Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-70-2024.pdf
PDF · 124.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/70/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Filipom Kuncom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 813,20 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 813,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 813,20 eur od 15.07.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej zo dňa 14.7.2021 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Jeho právny predchodca spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. uzavrel so žalovaným dňa 8.7.2019 zmluvu č. 6907018230, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktorých čerpanie a splácanie bolo upravené v zmluve a v obchodných podmienkach. Šlo o úver, ktorý umožňoval žalovanému čerpať poskytnuté zdroje opakovane. Ak klient vyčerpal časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa s každou splátkou zvyšuje. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia úveru sumu 1.257,78 eur, pričom pozostávala z neuhradenej istiny 999,55 eur, z neuhradeného riadneho úroku 121,49 eur, z úroku z omeškania 132,99 eur a z poplatkov 3,75 eur. Žalovaný dohodnuté splátky v stanovených termínoch neplnil, preto postupca dňa 30.03.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný čerpal úver vo výške 1.093,20 eur a uhradil len sumu 220,- eur. Dňa 26.01.2022 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6371909. Po postúpení pohľadávky žalovaný vykonal úhrady spolu vo výške 60,- eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi čerpaným úverom a úhradami žalovaného (rozdiel medzi sumou 1.093,20 eur a 280,- eur). Poukázal tiež na to, že zvyšnú časť dlžnej sumy si neuplatňuje.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 9.9.2024, nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. Žalobca na základe predchádzajúcej výzvy súdu vo vyjadreniach zo dňa 1.8.2024 a zo dňa 3.9.2024 doplnil skutkové okolnosti k špecifikácii žalobného nároku, k zosplatneniu úveru a k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.
5. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 23.10.2024 č.k. 1Csp/70/2024-88 (ďalej len „rozsudok“) súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
6. Odvolací súd uznesením zo dňa 29.10.2025 č.k. 11CoCsp/4/2025-128 (ďalej len „uznesenie“) zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho procesného postupu spočívajúceho v prejednaní sporu bez nariadenia pojednávania. V ďalšom konaní uložil odvolací súd súdu prvej inštancie povinnosť zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dôvodnosti uplatneného peňažného nároku. Prihliadne na žalobcom doložené listinné dôkazy a umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Po vykonanom dokazovaní na nariadenom pojednávaní relevantnými dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo ešte len navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. Výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí podľa zásad stanovených v § 191 ods. 1 CSP, jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží svoje myšlienkové pochody a zo skutkových zistení vyvodí právne závery, t.j. uvedie ako podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotného práva a ozrejmí vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v spore, vrátane podstatných argumentov sporových strán prednesenými v priebehu sporu, včítane tohto odvolacieho konania, a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie neopomenie rozhodnúť o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania.
7. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2025.
8. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 9.1.2026 za prítomnosti zástupcu žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, napriek tomu, že mu bolo riadne a včas doručené predvolanie dňa 5.12.2025. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver zo dňa 8.7.2019 (čl.18-19), prehľadom čerpania úveru (čl.6), prehľadom úhrad úveru (čl.7), úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (čl.20-30), výzvou na zaplatenie zo dňa 8.3.2020 s poštovým podacím hárkom (čl.32), výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 30.3.2020 s poštovým podacím hárkom (čl.31), pokusom o zmier zo dňa 7.5.2024 s poštovým podacím hárkom (čl.9-10), zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.7.2021 a jej prílohou (čl.13-16), oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2021 (čl.33), uznaním dlhu (čl.8), vyjadreniami žalobcu (čl.55, 66-67), dopytom do Sociálnej poisťovne (čl.68), odpoveďou Národnej banky Slovenska (čl.70-72), elektronické sledovania zásielok Slovenskej pošty a.s. - potvrdenie o doručení k výzve zo dňa 8.3.2020 a 30.3.2020 (č.l. 142 – 143) a zistil nasledovný skutkový stav veci :
9. Dňa 8.7.2019 bola uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. 6907018230. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.000,- eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci vo výške 5,50 % z výšky úverového rámca (55,- eur), pri úrokovej sadzbe 28,22 % ročne, RPMN 32,20 % s tým, že celková čiastka splatná spotrebiteľom činila sumu 1.152,88 eur. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. V zmluve bolo tiež dohodnuté, že: „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatneniu úveru)“
10. Podľa hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., platných od 24.10.2018, poskytnutý úver musí klient splácať riadne a včas v stanovených mesačných splátkach. Termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v zmluve. Prvú splátku hradí klient až v mesiaci
nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom vykoná prvé čerpanie z úverového účtu. Za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac.
11. Podľa úverových podmienok hlavy 7 § 2 bola dohodnutá možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak klient sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace.
12. Podľa prehľadu čerpania za obdobie od 8.7.2019 do 1.12.2019 žalovaný čerpal úver spolu sumu 1.093,20 eur. Z prehľadu úhrad k úveru za obdobie od 20.8.2019 do 19.11.2019 vyplýva, že žalovaný uhradil 220,- eur.
13. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 8.3.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok vo výške 165,- eur, v prípade ďalšieho omeškania ho upozornil na zosplatnenie úveru. Z obsahu predmetnej výzvy explicitne vyplýva, že „Dlžná čiastka zahŕňa okrem dlžných splátok i ostatné nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy a tiež náklady spojené s vymáhaní pohľadávky“. Tento list mu odoslal poštou dňa 10.3.2020, čo preukázal poštovým podacím hárkom a bol doručený dňa 18.3.2020, čo vyplýva z elektronického sledovania zásielok Slovenskej pošty a.s. - potvrdenie o doručení.
14. Listom zo dňa 30.3.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 1.189,79 eur v lehote 15 dní od spísania výzvy. Tento list mu odoslal poštou dňa 31.3.2020, čo preukázal poštovým podacím hárkom, a bol doručený dňa 2.4.2020, čo vyplýva z elektronického sledovania zásielok Slovenskej pošty a.s. - potvrdenie o doručení.
15. Dňa 8.7.2021 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom pod č.B1/2021. Podľa jej prílohy bola na žalobcu postúpená aj pohľadávky voči žalovanému z predmetnej zmluvy v celkovej výške 1.257,78 eur. Postupca toto postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 22.7.2021.
16. Dohodou o uznaní dlhu č. 6371909 zo dňa 26.1.2022 žalovaný uznal dlh žalobcu ako veriteľa čo do právneho dôvodu a čo do výšky, pričom celková dlžná suma činila 1.453,46 eur.
17. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na zmluvný vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splatiť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
24. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
25. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase postúpenia, (1) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
26. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zverejneného pod R 6/2022 vyplýva, že v sporoch s ochranou slabšej strany (v danom prípade spotrebiteľa) súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok platného postúpenia pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.
27. Súd preto najskôr skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie znamená preukázanie, či žalobca je podľa hmotného práva nositeľom práva, ochrany ktorého sa v spore domáha. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore zakladal okrem iného na zmluve o postúpení pohľadávok, ktorú v konaní predložil.
28. Pokiaľ ide o skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorú žalobca preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky, v danom prípade treba zohľadniť, že postupca a žalobca sú spoločnosťami, ktoré sú na základe osobitného povolenia Národnej banky Slovenska oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z.. Postupca nebol „bankou“, a preto sa na neho ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. nevzťahujú, avšak na daný zmluvný
vzťah sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona 129/2010 Z.z. (v súlade s § 1 zákona 129/2010 Z.z.).
29. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu na základe zisteného skutkového stavu je potrebné aplikovať ustanovenie § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase postúpenia), ktoré upravuje podmienky, kedy práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa môžu previesť na tretiu osobu.
30. Z ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. totiž vyplývajú obmedzenia prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Postupca a žalobca sú spoločnosťami, ktoré sú na základe osobitného povolenia Národnej banky Slovenska oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. (nie sú „bankami“). Súd vzhľadom na už zmienenú povinnosť ex offo skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu skúmal, či právny predchodca žalobcu mohol postúpiť predmetnú pohľadávku žalobcovi, respektíve či boli splnené podmienky, ktoré umožňujú postúpiť takúto pohľadávku v súlade s § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd zisťoval, či ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úver.
31. V tejto súvislosti žalobca vo svojich písomných stanoviskách namietal, že nešlo o klasický spotrebiteľský úver, ale o revolvingový úver. Uviedol, že medzi stranami nebolo dohodnuté plnenie v splátkach v dôsledku čoho na vec nemožno aplikovať ust. § 565 OZ, resp. ust. § 53 ods. 9 OZ. Poukázal na to, že medzi zmluvnými stranami bol dojednaný revolvingový úver vo forme karty, z ktorej je možné čerpať peňažné prostriedky a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ust. § 565 OZ, nakoľko v predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach. Minimálna splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúco záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Postupca v posudzovanom prípade nebol podľa žalobcu povinný dodržať ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v tomto prípade nebolo dojednané plnenie dlhu v splátkach. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výzvy adresovanej žalovanému zo dňa 30.03.2020.
32. K uvedenej námietky súd poukazuje na to, že ani jedno z cit. ustanovení § 563, 565 a § 53 ods. 9 OZ nevylučuje jeho aplikáciu vo vzťahu k tomu, či poskytovanie finančných prostriedkov - úver bude aj opakovane za určitých podmienok poskytnutý, rozhodujúce je, či vzhľadom na námietky žalobcu za a) nebol čas plnenia dohodnutý (§ 563 OZ), resp. či ide/nejde o plnenie v splátkach (§ 565 OZ).
33. Súd sa s poukazom na zistený skutkový stav vykonaným dokazovaním, s vyššie uvedeným posúdením žalobcom nestotožnil. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver je totiž zrejmé, že pri kontraktácii došlo k dojednaniu o plnení v splátkach. Zo zmluvy tiež explicitne vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na plnení (čerpaného úverového rámca) pravidelnými mesačnými splátkami vo výške minimálne 5,50 % z výšky úverového rámca (55,- eur) splatných 20. deň v mesiaci, pričom na tomto dojednaní nič nemení skutočnosť uvádzaná žalobcom na jeho obranu, že keby žalovaný nečerpal úver, tak by žiadnu splátku neplatil, je len prirodzené, že len keď čerpá úver, musí tento uhrádzať (a to podľa dohody v splátkach). Argument žalobcu nie je presvedčivý aj z toho dôvodu, že pri kontraktácii došlo priamo v zmluve k zmluvnému zakotveniu inštitútu mimoriadneho zosplatnenia. V zmluve bolo dohodnuté, že „za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatenie úveru)“, t.j. práva veriteľa zosplatniť celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), pričom zákonným a logickým predpokladom uplatnenia uvedeného inštitútu je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o plnení v splátkach. Takéto dojednanie vyplýva zo samotnej zmluvy (ako je uvedené vyššie) a tiež z úverových podmienok, keď v Hlava 5 - Podmienky splácania úveru - podľa § 1 je dojednané „Poskytnutý úver musíte splácať riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach. Termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v zmluve. V § 3 Hlavy 5 je uvedené „Splátky musíte hradiť do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane poplatkov a úrokov.
34. V ustanovení hlavy 7 § 2 písm. a ) Úverových podmienok, je dojednané, že „v prípade, že ste sa oneskorili s platením aspoň dvoch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace, nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru)“. Súd v tejto súvislosti pre úplnosť poukazuje na to, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť zosplatnenie len v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona § 53 ods. 9, 565 OZ.
35. Uvedený inštitút zosplatnenia je charakteristický pre klasické spotrebiteľské splátkové úverové zmluvy, pričom pri opakujúcom sa plnení je plnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka vylúčené, teda nemôže dochádzať k zosplatneniu. Opakujúce plnenie je napr. nájomné, platenie výživného a podobne.
36. Ust. § 563 OZ rieši právny stav v prípade, v ktorom nie je čas plnenia určený zákonom alebo rozhodnutím. V takomto prípade je dlžník povinný plniť nasledujúci deň po tom, čo veriteľ dlžníka o plnenie požiadal. Vopred neurčená splatnosť nie je vopred určená ak nie je určená právnym úkonom (ani mlčky, napríklad pri úschove šatstva na koncerte), ani právnym predpisom, ani rozhodnutím, alebo jej určenie bolo ponechané na vôľu dlžníka alebo veriteľa).
37. Splatnosť úverovej pohľadávky je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si dodávateľ s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením dodávateľa pre prípad neuhradenia dlžníkom splatných splátok v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 OZ, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí
- tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok. Skutočnosť, že bolo v zmluve o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver dohodnuté, že za určitých podmienok môže spotrebiteľ čerpať „opätovne“ úver v určitej výške, nespôsobuje, že čas splnenia nie je dohodnutý ako to tvrdí žalobca, v Zmluve bolo dohodnuté čerpanie úveru (vrátane výšky), pravidelná mesačná splátka, výška splátky, jej splatnosť. V hlave 5, § 3 Úverových podmienok je uvedené „Splátky musíte hradiť do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane poplatkov a úrokov“.
38. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov, ktorých plnenie by nebolo dohodnuté v splátkach.
39. Tiež bolo zistené, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 8.3.2020 adresovanou žalovanému, vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok vo výške 165,- eur, v prípade ďalšieho omeškania ho upozornil na zosplatnenie úveru. Z obsahu predmetnej výzvy explicitne vyplýva, že dlžná čiastka zahŕňa okrem dlžných splátok i ostatné nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy a tiež náklady spojené s vymáhaní pohľadávky.
40. Následne listom zo dňa 30.3.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 1.189,79 eur v lehote 15 dní od spísania výzvy.
41. V predmetnom liste však absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Okrem toho ani v samotnej výzve zo dňa 8.3.2020 nie je uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania. V listinách absentuje uvedenie a konkretizovanie splátky, s ktorou sa dlžník mal dostať do omeškania.
42. Aj keď ustanovenie § 53 ods. 9 a ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka výslovne neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh, je potrebné na daný úkon aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, a to konkrétne § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/197/2022). Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva tak aj z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre strany úverového vzťahu; dochádza k zmene práv a povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie úveru má pre veriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára, ale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok.
43. Iba pre úplnosť je potrebné uviesť, že vyššie uvedené vyplýva z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority, ktorou je súd prvej inštancie v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP viazaný. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 ako judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025, ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.
44. Súd preto dospel k záveru, že neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh v listine, ktorou veriteľ oznámil predčasné zosplatnenie úveru a ani vo výzve na zaplatenie, realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, má za následok neplatné zosplatnenie úveru. Ak je vyhlásenie predčasnej splatnosti neplatné, nemohol veriteľ platne postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná. Toto spôsobuje neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ.
45. V súlade s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právny predchodca žalobcu mohol zmluvou postúpiť len pohľadávku po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. Keďže žalobca nepreukázal súdu platné predčasné zosplatnenie celého úveru, neboli tým naplnené zákonné predpoklady platného postúpenia pohľadávky vyplývajúce z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., pretože v konkrétnom prípade sa nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru a súčasne nebola postupovaná pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože nedošlo k platnému a zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku nesplnenia si povinností predchádzajúceho veriteľa vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ.
46. Súd potom s poukazom na ustanovenie § 525 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu, dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na ktorého platným a zákonným spôsobom nebolo prevedené právo, ktorého sa v spore voči žalovanému domáha a nemožno mu tak priznať ani len čiastočné plnenie voči žalovanému. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi písomne uznal dlh. Žalobcovi totiž nesvedčí hmotnoprávny nárok.
47. Právny úkon Uznanie dlhu zo dňa 26.1.2022 je v dôsledku neplatnosti právneho úkonu - postúpenia pohľadávky neplatným právnym úkonom. Právnym následkom neplatných právnych úkonov sú neplatné všetky na to nadväzujúce právne úkony, teda na základe neplatného právneho úkonu – postúpenia pohľadávky je akcesoricky neplatným právnym úkonom aj uznanie dlhu. Žalobca nebol v čase uzavretia právneho úkonu hmotnoprávne legitimovaným veriteľom pohľadávky, teda nemohol platne uzatvoriť právny úkon.
48. Žalobcovi v danom prípade nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní, preto súd nepovažoval ďalej za potrebné bližšie hodnotiť ostatné skutkové zistenia, nakoľko tieto by neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci samej.
49. Zohľadňujúc uvedené zistenie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
50. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu ostalo súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
54. Súd pri svojom rozhodnutí aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v konaní plne úspešný žalovaný, v zásade by teda mal nárok aj na náhradu trov konania. Pretože však zo spisu súd nezistil, že by žalovanému v konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, súd mu v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.
55. V odvolacom konaní síce možno hovoriť o úspechu žalobcu, ktorý svojim odvolaním privodil zrušenie v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na názor Ústavného súdu SR, ktorý v náleze č. k. IV. ÚS 455/2022 z 13. decembra 2022 konštatoval, že úspech strany v konaní z hľadiska náhrady trov (§ 255 Civilného sporového poriadku) sa posudzuje z hľadiska jej úspechu vo veci samej, nie z pohľadu jej úspechu v čiastkovej otázke procesnoprávneho významu ... Opačný právny názor, čiastočne eliminujúci na popísanej báze úspech strany v merite veci, sa javí ako extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny vo vzťahu k základným právam na súdnu ochranu a na ochranu majetku“.
56. Rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Z uvedených dôvodov žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nesvedčí a s poukazom na ust. § 252 CSP si platí výdavky, ktoré mú v odvolacom konaní vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).