, ako súd prvej inštancie dovodil z ekonomických ukazovateľov za roky 2023, 2024, svoje splatné záväzky by si riadne plnil a neboli by voči nemu vedené exekúcie. Jeho súčasná situácia mu zjavne neumožňuje úhradu jeho záväzkov. Predmetné okolnosti veci dokladajú opak záveru súdu prvej inštancie, a to, že došlo k podstatným zmenám majetkovej hodnoty žalovaného, ktoré plne odôvodňujú obavu, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu bude zmarená, resp. úplne znemožnená. V prípade nenariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia hrozí, že príde o jedinú možnosť ako dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky. Primeranosť zásahu nemožno pomerovať hodnotou predmetných nehnuteľností, nakoľko bezprostredným následkom zriadenia záložného práva nie je jeho výkon, a teda strata vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam. Pri posudzovaní otázky primeranosti je potrebné prihliadnuť aj k skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti sú už predmetom záložného práva. K tomu však súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky primeranosti neprihliadal. Zistenie hodnoty predmetných nehnuteľností pritom predpokladá vypracovanie znaleckého posudku, a teda súčinnosť žalovaného, čo môže zmariť účel sledovaný navrhovaným zabezpečovacím opatrením a zároveň žalovaný nemá žiadnu právnu povinnosť potrebnú súčinnosť poskytnúť. Dôsledkom uvedeného by tak bolo de facto znemožnené poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP výzvou zo dňa 12.11.2025 umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Písomnosti boli žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa 28.11.2025 márnym uplynutím úložnej lehoty (§ 32 ods. 5 písm. b) bod 1. zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)), v určenej lehote 10 dní odo dňa doručenia sa žalovaný nevyjadril.
12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
19. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnych skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a v konaní na súde prvej inštancie ex offo odvolací súd nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.
20. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu dopĺňa ďalšie dôvody, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty uplatnené žalobcom v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
21. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom v podstate predstavuje sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Zabezpečovacím opatrením, nariadenia ktorého sa žalobca domáhal, má byť zriadené záložné právo na špecifikované nehnuteľnosti žalovaného a má slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu titulom plnenia na základe objednávky žalovaného č. 13/2024/MV a následne vyúčtovaného faktúrou č. V240515 zo dňa 14.05.2024. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca podal potom, ako Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 33Up/15/2025 zo dňa 23.01.2025, proti ktorému podal žalovaný odpor, pričom do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upomínací súd nerozhodol o ďalšom postupe.
22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 9.480,- Eur s príslušenstvom, pre ktorej vymoženie žiada žalobca prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu, avšak žalobca neosvedčil ďalšiu základnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, keď neosvedčil také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený.
23. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z právneho záveru, že ohrozenie exekúcie musí vzniknúť len ako dôsledok právnych alebo faktických úkonov dlžníka a nie vyplynúť z celkových skutkových okolností prípadu, kde obava z ohrozenia exekúcie môže byť daná nielen v prípade konania samotného dlžníka, ale aj v prípade skutočností (okolností) vzniknutých bez prispenia dlžníka, resp. aj nekonaním dlžníka, čo sa deje aj v súdenej veci, kedy žalovaný dlhodobo neplní svoje uznávané záväzky, kedy dlhy a exekúcie žalovaného kontinuálne narastajú a pribúdajú od počiatku roka 2025, kedy jediný majetok žalovaného je založený v prospech jediného veriteľa a žalovaný ho môže kedykoľvek previesť a kedy žalovaný napriek odporu proti platobnému rozkazu následne vyjadril ochotu uhradiť pohľadávku žalobcu v časti istiny a trov konania, avšak neurobil tak.
24. Zabezpečovacím opatrením súd môže podľa § 343 ods. 1 CSP zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo presne znamená zákonná požiadavka upravená v § 343 ods. 1 CSP, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonať o.i. prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a keďže zabezpečovacím opatrením možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, odvolací súd je toho právneho názoru, že zo zákonnej formulácie „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“ je potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda že protistrana koná spôsobom, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť
exekúciou alebo že inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Zhodne so súdom prvej inštancie preto aj odvolací súd konštatuje, že k záveru o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môže súd dôjsť len vtedy, ak navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčí také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia, pričom zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí mať určitú intenzitu a musí reálne a bezprostredne hroziť, hypotetické predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia. Pri posudzovaní dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto ohrozenie exekúcie musí vždy vychádzať z požiadavky dôvodnej obavy, resp. reálnej hrozby faktických alebo právnych úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, ako aj z požiadavky ich osvedčenia, tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Hoci vzhľadom na procesný postup pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade dokazovanie nevykonáva, ale osvedčuje existenciu žalobcom uvádzaných skutočností, nie je možné očakávať od žalobcu preukázanie úmyslu dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie, tento záver nie je možné vykladať tak, že súd má automaticky nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je osvedčená existencia pohľadávky, a to bez ohľadu na správanie sa dlžníka. Takýto postup súdu by bol v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia, keďže súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú reálnu a skutočnú obavu z ohrozenia exekúcie, a teda návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať aspoň základné skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii ohrozenia exekúcie. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci však takéto skutočnosti z návrhu žalobcu nezistil ani odvolací súd.
25. Žalobca síce v odvolaní uvádza, že ním popísané okolnosti veci dokladajú opak záveru súdu prvej inštancie, a to, že došlo k podstatným zmenám majetkovej podstaty žalovaného, avšak ku akým konkrétnym kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám majetkovej podstaty žalovaného malo dôjsť a najmä, že ide o také zmeny, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie, žalobca ani v odvolaní neuvádza. Za kvalitatívne alebo kvantitatívne zmeny majetku žalovaného totiž nie je možné považovať vznik záväzkov žalovaného, ich neuhrádzanie, narastanie ich výšky a ich pribúdanie, rovnako ani vydávanie platobných rozkazov proti žalovanému a nepodávanie odporov, či začatie a pribúdanie exekúcii. Tieto okolnosti vypovedajú len o tom, že žalovaný má záväzky, ktoré neplní a ktoré sú judikované a sú predmetom exekučných konaní. Neschopnosť uhrádzať splatné a aj exekuované záväzky však nie je prejavom kvalitatívnej alebo kvantitatívnej zmeny majetkových pomerov žalovaného. Rozhodovacia prax je totiž dlhodobo ustálená v tom, že samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia a medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/144/1997 z 22.07.1997 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod R20/1998). Keďže existencia záväzkov nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bolo bez právneho významu tvrdenie žalobcu v odvolaní, že odo dňa podania návrhu zadlženosť žalovaného vzrástla a že sú proti žalovanému vedené ďalšie exekúcie a rovnako bez právneho významu bola aj okolnosť, že žalovaný po podaní odporu vyjadril ochotu uhradiť žalobcovi istinu pohľadávky, na ktorej zabezpečenie sa žalobca nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáhal. V tomto kontexte rovnako bez právneho významu boli aj hypotetické konštatovania žalobcu v odvolaní, že keby žalovaný mal potrebné peniaze, svoje záväzky by nepochybne uhradil.
26. Pokiaľ aj pred podaním návrhu došlo ku kvalitatívnej zmene majetkových pomerov žalovaného, a to zriadeniu záložného práva v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetné záložné právo bolo zriadené v roku 2021 a čiastočne zmenené v roku 2024, a preto nemôže z hľadiska obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie mať potrebnú časovú a vecnú relevanciu. Žalobca síce v odvolaní dôvodí hrozbou bezprostrednej realizácie záložného práva veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., avšak ide len o domnienky a dohady žalobcu, ktoré nie sú ničím podložené a osvedčené. Nepodložené a neosvedčené sú aj domnienky a dohady žalobcu, že predmetné nehnuteľnosti môže žalovaný kedykoľvek previesť. Hypotetické predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia, ale zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie hrozba skutočne existuje. Dôvodom na použitie zabezpečovacieho opatrenia preto môže byť len reálnosť obavy ohrozenia, kedy obava z ohrozenie exekúcie musí reálne a bezprostredne hroziť a musí mať určitú intenzitu. Zhodne so súdom prvej inštancie preto aj odvolací súd je toho právneho
názoru, že žalobca v čase rozhodovania súdu prvej inštancie potrebu bezodkladne upraviť pomery strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená.
27. Ak žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, bolo bez právnej relevancie vyhodnocovať primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť však odvolací súd udáva, že nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni, ak sa v návrhu nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer, resp. ak navrhované opatrenie výrazne nezasahuje do ostatných práv žalovaného, napr. výkonu podnikateľskej činnosti. Aby tak súd mohol učiniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie aspoň čiastočne, je na žalobcovi, aby osvedčil, že zriadenie záložného práva je primerané pohľadávke, ktorú má zabezpečiť.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj závislé rozhodovanie o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie správne rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, bol by mu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný však bol v odvolacom konaní pasívny a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto za danej situácie bolo v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu na mieste rozhodnúť priamo tak, že odvolací súd žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).