Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32P-209-2025.pdf
PDF · 71.91 KB
Case nature
Subarea
32P/209/2025
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom E. XXXX/XX, A., právne zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, so sídlom Piaristická 6667 a manžela navrhovateľky F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Českej republiky, bytom G. XXX, H. C., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B.: A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, takto
r o z h o d o l :
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.
II. Konanie s a z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka svojím návrhom, doručeným súdu dňa 18.12.2025 žiadala, aby súd rozhodol o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Z návrhu navrhovateľky okrem iného vyplýva, že manžel navrhovateľky je štátnym občanom Českej republiky. Posledným spoločným bydliskom manželov bol ich spoločný rodinný dom v obci G. H. XXX, z ktorého sa navrhovateľka spolu s maloletými deťmi odsťahovala v júli 2025, a v ktorom doteraz žije manžel navrhovateľky. Navrhovateľka v súčasnosti býva na Slovensku v domácnosti jej rodičov.
2. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
3. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
6. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy.
Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejedávanie sporov.
7. V danej veci ide v prvom rade o konanie o rozvod manželstva, s ktorým je až následne v zmysle nášho právneho poriadku spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, a preto súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmito predpisom je Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len "Nariadenie"), ktoré upravuje aj právomoc súdov členských štátov v konaniach o rozvod manželstva. Toto nariadenia je súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.
8. Podľa kapitoly I, článku 1 ods. 1 písm. a) toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva.
9. Podľa kapitoly II, článku 3 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.
10. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 17 súd, ktorý koná konanie na súde sa považuje za začaté: a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi, b) ak sa pred jej podaním na súd musí písomnosť doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súde, alebo c) ak súd začal konanie bez návrhu, momentom, keď súd prijme rozhodnutie o začatí konania, alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď súd zapíše vec do registra.
11. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
12. Z návrhu navrhovateľky a jeho príloh mal súd za preukázané, že manželia mali posledné spoločné bydlisko v Českej republike a že navrhovateľka sa preťahovala na územie Slovenskej republiky v júli 2025. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že len jeden z manželov mal v čase podania návrhu na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (nie obaja), manželia nemali na území Slovenskej republiky naposledy obvyklý pobyt, nemá tu manžel navrhovateľky obvyklý pobyt, nejedná sa o spoločnú žiadosť manželov, navrhovateľka tu má obvyklý pobyt, avšak nebývala tu najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, je štátnou občianskou Slovenskej republiky, avšak nebývala tu najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu (návrh bol podaný dňa 18.12.2025 a navrhovateľka uviedla, že sa odsťahovala v mesiaci júl 2025). Navrhovateľka je štátnou príslušníčkou
Slovenskej republiky a manžel navrhovateľky je štátnym príslušníkom Českej republiky. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať o rozvode manželstva v zmysle kapitoly II, oddielu 1, článku 3 Nariadenia.
13. Ďalej súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 100 CMP konštatuje, keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, že ak nemá právomoc na rozhodovanie o rozvode manželstva účastníkov, analogicky nemá ani právomoc na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že v danej veci nie je založená právomoc Okresného súdu Trenčín vo veci konať a rozhodnúť.
14. Nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať a nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil.
15. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v jednom vyhotovení.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.