Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-13-2025.pdf
PDF · 64.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/13/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu: K. V., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom S. XXXXX/XC, Q., zastúpeného Ing. JUDr. Dominikom Škohelom, PhD., advokátom, so sídlom Sládkovičova 297/26, Ilava, proti žalovanej: L. B., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom G. XXXX/XD, Q., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 03.03.2025 sa žalobca domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, pričom nenavrhol konkrétny spôsob jeho vyporiadania s tým, že žiadal, aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Neskôr navrhol, aby súd nariadil predaj bytu.
2. Žalobca podaním zo dňa 11.11.2025 skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie, vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzatvorenia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaná s predmetným späťvzatím žaloby súhlasila, avšak žiadala, aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže pôvodne žalobca náhradu trov konania nežiadal, pričom aj dohoda o vyporiadaní BSM bola navrhnutá žalovanou.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýval z osobitného predpisu (t.j. § 149 Občianskeho zákonníka), súd podľa § 146 ods. 2 C.s.p. vyžadoval súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby. Nakoľko žalovaná s týmto säťvzatím žaloby súhlasila, súd podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
7. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu tento nárok nepriznal, keďže dôvod hodný osobitného zreteľa ako podmienka pre takýto postup predstavuje samotný charakter súdneho sporu o vyporiadanie BSM. To je síce návrhové a sporové konanie, avšak jeho špecifickosť spočíva v tom, že žalobcom a žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán sporu, a zároveň v tom, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu v spôsobe vyporiadania BSM, a to vyporiadava podľa svojich úvah v zmysle zásad určených hmotným právom. Na základe uvedeného je potom následne nemožné konštatovať úspech, resp. neúspech niektorej zo strán sporu, čo súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa. Zároveň súd podotkol, že pôvodne žalobca nárok na náhradu trov konania ani nežiadal a keďže v žalobe ani nespresnil spôsob, akým požaduje vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, pričom ním neskôr navrhnutý predaj bytu súdom nepredstavuje prípustný spôsob vyporiadania BSM (viď Rozsudok NS ČR, spisová značka: 22 Cdo 1399/2004), nemohol súd dospieť k záveru, že uzatvorená dohoda lícovala ním požadovaný spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 257 C.s.p. nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.