Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1150-2025.pdf
PDF · 124.96 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1150/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35792752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 3712,92 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mgr. Stanislav Sklenář, so sídlom exekútorského úradu Teplická 2217/53, 921 01 Piešťany, IČO: 34028641, pod sp. zn. 148EX 399/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.12.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 210,06 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 13.04.2025, domáhal od povinného vymoženia 3712,92 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Cb/7/2022 zo dňa 13.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa a vykonateľnosť dňa 19.10.2022 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 14.05.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Mgr. Stanislav Sklenář, so sídlom exekútorského úradu Teplická 2217/53, 921 01 Piešťany, IČO: 34028641 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 148EX 399/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 14.05.2025. Doručením tohto poverenia sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 22.12.2025 predložil súdu podanie povinného označené ako: „Žiadosť o prehodnotenie výšky exekucie“ zo dňa 15.12.2025, ktoré súd preskúmal ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). K predmetnému podaniu povinného boli pripojené aj nasledovné prílohy: Stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prvú stranu zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX, Stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru č. XXXXXX E. F. XX.XX.XXXX, prvú stranu zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX, Stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru č. XXXXXX E. F. XX.XX.XXXX, prvú stranu zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX, poštovú podaciu obálku. Súdny exekútor súčasne predložil súdu aj Vyjadrenie oprávneného zo dňa 21.12.2025, Splnomocnenie zo dňa 01.12.2022, potvrdenie o podaní vyjadrenia oprávneného, Zaslanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným na vyjadrenie sa oprávneného zo dňa 17.12.2022, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhoch
na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 148EX 399/25 zo dňa 20.05.2025 bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 23.05.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 15.12.2025 bol podaný na poštovú prepravu dňa 15.12.2025 doručený súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podanie len ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku dôvodu nesprávnej výšky vymáhaného nároku, ktorý je predmetom vymoženia v tejto exekúcie, a ktorý nezodpovedá vyčísleniu zostatku úveru evidovaného pod č. 231271-12235 (zmluva uzatvorená dňa 18.02.2016, poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4000 EUR) v zmysle vyčíslenia z roku 2018 (Stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 28.08.2018), v ktorom zostatková výška úveru predstavuje sumu vo výške 2642,28 EUR. Povinný dodal, že úver č. 244914-12235 zo zmluvy zo dňa 10.07.2017 vo výške 6000 EUR mal v roku 2018 zostatkovú hodnotu vo výške 5443,85 EUR, a úver č. 24925-12235 zo zmluvy zo dňa 07.03.2018 vo výške 9000 EUR mal v roku 2018 zostatkovú hodnotu vo výške 9834,11 EUR. Povinná uviedol, že nárok oprávneného na vrátenie zapožičaných finančných prostriedkov nespochybňuje, ale spochybnil výšku zostatkového nároku na vymoženie istiny v rámci exekúciách. Povinný dodal, že sa dostal do veľmi zlej finančnej situácie a neschopnosti riadne splácať tieto úvery, ku ktorým sa neskôr pridali aj zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bol práceneschopným v období od 12.07.2023 do 11.07.2024 a momentálne od 16.06.2025 práceneschopnosť trvá naďalej.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie. Vo vzťahu k námietkam povinného ohľadom nesprávnej výšky vymáhaného nároku oprávnený zdôraznil, že účelom konania o návrhu na zastavenie exekúcie nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním odporu proti platobnému rozkazu). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa výšky pohľadávky v konaní neuplatnil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Oprávnený zdôraznil, že nevyužitie práva povinného podať opravný prostriedok proti platobnému rozkazu, prípadne sa následne zúčastniť súdneho pojednávania, jeho nedbalosť pri uplatnení svojich práv, nemôžu byť v prospech povinného a na ťarchu oprávneného. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Vo vzťahu k poukazu povinného na jeho nemajetnosť, oprávnený uviedol, že táto ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie musí byť preukázaná v exekučnom konaní, a to vykonaním úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora. Všeobecné tvrdenia povinného o zlej finančnej situácii a zdravotných dôvodoch nie sú postačujúce. Prechodne nepriaznivá finančná situácia povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Prechodné zhoršenie finančnej situácie povinného resp. nedostatok majetku na uspokojenie oprávneného v exekučnom konaní nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože pohľadávka oprávneného môže byť uspokojená úplne alebo sčasti následne po zlepšení jeho majetkových pomerov, resp. iným spôsobom vedenia exekúcie ako zrážkami z dôchodku povinného. Tvrdenie povinného o tom, že v roku 2018 bol
úver vo výške 4000 EUR vyčíslený na sumu 2642,28 EUR je potrebné uviesť, že ide o sumu vyčíslenú k 29.10. 2018, za predpokladu predčasného splatenia celého úveru. Uvedená čiastka zahŕňala nesplatenú istinu úveru a úroku vyčíslených ku dňu, kedy mal byť úver na základe žiadosti povinného ako dlžníka predčasne splatený. K predčasnému splateniu úveru však zo strany povinného nedošlo, naopak dostal sa do omeškania so splácaním, kedy sa stal splatným celý záväzok, čiže celá istina úveru a úroky. Oprávnený zdôraznil, že okrem istiny úveru je povinný uhradiť aj úrok a sankcie za omeškanie so splácaním ako aj trovy základného a exekučného konania, a preto povinný sa nemôže domáhať práva uhradiť len takú sumu, ktorá bola vyčíslená pre prípad predčasného splatenia úveru ku dňu 29.10.2018. Oprávnený konštatoval, že vymáhaná pohľadávka oprávneného deklarovaná exekučným titulom je v celom rozsahu dôvodná. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. A preto oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania za podanie vyjadrenia.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
14. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)
15. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
16. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodné.
17. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).
18. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené povinného do vlastných rúk dňa 23.05.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 10.06.2025. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu až dňa 15.12.2025. Predmetné podanie zo strany povinného bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,
v čoho dôsledku súd mohol predmetné podanie povinného posudzovať len ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného účinku, v ktorom povinný mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní podania povinného súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že nim povinný vniesol námietku proti vecnej správnosti exekučného titulu, na podklade okolnosti ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu (vyčíslenie zostatkovej úverovej pohľadávky v roku 2018), ktorou navrhol zastaviť exekúciu, teda námietky ktorá sa týkala len okolností, ktoré nastala pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku túto námietku podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom (pre neuvedenie nových námietok). Výnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím namietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť uplatnené v tomto konaní zo strany povinného v rámci na to určených procesnoprávnych lehôt skôr, a povinný nepreukázal odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. A preto súd podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na dôvod prezentovaný povinným (námietka proti vecnej správnosti exekučného titulu) nemohol prihliadnuť. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinným vznesením námietkam poskytol nasledovné stanovisko. Vo vzťahu k námietke povinného o jeho nemajetnosti súd poukazuje na nižšie uvedené osobitné stanovisko.
19. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nedostatku vecnej správnosti exekučného titulu (ktorý bol vydaný dňa 13.09.2022), na podklade okolnosti, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu (vyčíslenie zostatkovej úverovej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 231271 – 12235 v roku 2018), v čoho dôsledku v tejto exekúcií sa vymáha nárok v nesprávnej a nezákonnej výške, a to všetko v zmysle okolností konkretizovaných v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia.
20. V prvom rade súd uvádza, že povinný vo svojom podaní poukázal aj na zostatkové čiastky úverových pohľadávok z ďalších zmlúv o úvere (XXXXXX-XXXXX G. XXXXX-XXXXX), z ktorých však nebol deklarovaný nárok exekučným titulom, na podklade ktorého prebieha výkon tejto exekúcie (keďže tieto sú predmetom vymoženia v iných aktuálne vedených exekučných konaní proti povinnému, v ktorých povinný taktiež podal návrh na zastavenie exekúcie), a preto súd v rámci tohto exekučného konania sa nezaoberal týmto čiastkovým namietanými dôvodmi. Exekučným titulom bol deklarovaný nárok zo zmluvy o úvere č. XXXXXX – XXXXX E. F. XX.XX.XXXX, a preto súd v rámci tohto konania sa zaoberal len námietkami povinného v tomto vymedzenom rozsahu.
21. V druhom rade k uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
23. Predmetný exekučný titul bol povinnému doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku povinný mohol podať proti nemu riadny opravný prostriedok, ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním platobného rozkazu prvostupňového súdu. Povinnému v základnom konaní bol poskytnutý priestor, aby namietol nesprávnosť/nezákonnosť výšky nároku, ktorá je deklarovaná exekučným titulom a to na podklade predloženého Stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie úveru z 28.08.2018. V exekučnom konaní takáto námietka je bez právneho významu, keďže súd v exekučnom konaní na ňu za žiadnych okolností nemôže prihliadnuť. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo dotknutým účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenými osobami.
24. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. A preto súd v exekučnom konaní sa nemôže zaoberať otázkami o nesprávnom právnom posúdení a procesnom postupe tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, tak ako to namietal v exekučnom konaní povinný. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Na základe uvedeného súd konštatoval nedôvodnosť námietky povinného proti vecnej správnosti exekučného titulu.
25. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, prípadne až nemajetnosti.
26. Je potrebné dať do pozornosti, že momentálna nepriaznivá finančná situácia povinného, prípadne aj nemajetnosť, v tejto časti exekučného konania nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie slúži pre posúdenie spornej otázky, či sa exekúcia začala oprávnene. Pokiaľ ide o subjektívne vyjadrenie povinného o jeho momentálnej finančnej a majetkovej situácii k uvedenému súd v exekučnom konaní poznamenáva, že tá nemá vplyv na to, či exekúcia bola začatá alebo je vedená oprávnene, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. V danom prípade bola exekúcia začatá na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je povinnému uložená povinnosť na peňažné plnenie, a ktorá do podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola dobrovoľne uhradená v celom rozsahu. Momentálna nepriaznivá finančná situácia, prípadne nemajetnosť nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z exekučného titulu.
27. Súd zároveň konštatuje, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Majetkové pomery povinného vyhodnotí v priebehu exekúcie
poverený súdny exekútor v rámci výkonu svojej činnosti. Samotné poukazovanie povinného na jeho momentálne nepriaznivé finančné pomery nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie súdom. V danom štádiu exekučného konania nemožno vychádzať len zo subjektívneho tvrdenia povinného o jeho nemajetnosti. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia vymáhanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinného patrí do výlučnej kompetencie súdneho exekútora. Ak sa počas trvania exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V takomto prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a to vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. V danom prípade exekúcia začala dňa 14.05.2025, lehota piatich rokov od začatia exekúcie ku dňu vydania tohto uznesenia preukázateľne neplynula. A teda v tejto fáze exekučného konania nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
28. Povinný navrhol zastaviť exekúciu aj z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a s tým spojenej práceneschopnosti. Súd v exekučnom konaní vyhodnotil predmetnú námietku povinného za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže nepredstavuje okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom bránila vymáhateľnosti nároku z exekučného titulu v rámci výkonu exekúcie v tomto exekučnom konaní.
29. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
30. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že
ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu v celom rozsahu nesplnil, a nie je ani prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne.
31. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a nie je dôvodným podaním vo veci samej. V spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia
32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinného nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
33. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
34. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
35. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
36. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
37. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
38. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
42. Povinný si neuplatnil od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, a preto súd nemal povinnosť rozhodnúť o tomto nároku.
43. Oprávnený si uplatnil od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie rozsahu 100%, a to výške 210,06 EUR, ktorý pozostával z 2 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.
44. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu (100 %). V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny suma vymáhanej istiny vo výške 3712,92 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 70,545 EUR, zaokrúhlene (na povinné dve desatinné miesta) vo výške 70,55 EUR.
45. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za dva úkonu právnej služby – príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie (2 x 70,55 EUR), ku ktorému sa pripočíta hodnota dvoch režijných paušáloch za rok 2025 (2 x 14,84 EUR) a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca oprávneného podľa verejne prístupného zoznamu platcov registrovaných pre daň DPH spravovaného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republika je platcom dane z pridanej hodnoty (23 % DPH vo výške 39,28 EUR), a preto výsledná suma dôvodného nároku predstavuje sumu vo výške 210,06 EUR. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému voči povinnému v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 210,06 EUR, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 210,06 EUR vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.