Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-300-2021.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Subarea
67Ek/300/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom: Metodova 8, 821 08 Bratislava, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom: Tomášikova 28, 821 01 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/X, XXX XX D. E., o vymoženie 286,91 Eur, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Dušanom Čerešňom, so sídlom exekútorského úradu: Andreja Hlinku 34/A, 917 01 Trnava, pod číslom 343EX 128/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 25.01.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 286,91 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 24Up/1130/2020 zo dňa 23.06.2020, vykonateľný dňa 27.08.2020 (ďalej aj ako „exekučný titul“). 2. Exekučný súd poverením zo dňa 23.02.2021, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, ktorý ju vedie pod sp.zn. 343EX 128/21. 3. Dňa 01.09.2025 bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 08.03.2021. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V danom prípade podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ide o neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý v zmysle § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku nemá odkladný účinok. 4. Povinný uviedol v návrhu, že exekúcia je neprípustná z nasledujúcich dôvodov. Zrážky bez písomného súhlasu zamestnanca môže zamestnávateľ strhávať v sumách, ktoré sú postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom výlučne zákonným spôsobom, pričom spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy (Exekučný poriadok). Povinný poukázal na to, že pri výpočte je však priamo zo zákona potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť, čo od 01.01.2022 predstavuje 140% hodnoty stanoveného životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby, čo je v prípade povinného maloleté dieťa. Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť v intenciách Zákona o rodine, ide teda o nepostihnuteľnú časť na vyživované osoby, v prípade povinného o jeho syna, ktorý je na povinného ako na matku v plnom rozsahu odkázaný. Základné nepostihnuteľné sumy od 01.07.2024 predstavujú zákonom stanovený a určený tretinový systém výpočtu zrážky v súlade s Exekučným poriadkom a vzťahuje sa aj na exekučné zrážky. Zrážky nemôžu presiahnuť výšku, ustanovenú pre zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia tak, ako to vyplýva z nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v intenciách Exekučného poriadku. Povinný namietol aj skutočnosť, že oprávnený sa titulom zmluvnej pokuty domáha
navýšenia z istiny o viac ako 130% čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto by aj v krajom prípade bola táto časť jeho nároku postihnutá priamo zo zákona neplatná, pretože nároky, ktoré sú v rozpore so zákonom a sú proti boha fidei nepožívajú súdnu ochranu. 5. Oprávnený vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie a trval na úhrade pohľadávky s príslušenstvom v celom rozsahu. Oprávnený uviedol, že postupuje pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v občianskom súdnom konaní. uvedenom konaní, pohľadávka vznikla ešte v roku 2019 a od jej vzniku mal povinný dostatočne dlhý čas na jej úhradu mimosúdnou cestou aj bez príslušenstva. Konanie na súde prebehlo aj v prípade povinného a práve v tomto konaní mal povinný možnosť vzniesť námietky a tieto preukázať na súde. Rozhodnutie súdu je právoplatné a vykonateľné a oprávnený nemá dôvod ho spochybňovať. Rovnako oprávnený nespochybňuje, a teda sa ani nebude vyjadrovať k spôsobom a postupom, ktoré uplatňuje súdny exekútor pri vymáhaní pohľadávky aj s príslušenstvom. 6. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj poverený súdny exekútor, a to tak, že dňa 01.10.2024 vydal príkaz a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. Nakoľko súdny exekútor dlhodobo nedostával od zamestnávateľa, ktorým je F. E. – POTRAVINY, IČO: 47623837, žiadne zrážky zo mzdy, zaslal súdny exekútor zamestnávateľovi dňa 12.02.2025 dopyt, v ktorom sa dopytuje primárne na čistú mesačnú mzdu povinnej a požaduje zaslanie výplatných pások za posledných 5 mesiacov. Dňa 20.02.2025 obdržal súdny exekútor odpoveď od zamestnávateľa, v ktorom uvádza, že povinnej nie je možné vzhľadom na výšku mesačnej mzdy vykonávať zrážky a priložil aj požadované výplatné pásky. V „Návrhu na zastavenie a zrušenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy“ povinný uviedol, že súdny exekútor nemôže vykonávať zrážky zo mzdy nad rámec životného minima a zároveň musí ponechať aj 25% zo sumy životného minima na vyživovanú osobu. K danému tvrdeniu súdny exekútor uviedol, že neurčuje výšku zrážky zo mzdy, ale táto zrážka je vypočítaná a zrazená na základe zákona zamestnávateľom. Ak by aj bolo možné vykonať zrážku zo mzdy, musel by zamestnávateľ vykonávať zrážky striktne na základe zákona. Nakoľko však podľa vyjadrenie zamestnávateľa nie je možné zrážky vykonávať, neobdržal súdny exekútor žiadne zrážky zo mzdy a teda povinnej nemohli byť vykonané zrážky v rozpore so zákonom. Príkaz a exekučný príkaz na vykonanie zrážkami zo mzdy je potrebné ponechať v platnosti v prípade, ak by do budúcna mohli byť povinnému zrážky vykonávané. Na záver uviedol, že povinný mal v minulosti schválený aj splátkový kalendár, ten však po zaplatení prvej splátky vo výške 40,00 Eur nedodržal a z toho dôvodu jej bol na základe zákona zrušený odklad exekúcie. Povinný dlhodobo nemá záujem o plnenie svojho záväzku. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 08.03.2021. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 - dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdu dňa 01.09.2025, súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. Len na dôvažok súd uvedie, že na to, aby sa mohol procesný úkon považovať za uskutočnený v zákonnej lehote,
v rámci ktorej je schopný vyvolať zákonom predpokladané právne následky, musí byť uskutočnený včas a riadne odovzdaný. Ako súd už vyššie načrtol, včas je úkon uskutočnený, ak je vykonaný v rámci plynutia zákonnej lehoty 15 dní. 12. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu povinného súd poznamenáva, že vzhľadom na podanie návrhu po uplynutí zákonnej lehoty, bolo možné v návrhu namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Nakoľko mohol povinný skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podaným v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. 13. Exekučný súd v tomto bode upozorňuje, že pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. 14. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Na rozdiel od exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných pred 01.04.2017, kde povinný mohol kedykoľvek podať relevantný návrh na zastavenie exekúcie (na ktorý sa koncentrácia konania nevzťahovala), už zákonodarca v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu. 15. Súd má teda za to, že povinný neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Z tohto dôvodu považuje súd návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný. 16. Posúdením uvedeného prípadu možno teda skonštatovať, že v danom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu. Súd ex offo nezistil žiadny rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom a ani s iným právnym predpisom. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a preto v zmysle § 61l ods.3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 17. Čo sa týka námietky povinného týkajúcej sa spôsobu vykonávania exekúcie a rozsahu zrážok zo mzdy, súd konštatuje, že súdny exekútor je osoba splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa výslovného znenia Exekučného poriadku musí súdny exekútor rešpektovať princíp primeranosti pri samotnom výbere spôsobu vykonania exekúcie, ako aj pri zabezpečovaní (blokácii) majetku povinného v rámci zvoleného spôsobu. Korektná voľba spôsobu vykonania exekúcie v každom konkrétnom prípade závisí na jednej strane od výšky vymáhanej peňažnej pohľadávky a na strane druhej od reálneho majetku povinného. Je teda zrejmé, že je plne v kompetencii súdneho exekútora, akým spôsobom sa rozhodne vykonať exekúciu a ak sa rozhodne vykonať ju zrážkami zo mzdy, postupuje súdny exekútor vždy v súlade s príslušnými ustanovenia Exekučného poriadku.
18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.